Vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít patrí medzi dlhodobé výzvy slovenského školstva. V každodennej školskej realite sa ukazuje, čo sa deje priamo v triede. Dieťa sa tak neučí iba čítať, písať alebo počítať.
Mnohé rómske deti totiž prichádzajú do materskej alebo základnej školy z prostredia, kde sa doma používa rómsky jazyk alebo rómsky etnolekt slovenčiny. Školské prostredie je často nastavené tak, akoby všetky deti prichádzali s rovnakou jazykovou výbavou. V praxi to znamená, že slovenčina sa považuje za samozrejmosť.
Jazyková bariéra medzi domovom a školou
Dieťa má rozumieť pokynom, odpovedať na otázky, pracovať s učebnicou a zároveň si osvojovať nové poznatky. Ak dieťa nerozumie pokynu, nemusí to znamenať, že nevie rozmýšľať, počítať alebo pracovať. Môže to znamenať, že nerozumie jazyku školy.
Mnohí odborníci upozorňujú, že takúto situáciu preto nemožno zamieňať s neschopnosťou dieťaťa. Vysoké percento rómskych detí vstupujúcich na základnú školu neovláda reč školy. Tento vstupný handicap má mnohokrát ďalekosiahle dôsledky, ktoré sa prejavujú v úspešnej edukácii.
Rómske šesťročné dieťa nevie žiadny jazyk, v ktorom by mohlo byť vyučované. Slovná zásoba je malá, doma s ňou vystačilo, slová sú mnohoznačné, všeobecné, pojmy sú nepresné.
Rómske deti prichádzajúce do edukačného prostredia sú však mnohokrát vnímané ako handicapované. Akákoľvek odlišnosť aj keď funkčne bezvýznamná ako napr. posudzovanie podľa zovňajšku, sa nepriaznivo odráža v horšom hodnotení a nižšom sociálnom statuse v porovnaní so situáciou jedinca, ktorá je vo všetkých zložkách v pásme bežnej normy.
V jednej zo slovenských obcí, kde základnú školu navštevujú prevažne rómske deti, opisujú učiteľky ako jednu z najväčších prekážok vo vyučovaní práve jazyk. „Jazyk. To je najhoršia prekážka, ktorú máme,“ uviedla jedna z učiteliek.
Napriek tomu sa rómčina v školskom prostredí často nevyužíva ako pomôcka. Skôr sa vytláča mimo triedy. Učiteľky z danej lokality uvádzali, že nepoužívajú rómske učebné materiály a výučba prebieha výlučne v slovenčine.
Takéto nastavenie vytvára tlak najmä na deti. Od nich sa očakáva, že sa prispôsobia škole, nie že škola vytvorí most medzi domácim a školským prostredím. Zároveň sa poukazuje aj na fakt, že rómčina sa v školskom prostredí často nevníma ako zdroj, ktorý by mohol deťom pomôcť. Skôr sa chápe ako niečo, čo do školy nepatrí.
Lenže práve tu vzniká problém. Ak škola nepracuje s jazykom dieťaťa, stráca možnosť postaviť učenie na tom, čo dieťa už pozná. Vzdelávanie sa potom nezačína od porozumenia, ale od prekážky.
Malí Rómovia nielen že nerozumejú učivu, ktoré sa na hodine preberá, oni nerozumejú ani len pokynom učiteľky. A namiesto toho, aby ich prioritne v škole naučili po slovensky hravou, komunikatívnou formou, ako som v parlamente opakovane navrhovala, dostanú do rúk šlabikár, s ktorým si nedokážu poradiť.
< h2>Rómsky asistent učiteľa a jazyková podporaVýpovede učiteliek ukazujú aj to, že školy často nemajú dostatok nástrojov na prácu s deťmi, ktoré prichádzajú z bilingválneho prostredia.
„Tí rómski asistenti veľmi pomáhali. Keď sme my nevedeli niečo, vysvetlili im to po rómsky. Alebo naopak,“ uviedla jedna z učiteliek.
Zároveň dodala, že ich návrat by bol potrebný najmä v nižších ročníkoch. V súčasnosti však jazyková podpora často chýba.
Jedna učiteľka upozornila na paradox. Ak jazykoví mediátori chýbajú, školy si pomáhajú improvizovane. Niekedy prekladajú deti, ktoré rozumejú lepšie po slovensky aj po rómsky. Takéto riešenie môže síce v konkrétnej chvíli pomôcť, no nie je systémové.
Projekt rómsky asistent učiteľa je v súčasnosti najdôležitejším a najefektívnejším programom zameraným na zlepšenie podmienok vzdelávania rómskych žiakov. Rómsky asistent učiteľa má na škole pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi školou a rómskou komunitou.
Preto si to však aj naďalej vyžaduje ďalšie vzdelávanie učiteľov, vychovávateľov, rómskych asistentov ako aj podporu vzťahov medzi rodinou a školou a využívanie špecifických vzdelávacích metód a pomôcok, ktoré umožnia rozvinúť potenciál rómskych žiakov.
Predškolská príprava a podmienky v rodine
Keď sa dieťa narodí do extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, trpí nedostatkom podnetov na optimálny vývin. Ako rastie, rozdiel medzi tým, čo sa zvládne naučiť, a tým, čo vedia jeho rovesníci z lepšie situovaných rodín, je priepastný.
Deti z chudobných rómskych osád nemajú doma knižky, kocky, hlavolamy, omaľovánky, ani edukatívne hračky. Preto neskôr, pri nástupe do školy, nepoznajú písmenká, čísla, ani farby a zo zvieratiek sú im známe iba tie, ktoré sa s nimi tmolia po osade.
V prostredí, v ktorom žijú, jednoducho nie je fyzický priestor na učenie sa, domácu prípravu a to z dôvodu vysokého počtu obyvateľov, v mnohých rodinnách žijú všetci v jednej malej miestnosti.
Ďalším problémom je tiež materiálne vybavenie v domácnostiach. Deťom chýbajú základné učebné pomôcky (napr. písacie potreby, zošity, pravítka, kružidlá, atď.) a o vlastnom písacom stole resp. vlastnej izbe už ani nehovorím.
Rómsky žiak nemá sociálne podmienky, aby sa dobre pripravoval do školy, je slabšie pripravený na plnenie pracovných povinností, má významné bariéry v nadväzovaní interpersonálnych vzťahov, má zúžený obzor informovanosti, ktorý vyplýva zo sociálnej izolovanosti, je viazaný na hovorené slovo, má odlišný rečový vývin, vplyv nárečí.
Deti žijúce na okraji miest a obcí v chudobných rómskych osadách neprospievajú v školách tak dobre, ako by mohli. Nie je to však ich chyba.
Ak časť rómskych detí nie je dostatočne pripravená na vstup do školy a často zaostáva za ostatnými deťmi, tieto problémy však nie sú spôsobené mentálnym handicapom týchto detí, ale kultúrnymi rozdielmi medzi majoritou a rómskym etnikom.
Analýza neúspešnosti rómskych žiakov naznačuje, že u väčšiny žiakov je v prvom rade zapríčinená exogénnymi činiteľmi socio-ekonomického prostredia, nedostatočnou výchovno-vzdelávacou stimuláciou, nedostatočnou hygienicko-zdravotníckou starostlivosťou a nie genetickými činiteľmi.
Včasná intervencia a materské školy
Deťom s rizikovým vývinom ponúkajú na Slovensku odbornú podporu centrá včasnej intervencie. Deti z chudobných rómskych osád sa však k týmto odborníkom nedostanú.
Služby včasnej intervencie sú totiž zahltené najmä deťmi so zdravotným znevýhodnením a ani tým dnes nedokážu pomôcť v potrebnej miere. Na prácu s deťmi z vylúčených rómskych komunít im chýbajú personálne kapacity, aj financie.
Najmenší Rómovia z extrémne chudobného prostredia teda na potrebnú pomoc v ranom detstve nedosiahnu. Šťastie sa usmeje len na tie deti, ktoré vyrastajú v lokalitách, kde pôsobia napríklad omamy z projektu Cesta von alebo komunitné centrá, akým je Detstvo deťom v Dobšinej.
Mnohí sa domnievajú, že sklz vo vývine môžu deti z rómskych osád dohnať v škôlke. Nie však na Slovensku. Materských škôl u nás stále nie je dosť a tie, ktoré sú k dispozícii, uprednostňujú pri zápise tzv. „bezproblémové“ deti.
Keďže žiadostí o prijatie dieťaťa do škôlky je obvykle oveľa viac ako voľných miest, škôlky si môžu deti vyberať a táto obvyklá prax znamená pre množstvo rómskych detí ďalšiu nezdolateľnú prekážku.
Mnohé škôlky odmietajú prijímať nielen deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj deti so zdravotným znevýhodnením. Na prácu s nimi totiž nie sú dostatočne vybavené.
Škôlkam akútne chýbajú asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia a ďalší odborníci, ktorí by mali byť učiteľkám pri zvýšených nárokoch na výučbu týchto detí oporou.
Bez tejto opory nie sú škôlky jednoducho schopné naplniť u detí s rôznym znevýhodnením ich špeciálne vzdelávacie potreby.
Školská dochádzka a školská úspešnosť
Ďalším najvážnejším problémom vo vzdelávaní rómov je nízka dochádzka do školy. Ako dôvod nízkej dochádzky sa udáva: nomádizmus (kočovníctvo), bieda, zlé sociálne pomery, podceňovanie potreby a hodnoty vzdelávania, rasová diskriminácia v školstve, ale aj nedostatky školského systému.
Väčšina týchto detí počas povinnej školskej dochádzky aspoň raz prepadne a niektoré základnú školu vôbec nedokončia. Na Slovensku pritom najviac detí prepadáva v prvom ročníku.
Najviac prípadov opakovania ročníka na 1. stupni ZŠ je v Košickom kraji. Zo 6 195 detí, ktoré v roku 2018 opakovali ročník, bolo viac než 40 % (2 564) práve z tejto časti Slovenska.
Výrazný podiel na celkovom počte detí s takouto skúsenosťou majú aj žiaci a žiačky z Prešovského kraja (27 %). A práve v týchto lokalitách evidujeme zvýšený počet detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ak by sme im hneď na začiatku vzdelávania poskytli viac potrebnej podpory a zároveň potrebnú pomoc odborníkov, úspech by sa dostavil.
Zlyhávanie rómskych žiakov v školách nie je dôsledok ich lenivosti, či hlúposti. Pätorky v žiackych knižkách im pribúdajú najmä preto, lebo v škole nedostanú dostatok pomoci a doma nemajú nikoho, kto by im s učením sa pomohol.
V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, v ktorých sa miera predčasného vypadávania žiakov zo vzdelávania každoročne znižuje, čelí Slovensko opačnému trendu.
Počet žiakov, ktorí riadne neukončia ani len základné vzdelanie, u nás stále stúpa. Viaceré testovania zároveň potvrdzujú súvis medzi podpriemernými výsledkami žiakov a ich sociálnym znevýhodnením.
Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní
Zo všetkých oblastí, v ktorých sú Rómovia dlhodobo vylúčení z procesu vzdelávania, sa v súčasnosti javí segregácia rómskych detí. Dôležitosť problému spočíva predovšetkým v tom, že vylúčenie ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania rómskych detí, ale má dokázateľne negatívny vplyv na integráciu do spoločnosti a predovšetkým profesijné uplatnenie.
Program novej vlády sa takmer vôbec nevenuje téme segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Obsahuje len všeobecné vyjadrenia o skvalitňovaní vzdelávania detí z prostredia generačnej chudoby, so zdravotným postihnutím či inak znevýhodnených žiakov a žiačok.
Segregácia môže mať podobu vyčleňovania rómskych detí do samostatných priestorov, vzdelávania v školách, ktoré navštevujú výlučne alebo prevažne deti z vylúčenej rómskej lokality, ako aj nadmerného zaraďovania detí do špeciálnych tried a škôl.
Súdne rozhodnutia
Koncom roka 2011 okresný súd v Prešove rozhodol, že Základná škola s materskou školou v Šarišských Michaľanoch sa dopustila segregácie rómskych detí. Rozhodnutie okresného súdu potvrdil v roku 2012 aj odvolací Krajský súd.
Išlo o vôbec prvé rozhodnutie súdu v oblasti segregácie vo vzdelávaní na Slovensku. Problémom bolo vyčleňovanie rómskych detí do samostatných priestorov.
V školskom roku 2009/2010 navštevovalo školu v Šarišských Michaľanoch 400 detí a 222 z nich boli rómske žiačky a žiaci.
Ďalší prelomový rozsudok padol v roku 2021 na okresnom súde v Prešove. Rozsudok následne potvrdil aj odvolací Krajský súd v Prešove v máji tohto roka.
Tentoraz sa žaloba týkala nezákonného vzdelávania troch rómskych detí v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím.
V základnej škole v Hermanovciach sa v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím vzdelával nadmerný počet žiačok a žiakov. Deti v špeciálnych triedach pochádzali z vylúčenej rómskej komunity.
Za diskrimináciu bola podľa okresného súdu zodpovedná základná škola a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré deťom diagnostikovalo ľahké mentálne postihnutie.
Odvolací Krajský súd navyše rozhodol, že zodpovednosť nesie aj štát zastúpený ministerstvom školstva.
Zodpovednosť štátu a samosprávy za riešenie segregácie vo vzdelávaní potvrdil v tomto roku aj Najvyšší súd SR. Rozsudok sa týkal segregácie v meste Stará Ľubovňa.
Súd rozhodol, že rozširovanie základnej školy, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti vylúčenej rómskej lokality a navštevovali ju výlučne deti z tejto lokality, bolo segregačné.
Toto rozhodnutie je prelomové preto, že štátu aj samospráve jasne ukladá povinnosť proaktívne riešiť segregáciu vo vzdelávaní.
Najvyšší súd v rozsudku argumentoval, že “štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia (či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením stimulačných podmienok, ako aj tvorbou školských obvodov), aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona. Určujúci faktor pri každom postupe je najlepší záujem dieťaťa.
Údaje o segregovaných školách
O stave segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku nemáme dostatok kvalitných údajov. Jedným z dôvodov je aj to, že sa nezbierajú etnické údaje.
Analytičky a analytici ministerstva školstva aj ministerstva financií spojili viacero databáz a odhadli, že ak by sme chceli odstrániť segregáciu medzi školami v obciach, kde žije majoritná populácia spolu s vylúčenými rómskymi komunitami, takmer polovica rómskych žiakov a žiačok by musela prestúpiť na inú školu.
Podľa výsledkov zisťovania EU SILC_MRK sa v roku 2020 až 65 percent rómskych žiakov a žiačok v školopovinnom veku (6 až 15 rokov) vzdelávalo v segregovaných školách, teda v školách, kde boli všetci alebo väčšina žiakov a žiačok Rómovia či Rómky.
Podľa analýzy Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) tak podiel rómskych detí v segregovaných školách od roku 2016 vzrástol o 5 percentuálnych bodov.
| Ukazovateľ | Údaj |
|---|---|
| Rómske deti vo veku 6 až 15 rokov v segregovaných školách v roku 2020 | 65 percent |
| Nárast podielu od roku 2016 | 5 percentuálnych bodov |
| Rómske deti vo veku 6 až 15 rokov v špeciálnej škole alebo triede | 17 percent |
| Diagnostika ľahkého mentálneho postihnutia u detí z marginalizovaných rómskych komunít | 19,3 percenta |
| Diagnostika ľahkého mentálneho postihnutia v celkovej populácii | 4 percentá |
Revízia priniesla aj údaje o nadmernom umiestňovaní rómskych detí do špeciálnych tried a škôl. Analýza napríklad ukázala, že diagnostika ľahkého mentálneho postihnutia je u detí z marginalizovaných rómskych komunít takmer päťnásobne vyššia (19,3 percenta v prípade rómskych detí oproti 4 percentám v celkovej populácii).
Okrem toho sa ukázalo, že väčšina detí s rôznorodými typmi zdravotného znevýhodnenia sa vzdeláva integrovane, teda v bežných triedach. Výnimku tvoria len deti s ľahkým mentálnym postihnutím.
Dôležitým zdrojom údajov je aj zisťovanie, ktoré realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v spolupráci so Štatistickým úradom, tzv. EU SILC_MRK. Ide o reprezentatívne dotazníkové zisťovanie priamo medzi Rómkami a Rómami.
Špeciálne školy a diagnostika
Podľa platnej legislatívy sa v špeciálnom prúde môžu vzdelávať len deti so zdravotným znevýhodnením. Do špeciálnych škôl a tried teda nemožno zaradiť deti len z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Napriek tomu si časť zamestnancov a zamestnankýň škôl myslela, že špeciálny prúd môže byť vhodný aj pre tieto deti. 10 % zamestnancov a zamestnankýň bežných škôl uviedlo, že pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je najlepšie vzdelávanie v špeciálnej triede v bežnej škole.
Ešte väčšiu oporu mal tento názor medzi zamestnancami a zamestnankyňami špeciálnych škôl.
Časť majoritného obyvateľstva na Slovensku aj v okolitých krajinách považuje rómske deti za „mentálne zaostalé“ a neschopné vzdelávania. Takýto obraz o rómskych deťoch vytvára aj ich hromadné zaraďovanie do špeciálnych škôl na základe rozhodnutia o ľahkej forme mentálneho postihnutia.
V slovenských špeciálnych základných školách rómske deti tvoria väčšinu. Podľa prieskumov z roku 2009 sa odhaduje, že 60% detí v takýchto školách sú Rómovia. Výskum Kancelárie verejného ochrancu práv (VOP) v roku 2013 ho odhadol až na bezmála 89%.
Dôvodom sú metodologické chyby pri vstupnom testovaní žiakov, na základe ktorého sú deti zaradené do špeciálnych škôl. Navyše, Rómovia neboli zapojení do procesu vytvárania týchto testov.
V minulosti už viackrát vzniklo podozrenie, že rómske deti sú do špeciálnych škôl zaraďované neobjektívne. Takýmto podozrením sa zaoberal aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v obci Rokycany.
Na neschopnosť Slovenska riešiť problém segregácie rómskych detí v školskom systéme reagovala v roku 2015 Európska komisia (EK). V dôsledku toho bol ministerstvom školstva pozmenený školský zákon.
Po novom teda v zákone stálo: „Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy.“
Znamená to, že deti nemôžu byť do špeciálnych škôl zaradené na základe nedostatkov, ktoré boli spôsobené vyrastaním v chudobe.
Hromadné začleňovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl pre ne prakticky znamená nemožnosť získať akékoľvek stredoškolské vzdelanie, ktoré je pre uplatnenie sa na pracovnom trhu kľúčové.
Segregácia, predsudky a diskriminácia
Rómsky žiak je často „zaškatuľkovaný“ ako slabý, neschopný a nemožný dosahovať lepšie výsledky vo vzdelávaní.
Odlišnosť upútava pozornosť, vyvoláva u ostatných ľudí neistotu a v súvislosti s ňou mnohokrát nepríjemné pocity. Ide o to, že nevieme, akí títo odlišní jedinci vlastne sú, nepoznáme ich a nie sme si istý, ako by sme sa k nim mali správať.
Odlišné dieťa nebýva svojimi spolužiakmi akceptované, dokonca býva niekedy úplne izolované. Najdôležitejším zdrojom nedôvery k „cudziemu“ sú predsudky.
Predstavujú zvláštny komplex nezdôvodňovaných postojov a stanovísk, ktoré si ľudia osvojujú pod vplyvom prostredia. Akonáhle je ľuďom niečo cudzie, otvára sa možnosť pre vznik postojov, ktorých jadrom je nedôvera k odlišnostiam a odchýlkam, ktoré označujeme ako xenofóbia.
Dôležitou súčasťou vzdelávania nie sú iba učebnice a vyučovacie metódy, ale aj spôsob, akým dospelí o deťoch hovoria.
V rozhovoroch s učiteľkami sa objavili aj vyjadrenia, ktoré rómske deti opisovali najmä cez nedostatky. Niektoré výroky zachytávajú aj hlbšie predsudky.
Jedna z učiteliek opísala prístup niektorých pedagógov: „Oni sú Rómovia, oni sú špinaví, oni toto. Proste nechytím ho ani za ruku.“ Táto učiteľka však zároveň na podobný prístup upozorňovala kriticky.
Jej otázka presne pomenúva pedagogický problém. Popri náročných a problematických výrokoch sa však objavovali aj výpovede, ktoré ukazujú iný obraz.
Učiteľky hovorili o tom, že vzťah s deťmi má veľký význam. Vo výchovno-vzdelávacom procese by pedagógom malo ísť hlavne o to, aby našli spôsob ako to zmeniť, ako bojovať proti nevedomosti, pasivite a nezáujmu.
Chudoba a toxický stres
Ak aj deti zostanú vzdelávať v bežných základných školách, ich výsledky môžu byť podpriemerné. Jedným z dôvodov je neznalosť slovenského jazyka. Ich prvými jazykmi bývajú predovšetkým rómčina a maďarčina.
Druhým dôvodom podpriemerných výsledkov chudobných detí môže byť toxický stres. Dieťa vyrastajúce v chudobe, často bez vody, elektriny a súkromia, je v neustálom strese, čo spôsobí nadmerné vylučovanie adrenalínu.
V konečnom dôsledku toxický stres vedie k problémom s pamäťou, učením, zvládaním emócií a pozornosťou.
Dôsledky toxického stresu nie sú identické s mentálnym postihnutím, ktoré býva rómskym deťom nesprávne diagnostikované. Aj deti s následkami toxického stresu dokážu úspešne plniť úlohy, rozmýšľať a byť kreatívne.
Je dôležité vedieť s nimi pracovať a motivovať ich.
Vzťah rodiny a školy
Oblasť vzdelávania Rómov a celková problematika je príliš široká a je veľmi zložité hľadať hranice medzi diskrimináciou a zastaraným a nefunkčným systémom vzdelávania na Slovensku.
Problematika Rómov je jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú v našej spoločnosti. Nie je to len problém slovenský, ale aj celosvetový.
Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti.
Ak má byť vzdelávanie rómskych detí úspešnejšie, nestačí očakávať zmenu iba od detí a ich rodín. Škola, ktorá chce byť spravodlivá, musí najprv rozumieť deťom, ktoré učí.
Nie iba ich známkam, dochádzke a výkonu, ale aj jazyku, prostrediu a skúsenostiam, s ktorými do nej prichádzajú.
Nie je to len problém nezáujmu rodičov o vzdelanie svojich detí, ale aj v tom, že učitelia sa o nich nezaujímajú, orientujú sa len na bezproblémových žiakov, resp. len na úzky okruh svojich obľúbencov vo svojej triede, vo výchovno-vzdelávacom procese sú málo motivovaní.
Učitelia vo všeobecnosti šetria pochvalami, pohladením, úsmevom a pod. Často sa správajú odmerane a neprístupne.
Keď pochopíme, že v nedôverčivosti Rómov nie je iba ich neochota sa vzdelávať, ale skôr strach zo zlyhania a prílišného formalizmu systému, dokážeme možno premeniť vzťah učiteľa a žiaka na vzťah partnerský.
Možnosti podpory v škole
Výpovede učiteliek tak ukazujú, že problém nie je jednoduchý. Na jednej strane stoja učiteľky, ktoré pracujú v náročných podmienkach a často bez dostatočnej systémovej podpory.
Dôležité je, aby mal svojich žiakov rád, aby bol rád so svojimi žiakmi, aby ich rád vzdelával a vychovával, aby sa tešil z dobrých výsledkov svojej práce i z práce svojich žiakov o to viac, ak sú to žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v nevýhodnom postavení.
- Zabezpečenie dostatočného počtu odborného personálu v základných a špeciálnych školách, aby mali učitelia dostatok odbornej podpory pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
- Posilnenie individuálneho prístupu k žiakom najmä v prvých troch ročníkoch základných škôl, aby si dobre osvojili základy, nevyhnutné pre úspešné vzdelávanie vo vyšších ročníkoch.
- Zavedenie programu celodenného vzdelávania v školách, kde je zvýšený počet žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí doma nemajú vhodné podmienky na učenie sa.
- Ďalšie vzdelávanie učiteľov, vychovávateľov a rómskych asistentov.
- Podpora vzťahov medzi rodinou a školou.
- Využívanie špecifických vzdelávacích metód a pomôcok, ktoré umožnia rozvinúť potenciál rómskych žiakov.
V oblasti predškolského vzdelávania sa na Slovensku realizuje projekt Matka a dieťa. Cieľom projektu je zapojiť matky rómskych detí do procesu vzdelávania a tak zlepšiť dochádzku detí do školy.
Ďalším projektom je projekt nultých ročníkov. Na základe uznesenia vlády SR sa zaviedli a overovali nulté ročníky pre rómske deti z jazykovo a sociálne znevýhodneného prostredia.
Myslím si, že zavedenie nultých ročníkov bolo naozaj dobré a dosiahlo viditeľné zlepšenie vo vzdelávaní rómskych detí. Výsledky rómskych detí v škole sa výrazne zlepšili. Posilnil sa ich vzťah ku škole, čo môžem povedať z vlastnej praxe.
Ak dieťa prichádza z bilingválneho prostredia, škola by mala vedieť s týmto faktom pracovať. Ak učiteľka nerozumie jazyku dieťaťa, mala by mať k dispozícii podporu.
Rómske deti majú nárok na kvalitné vzdelávanie rovnako, ako všetky ostatné deti. Ak im ho dokážeme poskytnúť, pomôžeme im vymaniť sa z bludného kruhu generačnej chudoby a prežiť plnohodnotnejší život.
