Spisovateľ narodený vo Vyšnom Kubíne: Pavol Országh Hviezdoslav

Pod majestátnymi Chočskými vrchmi leží malá oravská obec Vyšný Kubín. Na prvý pohľad pôsobí nenápadne, no nesie v sebe obrovský kultúrny odkaz. Práve tu sa 2. februára 1849 narodil jeden z najväčších slovenských básnikov - Pavol Országh Hviezdoslav.

Vyšný Kubín, ktorý je rodiskom významných slovenských spisovateľov Margity Figuli a P. O. Hviezdoslava, leží v údolí medzi vrchom Veľký Choč a bralami Ostrá a Tupá skala. Jeho rodisko dodnes dýcha spomienkou na muža, ktorý svojím slovom pozdvihol slovenskú literatúru na svetovú úroveň.

Rodisko Pavla Országha Hviezdoslava

Dom, v ktorom sa Hviezdoslav vo februári 1849 narodil, už dnes neexistuje. Jeho rodisko pripomína len pamätná tabuľa. Fotografie a kresby ukazujú, ako vyzeral básnikov rodný dom predtým, ako ho zničil požiar.

Za jeho čias bol Vyšný Kubín dedinkou s drevenými domcami a latinskou školou. „Je tu veľmi málo pôvodných dreveníc, skoro už nič, pretože tie, čo boli, tak väčšinou tvoria časť skanzenov buď v Martine, alebo v Zuberci. Vyšný Kubín sa dosť rozrástol, kedysi tu bolo tak 400 obyvateľov a teraz je tu už 830,“ priblížila lektorka Obecného úradu vo Vyšnom Kubíne Elena Drobná.

Pavol Országh Hviezdoslav sa narodil vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine. Jeho rodičia boli zemianskeho pôvodu, no živili sa roľníckou prácou na vlastnom neveľkom hospodárstve. Otec - zeman, ale v podstate vykonávajúci roľnícku prácu, brával svojho syna do poľnohospodárskych robôt.

A tak si mladý Paľko odniesol už z domu lásku a úctu k roľníckej práci a práci vôbec. Pochopil, že práca dáva zmysel a hodnotu ľudskému životu, že je ona žitia obsahom i cieľom. Vyhýbať sa jej pripadalo mu nedôstojné a nemravné. Práve tu sú mravné základy spoločenskej kritiky v jeho neskorších básnických cykloch a skladbách.

Vyšný Kubín a jeho historické prostredie

Prvá písomná zmienka o Vyšnom Kubíne je z roku 1325 a používajú preň názov „Felseu Kulbyn“. V tomto roku Turčiansky konvent potvrdil, že zemania z Liptovskej Revúcej dostali od magistra Donča do úžitku osadu „Felseu Kubbyn“ zámenou za svoje revúcke pozemky.

Zemianstvo na Orave bolo už od svojho vzniku vo veľkej väčšine domáceho slovenského pôvodu a slovenskosť si udržalo nepretržite do 19. storočia. Zemianske domy boli situované so štítom do ulice. Od roľníckych sa odlišovali veľkosťou, pavlačou alebo poschodovým podmurovaním.

Roľnícke i zemianske domy boli trojpriestorové zrubové, so sedlovou strechou, na štíte s kabrincom, hálkou a vysokou podlomenicou. Domy boli väčšinou omazané a obielené, dvory sa uzavierali veľkými bránami.

V 18. storočí nastal vo Vyšnom Kubíne rozvoj remesiel. Rozvíjala sa domáca výroba plátna, súkna a následne krajčírstvo, ševcovstvo, kožušníctvo.

Detstvo a prvé štúdiá

Po vychodení základnej školy v rodnom kraji poslali ho r. 1862 na stredoškolské štúdiá. Prvé tri triedy absolvoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, kde začal písať svoje prvé básne po maďarsky.

Keďže bol veľmi dobrým študentom, tak ho odporučil na ďalšie štúdiá. Bol to taký zvyk, že starší brat zostával pracovať na gazdovstve a mladšie deti dávali na štúdiá. Takže odchádza študovať do Miškolca, kde bol jeho strýko s deťmi a mohol u neho bývať.

Jeho prvým učiteľom bol Adolf Medzihradský, ktorý „zohral dosť významnú úlohu v jeho umeleckom vývine“. Podľa Drobnej to bol jeho príbuzný a učil v Leštinách.

Od štvrtej triedy prešiel na gymnázium do Kežmarku a počas pokračujúceho štúdia a ľudského dozrievania dospel k slovenskému národnému povedomiu a začal tvoriť v slovenčine. Maturoval r. 1870.

Začal písať verše prvé v maďarčine, keďže Miškolc bol v Maďarsku a známa je jeho báseň „Mňa kedysi zvádzal svet, mi hovoriac“, kde dochádza k prerodu a vracia sa k písaniu v slovenčine.

Prvú poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Hviezdoslavov vstup do slovenskej literatúry je spojený s almanachom Napred. Počas štúdií v Prešove patril k jeho zostavovateľom a bol jeho hlavným autorom.

Právo, advokátska prax a rodinný život

Štúdiá ukončil na dvojročnej právnickej akadémii v Prešove r. 1872. V roku 1870 začal študovať na právnickej akadémii v Prešove. Po praxi u viacerých advokátov v Dolnom Kubíne, Martine a Senici zložil r. 1875 advokátsku skúšku v Budapešti.

Povolaním právnik pôsobil v Martine, Senici, Námestove a v Dolnom Kubíne. Zloženie advokátskej skúšky mu umožnilo otvoriť si vlastnú advokátsku kanceláriu v Námestove na severnej Orave.

R. 1876 sa oženil s Ilonou Novákovou, dcérou dolnokubínskeho evanjelického farára - seniora Samuela Nováka, a dostal miesto na súde v sídle Oravskej župy. Osobné šťastie našiel pri manželke Ilone Novákovej, dcére dolnokubínskeho evanjelického farára.

V štátnej službe však vydržal iba krátky čas. R. 1879 sa vrátil k slobodnému advokátskemu povolaniu znovu v Námestove, kde zotrval nasledujúce dve desaťročia. Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove v rokoch 1879 - 1899, keď vytvoril vrcholné lyrické a epické diela.

V roku 1899 sa presťahoval opäť do Dolného Kubína, no tu sa mu už nepodarilo pokračovať v advokátskej praxi, a tak sa jej r. 1902 aj formálne vzdal. Venoval sa už len literárnej tvorbe, pôvodnej i prekladateľskej.

Žili spolu v Námestove a v Dolnom Kubíne, kde v Oravskom múzeu uchovávajú rodinné originálne osobné predmety. „Nájdeme tu aj najstaršiu pozostalosť z rodiny Országhovej a takou dominantou je kútnica, ktorú si ušila samotná Pavlova matka, za ktorou sa aj narodil,“ povedala literárna historička Oravského múzea P. O. Hviezdoslava Paulína Martinkovičová.

Hviezdoslavova literárna tvorba

Pavol Országh Hviezdoslav patrí k najväčším slovenským básnikom. Pseudonym Hviezdoslav má pre Slovákov zvuk nespornej, všeobecne uznávanej literárnej hodnoty. Volajú ho aj básnikom národa, riešil osudy vlastného národa, spájal ich s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov.

Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí.

V jeho dielach sa odzrkadľuje všetko, čo prežil nielen on, ale aj národ a celé ľudstvo. Studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Jeho básnická tvorba predstavuje celú epochu vo vývine slovenskej literatúry.

V jeho poézii sa výrazne odzrkadlili základné kľúčové problémy literárneho procesu z obdobia realizmu. Všetky závažné otázky, ktorými žil človek, národ i ľudstvo jeho čias, objavujú sa v jeho lyrike i epike.

Obrátil sa k ľudu ako k jadru národa, bojoval proti jeho utlačovaniu, nech ono malo akúkoľvek podobu. Tu tkvie základ demokratizmu a humanizmu jeho poetického diela.

V osemdesiatych rokoch 19. storočia vytvoril významné lyrické a epické diela. Patria k nim Krvavé sonety, Letorosty, Žalmy a hymny, Stezky, Hájnikova žena, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský a ďalšie.

Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias. P. O. Hviezdoslav prebásnil do slovenčiny významné diela svetových básnikov. Prekladal Puškina, Lermontova, Schillera, Goetheho, Shakespeara a iných.

Hájnikova žena a inšpirácia Oravou

Asi najznámejšie dielo je Hájnikova žena, ktoré napísal, keď chodil na ozdravné pobyty na Slanú vodu v Oravskej Polhore a tam sa inšpiroval hájovňou a ľuďmi, ktorí tam žili.

Oravská krajina, príroda a ľudia zohrávali v jeho tvorbe významnú úlohu. Najplodnejšie obdobie svojho života prežil v Námestove, kde vytvoril vrcholné diela svojej lyriky a epiky.

Osobné predmety a každodenné zvyky

Múzeum uchováva spisovateľove osobné veci. V dolnokubínskom múzeu sa starajú aj o jeho právnické spisy, fotografie, nábytok s osobnou knižnicou a zachované rukopisy.

Hviezdoslav mal počas života osobitý zvyk. Namiesto klasickej kravaty nosil širokú čiernu mašľu. Táto jednoduchá súčasť odevu prerástla do symbolu, podľa ktorého básnika okamžite spoznáme na portrétoch či sochách.

„Nebola len módnym doplnkom, ale plnila funkciu. Totižto Pavol mal na krku od detstva vadu, takú priehlbinu, ktorú zajedno nerád ukazoval a zároveň bol komfortný s tým, nosiť to,“ poznamenala Martinkovičová.

„Písal, keď ho kopla múza, či už to bolo na právnické spisy, jednoducho, čo mal po ruke. Nemal rád, keď ho niekto rušil pri písaní, keď náhodou prišla návšteva. Ilonka sa venovala návšteve a až keď dopísal, prišiel za nimi a venoval sa návšteve aj on,“ prezradila historička.

Dodala, že často mal problém s rečnením. Preto uprednostňoval práve písomný prejav.

Hviezdoslav a verejný život

Za svoju literárnu tvorbu dostával isté ocenenia aj mimo rámca slovenskej kultúry. R. 1912 ho zvolili za člena maďarskej Kisfaludiho spoločnosti a r. 1913 za člena Českej akadémie vied a umení.

Na rozpútanie svetovej vojny reagoval z pozície neochvejného humanistu lyrickým cyklom Krvavé sonety, napísaným v auguste - septembri 1914, ktorý však mohol byť publikovaný až po skončení vojny.

V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v českej Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov.

Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Česko-Slovenska a s ním aj utvorenie reálnych perspektív pre slobodný rozvoj slovenského národného života.

Expozícia vo Vyšnom Kubíne

Pri návšteve Vyšného Kubína neobíďte expozíciu venovanú slávnym rodákom. Nájdete ju v jednom z dvoch Kubínyovských kaštieľov, v sídle obecného úradu.

Arpádovský kaštieľ je momentálne sídlom obecného úradu. Bol vybudovaný v 18. storočí a v druhej polovici 19. storočia pseudobarokovo prestavaný. Je to poschodová budova s ústredným arkádovým rizalitom a vysokou dekoratívnou bosážou.

V prízemí je umiestnená trvalá expozícia, ktorá približuje historický vývoj obce, rodáka P. O. Hviezdoslava a ďalších dejateľov, ktorí boli počas svojho života výrazne spätí s obcou.

Expozícia sa zamerala hlavne na jeho mladosť, na jeho detské roky a študentské roky. Sú v nej fotografie jeho rodičov, otca, matky a jeho súrodencov. Mal ešte dvoch súrodencov, brata a sestru.

Margita Figuli - ďalšia spisovateľka z rovnakého domu

Raritou je, že v rovnakom dome, no o 60 rokov neskôr, uzrela svetlo sveta aj ďalšia poetická duša, spisovateľka Margita Figuli. Jej rodičia si v dome prenajali izbu po návrate z Ameriky, bolo to v roku 1909.

V rodnom dome Hviezdoslava sa 2. októbra 1909 narodila spisovateľka Margita Figuli. Už od detstva skladala verše a zdramatizovala rozprávku Soľ nad zlato.

V rodisku nasala celú krásu ľudového jazyka a dala mu poetickú formu. Figuli sa svojou tvorbou zaraďuje k spisovateľom lyrizovanej prózy. Jej vrcholným dielom sú Tri gaštanové kone.

Román Babylon a novely Pokušenie, Mámivý vánok, Víchor v nás, Mladosť sa natrvalo zapísali do slovenskej literatúry.

Margita Figuli nikdy nezabúdala na rodnú dedinu. Často prichádzala do rodiska ku svojej sestre Anne.

Pamiatky vo Vyšnom Kubíne

Renesančný kaštieľ

Renesančný kaštieľ s rozsiahlym parkom pochádza z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ má barokovú manzardovú strechu s cibuľovými baňami na vežiach. Patril zemianskej rodine Kubínyiovcov.

V minulých rokoch bol miestom nakrúcania niekoľkých filmov - Námestie svätej Alžbety a Cárov emisár.

Pamätník Priadka

Pamätník Priadka je venovaný matke P. O. Hviezdoslava. Sochár Fraňo Štefunko ho vyhotovil z úzkeho horizontálne kladeného pieskovcového kameňa. Na ľavej strane steny je upravený bronzový reliéf priadky v ľudovom odeve.

Rímskokatolícky kostol svätej Trojice

Rímskokatolícky kostol sv. Trojice patrí k najstarším kamenným stavbám na Orave. Bol postavený na neskorogotických základoch v 15. storočí.

Tvorí ho jednoloďová stavba s novším segmentovým uzáverom presbytéria a renesančnou vežou. Hlavný oltár je neskorobarokový s gotickou sochou Najsvätejšej Trojice z polovice 15. storočia.

Vo zvonici sa nachádza vzácny gotický zvon z konca 15. storočia od zvonolejára J. Weigla.

Ďalšie osobnosti obce

Osobnosti obce:

• Margita Figuli - slovenská spisovateľka a prekladateľka.
• Pavol Országh Hviezdoslav - básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ.

Vyšný Kubín je aj rodiskom Antona Vojtecha Gazdu, ktorý sa narodil 19. júna 1741. Patril k zakladajúcim členom Bernolákovho učeného Tovarišstva. Písal básne, venoval sa jazykovede a pôsobil ako profesor.

Pochádzal z vetvy Országh Ferancovie. Po matke Kataríne Országhovej-Gazdovej bol prastrýkom P. O. Hviezdoslava. V roku 1796 mu vyšla v Trnave kniha Zrelé ovocí slova Božího. Je autorom Záhrady kvetnej, Horkého kvílení duše ľudskej a ďalších diel.

K významným osobnostiam, žijúcim v obci určitý čas, možno zaradiť Oľgu Borodáčovú-Országhovú, dcéru Gašpara Országh-Ferancovie.

Krásne spomienky na Hviezdoslavovo rodisko má aj spisovateľ a prekladateľ Karol Izakovič-Podolinský. Jeho matka pochádzala z Vyšného Kubína, u ktorej prežil nejednu peknú chvíľu.

Z rodiny Kubínyiovcov pochádzal aj Mikuláš Kubínyi. V roku 1865 nastúpil do služieb Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku, kde ako jeho riaditeľ pôsobil v rokoch 1877 až 1923.

Dožil sa vysokého veku - 96 rokov a počas svojho života sa popri právnických a hospodárskych povinnostiach staral o Oravský hrad. Venoval sa aj vedeckému výskumu v odboroch história, archeológia, genealógia a heraldika.

Okolie Vyšného Kubína

O starovekom osídlení dnešného Dolného Kubína a okolia poznáme stopy na blízkych vyšnokubínskych bralách - Ostrá a Tupá skala.

Archeologické nálezy na Tupej skale svedčia o osídlenom hradisku z obdobia 9. až 4. storočia pred naším letopočtom obyvateľmi lužickej kultúry. Ostrá skala nadväzuje svojím osídlením na obdobie po opustení Tupej skaly okolo 5. až 4. storočia pred naším letopočtom obyvateľmi púchovskej kultúry.

Stopy starovekého osídlenia sa našli aj na blízkych Trninách.

Dolný Kubín je administratívnym a kultúrnym centrom dolnej Oravy. Má v súčasnosti približne 20 000 obyvateľov, leží v nadmorskej výške 468 m a vyššie, v malebnom údolí po oboch brehoch rieky Oravy.

Mestom prechádza významná dopravná spojnica sever - juh, v minulosti známa ako Kráľovská krakovská cesta. Mesto vyniká zaujímavou zástavbou, zachovalým historickým Hviezdoslavovým námestím a významnými kultúrnymi pamiatkami.

V meste je Múzeum P. O. Hviezdoslava a Čaplovičova knižnica, v mestskej časti Mokraď kaštieľ Abaffyovcov. V blízkom Vyšnom Kubíne je rodisko básnika a dramatika P. O. Hviezdoslava, v Jasenovej je rodisko spisovateľa Martina Kukučína.

V blízkosti mesta sa nachádza aj známy Oravský hrad v Oravskom Podzámku.

Turistika v regióne

Podmienky na turistiku sú v regióne veľmi vhodné nielen pre letnú, ale aj zimnú na bežkách. V meste je možnosť ubytovania v hoteloch, chatách a penziónoch.

Atraktívny je výstup na 1611 m vysoký Veľký Choč v Chočských vrchoch a 1169 m vysoký Šíp v Oravskej vrchovine.

Túry s východiskom z Dolného Kubína možno uskutočňovať aj do blízkej krivánskej Malej Fatry, hôľnej Oravskej Magury s lyžiarskym strediskom na Kubínskej holi a najmä do Západných Tatier, predovšetkým Roháčov.

Vyšný Kubín tak spája literárnu históriu, zachované pamiatky, oravskú krajinu a turistické možnosti. Návšteva obce umožňuje pripomenúť si nielen miesto narodenia Pavla Országha Hviezdoslava, ale aj kultúrne prostredie, ktoré formovalo jeho život a tvorbu.

tags: #spisovatel #narodeny #vo #vysnom #kubine