Histologické vyšetrenie placenty: čo môže odhaliť o priebehu tehotenstva a pôrodu

Histologické vyšetrenie placenty je dôležitou súčasťou gynekologickej a pôrodníckej praxe, ktoré poskytuje cenné informácie o stave a funkcii placenty počas tehotenstva. Tento podrobný rozbor umožňuje lekárom pochopiť príčiny prípadných komplikácií a predchádzať im v budúcnosti.

Placenta je kľúčový dočasný orgán počas tehotenstva, zabezpečujúci výživu, kyslík a produkciu hormónov pre rast plodu. Je to dočasný orgán spájajúci dieťa s matkou, zabezpečujúci výživu, kyslík a ochranu. Zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji plodu a má aj hormonálne a imunitné funkcie.

Čo je placenta a aké funkcie plní

Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry.

Výmena kyslíka a živín

Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Produkcia hormónov

Počas prvého trimestra tehotenstva produkuje placenta dôležité hormóny, ktoré podporujú rast plodu a udržiavajú tehotenstvo. Neskôr preberá túto funkciu od žltého telieska.

Podpora imunity

Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu.

Čo znamená histologické vyšetrenie placenty

Histologické vyšetrenie je laboratórny rozbor tkaniva placenty pod mikroskopom. Vyšetruje sa tkanivo, ktoré bolo získané po pôrode, pri operácii alebo pri odstránení zvyškov placenty a plodových tkanív.

V prípade, že lekár po pôrode vykoná kyretáž, je to zvyčajne preto, aby sa odstránili prípadné zvyšky placenty alebo plodových tkanív, ktoré by mohli spôsobiť komplikácie. Tieto odstránené tkanivá sú následne odoslané na histologické vyšetrenie.

Výsledok histológie môže pomôcť objasniť, či bola placenta dostatočne vyvinutá, či obsahovala známky zápalu, porúch cievneho zásobenia, poškodenia alebo abnormálneho prirastenia k stene maternice.

Kedy sa histologické vyšetrenie placenty vykonáva

O potrebe vyšetrenia rozhoduje lekár podľa priebehu tehotenstva, pôrodu, zdravotného stavu matky a dieťaťa a podľa vzhľadu placenty. Vyšetrenie môže byť dôležité najmä pri komplikovanom alebo predčasnom pôrode, pri podozrení na nedostatočnú funkciu placenty alebo pri neobvyklom makroskopickom náleze.

• zaostávanie v raste plodu;
• nedostatočný prietok krvi v pupočníku alebo v niektorých orgánoch dieťaťa;
• nízka hladina plodovej vody alebo oligohydramnion;
• abnormálna hrúbka placenty;
• zníženie oziev dieťaťa;
• predčasný pôrod;
• podozrenie na infekciu;
• vysoký krvný tlak alebo preeklampsia;
• cukrovka;
• krvácanie počas tehotenstva alebo po pôrode;
• zadržanie časti placenty v dutine maternice;
• podozrenie na placentu accreta, increta alebo percreta;
• nezvyčajný tvar, veľkosť alebo štruktúra placenty;
• abnormalita pupočníka.

Aké údaje obsahuje vyšetrenie placenty

Histologickému rozboru často predchádza makroskopické vyšetrenie. Pri ňom sa zaznamenáva veľkosť, tvar, hmotnosť, počet lalokov, stav plodových obalov a spôsob pripojenia pupočníka.

Správa z histológie placenty môže obsahovať rôzne nálezy, ktoré lekár interpretuje v kontexte klinického stavu pacientky.

V prípade otázky o „fragmentovanej placente veľkosti 13x12x4 cm s marginalne odstupujúcim, nadmerne vyvinutým 3-cievnym pupočníkom dĺžky 13cm, priemeru 1cm, váha placenty 274g. Placenta multiloba. Uterus arquatus.“ je potrebné poznať detailnejšie informácie a kontext.

Fragmentovaná placenta môže naznačovať rôzne problémy počas vývoja placenty alebo pri pôrode. Marginalne odstupujúci pupočník znamená, že pupočník nie je pripojený centrálne, čo môže ovplyvniť prietok krvi. Nadmerne vyvinutý 3-cievny pupočník a jeho rozmery (dĺžka 13 cm, priemer 1 cm) sú dôležité parametre. Placenta multiloba znamená, že placenta má viacero lalokov. Uterus arquatus popisuje tvar maternice, ktorý môže mať vplyv na implantáciu a vývoj placenty.

Čo môže histológia odhaliť

Histopatologické vyšetrenie môže objasniť príčinu nedostatočnej funkcie placenty. Zlyhanie placenty môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ktoré sa môžu prejaviť aj v histologickom náleze.

• infekcie;
• vysoký krvný tlak alebo preeklampsia;
• diabetes;
• imunitné reakcie;
• problémy s vývojom ciev placenty;
• nízko položená placenta;
• abnormalitný pupočník.

Histologické vyšetrenie môže odhaliť zmeny súvisiace s poruchou prekrvenia materskej alebo fetálnej časti placenty, zápalové procesy, poškodenie tkaniva a zmeny pri abnormálnom vrastaní placenty do steny maternice.

Placentárna nedostatočnosť a histologický nález

Placenta je orgán, ktorý sa vyvíja v maternici, keď sú ženy tehotné. Niekedy nerastie tak, ako musí, alebo sa môže zraniť. Výsledkom môže byť zdravotný stav známy ako placentárna nedostatočnosť. Tento stav je tiež bežne známy ako placentárna dysfunkcia alebo uteroplacentárna vaskulárna nedostatočnosť.

Keď placenta nefunguje dobre, nemôže dodávať dostatok kyslíka a živín dieťaťu z krvného obehu matky. Bez tejto základnej podpory dieťa nemôže rásť a prosperovať. To môže spôsobiť predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť, ako aj vrodené chyby a môžu tiež zvýšiť riziko komplikácií pre matku.

Placentárna nedostatočnosť nastáva, ak sa placenta nevyvinie správne alebo je poranená. Ak dôjde k poraneniu placenty, môže to znížiť krvný obeh medzi obehovým systémom matky a placentou. Výsledkom je, že dieťa dostáva menej živín, ako je potrebné.

Môže to viesť k nedostatočne vyvinutému rastu, prejavom symptómov fetálnej tiesne a ťažkému pôrodu.

Placentárna insuficiencia je náročná na identifikáciu, najmä pri prvom tehotenstve. Vo všeobecnosti existuje len málo alebo žiadne príznaky, ktoré súvisia s placentárnou insuficienciou.

Niektoré stopy však môžu viesť k včasnej diagnostike tohto stavu. Ženy môžu pozorovať, že veľkosť ich maternice je menšia ako v predchádzajúcich tehotenstvách a plod môže byť tiež menej aktívny, ako sa očakávalo.

Veľmi dôležité sú pravidelné predpôrodné prehliadky v pravidelných intervaloch.

Vyšetrenia pri podozrení na insuficienciu placenty

Na insuficienciu placenty (stav, kedy placenta nie je schopná dostatočne vyživovať dieťa) môže poukázať súbor týchto znakov/vyšetrení:

• Veľkosť dieťaťa, ktorá je pre daný týždeň tehotenstva netypická - tzv. zaostávanie v raste.
• Nedostatočný prietok krvi v pupočníku alebo v niektorých orgánoch dieťaťa.
• Množstvo plodovej vody - nízka hladina alebo tzv. oligohydramnion.
• Abnormálna hrúbka placenty.
• Vyšetrenie krvi tehotnej ženy - skúmajú sa v nej konkrétne parametre.
• Zníženie oziev dieťaťa - srdcová akcia, teda ozvy, sa merajú pomocou CTG prístroja.

V súčasnosti lekári nedokážu účinne liečiť placentárnu nedostatočnosť. Avšak liečba iných stavov, ako je cukrovka alebo vysoký krvný tlak, môže pomôcť pri raste dieťaťa.

V takýchto prípadoch môže lekár odporučiť pokoj na lôžku alebo poslať pacientku k špecialistovi, ktorý môže predpísať určité steroidy, ktoré môžu pomôcť zvýšiť vývoj pľúc dieťaťa. Môže zvýšiť šance dieťaťa na prežitie pri predčasnom pôrode.

Včasná detekcia je nevyhnutná pri zvládaní placentárnej insuficiencie. Ženy sa musia vyhýbať zneužívaniu drog, fajčeniu a konzumácii alkoholu. Musia zabezpečiť, aby dostali všetku požadovanú prenatálnu starostlivosť.

Histológia placenty pri rastovej reštrikcii plodu

Rastová reštrikcia plodu (Fetal Growth Restriction, FGR) neboli intrauterinná rastová reštrikcia (IntraUterine Growth Restriction, IUGR) je spojená s významnou fetálnou mortalitou aj morbiditou.

Najčastejšou príčinou je nedostatočná funkcia placenty.

Výskum stavby placenty u takto postihnutých plodov prešiel dlhým vývojom od čisto makroskopického opisu až k novému klasifikačnému systému zavedenému skupinou Placental Workshop Group v Amsterdame.

Tento komplexný klasifikačný systém výrazne zjednodušuje a uceluje hodnotenie histologického vyšetrenia placenty nielen u plodov s rastovou reštrikciou, ale aj pri mnohých iných patológiách placenty.

Histopatologickými odlišnosťami placenty pri oboch podtypoch sa dosiaľ zaoberalo len niekoľko štúdií, ich výsledky však podporujú hypotézu o odlišnej patofyziológii vzniku týchto dvoch klinických jednotiek a vyvracajú skôr rozšírenú myšlienku, že plody s late-onset formou rastovej reštrikcie a plody považované za „iba“ konštitučne malé (small for gestational age, SGA) nie sú ohrozené.

Váš prípad, kedy boli v 29. týždni tehotenstva zaznamenané zlé prietoky a chýbajúca diastola pri prietoku pupočníkom, viedol k akútnej sekcii a predčasnému pôrodu. Lekári to zhodnotili ako nefunkčnú placentu. Histologické vyšetrenie môže potvrdiť alebo objasniť príčinu tejto nefunkčnosti.

Placenta accreta, increta a percreta

Placenta accreta je vážny stav v tehotenstve, ktorý môže viesť k život ohrozujúcemu krvácaniu po pôrode. Vyskytuje sa, keď placenta začne rásť príliš hlboko do steny maternice.

Zvyčajne sa stane, že sa placenta po pôrode oddelí od steny maternice. Avšak pri placente accreta časť alebo celá placenta zostáva pripojená k stene maternice.

V bežnom tehotenstve je placenta pripojená k stenám maternice a po pôrode sa ľahko oddelí. Pri vrastenej placente (placenta accreta) sa však časť alebo celá placenta priraďuje príliš hlboko do steny maternice, čo môže sťažiť jej bezpečné odstránenie.

Stupne vrastania placenty

Príznaky a diagnostika

Príznaky a symptómy placenty accreta zvyčajne nie sú viditeľné počas tehotenstva. Najčastejšie to lekári zistia, keď vykonávajú rutinný ultrazvuk.

Ultrazvuk zvyčajne pomáha diagnostikovať placentu accreta, najčastejšie medzi 18.-24. týždňom tehotenstva. Niekedy sa používa aj magnetická rezonancia.

V niektorých prípadoch však môže spôsobiť vaginálne krvácanie, keď je žena v treťom trimestri, teda v 27. až 40. týždni tehotenstva. Preto je nevyhnutné navštíviť lekára, ak tehotná žena pociťuje vaginálne krvácanie počas tretieho trimestra.

Ženy s placentou accreta často nevykazujú žiadne príznaky alebo symptómy počas tehotenstva. Tento stav sa zvyčajne zistí počas bežného ultrazvuku.

Placenta accreta predstavuje väčšie riziko závažného vaginálneho krvácania po pôrode.

Rizikové faktory

Príčiny placenty accreta nie sú úplne známe. Jazvy v maternici, napríklad po predchádzajúcich cisárskych rezoch alebo iných operáciách maternice, v podstate umožňujú placente rásť hlboko do steny maternice.

Rizikové faktory placenty accreta sa zvyšujú, ak žena v minulosti podstúpila:

• viacero cisárskych rezov;
• placentu previa, pri ktorej placenta leží veľmi nízko v maternici a pokrýva celý alebo časť krčka maternice.

V niektorých prípadoch sa však placenta accreta vyskytuje u žien, ktoré nemajú v anamnéze placentu previa alebo operáciu maternice.

Vrastená placenta je komplikácia, o ktorej by mali vedieť najmä ženy, ktoré už majú za sebou cisársky rez.

Liečba a pôrod

Placenta accreta nemôžete zabrániť. Ak je tento stav diagnostikovaný, váš lekár s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí plán na zabezpečenie čo najbezpečnejšieho pôrodu.

Po prvé, váš lekár vykoná cisársky rez pri pôrode.

Potom môže váš lekár vykonať hysterektómiu, teda odstránenie maternice. Hysterektómia vám môže byť odporučená, ak po pôrode budete naďalej pociťovať vaginálne krvácanie. Tento postup sťažuje opätovné otehotnenie.

Ženy, ktoré chcú znovu otehotnieť, majú po pôrode možnosť podstúpiť chirurgický zákrok, ktorý môže zachovať ich plodnosť. V takom prípade však môže zostať veľká časť placenty v maternici.

Ak dostanete včasnú diagnózu a správnu liečbu placenty accreta, nebudete mať trvalé komplikácie a môžete sa úplne zotaviť.

Ďalšie komplikácie placenty

• Nízko položená placenta (placenta praevia): Placenta sa nachádza príliš blízko krčka maternice, čo môže spôsobiť krvácanie.
• Predčasné odlúčenie placenty (abrupcia): Placenta sa predčasne odlúči od steny maternice, čo je vážny stav ohrozujúci plod aj matku.
• Zadržanie placenty (placenta adherens): Po pôrode dieťaťa zostane časť placenty v maternici, čo zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
• Nedostatočnosť placenty: Placenta nie je schopná dostatočne vyživovať dieťa a zásobovať ho kyslíkom, čo môže viesť k zaostávaniu rastu plodu.

Ak máte podozrenie na akékoľvek problémy s placentou, je dôležité okamžite sa poradiť so svojím lekárom.

Kyretáž a histologické vyšetrenie tkaniva

V prípade, že lekár vo vašom prípade skloňuje slovo kyretáž, s najväčšou pravdepodobnosťou má na to zrejmý dôvod. Bez ohľadu na to, či ste po pôrode, potrate, v produktívnom veku alebo v menopauze, vykonanie kyretáže má svoje opodstatnenie.

Tento zákrok môže byť vykonávaný v prípade viacerých diagnóz či symptómov.

Čo je kyretáž a ako prebieha

Kyretáž, známa aj ako výškrab alebo revízia dutiny maternice, je operačný gynekologický zákrok vykonávaný cez pošvu.

Podstatou je rozšírenie krčka maternice a následné použitie nástroja nazývaného kyreta na zoškrab sliznice maternice alebo odstránenie nežiaducich tkanív.

Pred zákrokom je potrebné absolvovať predoperačné vyšetrenia. Zákrok zvyčajne trvá 15-20 minút a môže byť vykonaný v celkovej alebo lokálnej anestézii.

Po zákroku je odporúčaný pokojový režim a vyhýbanie sa kúpeľom a sexuálnemu styku po dobu niekoľkých týždňov.

Typy kyretáže

Kyretáž môže byť vykonávaná ako diagnostická alebo liečebná metóda:

• Diagnostická kyretáž: Slúži na odobratie vzorky sliznice maternice (endometria) na laboratórne histologické vyšetrenie. Indikáciou môže byť krvácanie mimo cyklu alebo podozrenie na hromadenie buniek sliznice maternice na základe ultrazvukového vyšetrenia.
• Terapeutická kyretáž: Je liečebným zákrokom, ktorého cieľom je odstránenie zdravotných ťažkostí alebo prevencia ich vzniku. Často sa vykonáva po pôrode, napríklad na odstránenie zvyškov placenty, alebo po potrate na odstránenie plodového obalu. Táto forma kyretáže je zároveň aj diagnostickou, pretože odobratá vzorka sa posiela na histologické vyšetrenie.

Iné metódy revízie dutiny maternice

• Vákuumextrakcia: Šetrnejšia metóda, pri ktorej sa namiesto kyrety používa vákuová odsávačka.
• Hysteroskopia: Diagnosticko-terapeutické vyšetrenie, pri ktorom sa do maternice zavádza malá kamera na posúdenie patológie sliznice a prípadný odber tkaniva.

Indikácie na vykonanie kyretáže

Lekár vždy stanovuje dôvod na podstúpenie kyretáže na základe gynekologického vyšetrenia, ultrazvuku alebo konkrétnych zdravotných ťažkostí pacientky.

• postmenopauzálne krvácanie;
• zamlčaný potrat;
• rezíduá po pôrode alebo potrate;
• nezastaviteľné krvácanie z maternice;
• nepravidelné krvácanie alebo špinenie;
• bolesti maternice;
• hromadenie buniek sliznice maternice.

Čo môže výsledok znamenať pre ďalšie tehotenstvo

Váš lekár bude schopný najlepšie interpretovať výsledky histologického vyšetrenia placenty v kontexte vašej anamnézy a priebehu tehotenstva a pôrodu.

Na základe týchto informácií môže poskytnúť odporúčania týkajúce sa ďalších tehotenstiev.

V prípade, že máte obavy o ďalšie tehotenstvo po predchádzajúcich komplikáciách, je dôležité viesť otvorený dialóg so svojím gynekológom.

Po kyretáži je dôležité dodržiavať pokyny lekára týkajúce sa hygieny, sexuálnej abstinencie a pokojového režimu.

Menštruačný cyklus by sa mal obnoviť do 4 až 6 týždňov. Otehotnenie po kyretáži je možné, ale odporúča sa počkať aspoň 3 mesiace a riadiť sa pokynmi lekára.

V prípade, že sa vyskytnú komplikácie ako intenzívne bolesti, silné krvácanie, nevoľnosť alebo horúčka, je nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

V prípade podozrenia na vrastenú placentu alebo ak patríte do rizikovej skupiny, obráťte sa na svojho gynekológa alebo na špecializované pracovisko.

tags: #placenta #histologicke #vysetrenie