Prečo sa dieťa dostáva do sedu a kedy sa naučí sedieť samo

Sedenie je jedným z prvých veľkých vývinových medzníkov dieťaťa. Drobček sa zrazu pozerá na svet z inej perspektívy, mení sa jeho hra a postupne sa môže stať súčasťou spoločného stolovania. Každé dieťa sa však vyvíja vlastným tempom, preto nie je vhodné jeho motorický vývin násilne urýchľovať.

Aby sa dieťatko dostalo do sedu, musí najskôr posilniť svaly krku, chrbta, brucha a celého trupu, zvládnuť pretáčanie, opieranie o ruky a koordinovať presuny hmotnosti. Samostatný sed preto nevzniká naraz, ale je výsledkom postupného vývinu a množstva prirodzených pohybových skúseností.

Čo znamená, že sa dieťa dostalo do sedu

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch).

Dieťa sa k sedu dostáva prirodzeným pohybom, nie tak, že ho dospelý vloží do sediacej polohy. Dôležité je, aby dokázalo samo prenášať hmotnosť, uvoľniť ruky a používať ich na hru alebo skúmanie predmetov.

Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu.

Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Prečo sa dieťa dostáva do sedu

Dieťa sa dostáva do sedu preto, že jeho telo postupne získava potrebnú silu, stabilitu a koordináciu. Najskôr musí ovládať hlavu, potom trup, panvu a končatiny. Súčasne sa učí prenášať váhu z jednej strany na druhú a koordinovať pohyb rúk a nôh.

Dosiahnutie polohy v sede je pomerne náročné a vyžaduje si veľké posilnenie svalov celého tela.

Prvé mesiace dieťa koordinuje brušné a chrbtové svalstvo a tiež stabilizuje svoju polohu na chrbátiku i na brušku. Ak tento prvotný vývin ide ako má, začína dieťa experimentovať s pretáčaním sa na bruško. Potom postupne začne trénovať polohu na štyroch.

Dieťatko bolo 40 týždňov v brušku v polohe klbku, bez aktívneho pohybu. Najprv si musí dieťatko posilniť svaly okolo chrbtice a spevniť brušné svaly, aby bolo schopné kvalitne sedieť.

Pri prvom vzpriamení (3.-4.mesiac) si posilňuje šijové, lopatkové svaly. Postupne pri bočnom vzpriamovaní (5.mesiac) pracujú bočné brušné svaly.

Taktiež správnou manipuláciou spevňujeme brušné a chrbtové svaly, ako aj podporujeme orientáciu v priestore a koordináciu. Vďaka tomuto je dieťatko pripravené na sed.

Vývinové zručnosti, ktoré predchádzajú sedu

Harmonický vývoj dieťaťa nepostupuje dokonale podľa tabuliek. Aby sa dieťatko posadilo, potrebuje najskôr nadobudnúť iné zručnosti.

Skôr ako sa dieťa môže posadiť, musia sa objaviť iné fyzické prejavy, ktoré súvisia s rozvojom svalov a koordináciou.

• otáčanie hlavy zo strany na stranu a jej dvíhanie v polohe na brušku,
• dvíhanie hrudníka v polohe na brušku vtedy, keď leží,
• otáčanie sa na chrbát z polohy na brušku najprv na jednu stranu a potom na obe strany,
• opieranie sa o predlaktia a neskôr o vystreté ruky,
• pretáčanie sa z chrbta na bruško a naopak,
• stabilizovanie polohy na brušku,
• prechod do polohy na štyroch,
• hojdanie dopredu a dozadu,
• kontrolované presuny hmotnosti zľava doprava a spredu dozadu.

V polohe na brušku si dieťa posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu. Neskôr sa začne plaziť, liezť alebo sa pokúšať postaviť s oporou.

V neskorších štádiách vývoja sa dieťatko začne plaziť rýchlejšie a robí prvé pokusy postaviť sa. Učenie chôdze postupuje v nasledujúcich mesiacoch a to, kedy dieta sedi alebo začne chodiť, je tiež veľmi individuálne.

Kedy sa dieťa dostane do sedu

Príprava na prvé posadenie sa bábätka začína okolo 2. mesiaca po narodení. Vtedy už detičky dokážu držať hlavičku hore a keď ležia na brušku, začínajú sa ručičkami odtláčať od zeme.

Úvod do učenia sedenia sa začína už v prvom mesiaci života. Spočiatku sa bábätko učí otáčať hlavu v polohe na chrbte. V nasledujúcich mesiacoch začne pri ležaní na brušku dvíhať hlavu, čím posilňuje svaly krku.

Potom sa podopiera o predlaktia a z polohy na ručičkách a otáča sa - prevaľuje sa z chrbta na bruško a naopak.

Približne v 6. mesiaci už dieťa začína sedieť, avšak ešte s malou pomocou a oporou a samostatne sa naučí sedieť v 7. až 9. mesiaci.

K míľniku samostatného sedenia sa deti dostávajú po dovŕšení šiesteho mesiaca, keď sa už vedia pretáčať do oboch strán. V tomto období sa niektoré deti začínajú na pästičkách hojdať dopredu a dozadu a pripravujú sa na plazenie a štvornožkovanie.

Tento míľnik nastáva medzi 6. a 9. mesiacom života, zväčša ide o obdobie okolo 8 mesiaca. Niektoré deti dosiahnu tento míľnik i skôr.

U väčšiny detí k samostatnému sedu dôjde medzi 8. a 9. mesiacom. Odborníci na pohybový vývin detí takmer zhodne uvádzajú, že deti priemerne začnú samostatne sedieť v 9. mesiaci.

Uvedené obdobia sú približné. Vývin každého dieťaťa je individuálny a rozdiely v týždňoch či dokonca v mesiacoch sú úplne bežné.

Ako sa dieťa samo dostane do sedu

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

• keď je na brušku, oprie sa o jednu ruku, dá sa na bok - predvedie tzv. "plážovú polohu". Z tejto bočnej polohy sa rukami odtlačí do šikmého sedu, ktorý predchádza samostatnému sedu,
• z polohy na štyroch vychýli panvu do jednej strany a postupne si vyberie pred seba obe nohy.

Obidve postupnosti sú správne. Dôležité však je, že sa k sedu dostalo nie spredu, ale do kríža, s využitím šikmých brušných svalov. Vtedy dokáže sedieť pevne a rovno.

Keď je dieťa v polohe na brušku, môže sa oprieť o jednu ruku, preniesť váhu na bok a dostať sa do takzvanej plážovej polohy. Z nej sa rukami odtlačí do šikmého sedu.

Pri druhom spôsobe sa dieťa dostane do polohy na štyroch, vychýli panvu do jednej strany a nohy postupne umiestni pred telo.

Spočiatku sa pridŕža zeme a až v okamžiku, keď si ruky uvoľní, aby sa mohlo hrať, nastal samostatný sed.

Približne v 8.mesiaci zvládne šikmý sed, keď sa snaží húpaním dopredu a dozadu dostať do lozenia. Niektoré detičky si sadnú na kolienka a takto skúmajú hračku pred sebou.

Ideálne je, aby sa dieťatko najprv rozlozilo a až potom sedelo s nohami pred telom.

Prečo nie je vhodné dieťa posádzať

Pasívne sedenie je odpoveďou na častú otázku rodičov, či môže 4-mesačné dieťa sedieť. Už v tomto období niektorí rodičia skúšajú dieťatko posadiť, no ide iba o tzv. pasívne sedenie bábätka, ktoré mu môže skôr uškodiť.

Sed dieťaťa, ktoré sa ešte nevie samo posadiť a bolo do danej polohy posadené dospelým, sa nazýva pasívny sed.

Za takýto typ sedu sa považuje sedenie dieťaťa obloženého vankúšmi, opretého o niečo, posadeného v kočíku, či v jedálenskej stoličke, ale aj posadeného na kolenách.

Medzi najčastejšie patrí posádzanie dieťatka s oporou vankúšov, udržiavanie v sede na kolenách alebo posádzanie v športovom kočíku či detskej stoličke.

Niekedy si deti sadnú, keď sú vo zvýšenej polohe v autosedačke alebo športovom kočíku alebo keď sa môžu z niečo pritiahnuť - napr. o hračky nad postieľkou. Toto ale tiež nie je samostatný sed, ale sed pasívny.

Odborníci upozorňujú aj na nežiadúcu možnosť, keď sa dieťa načahuje za niečím z polohy poloľahu (napr. v autosedačke) a posadí sa pritiahnutím za ruky.

Takýto sed sa tiež považuje za pasívny. Dieťa sa k nemu nedostalo správnym spôsobom, aby si upevnilo svalstvo na sedenie potrebné.

Pasívne sedenie nie je pre dieťa ničím prospešné, práve naopak. Môže zapríčiniť nepriaznivé následky a to hlavne bolesti chrbta, či dokonca skoliózu v neskoršom veku, keďže jeho pohybový aparát nemal možnosť vyvíjať sa správnym spôsobom.

Okrem toho, deti, ktoré sú často vystavené pasívnemu sedu, môžu preskočiť fázu lezenia, čo je veľká škoda z hľadiska širokého významu tohto vývinového obdobia.

Napriek tomu, že má bábätko 6 mesiacov, nemusí byť na sed pripravené. Rodičia by si však mali uvedomiť, že posádzanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli.

To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované.

Predčasné posádzanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku. Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a foremné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť.

V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať.

Najprv lezenie, potom sedenie?

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu.

Väčšina detí najskôr lezie po štyroch a až potom začína sedieť. Sed je akoby vyvrcholením vývinu.

To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

Ak dieťa preskočí fázu lezenia alebo je často udržiavané v pasívnom sede, môže mať menej príležitostí rozvíjať koordináciu, stabilitu a silu potrebnú na prirodzené pohybové vzorce.

Niektoré detičky si však osvoja jednotlivé zručnosti v inom poradí. Najdôležitejšie je, aby vývoj dieťaťa napredoval.

Ako podporiť dieťa pred samostatným sedom

Učenie samostatne sedieť nie je o posadení dieťaťa, ale o pomoci pri posilňovaní jeho svalov. Najlepšou podporou je voľný pohyb, hra a bezpečný priestor.

Položte bábätko na bruško

Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát.

Bábätká majú v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku.

Bude sa o to pokúšať aj naďalej a v závere vie sedieť.

V tomto období je potrebné dieťatko polohovať, napríklad tak, že ho položíte na brucho. Nenúťte dieťa sedieť len preto, že sa obávate o jeho vývoj.

Vytvorte priestor na hranie

Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie.

To že sa dieťatko umiestni na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu.

Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom.

Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.

Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby.

Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť.

Motivujte ho hrou

To že sa dojča hrá, prispieva k jeho rozvoju.

Môžete však podporiť motorický vývoj bábätka a zároveň ho udržať v bezpečí a zdraví.

Položte hračku alebo iný zaujímavý predmet tak, aby sa za ním dieťatko muselo otočiť, natiahnuť, plaziť alebo neskôr liezť.

Dovoľte svojmu dieťaťu experimentovať a objavovať svoju silu a schopnosti.

Podieľajte sa na jeho úsilí

Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa.

Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu.

Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť.

Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu.

Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.

Zaistite bezpečné prostredie

Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu.

Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie.

Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie.

Keď už bude dieťatko samostatnejšie, položte ho na zem a rozmiestnite okolo neho vankúše, aby bolo pri nácviku sedenia v bezpečí.

Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie.

Na čo si dať pozor pri polohe v sede

Ak ste sa dočkali a vaše dieťa sedí, odsledujte či je v správnom sede.

Vyzlečte ho a sledujte či má chrbátik rovný ako dosku. Ak nie, ešte nie je pripravené na sedenie.

Podporujte ho v lození, preliezaní vankúšov, či Vašich nôh.

Sedenie do písmena W

Keď dieťatko sedí na kolenách, veľký pozor, aby špičky smerovali k sebe.

Nepodporujte tzv. sedenie do písmena W, pri ktorom zadkom sedí na zemi, kolenami k sebe a lýtka má vytočené do strán, tak, že tvoria ramená písmena W.

Tento sed oslabuje svaly trupu a bráni ich rozvoju, pretože dieťa v tomto sede ich nepotrebuje na udržanie rovnováhy a stability.

Môže to viesť k skráteniu niektorých svalov, pričom tento sed spôsobuje zbytočné napätie na kĺby a šľachy.

Takto si môže dieťatko nesprávne naučiť aj loziť, to znamená, že pri lození kladie dieťatko špičky od seba.

Naprávať, naprávať a ešte raz naprávať. Neustále musíte dieťatko naprávať.

Nezabudnite mu to aj komentovať, aby si dalo špičky k sebe a vystrelo chrbátik.

Neskôr keď bude väčšie a rozumnejšie, bude stačiť keď ho len upozorníte a samé to už urobí správne.

Správna manipulácia a cvičenie

Ďalšou podporou je správna manipulácia a cvičenie, napríklad „váľať sudy“, to znamená pretáčať sa z chrbta na bruško a späť.

Správnou manipuláciou podporujete brušné a chrbtové svaly, orientáciu v priestore aj koordináciu.

Dieťa nepotrebuje interaktívne hračky, aby ste ho povzbudili k snahe naučiť sa sedieť.

Kedy môže dieťa sedieť v jedálenskej stoličke

Do jedálenskej stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť.

Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.

Aby mohlo dieťa sedieť v detskej stoličke, je dôležité, aby sa samostatne posadilo.

V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno “posedenie”.

Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke.

Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa. Uistite sa, že dieťa je vždy pripútané bezpečnostným pásom a sedí na protišmykovom povrchu.

Sedenie bábätka prinesie zmenu do celej rodiny. Drobček sa zrazu na svet pozerá z rovnakej perspektívy ako rodičia a súrodenci, mení sa jeho hra a stáva sa napríklad aj súčasťou stolovania.

Práve na spoločné raňajky, obedy a večere je ako stvorená jedálenská stolička pre dieťa.

Rastúcu detskú stoličku využijete už pri najmenších samostatne sediacich deťoch, odkiaľ vás môžu pohodlne sledovať pri každodenných činnostiach.

Kedy vyhľadať pediatra

Každé dieťa má svoje vlastné tempo a rozdiely v psychomotorickom vývine môžu byť úplne prirodzené.

Psychomotorický vývin je kúzelná vec. Cca do 2. roku života je na všetko v rámci vývinu pomerne široká norma.

Niektoré deti vo vývine napredujú rýchlejšie, a aj sadať si začnú skôr. A iné deti zase neskôr - pričom to neznamená, že je s nimi niečo v neporiadku.

Znamená to iba to, že potrebuj viac času na to, aby dostatočne vyposilňovali a skoordinovali svoje svalové partie. A tiež centrá v mozgu, ktoré vývin pohybu ovplyvňujú.

Ak vaše batoľa nedokáže samostatne a sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy.

No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu.

Čo by malo rodičov znepokojovať? Predovšetkým nedostatočný pokrok vo vývoji dieťaťa.

Ak dieťa nenapredujte, nechajte batoľa, aby si udržalo vlastné tempo a dosiahlo polohu v sede, keď bude pripravené.

Najdôležitejšie je, aby vývoj dieťaťa napredoval.

Sedenie, státie a prvé kroky

Samostatné sedenie, plazenie a prvé krôčiky sú určite vývojové míľniky, na ktoré sa rodičia tešia, ale nenúťte svoje dieťa, aby tieto kroky urobilo.

Dojča bude ďalšie výzvy prijímať samo.

Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy.

Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať.

Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať.

Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrát. Vždy však bezpečne, na zadok.

Postupne si pri obchádzaní nábytku natrénuje stabilitu, posilní svaly a prepracuje sa až k samostatnej chôdzi.

Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca. Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci.

Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine.

Rovnako ako pri sedení, aj pri chôdzi môže byť každá snaha rodičov skôr na škodu ako na úžitok.

Prečo nevnímať tlak okolia ako normu

„Koľko má? Šesť mesiacov? A už sedí?“ „Bude mať rok a ešte nechodí? Komentáre a „dobre mienené rady“, pri ktorých nejednu mamičku ostro pichne pri srdci.

Vytvárajú nimi nezmyselný tlak na rodičov, ktorý často vrcholí snahou urýchliť psychomotorický vývin dieťaťa.

Snahy umelo urýchliť motorický vývin dieťaťa sú však nielen zbytočné, ale aj kontraproduktívne.

Medzi rodičmi i starými rodičmi stále pretrváva názor, že polročné dieťa by už malo sedieť.

Veľa mamičiek, babičiek predčasne posádza svoje deti - k sebe na kolená, na gauč opreté o vankúše.

Častým argumentom je, že dieťa už potrebuje vidieť svet z iného uhla. S prihliadnutím na vývin dieťaťa je však toto očakávanie takmer nereálne.

Možno sa stretnete s tvrdením, že dieťa by malo sedieť už v 6. mesiaci. Určite nepodliehajte panike, ide o mýtus.

V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať.

Každé dieťa má svoje vlastné tempo, preto sa tento míľnik nesnažte dosiahnuť nasilu pasívnym sedením a dajte dieťatku priestor a čas.

tags: #preco #sa #dieta #dostava #do #ns