Pandémia COVID-19 zasiahla všetky oblasti života a prinútila spoločnosť prehodnotiť mnohé aspekty, od zdravotnej starostlivosti po náboženské praktiky.
V tomto kontexte sa vynárajú rôzne etické a spoločenské otázky, vrátane otázky potratu ako „núdzového východu“ v ťažkých životných situáciách.
Táto téma je hlboko zakorenená v osobných presvedčeniach, náboženských hodnotách a spoločenských normách, a preto si vyžaduje komplexný a citlivý prístup.
Čo znamená vnímať potrat ako „núdzový východ“
Je potrat vnímaný ako „núdzový východ“ v situáciách, keď tehotenstvo predstavuje pre ženu fyzickú, psychickú alebo ekonomickú záťaž?
Táto otázka nemá jednu univerzálnu odpoveď, pretože rozhodovanie o tehotenstve môže byť ovplyvnené zdravotným stavom ženy, okolnosťami počatia, ekonomickou neistotou, rodinnou situáciou, psychickým stavom, osobným presvedčením aj dostupnosťou zdravotnej starostlivosti.
Osobné príbehy žien, ktoré sa rozhodli pre potrat, sú dôležitou súčasťou diskusie o tejto téme.
Tieto príbehy ukazujú, že rozhodnutie o potrate je často veľmi ťažké a osobné a že ženy sa k nemu uchýlia z rôznych dôvodov.
Pandémia a prístup k reprodukčnej starostlivosti
Pandémia COVID-19 priniesla so sebou množstvo obmedzení, ktoré ovplyvnili aj náboženský život.
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, boli zavedené opatrenia na obmedzenie šírenia vírusu, vrátane zákazu verejných bohoslužieb.
V tomto kontexte sa vynára otázka, ako pandémia ovplyvnila prístup k reprodukčným právam žien, vrátane prístupu k potratu.
Niektorí tvrdia, že pandémia zvýšila ekonomickú neistotu a psychickú záťaž pre mnohé ženy, čo môže viesť k rozhodnutiu o potrate.
Okrem toho, obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti počas pandémie môže sťažiť ženám prístup k antikoncepcii a iným službám reprodukčného zdravia, čo môže viesť k nechceným tehotenstvám.
Spoločenský pohľad a právne otázky
Spoločenský pohľad na potrat je rôznorodý a závisí od kultúrnych, etických a politických faktorov.
V niektorých krajinách je potrat legálny a dostupný na požiadanie, zatiaľ čo v iných je prísne obmedzený alebo zakázaný.
Diskusie o potrate sa často točia okolo otázok, ako je právo ženy na rozhodovanie o svojom tele, právo nenarodeného dieťaťa na život a úloha štátu pri regulácii potratov.
Etické aspekty potratu sú komplexné a zahŕňajú rôzne hodnoty a princípy.
Medzi najdôležitejšie etické otázky patrí: právo na život, právo ženy na rozhodovanie o svojom tele a úloha štátu pri regulácii potratov.
Tieto etické otázky nemajú jednoduché odpovede a vyžadujú si starostlivé zváženie rôznych perspektív a hodnôt.
Náboženský pohľad na potrat
Rôzne náboženstvá majú odlišné názory na potrat, ktoré sa opierajú o ich teologické a etické princípy.
Katolícka cirkev, napríklad, považuje život za posvätný od počatia a odmieta potrat ako morálne zlo.
Náboženské hodnoty preto môžu významne ovplyvniť postoj ženy, jej partnera aj rodiny k neplánovanému alebo komplikovanému tehotenstvu.
Rozdiel medzi umelým a spontánnym potratom
Pri diskusii o potrate je dôležité rozlišovať medzi umelým ukončením tehotenstva a spontánnou stratou tehotenstva.
Interrupcia je umelé prerušenie tehotenstva, neboli UPT, jehož důsledkem je indukovaný potrat.
Potrat je strata plodu pred 20. týždňom tehotenstva.
Lekársky termín pre spontánny potrat sa nazýva spontánny potrat.
Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva.
Väčšina potratov sa vyskytuje v prvom trimestri tehotenstva.
Najvyššie riziko potratu je medzi 6. a 8. týždňom.
Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev.
Potrat určite nevyhnutne neznamená, že už nebudete môcť mať dieťa.
Potrat a núdzová antikoncepcia
V kontexte diskusie o potrate je dôležité rozlišovať medzi potratom a núdzovou antikoncepciou.
Núdzová antikoncepcia, ako napríklad tabletka Escapelle, sa užíva po nechránenom pohlavnom styku a zabraňuje otehotneniu tým, že oddiali ovuláciu alebo zabráni oplodneniu vajíčka.
Núdzová antikoncepcia neprerušuje už existujúce tehotenstvo a nespôsobuje potrat.
Tableta Escapelle obsahuje látku levonorgestrel, ktorá je syntetickým gestagénom podobným hormónu progesterónu.
Levonorgestrel zabraňuje ovulácii alebo ju oddiali, čím znemožňuje oplodnenie vajíčka.
Príznaky a diagnostika spontánneho potratu
Príznaky potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva.
V raných štádiách tehotenstva sú príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii.
Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat.
Vo vyšších stupňoch tehotenstva môže samovoľný potrat sprevádzať silné krvácanie, kŕče v podbruší, bolesť v chrbte, výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy a zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs.
Tieto príznaky sú pre potrat bežné, avšak nemusia nutne znamenať stratu bábätka.
Vaginálne krvácanie sa môže objaviť aj počas normálneho tehotenstva, bez toho aby signalizovalo problém.
Okamžite zavolajte lekárovi, ak sa u vás počas tehotenstva vyskytne niektorý z týchto príznakov.
Poskytovateľ starostlivosti o tehotenstvo môže vykonať a ultrazvuk test na potvrdenie potratu.
Tieto testy kontrolujú srdcový tep plodu alebo prítomnosť žĺtkového vaku.
Na kontrolu potratu sa odporúča krvný test, pretože test meria ľudský choriový gonadotropín (hCG), hormón vytvorený placentou.
Nízka hladina hormónov naznačuje potrat.
Gynekologické vyšetření u odumřelé gravidity prokazuje metroragii, otevírání děložního hrdla, zvýšený tonus myometria a v pozdních stadiích potratu i děložní kontrakce.
Typy spontánneho potratu
- Neúplný potrat: keď žena potratí, celé tkanivo z embrya nemusí opustiť telo.
- Úplný potrat: nastane pred 12th týždeň tehotenstva, kedy z tela odchádzajú celé tehotenské tkanivá.
- Zmeškaný potrat: keď embryo zomrie alebo nie je vyvinuté, tkanivá zostávajú v maternici.
- Opakovaný potrat: keď žena zaznamená po sebe idúcu stratu troch alebo viacerých tehotenstiev počas prvého trimestra, je známe ako opakujúci sa potrat.
- Neudržateľný potrat: pozoruje sa krvácanie a kŕče a krčka maternice sa rozširuje.
- Hroziaci potrat: keď dôjde ku krvácaniu a hrozbe potratu, krčka maternice sa nerozšírila.
Potrat veľmi často neprebieha ako kompletné vypudenie plodu a v děložní dutině zůstávají zadrženy části plodu, obalů nebo placenty.
Takýto potrat sa označuje ako abortus incompletus, tj. neúplný potrat.
Je nezbytné zbývající části plodového vejce odstranit (RCUI, manuální revize...).
Při neúplném odstranění hrozí krvácení a infekce v děložní dutině.
Vzácným stavem je abortus septicus - septický potrat, který je charakterizován infekcí plodového vejce přestupující na stěnu děložní, parametria a postupně se šiřící na malou pánev.
Při progresi může vest k celkové sepsi organismu a způsobit šok, diseminovanou intravaskulární koagulopatii, akutní selhání ledvin a smrt.
Najčastejšie príčiny straty tehotenstva
Podľa odborníkov sa v 20-50% prípadov príčina potratu či úmrtia plodu počas tehotenstva nezistí.
Všeobecne sa príčiny v ostatných prípadoch delia na príčiny zo strany matky, plodu a placentárne či pupočníkové príčiny.
Samovoľné potraty sú často spôsobené genetickými anomáliami v embryu, ktoré bránia jeho ďalšiemu rozvoju.
Pri genetickej analýze potratených plodov sa často nájdu poruchy chromozómov, dokážu sa asi v 46% potratených plodov.
Takmer 50% všetkých potratov vyskytujúcich sa v prvom trimestri tehotenstva sa vyskytuje v dôsledku chromozomálnych abnormalít.
Väčšina chromozomálnych problémov vzniká náhodou.
Chyby sa môžu vyskytnúť aj náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie.
Ďalšími možnými príčinami môžu byť hormonálna nerovnováha, problémy s maternicou alebo krčkom maternice, infekcie, a tiež zdravotný stav matky, ako je autoimunitné ochorenie alebo diabetes.
Ďalšou príčinou sú niektoré infekcie, najčastejšie sa udáva bakteriálna vaginóza, brucelóza, chlamýdióza, herpes genitalis, cytomegalovírus, parvovírus B19, adenoasociované vírusy aj koronavírusy.
Aj niektoré materské ochorenia ako antifosfolipodový syndróm a znížená funkcia štítnej žľazy zvyšujú riziko spontánneho potratu.
Menej významným rizikovým faktorom môžu byť vrodené vývojové chyby maternice alebo prítomnosť častého nezhubného nádoru- myómu.
K potratu niekedy dochádza, keď má matka oslabený krčok maternice, čo je známe ako cervikálna insuficiencia.
Riziko potratu zvyšuje aj vyšší vek otca dieťaťa nad 40 rokov.
Riziko potratu určite stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20%.
Podľa gynekológa sa obezita matky podľa viacerých štúdií ako jednoznačný rizikový faktor potratu nepotvrdila, no naopak riziko spontánneho potratu podľa štúdií zvyšujú práve faktory životného štýlu ako fajčenie, konzumácia alkoholu a kofeínu.
A nezabúdajme ani na nočnú prácu a chronický stres.
Zatiaľ neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že sexuálna aktivita, cvičenie, stres alebo dlhodobé užívanie antikoncepčných piluliek je príčinou potratu.
Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov.
Aj keď existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, spravidla to nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili.
Nie všetkým potratom sa dá zabrániť.
Strata tehotenstva v jednotlivých trimestroch
Tehotenstvo môže tragicky skončiť v ktoromkoľvek štádiu a trimestri.
Najčastejšie sa to deje v I. trimestri tehotenstva.
Ak sa tak udeje pred 24. týždňom, oficiálne sa hovorí o spontánnom potrate alebo potrate, pred ukončeným 12. týždňom gravidity o včasnom potrate.
Riziko potratu klesá po tomto týždni.
V II. trimestri je riziko úmrtia plodu v maternici výrazne nižšie, v našich podmienkach je 24. týždeň tehotenstva obdobie, kedy by už plod mohol prežiť aj mimo maternice.
V pôrodníctve vo všeobecnosti platí, že ak ukončenie tehotenstva nastane v pokročilejšom štádiu, ide o narodenie mŕtveho plodu.
Na Slovensku je touto hranicou pôrod plodu bez známok života (nezistená srdcová frekvencia, dýchacia činnosť, pulzácia pupočníka či aktívna činnosť kostrového svalstva) s pôrodnou hmotnosťou viac ako 500 gramov (prípadne gestačný vek „od 22. tt“ podľa právnej úpravy EÚ).
Potrat, pôrod mŕtveho dieťaťa a ich následky
Potrat, smrť dieťatka v maternici a následný pôrod sú náročné udalosti v živote matky, otca a celej rodiny.
Mnohí rodičia nevedia, že si v ktoromkoľvek trimestri môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa na dôstojnú rozlúčku, čo je dôležitá súčasť trúchlenia.
Za tehotenské straty v II. trimestri môžu stáť zdravotné problémy a ochorenia matky, placentárne príčiny (poruchy funkcie placenty, napr. abrupcia placenty, placenta praevia) a ochorenia plodu (genetické príčiny, chromozomálne anomálie, rôzne vrodené vývojové vady alebo získané ochorenia plodu- napr. celkový opuch plodu s následkom zlyhania srdca).
Štúdium špecifických príčin mŕtvorodených detí sťažuje nedostatok údajov dostupných po patologicko-anatomickom (príp. genetickom) rozbore pozostatkov plodu, placenty, pupočnej šnúry a plodových obalov.
Teda u významnej časti mŕtvonarodených detí zostáva príčina nevysvetlená aj po dôkladnom vyhodnotení pozostatkov plodu.
Na základe vlastných klinických skúseností sa spomínajú tieto príčiny úmrtia plodu v III. trimestri: v prvom rade je to spomalenie alebo obmedzenie rastu plodu.
Významne to zvyšuje riziko mŕtvorodenosti.
Ostatné príčiny môžu byť spojené s predčasným odlúčením placenty (časté u matiek narkomaniek), môže sprevádzať matky s hypertenziou či preeklampsiou.
Často diskutovanou témou medzi budúcimi mamičkami je aj téma pupočnej šnúry ako potenciálneho pôvodcu komplikácií v prípade jej otočenia okolo krku plodu alebo prítomnosti uzla.
Napriek tomu, že u mnohých mŕtvorodených detí pozorujeme vyššie uvedené uloženie pupočnej šnúry či uzol, s touto diagnózou je treba narábať opatrne.
Abnormality pupočnej šnúry, vrátane pupočníka okolo krku totiž pozorujeme aj u približne 25-30 % normálnych pôrodov.
Môže sa teda jednať o náhodný nález.
Možnosti liečby po spontánnom potrate
Keď žena zažije potrat, musí sa z maternice odstrániť celé tkanivo plodu.
Ak však telo vypudilo z tela všetko tkanivo plodu, zvyčajne nie je potrebná žiadna ďalšia liečba.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odporučiť počkať, či jednotlivec prejde tehotenstvom nezávisle.
Niekedy môže žena chcieť počkať na potrat, ktorý môže trvať niekoľko dní.
Nemusí to však byť bezpečné.
Ak si osoba želá ukončiť tehotenstvo čo najskôr, lekári môžu predpísať lieky, ktoré pomáhajú maternici pri prechode tehotenstva.
V I. trimestri sa aplikujú lieky do pošvy alebo cez ústa s cieľom vypudiť plod z dutiny maternice.
Ak by tento proces zlyhal, rovnako ako v II. trimestri to môže vyústiť do chirurgického odstránenia plodu z dutiny maternice cez dilatáciu krčku maternice a následnú chirurgickú evakuáciu plodu.
Pacientky však musia byť informované, že uvedené spôsoby môžu obmedziť schopnosť vyšetriť alebo pitvať plod, prípadne zhodnotiť prípadné abnormality.
Keď sa krvácanie zastaví, človek môže pokračovať v každodenných činnostiach.
Avšak v prípadoch, keď je tehotenstvo dlhšie ako desať týždňov, môže byť jedinou možnosťou operácia.
Pri ktoromkoľvek zákroku lekára sa krčok maternice roztiahne a zvyšné tkanivá sa jemne odsajú alebo vyškrabú z maternice.
Riziko komplikácií pri ktorejkoľvek z týchto možností liečby je veľmi malé.
Umelé ukončenie tehotenstva
UPT môže byť realizované farmakologicky, alebo chirurgicky.
Farmakologické ukončení těhotenství lze provést do 7. týdne gravidity.
Používá se kombinace antiprogesteronu (mifepriston) a prostaglandinu E1 (misoprostol).
Působením antiprogesteronu na děložní sliznici se naruší stavba deciduí, prostaglandin vyvolává kontrakci myometria.
Pravděpodobnost selhání farmakologického UPT s následným pokračováním gravidity je cca 1-2%.
Ke komplikacím metody patří křeče, masivní nebo protrahované krvácení, perzistence reziduí, gastrointestinální potíže (nevolnost, zvracení, průjem), bolesti břicha, hlavy, teplota.
Chirurgické způsoby přerušení těhotenství zahrnují miniinterrupci, metodu dilataci a kyretáže a v pozdních termínech - indukci porodu.
Miniinterrupci je možné provést do 8. týdnu gravidity.
Jejím principem je dilatace hrdla děložního pomocí prostaglandinů nebo hydrofilní tyčinkou (Dilasoft) s následnou vakuumaspirací plodového vejce speciální kyretou.
Od 8. po 12. týden těhotenství (ze zdravotních indikací i mezi 12. a 24. týdnem) se interrupce provádí metodou dilatace a kyretáže.
Komplikace chirurgických interrupcí se dělí na bezprostřední, časné (do 6 týdnů po provedení výkonu) a pozdní (více než 6 týdnů po výkonu).
K bezprostředním následkům chirurgického UPT patří velké krevní ztráty, poranění cervixu a perforace dělohy.
Časné komplikace zahrnují selhání metody, rezidua plodového vejce v děložní dutině a záněty (endometritida, parametritida, adnexitida).
Pôrod mŕtveho dieťaťa: možnosti a priebeh
Spôsob a načasovanie pôrodu mŕtveho plodu závisí od gestačného veku, v ktorom došlo k úmrtiu, predchádzajúcej jazvy na maternici u matky a počtu predchádzajúcich pôrodov.
Väčšina pacientiek aj lekárov preferuje čo najrýchlejšie načasovanie pôrodu, teda hospitalizáciu.
Pri potratoch do 12. týždňa je vhodné vyčkať 14 dní od diagnostikovania potratu, pretože môže dôjsť k spontánnemu vypudeniu plodu.
Uvedené obdobie a následná ultrazvuková kontrola môžu významným spôsobom prispieť k zmenšeniu pochybností pacientky o vyrieknutej diagnóze.
Zároveň to predstavuje čas, kedy sa môžu rodičia vysporiadať s realitou úmrtia plodu.
Predlžovanie prítomnosti mŕtveho plodu v maternici môže predstavovať zvýšené riziko poruchy zrážania krvi, aj keď veľmi zriedkavé.
Rýchle porodenie alebo potratenie plodu je dôležité v rámci zabránenia hemokoagulačným komplikáciám.
U tehotnej s mŕtvym plodom sa vykonajú nasledovné vyšetrenia: tlak krvi, pulz, telesná teplota, pôrodnícke vyšetrenie, odbery na krvný obraz, kompletné parametre krvnej zrážanlivosti, vrátane D-diméru, biochemické vyšetrenie, ultrazvukové, diagnostiku infekcií (CRP, kultivácie, krvná skupina a Rh faktor, Rh protilátky).
Vyvolanie pôrodu je vhodné v neskoršom období tehotenstva.
Pred 28. tt sa vaginálne aplikuje liek misoprostol, prípadne sa podá liek na vyvolanie kontrakcií v infúzii - oxytocín.
Po 28. tt by vyvolanie pôrodu malo prebiehať podľa bežného pôrodníckeho protokolu.
Cisárskemu rezu sa lekári snažia vyhnúť
Cisársky rez je metódou voľby u stavov bezprostredne ohrozujúcich život ženy a u absolútnych kontraindikácií k vaginálnemu pôrodu.
Ak by nastala pri vaginálnom vedení pôrodu urgentná situácia, napr. silné krvácanie, vtedy je potrebné vykonať cisársky rez.
Pôrod cisárskym rezom je vyhradený pre neobvyklé okolnosti, pretože je spojený s potenciálnym zhoršením zdravia matky či prípadným nepriaznivým ovplyvnením plodnosti v budúcnosti.
Vyšetrenia po strate tehotenstva
Obaja lekári zdôrazňujú nutnosť odoslať plod, placentu aj pupočník na patologicko-anatomickú pitvu na zistenie príčiny úmrtia.
Zarmútení rodičia môžu nesúhlasiť s odoslaním dieťaťa na pitvu, ich rozhodnutie rešpektujeme.
Rodičia však bývajú informovaní o dôvodoch pitvy či iných vyšetrení, ktoré môžu priniesť zásadné informácie o dôvodoch úmrtia.
Aj keď pozostalí nemusia chcieť tieto informácie počuť ihneď, je namieste pokúsiť sa o diskusiu opakovane - výsledky vyšetrení môžu byť užitočné pre pacientku a jej rodinu pri plánovaní budúceho tehotenstva.
Ak rodina namieta proti štandardnej pitve, mala by byť informovaná aspoň o možnosti čiastočnej diagnostiky formou odobratia malej vzorky tkaniva či krvi, prípadne zhotovenia rontgenových snímok.
Môžu napomôcť identifikovať niektoré ochorenia (syndrómy) alebo chromozomálne abnormality aj bez úplných údajov z pitvy.
Malo by nasledovať aj podrobné a komplexné zisťovanie potrebných údajov o zdravotnom stave matky, otca dieťaťa i ostatných rodinných príslušníkov, podrobné zhodnotenie priebehu gravidity, vyšetrenie mŕtveho plodu novorodeneckým lekárom - ide o štandardný postup.
Všetky uvedené vyšetrenia majú za cieľ napomôcť zistiť príčinu a poskytnúť vhodné poradenstvo rodičom.
Najlepšie výsledky môže dosiahnuť tím zložený z pôrodníkov, pediatrov, neonatológov, patológov a genetikov.
Genetické vyšetrenie a výsledky pitvy môžu pomôcť koordinovať v budúcnosti potrebné opatrenia a prípadnú liečbu, ak je možná.
Právo na pochovanie pozostatkov dieťaťa
Právna úprava umožňuje vyžiadanie telesných pozostatkov v ktorejkoľvek fáze tehotenstva a ich následné pochovanie.
Zásadná je informácia, že začína plynúť lehota 96 hodín na rozhodnutie, či matka alebo rodičia chcú svoje dieťa pochovať.
Právo vyžiadať si telo dieťaťa na pochovanie vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je ďalej povinný vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie.
Rodičom sa myslí ako matka, tak aj otec.
Ak k vyžiadaniu nedôjde, potratené či predčasne odňaté ľudské plody sa musia spopolniť v spaľovni.
Odlišné pravidlá sa vzťahujú na vydávanie pozostatkov pri pôrode mŕtveho dieťaťa - dieťa sa totiž zapisuje do matriky - knihy narodení a ustanovenia o práve rodičov na vydanie potrateného plodu sa neaplikujú, žiadosť teda nie je potrebná.
Pochovanie mŕtvonarodeného dieťatka je nevyhnutné zabezpečiť priamo na základe zákona o pohrebníctve rovnako, ako tomu je pri úmrtí napr. dospelého človeka.
Fyzické zotavenie a psychická podpora
Po pôrode mŕtveho plodu závisí čas zotavenia mamičky od mnohých faktorov.
Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6-8 týždňov a viac.
Hovoríme však o fyzickom zotavovaní, psychické môže trvať oveľa dlhšie, keďže ide o tragickú a často emocionálne traumatizujúcu skúsenosť.
Proces zotavovania má svoj čas a pre fyzický organizmus zvyčajne trvá niekoľko týždňov.
Iné to je po psychologickej stránke - ide o individuálnu záležitosť.
Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií.
Nájdite si čas pre seba.
Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc.
Potrat je nesmierne náročná skúsenosť.
Je preto dôležité dať svojmu telu aj mysli dostatočný čas k uzdraveniu.
Univerzálny návod neexistuje, je ale dobré sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú.
Či už je to partner, rodina, priatelia či odborníci.
Starostlivosť o seba je v tomto období kľúčová.
Laktácia po strate dieťaťa
Ženám sa po ukončení tehotenstva môže spustiť proces laktácie, placenta totiž aktivovala hormóny, ktoré štartujú produkciu mlieka v prsníkoch.
Lekári vám navrhnú zastavenie laktácie užívaním na to určených liekov.
Rozlúčka a pamiatka
Pri komunikácii s rodinou mŕtvonarodeného či potrateného dieťaťa je potrebná maximálna citlivosť.
Ak rodičia dali dieťaťu meno, snažíme sa v praxi o dieťati hovoriť použitím jeho mena.
Ak si želajú rodičia po pôrode vidieť či podržať dieťa v náruči a aktuálny stav dieťaťa (telesná integrita) a klinický stav matky to umožňujú, má im byť táto možnosť ponúknutá.
Niektorí rodičia v procese rozlúčky, vyrovnania sa so stratou, uzavretia bolestnej kapitoly či duchovného povzbudenia siahajú aj po vyhotovení pamiatky na dieťa v podobe fotografií, odtlačkov rúk či nožičiek alebo odstrihnutia vláskov dieťatka, ak je to možné.
Klinické pracoviská na Slovensku zväčša vedia zabezpečiť psychológa/čku, v prípade vážnych reaktívnych porúch aj psychiatra/čku.
Tu je nevyhnutné spomenúť, že pacientky by mali mať možnosť využiť aj duchovnú službu, ak o takú požiadajú.
Pomoc môžu rodičia nájsť aj v ďalších centrách na Slovensku na to určených.
Napríklad Poradňa Alexis, Ráchelina vinica, či OZ Tanana.
Osobný príbeh po strate tehotenstva
Herečka Torrey DeVitto sa podelila o svoj príbeh o tom, ako sa v 21 rokoch rozhodla pre potrat, aby ochránila svoju „budúcnosť“.
O niekoľko rokov neskôr, keď bola „pripravená na dieťa“, potratila a musela si vziať potratovú tabletku, aby potrat zvládla sama.
Aj príbeh ženy po asistovanej reprodukcii ukazuje, akú intenzívnu emocionálnu skúsenosť môže strata predstavovať.
Začiatkom tohto roka sme sa s manželom rozhodli, že našu túžbu po dieťatku chceme splniť.
Túžba je silná, láska tiež a tak sme navštívili naše centrum asistovanej reprodukcie.
Sme tam registrovaní 6 rokov, týchto 6 rokov sa nám nepodarilo otehotnieť.
Máme za sebou veľa vyšetrení, zákrokov, prečo sa nám nedarí.
A tak jediná možná možnosť, ísť na IVF (umelé oplodnenie).
Do 5. dňa prežili 2 embryá pripravené.
Následne pripravená na vklad embrya, o 5 dní po odbere.
To bolo radosti, vkladali mi priamo do dutiny maternice 5 dňové embryo.
Na 10 deň som teda išla na krv.
Tehotenstvo sa potvrdilo.
Na 14. deň po vklade sme išli prvý krát na sono do centra.
„Vyšlo to. Ste tehotná, gratulujem“.
Po 6 rokoch som TEHOTNÁ!
Po tomto spomínanom sone som začala ešte viac špiniť a pridalo sa aj viac krvi, miestami.
Na 18. deň po vklade som začala silno, veľmi silno krvácať.
V nemocnici si ma nechali a spravili potrebné vyšetrenia.
Naša hodnota klesla o vyše polovicu.
Na sone doktorka hovorí, že gravidita tam nie je, ten gestačný vak tam nebol.
Veľmi veľká bolesť, po dvoch dňoch gestačný vak zmizol.
Lekári hovoria: Stáva sa to.
Poslali ma domov sa vyčistiť, samočistenie trvalo týždeň.
Potom som išla na kontrolu k svojmu doktorovi a vraj som sa vyčistila dobre.
Počkala som 6 týždňov a išla som na vyvolávačku, pretože mi menzes neprišiel.
Chceme ísť na vklad nášho mraziačika, ktorý na nás čaká.
Veríme, že druhé tehotenstvo bude pre nás pokračovať do 9. mesiaca úspešne a zdravo až do pôrodu a splní sa nám náš sen, stať sa milujúcimi rodičmi.
Každá, čo toto zažila, vie, o čom hovorím.
Veľmi som plakala.
Bola som v obrovskom šoku, smútku, bolesti, vnútornej bolesti.
Dali sme sa psychicky dokopy a bojujeme ďalej.
Prevencia a ďalšie tehotenstvo
Úplne zabrániť potratu sa, žiaľ, vždy nedá, pretože mnohé spontánne potraty majú genetické príčiny, ktoré žena nemôže ovplyvniť.
V 20-50% prípadov sa príčina úmrtia plodu či potratu vôbec nezistí.
Až 76% prípadov úmrtia dieťatka počas tehotenstva globálne je nečakaných.
Nie ste na vine.
Niektoré z nich sú na mieste.
V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža.
To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť.
Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám.
Oba by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu.
Ak niekto trpí chorobou, jej liečba môže zlepšiť šance na úspešné tehotenstvo.
Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu.
Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera.
Jeden či dva samovoľné potraty nie sú nič, čoho by sa bolo treba výraznejšie obávať.
Potrat je zvyčajne iba jednorazový.
Ak ste však zažili dva alebo viac po sebe idúcich potratov, lekár Vám odporučí vyšetrenie, aby sa zistilo, čo ich mohlo spôsobiť.
Odporučenia sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu.
Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom.
Túžba po dieťatku však ostáva i naďalej.
Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom.
Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené.
Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite znova otehotnieť.
Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomôcť s vypracovaním plánu koncepcie.
