Slovenský čuvač je verný ochranár a pastiersky pes, ktorý bol po stáročia strážcom horských oblastí Slovenska. Dnes si ľudia obľúbili toto plemeno vďaka jeho vernej, priateľskej a ochranárskej povahe.
Vďaka svojej priateľskej, otvorenej povahe je však veľmi cenený aj ako rodinný pes. Pri malých deťoch však nestačí spoliehať sa iba na dobrú povesť plemena alebo na doterajšie pokojné správanie konkrétneho psa. Bezpečné spolužitie stojí na správnej socializácii, dôslednej výchove, rešpekte k potrebám psa a nepretržitom dohľade dospelého.
Je slovenský čuvač vhodný k deťom?
V dobre fungujucej smečke, nech je v nej jeden alebo aj viac psov, čuvač veľmi dobre funguje aj vo vzťahu s deťmi. Deti priamo miluje, bez ohľadu na vek, zaleží len na jeho postavení v smečke. V dobrej základnej výchove, nielen psa, ale i malých detí, ak sa k psovi dobre chovajú.
Deti a slovenský čuvač idú prirodzene ruka v ruke. Samozrejme je na nás ako k spolužitiu povedieme psa i deti.
Na základe svojej prítulnej povahy prívetivej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Patrí medzi obľúbených rodinných spoločníkov a to predovšetkým kvôli jeho schopnosti rozdeľovať veľké množstvo lásky medzi všetkých členov rodiny.
Jeho vzťah k vlastným deťom však neznamená, že bude rovnako bezprostredný ku každému dieťaťu alebo návšteve. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo. Ako strážca svojho pána a jeho rodiny a majetku prejavuje neohrozenosť až ostrosť, v rodine vystupuje ako kľudný, prítulný a hravý spoločník, a vo vzťahu k ostatným ľuďom býva nedôverčivý a nemá rád ich dotyky.
Prečo je pri dieťati potrebný dohľad
NIKDY NENECHÁVAŤ OSAMOTE!!!! Vzdy byt aspon niekde v blízkosti. Skratka ako za male dieta ani za psa nemozete dat ruku do ohna a nasledky mozu byt velmi zle!!!
Aj pokojný a dobre socializovaný pes môže v zápale hry nechtiac zhodiť alebo zraniť malé dieťa. Pes sa môže iba brániť pred ruckou v anale/oku/uchu a v zápale hry si veľké psy väčšinou tiež neuvedomujú svoju veľkosť.
Pes nemusí byť agresívny, ale pri takej veľkej váhe a v zápale hry, môže nechtiac ublížiť i tak.
Deti totiž vedia byť veľmi násilné, rýchle a „intenzívne“. Aj malé dieťa môže psovi ublížiť, vyľakať ho alebo ho zatlačiť do situácie, z ktorej sa bude snažiť uniknúť. Preto by som odporučila nikdy nenechávať dieťa so psom bez dozoru.
Inak je úplne irelevantné, o ake plemeno ide, proste dohlad je nutny vzdy.
Čo musí dospelý sledovať
- Dieťa nesmie psa ťahať za uši, chvost ani srsť.
- Dieťa nesmie psovi siahať do očí, papule alebo uší.
- Dieťa nesmie psa kopať, udierať ani naň skákať.
- Dieťa nesmie psa rušiť pri spánku, odpočinku alebo jedení.
- Pes musí mať miesto, kam sa môže pokojne schovať a kde ho dieťa nebude vyrušovať.
- Hru veľkého psa s malým dieťaťom musí riadiť dospelý.
- Ak pes odíde, schová sa alebo prejaví nepokoj, dieťa ho musí nechať na pokoji.
Deti boli pred tým zvyknuté na berňáka, čuvač ich tak neposlúcha. Tak isto je citlivý pri žraní, na to si moje deti museli zvykať, lebo berňáka nenechali ani v pokoji pri miske.
Ako zoznámiť čuvača s bábätkom
Prvé stretnutie má byť pokojné, krátke a pod kontrolou dospelého. Dieťa zober na ruky, nech si ju poovoniava...pomalicky ich zvykaj.
Novorodenca možno psovi predstaviť tak, aby si ho pokojne ovoňal, pričom dospelý sleduje jeho správanie a neumožní mu prudký pohyb alebo príliš intenzívny kontakt. Naša skúsenosť ukazuje, že postupné zoznamovanie môže psovi pomôcť spojiť si dieťa s príjemným pocitom.
Novorodenu som dala nasej psici onuchat, celu dobu, co ju osmuchavala dostavala odmeny a hladkanie, aby si male dieta spojila s prijemnym pocitom.
Aj keď pes dieťa iba pokojne ovoňá alebo ho jemne oblizne, kontakt má byť stále pod dohľadom. Dospelý musí vedieť včas ukončiť situáciu, ak pes začne byť napätý, uhýbať, odvracať hlavu, vrčať alebo sa snažiť odísť.
Čuvač ako ochranca dieťaťa
Slovenský čuvač má prirodzený strážny inštinkt. Strážil dom a dvor, ale aj stáda oviec a hovädzieho dobytka. Odvážny pastiersky pes sa sebavedome postavil dokonca aj medveďom a vlkom.
V rodine môže dieťa vnímať ako člena svojej svorky a snažiť sa ho chrániť. Skúsenosti majiteľov ukazujú, že čuvač môže byť k dieťaťu mimoriadne oddaný a pozorný.
Chcem napísať však, že napriek radám od „múdrych ľudí“ o tom aký sú čuvači svojský a pod. bol pre dcéru ten najväčší ochranca a priateľ. Ku kočíku nikoho nepustil, malá s ním a so mnou zbehala hory, doly.
Deti a zvieratá k sebe patria a deťom taký kámoš dá veľmi veľa.
Takýto ochranný inštinkt však nemožno zamieňať za povinnosť psa samostatne strážiť dieťa. Čuvač nie je náhradou za dohľad rodiča a nemal by byť ponechaný s bábätkom alebo malým dieťaťom bez dozoru.
Pes síce môže pochopiť povel „stráž“, ale nie je človek a rozmysla uplne inak. Dospelý preto vždy zodpovedá za bezpečie dieťaťa aj psa.
Povaha slovenského čuvača v rodine
Slovenský čuvač je samostatne uvažujuci pes. Niekedy môže byť svojhlavý, ale vždy je natoľko inteligentný, aby oddelil „prácu od rodiny“.
Čuvač sa vyznačuje vysokým sebavedomím, a z miery ho hneď tak niečo nevyvedie. Pri správnom vedení uznáva jedného pána, ktorý je preňho vodcom smečky.
Čuvač sa snaží zaujať vo svojej smečke čo najvyšiu pozíciu, ale keď sú už „karty rozdané“, vie kam patrí. Plusom pri výchove je jeho inteligencia, mínusom jeho samostatnosť.
Ostatných psov - samcov, sa snaží podmaniť, a zaujať tak vo svorke najvyšiu pozíciu, ale domáce zvieratá alebo lesná zver ho spravidla nechavajú kludným.
Naše šteňa už teraz obháňa sliepky, znesie sa s mačkami, páčia sa jej zajace.
Vďaka suverénnemu vedeniu môže byť čuvač v domácnosti pokojný, prítulný a hravý. Naša fesanda je veľmi hravá, neskutočne rodinne založená, vyžaduje si neustály kontakt s nami, tak sme jej dali na terasu kreslo s výhľadom do kuchyne, keď nie sme zrovna vonku.
Čuvač je vcelku konzervatívny, do istej miery prispôsobivý v rámci svojej svorky. Základ spokojného čuvača je žiť s nim v jednej svorke, nie vedľa neho.
Výchova psa aj dieťaťa
Každý pes potrebuje základný výcvik poslušnosti, a potrebuje ho aj slovenský čuvač. Základom úspechu je začať s výchovou čo najskôr a spravodlivo posudzovať prípadné prehrešky.
S výchovou musí majiteľ začať odo dňa, keď si šteňa privezie domov. Šteňa je dovtedy zvyknuté, že smečku usmerňovala suka, takže je treba ho začleniť do novej svorky, aby poznalo zvyky, pravidlá aj hierarchiu, ako aj vodcu svorky.
Príliš veľa demokracie škodí a až u psa začne obdobie vzdoru, a majiteľovi sa bude zdať, že všetko čo čuvača doteraz naučil prišlo nanivoč, bude to platiť dvojnásobne.
Ovšem ani celodenný kontakt s pánom nič nezmôže, ak sa nebude šteňa učiť čo sa smie a čo nie. Od začiatku spolužitia sa postupne zoznamuje s novými pravidlami a rituálmi.
Za všetko čo urobí šteňa, hoci len mimovoľne, dobre, je treba ho chváliť a odmeniť, za špatné ho pokarhať alebo okriknuť. Jednotlivé kroky výchovy sú rovnaké ako u ostatných plemien, len je treba o niečo viac dbať na dôslednosť.
Nie tvrdým výcvikom, ale cieľavedomým opakovaním spolu so súborom pochvál a pokarhania sa bez problémov stane zo slovenského čuvača dobre vychovaný pes so základným výcvikom poslušnosti.
Drilovaním sa pes zatvrdí, bude ostrý, ale to nie je chcený výsledok. Čuvač je inteligentné plemeno a potrebuje vedieť, že povely ktoré ma plniť, sú nejak užitočné.
Ideálny stav je všetky cviky prevádzať formou hry, pričom sa musi trvať na splnení. Hoci na začiatku môžu byť veľmi nepresné.
Pravidlá, ktoré má poznať pes
- Pes nesmie skákať na dieťa.
- Pes nesmie dieťa naháňať ani ho zrážať pri hre.
- Pes musí na povel prerušiť kontakt a odísť na svoje miesto.
- Pes musí rešpektovať priestor dieťaťa, kočík, postieľku a hračky.
- Pes nesmie chrániť jedlo, hračky alebo miesto spôsobom, ktorý ohrozuje členov domácnosti.
- Pes musí zvládnuť základnú poslušnosť aj v prítomnosti dieťaťa.
Pravidlá, ktoré má poznať dieťa
- Pes nie je hračka.
- Pes potrebuje pokoj pri miske.
- Pes sa nebudí dotykom ani krikom.
- Pes sa neťahá za srsť, chvost alebo uši.
- Pes sa neobjíma nasilu, ak o kontakt nemá záujem.
- Ak pes odíde, dieťa ho neprenasleduje.
Krstna maju cuvaca ale co s nim bratranec robil ... des kopal ho atd a maleho otec ze ved maly je. Pes ked zavrcal bol PES zly lebo zavrcal na maleho ale to ze maly ho kopal atd to uz nevidel.
Vravime mu NEROB bude pes vrcat. Az sa stalo HOPS psik zavrcal a maleho otec co to za psa ze vrci na deti. Tak sme mu vysvetlili ze u nas sa psy nekopu netahaju atd. jednoducho takto nie a maly dal psovi pokoj odrazu.
Socializácia čuvača od šteňaťa
Prvé mesiace u nového majiteľa je treba pokračovať so šteňaťom v socializácii, aby si dobre zvyklo na podnety, s ktorými sa bude bežne i menej často stretavať.
Je vhodné brať ho do detskej spoločnosti, aj malé šteňa musi byť pod dohľadom, aby mu dieťa neublížilo a pes si to nepamätal ako negatívny zážitok, medzi iných psov, na dvor medzi sliepky, zoznámiť ho s mačkou, vziať na výlet rôznymi dopravnými prostriedkami, do miest kde sa pohybuje viac ľudi, atd.
Málo alebo zle socializovaný pes, môže byť v buducnosti zdrojom problémov pre seba, majiteľa aj okolie.
Šteňa si má postupne vytvoriť pozitívne skúsenosti s deťmi rôzneho veku, pokojnými návštevami, bežným ruchom domácnosti, kočíkom, detským plačom, hračkami a dotykmi. Kontakt má byť krátky, pokojný a vždy pod kontrolou dospelého.
Ovšem pre šteňatá slovenského čuvača platí viac ako pre iné plemená, že okrem dobre fungujucej svorky s vodcom v čele potrebujú fyzický kontakt po väčšinu dňa, ale aj noci, s tým, s kým budú tráviť väčšinu času.
Proti prirodzenosti slovenského čuvača, ktorý potrebuje naozaj maximum spoločne stráveného času s tými ku ktorým bude nadalej patriť, by bolo usadliť ho na celý deň do koterca alebo na zahradu, nech by bola akákoľvek veľká.
Znemožnením alebo obmedzením kontaktu šteňaťa so svorkou mal by čuvač celoživotné problémy so začlenením sa do rodiny a s uznanim vodcovskej úlohy svojho pána.
Bývanie čuvača pri rodine s deťmi
Slovenský čuvač je typické vonkajšie plemeno, jeho hustá srsť ho chráni pred všetkými vplyvmi. Je ideálne stvorený pre veľkú záhradu domčeka na dedine.
Pre svoju veľkosť sa veľmi nehodi do meststých bytov, kde by naviac trpel teplom. Čuvač nie je plemeno, ktoré bude šťastne žiť v byte.
Bezpodmienečne potrebuje väčší dvor, ktorý je zabezpečený vysokým a pevným plotom. Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranársky inštinkt.
Žije rád vonku, ale nie sám zavretý v koterci. Naviac koterec je rozhodne vhodnejší ako priviazať psa na reťaz.
Neodporúča sa čuvača chovať ani v koterci, malý priestor býva nátlak na jeho psychickú pohodu.
Väčšina majiteľov čuvačov má možnosť ustajiť psa vonku, zaobstarajú mu primeraný veľký koterec nie preto, aby mali od psa pokoj, ale preto, že je to plemeno, ktorému sa žije celoročne vonku velmi dobre.
Podstatné je rozlišovať medzi bezpečným priestorom na odpočinok a izoláciou psa od rodiny. Dieťa a čuvač majú byť spolu iba vtedy, keď je kontakt pokojný a riadený; pes musí mať zároveň možnosť odísť do svojho priestoru.
Veľkosť, vzhľad a fyzická sila
Slovenský čuvač je urastený silný pes. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov.
Mohutné telo je pevne stavané a pokryté hustou srsťou. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami.
Hlava silná, podlhovastá, s nosom dlhým takmer ako polovica hlavy, s rovným profilom. Oči má slovenský čuvač tmavohnedé, uložené vodorovne, s bystrým pohľadom, menšie uši vysoko nasadené a sklopené do V šikmo pozdĺž hlavy.
Hrudník je široký a dostatočne hlboký, s dobre klenutými rebrami. Silné končatiny majú dobre vyvinuté svaly a sú zakončené mohutnými labami s veľkými vankúšikmi.
Práve veľkosť a sila sú dôvodom, prečo treba dohliadať aj na pokojné hry. Veľký pes môže dieťa zhodiť labou, naraziť doň pri behu alebo ho nechtiac pritlačiť pri vítaní.
Srsť, pĺznutie a bežná starostlivosť
Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce.
Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená.
Ozdobou aj nutnosťou k prežitiu bola u čuvača jeho srsť. Je dvojitá, kyprá a našuchorená. Podsádka siaha k polovičke, až do dvoch tretín pesíkov, ktoré sú dlhé až do 15 cm.
Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie.
Majitelia však musia počítať s výrazným pĺznutím. Co sa týka chlpov, tak s tým treba rátať, no čo sa mi páči na týchto psoch je, že vôbec nesmrdia.
O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Starostlivosť o srsť je trochu náročnejšia, predovšetkým v období pĺznutia je najlepšie čuvača kefovať viackrát denne.
- Srsť treba pravidelne vyčesávať.
- Počas pĺznutia je potrebné česanie zintenzívniť.
- Kúpanie je vhodné len niekoľkokrát do roka.
- Uši treba kontrolovať a čistiť, aby sa predišlo infekciám.
- Zuby treba pravidelne čistiť alebo používať dentálne hračky.
- Raz za mesiac skontrolujte nechty a uistite sa, či ich netreba ostrihať.
Výživa a zdravotná prevencia
Výživa - rovnako ako u iných plemien, má chovateľ na výber či bude psa krmiť stravou suchou, polosuchou, konzervami, alebo mu jedlo bude pripravovať sám - variť, alebo surové (BARF).
Zloženie stravy má vplyv na zdravie, temperament, kvalitu srsti čuvača.
Čuvač potrebuje kvalitnú stravu s dostatočným množstvom bielkovín, ktorá podporí jeho svalstvo a aktívny životný štýl.
Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá.
Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym.
Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
🔸 Torzia žalúdka - nebezpečný stav, preto je potrebné kŕmiť ho v menších dávkach a nechať ho odpočívať po jedle.
Sám o sebe je slovenský čuvač robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED).
🔸 Dysplázia bedrového kĺbu - častá u veľkých plemien, dôležitá je kontrola chovných jedincov.
Toto plemeno sa priemerne dožíva 10 až 12 rokov.
História slovenského čuvača
Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska.
Prvé stopy vtlačili biele horské psy do pyrenejských, alpských a kaukazských svahov, kadiaľ sa kedysi tiahla línia zaľadnenia, už pred 30 000 rokmi.
Pravdepodobne práve z tejto skupiny pochádza celý rad dnešných plemien, maremansko-abruzský pastiersky pes, grécko-albánsky ovčiak, maďarský kuvasz, pyrenejský horský pes.
Slovenský čuvač vznikol v horských oblastiach Slovenska a pretože sa veľakrát jednalo o značne odľahlé miesta, bol tu chovaný v podstate čistokrvne.
Ďalšou úlohou psov bolo chrániť stáda pred vlkmi a medveďmi. Pre nedostupnosť horských oblastí, kde sa títo predchodcovia slovenských čuvačov po stáročia chovali, o nich nemal okolitý svet veľa poznatkov.
Postupne sa ich chov rozšíril aj do Beskýd, kde okrem ochrany stáda slúžili aj ako sprievodcovia ľudí, pastieri oviec alebo strážcovia hraníc.
Na prelome 19. a 20. storočia začali v horách vyrastať kúpeľné strediská. Pacienti a návštevníci, ktorí podnikali horské zdravotné prechádzky a cestou kupovali v salašoch ovčie syry, tu bývali očarení nádhernými bielymi kučeravými šteniatkami, ktoré si potom často odvážali domov miesto suvenírov.
Vďaka obrovskému vývozu čuvačov do zahraničia, na našom území takmer zanikol.
Záchrana a uznanie plemena
V novovzniknutom Československu začali snahy o uznanie svojbytného horského plemena.
Tým, čím bol pre československého vlčiaka p. František Rosík, tým bol pre plemeno slovenský čuvač Prof. Antonín Hrůza z Vysokej školy veterinárnej v Brne.
Aby podchytil a ustálil toto plemeno, doviezol z Tatier dve nepríbuzné šteňatá, ktoré pozdejšie položili základ čistokrvného chovu.
Jerry a Kora sa stali prvými psami zapísanými v plemennej knihe a prvý vrh z ich spojenia bol zapísaný 4. júna 1929.
Prof. Hrůza pracoval na prísne vedeckých základoch, využíval úzku príbuzenskú plemenitbu a neskôr psy z pôvodného chovu. Nikdy ale nekrížil psy iných plemien.
Bohužiaľ II. svetová vojna chov čuvačov doslova zdecimovala a navyše bol za protektorátu zakázaný import ďalších psov zo Slovenska. Od skončenia vojny do roku 1947 začali stavy čuvačov opäť rásť.
Uznania plemena sa pán profesor nedožil, umrel v marci 1950.
V júni 1965 sa v Prahe konalo pre slovenského čuvača významné zasadanie FCI, pretože bol uznané za samostatné plemeno.
Rok 1965 - FCI oficiálne uznala slovenského čuvača ako samostatné plemeno.
V roku 1969 bolo po preskúmaní oboch štandardov rozhodnuté, že ide o dve samostatné plemená, ktoré budú naďalej chované samostatne.
Slovenský čuvač patrí do FCI skupiny 1 - Ovčiarske a pastierske psy (sekcia 1: ovčiarske psy).
Čuvač a iné biele pastierske psy
Na základe jeho vzhľadu, jeho pôvodu a jeho vlastností typických pre plemeno si možno slovenského čuvača ľahko pomýliť s inými bielymi pastierskymi psami z východnej Európy.
Vyzerá tak relatívne podobne ako napríklad Polski Owczarek Podhalanski z Poľska a kuvasz z Maďarska.
Chovatelia čuvačov poukazujú na niekoľko zásadných rozdielov medzi plemenami. Kuvasz okrem odlišností v exteriéri je psom z nížin a pustín, oproti nim slovenský čuvač predstavuje pôvodný horský typ.
Biela farba bola pre pastierov praktická, pretože pes bol aj na väčšie vzdialenosti dobre vidieť a nehrozilo, že by si ho pastier pomýlil s vlkom a omylom ho zastrelil.
Pohyb, zamestnanie a aktivity
Urastený, čulý slovenský čuvač býva najradšej vonku a v pohybe.
Vonku sa jedná o aktívneho psíka so záujmom o časté a dlhé vychádzky, ale pri pobyte doma je skôr pokojný.
Mal by si ho zaobstarať len ten, kto má buď stádo oviec alebo nejakú náhradnu formu spoločenského vyžitia.
Dnes sa slovenský čuvač využíva ako spoločník a pomocník pre práce rôzneho druhu. Pôsobí ako ochránca, strážca, záchranár, športovec, ťažný pes, a samozrejme ako pes pastiersky.
Okrem toho možno slovenského čuvača využiť aj na záchranarstvo, aj vodné, alebo sa s nim venovať športom. Bez väčších problémov zvládne skušky základnej ovladatelnosti sprevádzajuceho psa.
Tohto učenlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa.
Aktivity treba prispôsobiť veku, zdravotnému stavu a fyzickému vývoju psa. Pri šteňati je dôležité nepreťažovať kĺby a nevyužívať veľkého psa ako nástroj na neustále naháňanie dieťaťa.
Pre koho je slovenský čuvač vhodný
Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb.
Tento pes sa hodí na vidiek alebo do domu so záhradou. Je skvelým spoločníkom pre rodiny, ktoré hľadajú ochrancu a verného psa.
Hoci je to veľmi šikovný pes patrí medzi plemená, ktoré sa zvyčajne neodporúčajú pre začiatočníkov.
Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti.
Najlepšie výsledky vo výcviku slovenského čuvača budete dosahovať v prípade, že majiteľ je autoritou. Od majiteľa sa predpokladá, že bude mať dostatok času na psa a poriadne si naštuduje o tomto plemene.
Pokiaľ si však nebudete istý výcvikom, odporúčame vám vyhľadať pomoc u skúseného cvičiteľa psov.
Výber šteňaťa a chovateľa
Ak by ste si teda chceli kúpiť šteňa tohto plemena, mali by sa presne informovať, ktorí chovatelia patria do nejakého oficiálneho zväzu a svojich psov chovajú striktne podľa predpísaných noriem pre plemená.
Ozajstní kamaráti zvierat nech sa oblúkom vyhnú domnelým výhodným ponukám, ktoré kolujú na internete alebo v pochybných inzerátoch.
Za takýmito inzerátmi často stoja bezohľadní množitelia, ktorí neberú vôbec ohľad na zdravie a blaho svojich zvierat. Psy nezriedka pochádzajú z príbuzenského kríženia a/alebo sú zle socializované, takže zdravotné problémy a abnormálne prejavy správania nie sú vôbec výnimkou.
Pri výbere šteňaťa je dôležité vidieť matku aj otca, prostredie, v ktorom šteňatá vyrastajú, a spôsob, akým sú zvyknuté na ľudí, bežné zvuky a kontakt.
Prvý vrh v roku 1929 bol z prvej chovateľskej stanice u nás Ze zlaté studny ve Svitavách u Brna. Iná línia pochádzala z Karpát, zo stanice Z Hoverly.
Cena šteňaťa s PP sa pohybuje od 600 do 1000 eur.
Praktický kontrolný zoznam pre rodinu
- Vyberte psa od zodpovedného chovateľa a overte zdravotné aj povahové predpoklady rodičov.
- Začnite s výchovou a socializáciou hneď po príchode šteňaťa domov.
- Naučte psa základnú poslušnosť, pokojné privítanie a odchod na miesto.
- Dieťa učte, že pes potrebuje pokoj pri jedle, spánku a odpočinku.
- Každý kontakt psa s malým dieťaťom sledujte osobne.
- Zaistite psovi bezpečné miesto, kam dieťa nemá prístup.
- Nedovoľte hrubé hry, naháňačku ani zápasenie medzi veľkým psom a malým dieťaťom.
- Pri vrčaní, stuhnutí, úniku alebo inom varovnom správaní okamžite kontakt prerušte.
- Dbajte na pravidelné vyčesávanie, kontrolu zubov, uší, pazúrikov a hmotnosti.
- Pri pochybnostiach vyhľadajte skúseného cvičiteľa alebo veterinárneho lekára.
Slovenský čuvač môže byť pre dieťa verným priateľom, pokojnou súčasťou rodiny a prirodzeným ochrancom. Jeho veľkosť, samostatnosť a strážny inštinkt však vyžadujú zodpovedné vedenie, jasné pravidlá a neustály dohľad dospelého.
