Správanie podľa vzoru: dieťa, rodič a učiteľ

Rodinné prostredie má rozhodujúci vplyv na zdravý osobnostný vývin dieťaťa a rovnako poskytuje vzory správania.

Dieťa je intenzívne ovplyvňované rodinným zázemím a preto je potrebné venovať spolupráci školy s rodinou adekvátnu pozornosť.

Dieťa opakuje postoje, ktoré vidí u dospelých

Rodič vychováva svoje dieťa veľmi podobným spôsobom, ako vychovávali jeho.

Pri výchove používajú rodičia podobné formy odmien a trestov, ako používali ich rodičia.

Rodičia sú, resp. by mali byť pre deti dôležitým zdrojom informácií o svete.

Rodinná výchova by mala prispievať k formovaniu celej osobnosti dieťaťa.

Ak rodič pri problémoch opakuje, že na vine je učiteľ, iné deti, nie jeho dieťa, a rodič nadáva na školu a iné deti, deti majú pri problémoch ten istý postoj.

Keď je vulgárna aj matka a takto sa doma rozprávajú o spolužiakoch, čo sa čudujeme deťom?

Rodiny, ktoré nepestujú vo svojich deťoch odpor voči škole a učiteľom, nemávajú vo svojich deťoch takých agresorov.

Spravidla najväčších agresorov, čo ubližujú iným deťom, majú práve rodičia, čo sami sú agresívni a prenášajú tieto postoje voči iným na svoje deti - Ty za nič nemôžeš! To spolužiak, učiteľ, škola.

Rodinné prostredie môže byť zdrojom nežiaducich podnetov, ako aj zdrojom silných ochranných faktorov.

Keď rodič ospravedlňuje každé správanie

Žiaci sa bijú po vyučovaní pred školou.

Učiteľ si zavolá rodiča a chce spolu s ním riešiť alebo informovať ho o tom, čo robí jeho dieťa iným po vyučovaní, môže to byť o bitke, o fajčení priamo pred školou, o šikanovaní.

Ako môže učiteľ vychovať takejto rodine dieťa, keď rodina ho bráni tým, že školu nič do toho, čo robí ich dieťa po vyučovaní?

Rodičia agresívnych detí svoje deti bránia, že môžu fajčiť, môžu sa pobiť a iným neubližujú, tí iní si to všetko zaslúžili.

Ešte im sa ubližovalo, lebo ich dieťa to povedalo inak a oni svojmu dieťaťu veria.

Čo si to iní voči nám dovoľujú? Veď my im ukážeme!

Však my im povieme, učiteľke, inej matke, iným deťom.

Podrýva sa aj vtedy, keď učiteľ bráni iné deti, v tomto probléme vaše dieťa nemalo pravdu, ono ublížilo druhému dieťaťu alebo rovnako sa podieľalo na probléme, a rodič nekriticky obviňuje iné deti, hoci svedkom tých situácií nebol.

Posilňuje vo svojom dieťati - Nemusíš rešpektovať učiteľa, never mu, mýli sa.

A potom sa to prejaví aj na nerešpektovaní aj v učení.

Niečo nevieš? Tu zas bude na vine učiteľ, vždy niekto iný.

V takejto situácii sa nevychováva, tam sa len obhajuje.

Autorita rodiča a učiteľa

Myslím si, že vo výchove je veľmi kľúčové, aby si rodičia navzájom nepodrývali autoritu u detí a rovnako kľúčové, aby rodičia spolupracovali so školou a nepodrývali autoritu učiteľov.

Skúste si predstaviť, ako by ste dokázali vychovať dieťa, keby ste mali partnera, ktorý by vašu autoritu dennodenne podrýval a keby ste niekedy chceli svoje dieťa potrestať, ešte by na vás vykrikoval pred dieťaťom.

A učitelia s nimi nežijú!

Nie sú s nimi množstvo hodín, lebo na druhom stupni sa vystrieda len v jednej triede veľa učiteľov.

Každý je s nimi málo!

Nemajú čas suplovať im aj rodičov proti vzoru ich rodičov.

Nie, nie škola vychováva rodičom deti aj keď má aj vychovávať.

Vtedy, keď rodič učiteľa pred dieťaťom znevažuje, dieťa dostáva signál, že pravidlá školy nemusí rešpektovať a že za jeho konanie bude vždy zodpovedný niekto iný.

Potom v takom zdemoralizovanom prostredí, kde agresívni žiaci si nič nerobia z učiteľov, nemôžu takí učitelia ochrániť iné deti pred takými agresormi.

< h2>Vzťah medzi rodičom, dieťaťom a učiteľom

Vzťah medzi rodičmi a učiteľmi patrí medzi základné piliere vzdelávania.

Od toho, ako spolu dokážu komunikovať a spolupracovať, závisí nielen úspech dieťaťa v škole, ale aj jeho pohoda a schopnosť vytvárať zdravé vzťahy.

Práve preto je dôležité pozerať sa na učiteľa a rodiča nie ako na dve „protistrany“, ale ako na partnerov, ktorí spoločne ťahajú za jeden povraz v záujme dieťaťa.

Kľúčom je otvorená komunikácia, rešpekt a vytváranie prostredia, v ktorom sa obe strany cítia prijaté.

Spolupráca školy a rodiny sa vždy odvíja od spolupráce konkrétneho učiteľa s konkrétnym rodičom.

Osobitné postavenie má triedny učiteľ, ktorý s využitím metód a nástrojov pedagogickej diagnostiky identifikuje špecifiká v osobnostnom vývine žiaka v triede, učebné štýly a správanie sa žiakov v triede, príčiny problémov v učení a správaní sa žiakov v triede, ako aj špecifiká sociálneho a kultúrneho prostredia.

Plánuje a projektuje spoluprácu so zákonnými zástupcami žiakov a širšou verejnosťou.

Rodičia majú právo byť informovaní o výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa, aj sa na nej spolupodieľať.

To vytvára priestor na spoluprácu a komunikáciu zamestnancov školy a rodičov.

Učiteľ či odborný zamestnanec zachováva autonómiu svojej práce, rodičov však nemôže poúčať ani kritizovať.

Dôvera ako základ spolupráce

„Určite je nevyhnutné, aby rodičia mali vedomie o tom, že pedagóg je nielen autorita, ale je s nimi na jednej lodi v záujme ich dieťaťa.“

„Robí všetko pre pohodu dieťaťa a rodiča a ako spätnú väzbu od rodičov čaká "vrátenie" korektnej spolupráce smerom k sebe samému.“

„Ideálne je dosiahnuť ideálny stav - stav vyváženosti v nasledovnej schéme: škola (učiteľ) vs. rodina (žiak + jeho rodičia).“

Rodič cíti, že učiteľ má úprimný záujem o dieťa a robí všetko pre jeho dobro.

Učiteľ dôveruje rodičom, že podporujú dieťa doma a spolupracujú so školou.

Priateľský prístup neznamená, že rodič a učiteľ musia byť osobní priatelia, ale že komunikujú s rešpektom, ústretovo a bez formálnych bariér.

Priateľskosť vytvára atmosféru, v ktorej sa obidve strany cítia prijaté a otvorené.

Rodičia potom učiteľa nevnímajú ako „kontrolóra“, ale ako partnera, ktorý stojí na rovnakej strane.

Jemný, láskavý humor pomáha odbúrať napätie, znižuje stres a robí rozhovory ľudskejšími.

Humor zároveň dieťaťu ukazuje, že vzťah rodiča a učiteľa je pozitívny, a to zlepšuje jeho vlastný pocit bezpečia v škole.

Keď sa tieto tri prvky spoja, rodič a učiteľ sa nevidia ako „protistrany“, ale ako tím pre dieťa - s dôverou, rešpektom a ľudským, priateľským tónom.

„Dôvera, priateľský prístup a humor - sú veľmi silné piliere dobrého vzťahu medzi rodičmi a učiteľmi.“

Osobný kontakt a každodenná komunikácia

Spolupráca medzi rodičmi a učiteľmi nevznikne zo dňa na deň.

Rastie postupne - od obyčajného zdieľania informácií, cez otvorené rozhovory na rodičovských stretnutiach, až po aktívne zapojenie rodičov do diania školy.

Za dlhé roky svojej pedagogickej praxe jednoznačne preferujem a odporúčam osobný kontakt ako najefektívnejšiu formu spolupráce.

Ak už je to časovo alebo inak nemožné, tak sa dá intenzívne komunikovať cez platformu, ktorá je pohodlná pedagógovi, aj rodičovi.

Za kvalitnú spoluprácu poskytujem rodičov spätnú väzbu vo forme vďačnosti napr. na spoločných opekačkách rodín s deťmi.

Hoci moderné aplikácie a online platformy zjednodušujú komunikáciu, práve osobný kontakt a spoločné aktivity dodávajú spolupráci skutočnú hodnotu.

Pri dvojsmernej komunikácii rodičia odpovedajú na odkazy triednych učiteľov týkajúce sa učenia alebo správania žiaka.

Pre komunikáciu s rodičmi sú vhodné aj iné formy, napr. odkazy, telefonické rozhovory, stretnutia a pod.

Jednou z foriem sú aj listy rodičom.

Učiteľ má možnosť vyjadriť sa k vzniknutej situácii s odstupom času, pretože list píše zvyčajne až po vyučovaní alebo doma.

V slovenskom vzdelávacom systéme skutočne neexistuje kultúra komunikácie medzi pedagógom a rodičom.

Rodičia len zriedka dostanú pozitívnu spätnú väzbu o svojom dieťati a výchovných metódach.

Na druhej strane, ani zo strany rodiča nie je každodenné poďakovať sa učiteľovi za to, že sa počas dňa stará o jeho dieťa.

Následkom uvedených majú mnohí rodičia zmiešané pocity, ak sa učiteľ snaží o konverzáciu.

Ako hovoriť o problémoch dieťaťa

Najlepšou prevenciou je jasná a úprimná komunikácia, ochota počúvať a hľadať spoločné riešenia.

Rodič potrebuje cítiť, že učiteľ stojí na strane jeho dieťaťa.

Učiteľ zas ocení, ak rodič podporuje dieťa doma a dôveruje škole.

Konfliktom sa nedá vždy vyhnúť, no dá sa ich zvládať a predchádzať im.

Príprava je dôležitá.

Spíšte si hlavné body rozhovoru, fakty o žiakovi a konkrétne príklady.

Najskôr vyzdvihnite silné stránky dieťaťa, až potom riešte zlepšenia.

„Vaše dieťa je veľmi tvorivé a prináša zaujímavé nápady do skupinových aktivít. Všimla som si však, že sa niekedy ťažšie sústredí počas vysvetľovania učiva.“

Používajte pokojný a partnerský tón, hovorte „ja-vetami“ a dávajte priestor rodičovi.

„Všímam si, že dieťa si často zabudne urobiť domácu úlohu … .“

Dýchajte a robte si pauzy.

Krátke zastavenie pomáha udržať emócie pod kontrolou.

Zvážte zapojenie žiaka, najmä pri starších deťoch, keď ide o motiváciu, správanie či výkon.

Reflektujte po stretnutí.

Krátka reflexia, ktorá trvá 3-5 minút po stretnutí, pomáha učiteľovi odbúrať stres a zároveň sa zlepšovať v komunikácii s rodičmi.

• Čo sa mi podarilo?
• Čo bolo náročné?
• Čo môžem urobiť nabudúce inak?

Príklad hodnotiaceho listu

Martin je veľmi šikovný a múdry chlapec.

Keď dáva na vyučovaní pozor, dokáže veľmi rýchlo a pohotovo reagovať na moje otázky.

Jeho pozornosť na hodine je však možné udržať len veľmi krátku dobu.

Mrzí ma, že svojím správaním potom vyrušuje ostatných spolužiakov.

Pracujeme na tom, aby sme trénovaním určitých zručností odstránili tento nedostatok.

Má rád matematiku, čo sa prejavuje na jeho záujme o tento predmet.

Numerické príklady a slovné úlohy rieši veľmi dobre a pohotovo reaguje.

V snahe byť čo najrýchlejší sa mu občas pritrafí aj nejaká chybička.

Oceňujem jeho snahu pri tvorení logických úloh a hlavolamov pre svojich spolužiakov.

Teším sa z jeho úspechov v tomto predmete.

Rád číta knihy, čo sa prejavuje aj v jeho bohatej slovnej zásobe, hlavne v prírodovednej oblasti.

Odporučila by som, aby čítal doma nahlas.

Zlepší si tým techniku čítania a máte možnosť porozprávať sa o danej téme.

Písanie mu nerobí problémy, ale ocenila by som jeho snahu o krajšie písmo a úpravu v zošitoch.

Radosť mi robia jeho výsledky a napredovanie v angličtine.

Na týchto hodinách je veľmi aktívny a vidím, že ho tento jazyk baví.

Chválim ho za vytvorené projektové práce v preberaných témach.

Počas prestávok sa mu len veľmi ťažko darí dodržiavať pravidlá školského poriadku.

Často sa naháňa, ubližuje spolužiakom a je skoro pri každej šarvátke v triede, na chodbe, ale aj mimo školy po skončení vyučovania.

Agresivita rodičov voči škole

Príspevok pojednáva o aktuálnom probléme súčasnej školskej praxe, ktorým je agresívne správanie rodičov či zákonných zástupcov žiakov voči zamestnancom školy.

Agresivita voči škole rastie a to nielen u žiakov ale aj u rodičov.

Existujú rôzne a často aj rozdielne predstavy učiteľov a rodičov o deľbe právomocí a zodpovedností za výchovu žiaka.

Táto skutočnosť môže byť zdrojom konfliktov medzi učiteľom a rodičom.

Z empirických výskumov viacerých odborníkov vyplýva, že okrem agresívneho správania žiakov voči učiteľom sa vyskytujú aj prejavy verbálnej agresie, vyhrážania sa učiteľom zo strany rodičov alebo iných príbuzných žiakov.

Výskum bol realizovaný v mesiacoch október 2022 až marec 2023 dotazníkovou metódou u učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku na výskumnej vzorke 384 respondentov.

Prejav správania	Výsledok výskumu
Vyhrážanie zákonného zástupcu raz	31 (8,07 %) respondentov
Vyhrážanie opakovane	43 (11,20 %) učiteľov
Fyzický útok raz	17 respondentov (4,43 %)

Na základe výsledkov výskumu môžeme potvrdiť výskyt agresívneho správania zákonných zástupcov žiakov voči učiteľom základných a stredných škôl.

Psychická záťaž učiteľov, ktorá je vyvolaná pôsobením stresorov alebo viktimizáciou, môže vyústiť v prežívanie stresu, čo sa negatívne premieta do ich psychického i fyzického zdravia, ovplyvňuje kvalitu ich života aj v rozpore so stavom wellbeingu.

Toto všetko ovplyvňuje aj ich pedagogické pôsobenie.

Školy majú byť tiež chránené pred neprimeraným zásahom tretích osôb.

Ministerstvo chce podľa slov Druckera rovnako chrániť aj učiteľov.

Priestupkom bude poškodenie cti, ublíženie na zdraví z nedbanlivosti či verejné zosmiešnenie učiteľa - napríklad v online priestore.

Ako reagovať na agresívneho rodiča

Je vhodné začať s tým, že učiteľ „chápe agresiu rodiča“ a že „má právo sa hnevať“.

Rodič s agresívnym správaním je pripravený na boj a neočakáva, že by mohol niekto jeho agresiu chápať a povedať mu, že má právo sa hnevať.

To vráti rodiča do reality a jeho emócie sú stlmené.

Učiteľ alebo iný zamestnanec školy nemôže dávať najavo, že nemá čas.

Po úvodnej vete je vždy nutné vyzvať rodiča, aby si sadol.

Výhodou je sadnúť si oproti sebe za stôl, nie bokom.

Stôl predstavuje akúsi hranicu medzi teritóriom učiteľa a rodiča.

Posadiť sa treba aj z dôvodu vyrovnania úrovne očí.

Ak by stál učiteľ nad rodičom vyššie, rodič sa môže cítiť ohrozený, ponížený a zvyšuje sa tendencia k obrane.

V opačnom prípade, keď rodič prevyšuje výškou očí učiteľa, má rodič pocit prevahy a moci, jeho agresia sa stupňuje.

Treba sa snažiť udržať očný kontakt.

Pre uľahčenie situácie je vhodné pozerať sa na koreň nosa, pohľad nesmie byť uprený.

Nechať najprv hovoriť rodiča.

Nezačínať hneď poskytovať rady.

Stretnutie zakončiť vždy pozitívne.

Aj keď stretnutie neprebehlo ideálne, je potrebné dať rodičovi najavo, že si učiteľ váži, že školu navštívil a vníma to ako signál záujmu o dieťa.

Je možné rodiča upozorniť, že môže do školy prísť častejšie a predísť tak nahromadeniu problémov u svojho dieťaťa.

Typy správania pri kontakte s rodičmi

Pasívne správanie pri styku s rodičmi charakterizuje hranie sa s rukami, psychomotorický nepokoj, vyhýbanie sa pohľadu z očí do očí, tichá a neistá reč.

Agresívne správanie pri styku s rodičmi charakterizuje strnulé telo, ukazovanie prstom, mimika tváre vyjadruje iróniu a pocity hnevu, prítomný je hlasný prejav, skákanie do reči.

Rodičia pracovníka hodnotia negatívne a vyhýbajú sa mu.

Asertívne správanie pri styku s rodičmi charakterizuje vyvážené držanie tela, vzpriamený postoj, úsmev, otvorený očný kontakt, vrelý hlas.

Vzbudzuje rešpekt, sám rešpektuje práva rodičov a vlastné práva, svojich cieľov sa nevzdáva, trvá na svojom, ale vie ponúknuť kompromis.

Správanie dieťaťa ako signál

Problémy správania sa by mali byť vnímané ako druh signalizačného systému, pretože „zlé správanie“ nie je otázkou vedomého rozhodnutia.

Dieťa zásadne chce byť dobré, chce vyhovieť dospelým okolo seba a snaží sa o to, aby bolo milované.

Ak sa správa zle, aj ono to vníma ako zlyhanie.

Prvá vec, ktorá nás napadne, keď vidíme zlé dieťa, je, že je určite zle vychované, že to správanie vidí od rodičov, alebo je rozmaznané.

V mnohých prípadoch na tom niečo je, aj keď je dôležité dodať, že dnešní rodičia nie sú v ľahkej situácii, pokiaľ ide o výchovu.

V každom prípade je dobré si uvedomiť, že dôslednou a milujúcou výchovou možno mnohým problémom so správaním predchádzať alebo ich vyriešiť.

Existuje však skupina problémov správania sa, ktoré nie sú pedagogického pôvodu, a preto môžu byť len čiastočne ovplyvnené výchovnými metódami.

Pri riešení problémov v správaní žiaka je nevyhnutné kontaktovať zákonného zástupcu.

Pri ľahšej forme problémového správania zohráva dôležitú úlohu triedny učiteľ a rodinní príslušníci, pri závažnejšom probléme by už mal pomáhať kompetentný odborník spolupracujúci so školou a samozrejme s rodinou žiaka.

Ak dieťa vykazuje v škole rizikové správanie, ktoré ohrozuje život, zdravie alebo poriadok školy, potrebuje okrem intervencie školského podporného tímu aj ďalšie odborné služby a činnosti.

Tie mu vedia poskytnúť centrá poradenstva a prevencie.

Keďže ide o maloleté dieťa, musí konať rodič.

Citlivo treba pristupovať v situácii, keď žiak potrebuje odbornú pomoc.

Pedagogický či odborný zamestnanec musí rodičovi vysvetliť, že vyhľadať odborníka je predovšetkým v záujme jeho dieťaťa.

Vhodné je, keď sprostredkuje aj kontakt, napríklad adresu poradenského zariadenia.

Keď dieťa prežíva stratu rodiča

Deti, ktorým zomrel rodič, môžu v období krátko po strate reagovať rôzne.

Určite sú deti, ktoré sú viditeľne smutné, ale podľa osobnej skúsenosti sa ich smútok v škole prejavuje inak.

Dieťa sa nespráva smutne a nemá ponurú náladu, skôr sa prejavuje inak, ako dovtedy.

To znamená, že je napríklad veľmi živé alebo viac unaviteľné ako predtým.

Takéto deti napríklad nevedia obsedieť na hodine, sú zámerne rušivé.

Komentujú konanie učiteľa, spolužiakov.

Môžu byť podrývačné, pôsobiť nahnevane.

Učiteľ sa snažil pristupovať k tejto téme citlivo, bolo jasné, že celá rodina prešla stratou a aj otec smúti.

Najťažšie bolo voliť správne slová.

Formulovať myšlienky tak, aby ma vnímalo dieťa, rodič, či starý rodič.

Aby sa to nepokazilo, aby bola medzi nami dôvera.

To, čo poviete, sa už totiž nedá zobrať späť.

My učitelia nie sme odborníci na smútenie detí.

Rodičia sa nemusia báť hľadať pomoc pre dieťa i pre seba inde, mimo školy.

Aj keby to bolo akokoľvek dobre mierené, rozhovorom a otázkami by mohol pedagóg rozjatriť rany, s ktorými si ako pedagóg nevie poradiť.

Nie je odborník a určite by preto pre dieťa volil odbornú pomoc niekoho, kto s tým má skúsenosti.

Pre učiteľov je možnosť podpory odborníkov na smútenie detí veľmi dôležitá.

Učiteľ totiž prichádza v živote dieťaťa, ktoré stratilo rodiča, „na scénu“ ako prvý.

Nie je to len o tom, že si odučí svoje hodiny, deti s ním trávia veľmi veľa času.

A prejavia sa tak, ako sa doma možno neprejavia.

Veľmi dôležité je byť v kontakte s rodinou.

Mal by fungovať kruh učiteľ - rodič - dieťa.

Mali by sme s rodinou úzko spolupracovať.

My učitelia nie sme neomylní a nie je hanbou požiadať o pomoc.

Je to veľmi náročná situácia a ak ju chceme riešiť tak, aby sme neublížili dieťaťu, aj my potrebujeme podporu odborníkov.

Spolupráca pri prevencii šikany a problémového správania

Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalších odborníkov so žiakmi v oblasti prevencie, aj riešenia prípadného výskytu problémového správania.

Spolupráca školy s rodinou je nesmierne dôležitá aj pri prevencii sociálnopatologických javov.

Často sa učiteľom vytýka, že neriešia šikanu.

Je však veľmi zaujímavé, že druhým dychom im ľudia vyčítajú, že sú autoritatívni a ničia ich deti.

Aby dodržiavali etický poriadok, aby riešili šikanovanie, pretože ak nebudú, rovnako sa stávajú v zmysle zákona zodpovednými za svoje správanie.

Škola nie je len tá, ktorá učí, ale musí poskytovať prostredie, v ktorom sa deti cítia bezpečne.

Bezpečné prostredie musí chrániť aj osobnosť, duševné zdravie dieťaťa vrátane šikanovania, ktoré sa stále objavuje aj v našich školách.

Škola im môže pomôcť, ale len pri spolupráci.

Dobrá spolupráca s rodičmi podporuje účinnosť práce učiteľov i ďalších odborníkov so žiakom.

Spolupráca by mala byť založená na kooperácii a efektívnej komunikácii.

Čo môže urobiť rodič

• Neobviňovať automaticky učiteľa, školu ani iné deti.
• Vypočuť si všetky strany a rozlišovať medzi faktami a doj­mami dieťaťa.
• Pred dieťaťom neznevažovať učiteľa ani školu.
• Podporovať pravidlá, ktoré platia doma aj v škole.
• Priznať podiel dieťaťa na probléme, ak sa na ňom podieľalo.
• Prijímať spätnú väzbu ako pomoc, nie ako útok.
• Vyhľadať odbornú pomoc, ak správanie dieťaťa ohrozuje jeho alebo iných.
• Komunikovať so školou pokojne, pravidelne a vecne.

Čo môže urobiť učiteľ

• Komunikovať s rodičom empaticky, ale profesionálne.
• Používať zrozumiteľný jazyk.
• Opisovať konkrétne situácie, nie nálepkovať dieťa.
• Začať pozitívnou spätnou väzbou.
• Dať rodičovi priestor vyjadriť sa.
• Udržať vlastnú profesionálnu autoritu bez zbytočnej konfrontácie.
• Riešiť problémy priebežne a nepripustiť, aby sa negatívna situácia prehlbovala.
• Zapájať školský podporný tím a ďalších odborníkov.
• V prípade potreby sprostredkovať rodine kontakt na poradenské zariadenie.

Školy by sa mali snažiť zintenzívniť spoluprácu s rodinou svojich žiakov, oboznámiť ich so školským prostredím, s pedagogickými a odbornými zamestnancami školy.

Prípadné problémy v správaní žiaka treba riešiť priebežne, nepripustiť, aby sa negatívna situácia prehlbovala.

Pri spolupráci s rodinou je dôležitá osobnosť triedneho učiteľa, ale aktívni by mali byť všetci učitelia.

Bolo by tiež prospešné, keby sa na školách zvýšil počet odborných zamestnancov.

Treba počítať s možnosťou, že sa rodič môže správať agresívne, napríklad verbálne - urážky, znevažovanie, fyzická agresia.

tags: #spravanie #sa #podla #vzoru #dieta #rodic