Nie je nič krajšie, ako vidieť lásku otca ku svojmu dieťaťu. Každý muž, ktorému bolo dopriate stať sa otcom vie, že tomuto pocitu sa nič na svete nevyrovná.
Zrazu sa v ich živote objaví nový človek, za ktorého nesú zodpovednosť, z ktorého musia vychovať novú, plnohodnotnú ľudskú bytosť. Otcovia svojim deťom odovzdávajú životnú múdrosť, skúsenosti a ich úloha vo výchove je nenahraditeľná.
Tak, ako muž nikdy nedokáže nahradiť miesto matky, nedá sa to ani naopak. Otec a matka sú však pre dieťa primárnym zdrojom lásky, bezpečia, vedomostí, získavania sociálnych zručnosti, obrazu o sebe samom a formovania svetonázoru.
Prečo je otec pre dieťa dôležitý
Otec je viac, ako len druhý dospelý v rodine. David Popenoe vo svojej knihe Život bez otca, popisuje významné faktory, ktoré má prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa.
Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť. Postavenie otca v rodine ajeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností.
Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.
Dieťa sa učí najmä napodobňovaním svojich blízkych. Výrazne ho formuje spoločnosť a okolie, v ktorom vyrastá a nie nadarmo sa hovorí, že dieťa vychováva celá dedina.
Rodičia sú tí, ktorých dieťa chce nasledovať, chce sa im podobať a chce ich tešiť. Preto je nesmierne podstatné, aký príklad deťom dávame.
A hoci takmer každý muž dokáže splodiť dieťa, ale nie každý vie byť otcom.
Úloha otca v každodennom živote
Otec ako učiteľ
Väčšina ľudí považuje za najkrajšie spomienky práve tie, kedy s nimi otec trávil čas a naučil ich bicyklovať, plávať, lyžovať, zbierať hríby, chytať ryby, hrať futbal.
Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá cely život.
Otec ako spoluhráč
Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play.
Otec ako príklad
Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie.
Dieťa potrebuje vidieť otca v akcii - ako rieši situácie, nesie zodpovednosť a je súčasťou bežného života.
Otec ako živiteľ
Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa.
Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska.
Otec ako ochranca
Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre.
Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.
Otec a budovanie sebaúcty dieťaťa
Otec má dôležitú úlohu v budovaní sebaúcty dieťaťa cez jednoduché vyjadrenia: "Som na teba hrdý, dcérka" a "Parádna robota, synak!".
Keď otec dieťa hojdá a chytá ho, naučí sa: aj keď ma strach prepadne, vždy ma zachytia silné ruky.
Kým mama často chváli, otcovské uznanie spôsobuje, že dcéra cíti vlastnú ženskosť. Vzťah, kde otec nehodnotí, ale podporuje dieťa, vytvára priestor pre odvážnosť, zodpovednosť a rozvoj identity.
Rozdiel medzi vzťahom matky a otca k dieťaťu
Najzákladnejším princípom je fakt, že vzťah matky a dieťaťa je vrodený. Je to prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje už počas doby, kým je ešte v matkinom tele.
Napriek tomu, otec je pre dieťa nemenej dôležitý. Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje, alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom.
Dieťa a otec sú prvé osoby, ktoré spolu nadväzujú vzťah. Ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco.
Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.
Otcovia inak ovplyvnia dcéry a inak synov
Vzťah otca a dcéry
Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy.
Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi.
Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí.
Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné.
Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom.
Vzťah otca a syna
Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať.
Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna.
V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom.
Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.
Otec v prvých mesiacoch života dieťaťa
Niekedy mám pocit, že po veľkolepom začiatku, ktorým je spoločný zážitok mamy a otca pri narodení dieťaťa, nastáva akési obdobie vákua, keď sa otec nevie celkom zaradiť, zorientovať sa, čo sa od neho očakáva.
Prím hrá mama. Ona je najdôležitejšia, centrum vesmíru dieťatka, jeho hlavná vzťahová osoba. On je tiež dôležitý, ale môže sa cítiť na vedľajšej koľaji.
Niekedy si tú výhybku urobí sám, niekedy to tak nechtiac zariadi mama, keď mu nedovolí priblížiť sa k bábätku a všetko robí iba sama.
V začiatkoch je to naozaj najviac na mame, lebo tak to príroda zariadila. Je to mama, ktorej údel je prežiť tehotenstvo, vynosiť dieťa, porodiť ho, kým úlohou otca je „iba“ tam byť.
A po narodení je údelom ženy dojčiť. Nehovorím o údele v nejakom negatívnom kontexte, niekto tomu môže vznešene hovoriť privilégium. Je to skrátka niečo, čo patrí len matke.
Či bude dieťa dojčiť a ako dlho, je zase druhá vec. Samozrejme, spoločenské normy a tlaky tu sú, úzko previazané na to, koľko by mala byť matka s dieťaťom doma, dokedy by sa mu mala osobne venovať.
Pri otcovi tieto témy akosi absentujú. Otcovi nikto nespomína malé bábätko, keď chodí do práce, nikto nerieši, či je v roku skoro dávať dieťa do jasličiek, nikoho nezaujíma, či sa mu podarí umiestniť dieťa do škôlky, akoby to boli čisto ženské záležitosti.
Prioritnou úlohou otca je robiť to, čo robil aj pred tým, ako sa mu narodilo dieťa: zarábať peniaze. Živiť rodinu.
Málokedy mu niekto pripomína, aby trávil čo najviac času s bábätkom, že je to vzácne obdobie, ktoré veľmi rýchlo pominie.
Ako si otec buduje vzťah s bábätkom
Otcovia v sebe nesmú živiť pocit nepotrebnosti a zapnúť si telku, keď ich žena vo vedľajšej miestnosti dojčí dieťa, lebo to sa ich predsa netýka.
Svoju rolu môžu plniť napríklad tým, že v rovnakom čase môžu pripraviť jedlo alebo upratať kuchyňu, vyvesiť prádlo… áno, robiť tie „ženské“ práce, za ktoré matky nie sú platené.
Svoj vzťah k bábätku si môžu budovať pri prebaľovaní alebo kúpaní. Nemusí byť pri tom zakaždým prítomná mama.
Bábätko si môžu vziať ocinkovia do kočíka alebo do nosiča a opäť, nemusia brať so sebou vždy mamu.
Máš strach, že bude tvoje bábätko na prechádzke vrieskať a nebudeš mať pre neho prsník, aby si mu zapchal ústa? Prechádzaj sa s ním na ulici pred domom, odtiaľ nadobudneš istotu, že sa to dá zvládnuť a posmelíš sa aj na dlhšie trasy.
Buď s bábätkom v bdelom čase, keď nie je práve zavesené na mamu. Môžeš spolu s ním pozerať na hračky z kolotoča, ktorý mu krúži nad hlavou.
Môžeš si s ním ľahnúť na deku a hrať sa s ním. Nevie ešte chytiť hračku do rúk? Nevadí? Oči a uši stačia na to, aby si s nejakou hračkou prechádzal z jednej strany na druhú, aj to zaujme jeho pozornosť!
Môžeš si s ním čítať. Môžeš s ním viesť rozhovor jeden na jedného: rozprávať mu o svojej práci. O futbale. O tom, aké s ním máš plány.
Môžeš pri tom napodobňovať jeho zvuky. To, čo ti chce povedať svojim hrkútaním.
Nečakaj, až kým vyrastie. Buď tam pre svoje bábätko. Buď tam pre jeho mamu.
Otec v rodine, hranice a zodpovednosť
Mnohí vedci sa domnievajú, že táto doba osirela na otca, jeho autoritu a najmä na jeho schopnosť žiť v zložitej spoločnosti.
Dnes je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, aby sa dieťa mohlo stať samostatným, aby zvládlo zložitý život.
Matka predstavuje pre každé dieťa istotu, pokoj, dalo by sa povedať primárne dobro. Iba otec, ktorý pomôže dieťaťu odpútať sa od matky, ho podporuje v osamostatnení sa a vedie k prevzatiu zodpovednosti za seba.
K tomu dochádza vtedy, keď otec v očiach dieťaťa matku očierňuje a podceňuje ju, pretože sa považuje za nadradeného.
Dieťa sa tak bude snažiť manipulovať matkou a cítiť sa všemocné a snažiť sa prevládať nad ostatnými.
Nedocenená matka nie je podvedome tolerovaná a dieťa reaguje šikanovaním a agresivitou.
Bez dodržiavania spoločenských noriem a pravidiel nie je možné spolužitie. Agresivitu, ktorá je u detí prítomná, treba kontrolovať, inak môže dôjde k násiliu, ktoré príliš často spôsobuje škody a situácie obrovského utrpenia.
Otec predstavuje hranicu, autoritu, múr, na ktorý dieťa naráža a ktorý nedokáže prekonať.
Otec tak preberá dominantnú úlohu v starostlivosti o dieťa. Okrem toho je potrebné, aby otec postupne prevzal zodpovednosť za školu svojho dieťaťa, aby sa išiel porozprávať s učiteľmi a niekedy azda zobral dieťa so sebou.
Dieťa potrebuje spoznať krásu obetovania sa pre väčšie dobro, čo je skutočnou podstatou života.
Predovšetkým by mal pomôcť svojim deťom pochopiť, že existuje niekto iný, kto nás presahuje a vždy nás podporuje.
Keď otec chýba
Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu. Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život?
Ak otec chýba (rozvod, úmrtie či vzdialenosť), je esenciálne nájsť iného mužského vzor - starý otec, iný rodinný člen, mentor.
V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet.
Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje.
V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom.
Právo otca na styk s dieťaťom
Dieťa má právo na styk s oboma rodičmi.
Vyplýva to z § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Vo vašej situácii je dôležité najskôr objasniť, či ste otcom dieťaťa zapísaným v rodnom liste.
Ak áno, ako rodič máte právo na styk s dieťaťom podľa § 25 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
Ak nie ste zapísaný ako otec, najprv je potrebné určiť otcovstvo - buď súhlasným vyhlásením rodičov na matrike, alebo súdnou cestou.
Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia majú samostatné a rovnocenné práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu.
To znamená, že aj vy ako otec máte právo podieľať sa na výchove dieťaťa a udržiavať s ním osobný kontakt.
Ak dohoda s matkou nie je možná
Ak Vám matka dieťaťa odopiera styk s dieťaťom a zlyhala aj možnosť dohody s ňou, bude zrejme najlepším riešením podať na súd návrh na úpravu styku s dieťaťom.
Ak matka dieťaťa bráni styku, odporúčam najprv pokúsiť sa o dohodu - ideálne písomne a následne ju dať na schválenie súdu (v opačnom prípade nebude vykonateľná).
Ak dohoda nie je možná, môžete podať návrh na súd, aby upravil váš styk s dieťaťom.
Návrh sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa.
V návrhu popíšete okolnosti, vzťah k dieťaťu a Vašu túžbu sa s ním stretávať častejšie.
V návrhu bude potrebné popísať aktuálnu situáciu ako aj Vami navrhovaný styk.
Napr. styk môžete žiadať určiť nasledovne: každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod.
Odporúčam tiež uviesť, že si riadnym spôsobom plníte svoje rodičovské povinnosti.
Ak je dieťa v osobnej starotlivosti matky, tak mu pravdepodobne platíte aj výživné.
Aj toto bude súd v konaní skúmať, preto v tomto smere bude potrebné predložiť relevatné dokumenty, napríklad doklad o Vašom príjme o výdavkoch a pod.
Prípadne môžete navrhnúť aj zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti.
Ak už existuje súdne rozhodnutie
Ak už existuje súdne rozhodnutie o styku a matka ho nerešpektuje, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia.
Ak máte právoplatné súdne rozhodnutie o úprave styku s deťmi, matka je povinná toto rozhodnutie rešpektovať a umožniť Vám kontakt s deťmi v určených termínoch.
To platí aj v prípade, ak sa Vám výnimočne nepodarilo prísť v piatok - neznamená to, že strácate právo na ďalšie stretnutia alebo informácie o deťoch.
V prípade, ak Vám matka maloletých detí bránila v styku s deťmi, môžete podať návrh na súdn výkon rozhodnutia v zmysle ust. Civilného mimosporpvého poriadku, za čo jej môže byť uložená pokuta až 1000 € a to aj opakovanie.
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.
Súd môže matke uložiť aj pokutu za marenie styku.
Ak nebude bývalá manželka reagovať alebo bude v blokovaní pokračovať, môžete podať na príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Súd môže matku vyzvať na splnenie povinností a v prípade ďalšieho nerešpektovania uložiť pokutu až 1000 € aj opakovane za každé porušenie jej povinností, na čo ju môžete upozorniť, čo vyplýva z ust. § 382 Civil.
Môžete kontaktovať aj sociálnu kuratelu (oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), ktorá môže preveriť situáciu a matku upozorniť na jej povinnosti.
Čas odovzdania a prevzatia dieťaťa
Ak súd určil presný čas odovzdania a prevzatia dieťaťa, obaja rodičia sú povinní tento čas rešpektovať.
Zároveň však zákon o rodine vyžaduje, aby rodičia konali v najlepšom záujme dieťaťa a navzájom spolupracovali.
Ak matka striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa.
Súdne rozhodnutie má zabezpečiť, aby dieťa malo kontakt s oboma rodičmi, nie aby sa styk zbytočne komplikoval.
Ak otec preukázateľne nemôže prísť presne na čas z objektívnych dôvodov (napr. dopravná zápcha), odporúčam, aby si tieto situácie dokumentoval.
Styk otca s dieťaťom počas času matky
Ak je dieťa zverené do Vašej osobnej starostlivosti na základe súdneho rozhodnutia, znamená to, že Vy ste hlavnou osobou, ktorá rozhoduje o bežných záležitostiach dieťaťa a zabezpečuje jeho každodennú starostlivosť.
Otec má právo na styk s dieťaťom v rozsahu, ktorý určil súd alebo na ktorom ste sa dohodli.
Ak je v rozhodnutí presne určené, kedy a na ako dlho môže byť dieťa s otcom, odporúčam tieto termíny dodržiavať.
Ak by otec chcel dieťa mimo týchto termínov, nie ste povinná mu ho dať.
Ak ste v práci a dieťa má byť podľa rozhodnutia s Vami, môžete ho zveriť starým rodičom, ak to považujete za vhodné.
Otec nemá právo jednostranne rozhodovať, kto bude dieťa strážiť vo Vašej neprítomnosti, pokiaľ to nie je v rozpore so záujmom dieťaťa.
Čo sa týka vyzdvihovania dieťaťa zo škôlky starým otcom, ak ste Vy ako matka určili, že starý otec môže dieťa vyzdvihnúť, otec to nemôže svojvoľne zakázať, pokiaľ to neohrozuje záujem dieťaťa.
V takejto situácii je dôležité v prvom rade komunikovať s bývalou priateľkou pokojne a vecne.
Ak sa vám nepodarí dohodnúť priamo, odporúča sa obrátiť sa na mediátora alebo využiť služby poradní pre rodinu.
Preprava dieťaťa na styk s otcom
V otázkach prepravy detí po rozvode a nákladov s tým spojených za účelom realizácie styku detí s druhým rodičom, ktorému neboli zverené, platí, že pokiaľ sa rodičia nedohodli inak, tieto náklady obvykle znáša ten rodič, ktorý ich dopravu požaduje.
Zákon o rodine žiadnu takúto povinnosť rodičovi, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti, neustanovuje, resp. zákon neupravuje takéto detaily.
Zákon o rodine jedine ustanovuje, že ten rodič, ktorý nemá deti zverené do osobnej starostlivosti, má právo sa s nimi stýkať a takýmto spôsobom sa podielať na ich výchove.
Pokiaľ teda súd nešpecifikoval v rozhodnutí o rozvode a úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode konkrétne pravidlá pre prepravu detí a náklady s ňou spojené za účelom styku s otcom mal. detí, tak žiadna právna povinnosť Vás ako matky hradiť cestovné náklady súvisiace s prepravou detí otcovi ako neexistuje.
Pokiaľ s tým otec nie je stotožnený, môže sa domáhať na súde, aby tento úpravu styku nanovo upravil.
Keď sa otec prestane stretávať s dieťaťom
Čo robiť, ak sa otec dieťaťa prestane stretávať s dieťaťom (dieťa má 4 roky)?
Súdom má stanovené dni. Do jej 4. narodenín viac-menej dodržiaval, čo bolo stanovené súdom, potom sa z ničoho nič prestal.
Malá je z toho smutná. Je to už viac ako rok a stále si naňho spomenie.
Občas ho niekde stretne a veľmi sa tomu teší, ale on nie.
Film Otec a syndróm zabudnutého dieťaťa
Po úspešnej svetovej premiére na festivale v Benátkach otvorí film Otec Terezy Nvotovej 10. septembra piešťanský festival Cinematik.
Film Otec sa inšpiroval skutočným prípadom, keď otec zabudol svoj dvojročnú dcérku v rozpálenom aute a dieťa umrelo.
Film Otec zobrazuje skutočný prípad zabudnutého dieťaťa v aute (dieťa Kristínka, otec Jozef/Jožko) a následné verejné odsudzovanie rodiča.
Dušan Budzak napísal o tomto prípade, ktorý sa stal jeho dobrému priateľovi, knihu.
Autor niekoľkých trilerov prišiel v roku 2019 za producentkou Veronikou Paštékovou z DANAE Production.
Pôvodne mal nápad na iný projekt - kriminálny seriál.
„Zistila som, že nejde o ojedinelý prípad - práve naopak. Vo svete sa odohrali desiatky podobných tragédií, ktoré spája syndróm zabudnutého dieťaťa. Ako matky sa ma tento príbeh hlboko dotkol,“ hovorí Veronika Paštéková.
„Nikdy predtým som o ,syndróme zabudnutého dieťaťaʻ nepočula. Nebola som si istá, či máme odvahu tento film natočiť.
Spomenula som si na mediálny hon, rýchle súdy, krutosť.
Spolu s Dušanom Budzakom oslovili s nápadom na film režisérku Terezu Nvotovú.
Podľa Budzaka sú kniha a film svojím spôsobom, aj keď nie celkom, dva rozdielne príbehy.
„Tereza už na začiatku prišla s tým, že to nebude jedna k jednej. Keby som ju mal citovať, tak povedala: Ja to natočím, ale po svojom!. Bude to buď takto, alebo nijako,“ spomína Budzak.
„Urobila veľmi dobrú selekciu. Polovicu knihy vynechala a tou druhou sa nechala iba inšpirovať.
Samotná Nvotová si najskôr myslela, že ponuku odmietne.
Jej prvá reakcia bola, že je to veľmi ťažký, tragický a smutný príbeh.
Spočiatku nevedela, ako by k nemu pristúpila tak, aby na diváka iba „nehodila“ ťažobu, s ktorou potom musí z kina odísť.
Príbeh Otca jej však zostal ležať v hlave.
„Ten príbeh zostal so mnou a nevedel odísť. A to bol moment, keď som spozornela, že v ňom je ešte niečo iné, než len to smutné, tá tragédia a to, čo sa dá veľmi rýchlo interpretovať, ako to poznáme z novinových článkov,“ povedala režisérka.
„Pochopila som, že ten príbeh má v sebe omnoho viac vrstiev, ktoré vo mne vyvolávajú otázky a otvárajú vo mne citlivosť.
Aby som dokázala pochopiť, čo sa tam stalo, musím prijať to, že tiež nerobím všetko správne a som schopná aj takejto fatálnej chyby.
Musíme prijať svoju vlastnú krehkosť. A to, že nie sme takí, akí by sme chceli byť.
Cez takéto prijatie môžeme potom lepšie pristúpiť aj k druhým ľuďom,“ myslí si Nvotová.
„Ten film je o empatii, o otváraní nejakej našej citlivosti, otváraní brán, ktoré máme väčšinou zavreté, pretože sa bojíme ich otvoriť.
Dúfa, že jej najnovší film ponúkne diváčkam a divákom viac než len pohľad na zúfalstvo rodiča, ktorý nevie vrátiť čas.
„Aj v iných mojich filmoch ste mohli vidieť, že nerobím filmy, ktoré sú iba: Tu máš niečo ťažké a choď domov.
Vždy sa snažím nájsť nejakú nádej a niečo, čo nás možno posunie trošku ďalej.
Možno každého iným spôsobom,“ dodala režisérka.
Ako film vznikal
Kľúčový pre film bol výber protagonistu. S producentkou sa zhodli na Milanovi Ondríkovi.
Podľa neho bola jedna vec prijať predstavu, že si musí prežiť to, čím si prechádzal hrdina filmu.
„Pretože takéto typy postáv sa nedajú iba zahrať. Bol som si vedomý toho, že sa musím do nej vnoriť,“ povedal Ondrík.
Druhá vec bola, že Nvotová sa rozhodla, že celý film nakrúti na niekoľko dlhých záberov.
Publiku umožnia vidieť filmový svet tak, aby sa k hlavnej postave a tomu, čo prežíva, dostali čo najbližšie.
Herca však nútia sústavne zostať v postave bez toho, aby sa spoľahol na strih.
„Vďaka Terezinej silnej viere a dôvere sa to nejako podarilo. Keď sme dokončili posledný záber, jeden z najťažších, tak som padol na kolená a povedal: Ďakujem, pane Bože!
Spolu s Milanom Ondríkom vo filme účinkujú Dominika Morávková, Martina Sľúková, Aňa Geislerová, Dominika Zajcz, Peter Ondrejička, Ingrid Timková, Roman Polák či Peter Bebjak.
Za kamerou stál Adam Suzin, strih mal na starosti Nikodem Chabior, obaja z Poľska.
Hudbu zložil Jonatan Pastirčák.
Slovenskými producentami filmu Otec sú Veronika Paštéková a Anton Škreko z DANAE Production.
Film vznikol v koprodukcii s českou spoločnosťou moloko film a poľskou spoločnosťou Lava Films.
Dominika Morávková, Milan Ondrík, Tereza Nvotová a Aňa Geislerová uviedli film Otec na festivale v Benátkach.
Syndróm zabudnutého dieťaťa
Tereza Nvotová upozorňuje, že to, čo sa stalo hrdinovi filmu Otec sa môže naozaj stať úplne každému.
Syndróm zabudnutého dieťaťa sa týka rovnako mužov ako žien, bez rozdielu veku, rasy či spoločenskej triedy.
„Tento film sa inšpiroval nielen tým slovenským skutočným príbehom, alebo tými slovenskými, ktoré sa tu stali, ale aj ďalšími, ktoré sa dejú po celom svete.
Je to preto, že keď sa tieto príbehy dejú, tak sa dejú až nápadne rovnako.
Často sa dejú milujúcim rodičom, ktorí majú nejakú výchylku v dennej rutine,“ povedala Nvotová.
Zjednodušene podľa nej ide o určitú poruchu pamäte, ktorá má niekoľko funkcií a tie môžu ísť proti sebe, dokonca nám môžu vytvárať falošné spomienky.
V diskusii sa uvádza pojem „syndróm zabudnutého dieťaťa“ a odporúča sa študovať odbornú literatúru a prípady, aby sa situácia lepšie pochopila.
Film Otec zvyšuje povedomie o tom, že zabudnutie dieťaťa v aute sa môže stať komukoľvek.
Pojem „syndróm zabudnutého dieťaťa“ je relevantný a diskusia odporúča štúdium odborných materiálov ako súčasť prevencie.
Možnosti prevencie zabudnutia dieťaťa v aute
Ako preventívne riešenia sa spomínajú pípajúce autosedečky používané v USA, kniha Môj život s Jojom od D. Budzaka a informačné zdroje na csfd.sk a cas.sk; film je spomenutý aj ako dostupný na Netflixe.
Áno; v diskusii sa spomínajú „pípajúce autosedečky“, ktoré sa používajú v USA ako varovanie, aby rodič skontroloval sedadlo.
Deň otcov a poďakovanie
A práve Deň otcov je čas, kedy by sme si našich mužov mali uctiť.
Aj oni majú ťažkú úlohu a na ich pleciach je veľká zodpovednosť.
Aj tí najtvrdší muži, ktorí svätosväte sľúbili, že "také veci" robiť rozhodne nebudú, sa pre pekné oči svojho dieťatka zmenia.
A tak nie je ničím výnimočným vidieť občas našich mužov, ako sa hrajú s dcérami na baletky, varia večeru, pozerajú rozprávky, alebo si pokojne nechajú nalakovať nechty.
Lebo vedia, že to dieťatu urobí radosť.
A my im za to ďakujeme.
Ďakujeme, že ste pre svoje deti tí najlepší otcovia, akí dokážete byť.
Preto, ak má dieťa otca, biologického, nevlastného, starkého, alebo iného človeka, ktorý mu zastáva úlohu otca, uctite si ho a poďakujte mu na Deň otcov za jeho úsilie, obetavosť, vedenie, príklad a čas.
Nezabudnite im poďakovať.
Tento rok 21. júna oslávime 110. výročie dňa otcov.
Na jeho vzniku sa najvýznamnejšie podieľala Sonora Smart Dodd z mesta Spokane v štáte Washington, ktorá z úcty a lásky voči svojmu otcovi, podala návrh na slávenie Dňa otcov miestnej cirkvi a štátu.
Sonora si chcela týmto dňom uctiť svojho otca, vojnového veterána, ktorý sám vychovával šesť detí.
Prezident Richard Nixon ho trvalo uzákonil až v roku 1972 na tretiu nedeľu v júni.
