Striedavá starostlivosť o dieťa po rozvode rodičov: diplomová práca, právne východiská a poznatky z praxe

Striedavá osobná starostlivosť obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je pomerne novým inštitútom. Do Slovenského právneho poriadku bola zavedená novelou zákona č. 217/2005 Z.z., ktorým sa menil a doplnil ZoR.

Striedavá starostlivosť predstavuje jednu z možností, ako zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa po rozvode rodičov. Táto forma starostlivosti sa stáva čoraz diskutovanejšou témou aj na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, s dôrazom na výskumy realizované na Slovensku a v zahraničí, a to aj s ohľadom na dopady na dieťa a rodinu.

Striedavá starostlivosť v slovenskom rodinnom práve

V rámci konania o rozvode manželstva súd rozhoduje aj o zverení dieťaťa pochádzajúceho z manželstva do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo po splnení zákonných predpokladov o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň nie je vylúčené, aby jeden z rodičov podal napríklad rok po rozvode návrh na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti.

Striedavá osobná starostlivosť je forma porozvodovej starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa v približne rovnakom rozsahu. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine je jednou z foriem výkonu rodičovských práv a povinností po rozchode alebo rozvode rodičov. Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi - každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch.

Na Slovensku sa inštitút spoločnej výchovy a striedavá starostlivosť stala legálnou možnosťou až 1. januára 2010. O striedavej starostlivosti rozhoduje súd len vtedy, ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, a to buď na návrh jedného z rodičov, alebo po vzájomnej dohode.

Striedavú osobnú starostlivosť upravuje § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Dieťa žije v určených intervaloch striedavo u oboch rodičov - nejde teda o „víkendového rodiča", ale o plnohodnotnú každodennú starostlivosť oboch.

Od striedavej starostlivosti treba odlíšiť spoločnú osobnú starostlivosť (§ 24 ods.

Najlepší záujem dieťaťa ako rozhodujúce kritérium

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti, či už výlučnej alebo striedavej, je prvoradé hľadisko najlepšieho záujmu dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je komplexný koncept, ktorý zahŕňa emocionálne, psychologické, sociálne a materiálne potreby dieťaťa.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. I. ÚS ČR 2482/13 z 26. mája 2014 medzi kritériá, ktoré musia súdy pri rozhodovaní zohľadňovať patria hlavne existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a rodičom, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby; a prianie dieťaťa. Zároveň musí súd prihliadať aj na rešpektovanie práva dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a udržania pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.

V praxi má však vplyv na posudzovanie týchto otázok skutočnosť, či je alebo nie je na strane rodiča zabezpečené vhodné výchovné prostredie, dostatočné rodinné zázemie a na strane ktorého.

Podľa čl. I zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZR) je manželstvo zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti. Rodina by mala vytvárať vhodné prostredie pre riadnu výchovu detí. Vyjadruje to aj § 1 ods. 2 ZR podľa ktorého je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Aspekt najlepšieho záujmu dieťaťa sa premieta aj do konania o rozvode. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je teda veľmi významný faktom, ktorý vyplýva z čl.1 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Následne čl. 9 Dohovoru hovorí , že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.

Legislatívny a praktický rámec rozhodovania

Rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti závisí od individuálnych okolností prípadu a posúdenia súdu.

V praxi často prevláda názor laikov, že dieťa by malo byť zverené matke, ktorá ho porodila.

V praxi sa však stále častejšie stretávame s výlučnou starostlivosťou, kde je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov a druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.

Podľa § 28 ods. 2 ZR majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Keďže podľa ZR sú obaja rodičia povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, súd pritom určí akým spôsobom má rodič, ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa nie je dieťa prispievať na jeho výživu.

Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 01.07.2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dostal do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona o rodine inštitút s názvom striedavá starostlivosť.

Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Striedavú starostlivosť buď určí súd rozhodnutím alebo schváli dohodu rodičov. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, mal možnosť stýkať sa s oboma rodičmi.

Najistejšou cestou je dohoda rodičov, ktorú súd schváli, ak je v záujme dieťaťa - pripravíte si ju vo vzore dohody rodičov o deťoch. Bez dohody treba striedavú starostlivosť navrhnúť v rozvodovom konaní (vzor návrhu na rozvod s deťmi ju podporuje) a preukázať splnenie podmienok.

Cochemský model a spolupráca rodičov

Cochemský model je prístup k riešeniu sporov v oblasti rodinného práva, ktorý sa zameriava na minimalizáciu konfliktov medzi rodičmi a na ochranu záujmov dieťaťa. Tento model zdôrazňuje spoluprácu medzi súdom, sociálnymi pracovníkmi, psychológmi a právnymi zástupcami rodičov. Cieľom je dosiahnuť dohodu medzi rodičmi, ktorá bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

Podmienka schopnosti komunikovať medzi rodičmi dieťaťa pri jej uskutočnení a výkone nie je absolútna, nakoľko aj Ústavný súd ČR vo svojom Náleze, sp.zn. I. ÚS 1554/14, z 30. decembra 2014.

Najefektívnejšie ale je, ak sa rodičia maloletého dieťaťa dohodnú, avšak aj takáto dohoda podlieha schváleniu súdu.

Vzťahy medzi ľuďmi sú vždy o tom, ako medzi sebou dokážu komunikovať. Ak rodičia dokážu komunikovať, rešpektovať sa a spolupracovať, striedavá starostlivosť môže byť pre dieťa ideálnym riešením. Ak však medzi rodičmi prevláda nedôvera, rivalita alebo snaha o kontrolu, môže sa stať zdrojom dlhodobého konfliktu a psychickej záťaže dieťaťa.

Rozhodovanie o forme starostlivosti teda nie je len právna otázka, ale aj psychologické a ľudské rozhodnutie. Každý prípad je individuálny a vyžaduje citlivé právne aj psychologické posúdenie.

Vyživovacia povinnosť pri striedavej starostlivosti

Veľkou výhodou tejto formy starostlivosti o dieťa je, že rodičia si neplatia výživné, ale obaja pomerne zabezpečujú jeho osobnú starostlivosť.

Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prihliada na dĺžku osobnej starostlivosti oboch rodičov o dieťa, ako aj na majetkové pomery oboch rodičov, z čoho vyplýva, že tieto ak nie sú diametrálne odlišné, súd v konaní vyživovaciu povinnosť neurčí.

Pri striedavej osobnej starostlivosti sa vyživovacia povinnosť rodičov posudzuje individuálne. Súd berie do úvahy príjmy oboch rodičov, náklady na starostlivosť o dieťa a čas, ktorý dieťa trávi s každým z rodičov.

Vzhľadom k tomu, že deti nie sú predmetom citového a ekonomického vydierania (znevýhodnený rodič neplatí mesačné výživné keďže dieťa vyživuje priamym spôsobom), vo Švédsku takmer vymizli súdne prípady.

Vyživovacia povinnosť trvá aj pri striedavej starostlivosti. Súd zohľadní čas, počas ktorého je dieťa u každého z rodičov, a ich majetkové pomery - výživné môže určiť obom rodičom v rôznej výške a pri porovnateľných pomeroch môže rozhodnúť tak, že sa plnenia navzájom kompenzujú. Vyšší príjem jedného rodiča sa spravidla premietne do jeho vyššieho výživného, aby životná úroveň dieťaťa bola u oboch rodičov porovnateľná.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Výhody, nevýhody a praktické limity

Medzi výhody striedavej starostlivosti patrí udržanie kvalitných vzťahov medzi dieťaťom a oboma rodičmi, rovnocenné zapojenie oboch rodičov do výchovy dieťaťa a zníženie rizika odcudzenia dieťaťa jednému z rodičov.

Výsledky dokazujú, že striedavá starostlivosť pozitívne vplýva na psychický stav detí. Názor, ak majú deti dva domovy vzťahy sú konfliktnejšie, sa nepotvrdil. Dokonca sa zistilo, že striedavá starostlivosť je pre dieťa výhodnejšia.

Nevýhody môžu zahŕňať najmä fakt, že dieťa má dva domovy a neustále presúvanie sa je pre dieťa nestabilné. Z dieťaťa sa tak stáva kočovník rotujúci medzi jedným a druhým rodičom.

Na to, aby sú nariadil striedavú starostlivosť je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa.

Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné.

Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením.

Každý rodič, ktorý chce dieťa zveriť do striedavej starostlivosti by mal vedieť, že čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti. Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním.

Medzinárodné štúdie a skúsenosti zo zahraničia

V mnohých krajinách je striedavá starostlivosť realitou už po mnohé roky. Vo Švédsku, Grécku a v Španielsku už od roku 1981, vo Veľkej Británii od roku 1991, vo Francúzsku od roku 1993 a v Nemecku od roku 1998.

Švédsko je z európskych krajín na prvom mieste, kde 30% detí je zverených do striedavej starostlivosti. Pre porovnanie, vo Francúzsku je to 16,9% a v Taliansku iba 1% prípadov.

V Kalifornii a Kanade musia sudcovia dokonca odôvodniť, prečo dieťa nebude zverené do striedavej starostlivosti s garanciou rovnakého času stráveného s dieťaťom pre oboch rodičov.

Vedci spätne analyzovali 24 dlhodobých štúdií zo 4 kontinentov, ktoré sa týkali 22 300 neplnoletých osôb. Výsledkom je, že prítomnosť otca pri výchove pozitívne vplýva na kognitívny vývoj dieťaťa, redukuje psychické problémy u mladých dievčat a taktiež znižuje výskyt kriminality u mladistvých.

Na základe tohto talianski psychológovia argumentujú, že pre dieťa je menšou obeťou stratiť trochu času, a tak navštevovať oboch rodičov.

Bausermanova štúdia. Jeho analýza sa týkala 1846 detí, ktoré boli vo výlučnej starostlivosti jedného rodiča a 814 detí, ktoré žili v striedavej starostlivosti medzi rokmi 1982 - 1999.

Štúdia Poussin - Martin sledovaním 3000 francúzskych detí druhého stupňa základnej školy dospela k záveru, že deti, ktoré žijú s oboma rodičmi, majú vyššiu úroveň sebahodnotenia a sú sebaistejšie oproti deťom žijúcich len s jedným rodičom.

Výskum Mareka Hlavatého o vplyve striedavej starostlivosti

Diplomová práca Mareka Hlavatého sa zaoberá vplyvom striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode z pohľadu sociálneho pracovníka. Cieľom výskumu bolo zistiť a porovnať, ako vplýva rozvod na dieťa a členov rodiny v situácii, keď bolo po rozvode dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a keď bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov. Výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov zo Slovenska a Českej republiky.

Práca pojednáva o striedavej osobnej starostlivosti ako jednej z možností porozvodovej starostlivosti o maloleté dieťa. Prvá teoretická časť diplomovej práce pojednáva o inštitúte striedavej osobnej starostlivosti, definuje najlepší záujem dieťaťa, opisuje Cochemský model a vyživovaciu povinnosť rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti. V ďalšej časti sa autor venuje stavu na Slovensku pri rozhodovaní o porozvodovom zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, rozoberá výskumy a štúdie uskutočnené v krajinách, kde je striedavá starostlivosť už dlhodobou súčasťou a porovnáva striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou. Podstatou empirickej časti diplomovej práce je vlastný kvantitatívny výskum o vplyve striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode.

Výsledky výskumu Mareka Hlavatého naznačujú, že striedavá osobná starostlivosť má pozitívny vplyv na niektoré aspekty života dieťaťa a rodiny. Signifikantné rozdiely v prospech striedavej osobnej starostlivosti boli zistené pri indikátoroch ako vzťah rodiča s dieťaťom, vzťah druhého rodiča s dieťaťom, komunikácia rodičov, spolupráca rodičov, stretávanie sa rodiča s dieťaťom, vychovávanie dieťaťa rodičom, oddelené žitie rodičov, vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča, pretrvávajúce konflikty rodičov a nové konflikty rodičov.

Pri signifikancii 0,05 ako signifikantné v prospech striedavej osobnej starostlivosti vyšli rozdiely pri indikátoroch vzťah rodiča s dieťaťom (p = 0,003424), vzťah druhého rodiča s dieťaťom (p = 0,015063), komunikácia rodičov (p = 0,041811), spolupráca rodičov (p = 0,001945), stretávanie sa rodiča s dieťaťom (p = 0,00093), vychovávanie dieťaťa rodičom (p = 0,0005), oddelené žitie rodičov (p = 0,001892), vplyv rozvodu na kvalitu života rodiča (p = 0,023892), pretrvávajúce konflikty rodičov (p = 0,020992) a nové konflikty rodičov (p = 0,001951).

Tieto výsledky naznačujú, že striedavá starostlivosť môže prispieť k udržaniu kvalitných vzťahov medzi dieťaťom a oboma rodičmi, zlepšiť komunikáciu a spoluprácu medzi rodičmi a znížiť negatívny vplyv rozvodu na kvalitu života rodičov. Je však dôležité zdôrazniť, že tieto výsledky sú platné pri signifikancii 0,05 a nemusia platiť pre všetky rodiny.

Striedavá starostlivosť a výlučná starostlivosť predstavujú dva odlišné modely porozvodovej starostlivosti o dieťa. Výber medzi striedavou a výlučnou starostlivosťou závisí od individuálnych okolností prípadu a od toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.

Prípady z praxe a typické otázky rodičov

Spravidla rodič, ktorý zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti navrhuje, navrhne aj spôsob jej uskutočnenia, čo nevylučuje ani možnosť druhej strany mať pripomienky prostredníctvom vyjadrenia či protinávrhu.

Najistejšia cesta je dohoda rodičov o striedavej starostlivosti, ktorú súd schváli, ak je v záujme dieťaťa.

Nie. Súd môže dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť záujem, je to v záujme dieťaťa a so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov.

V praxi týždeň u jedného a týždeň u druhého rodiča, so striedaním spravidla v nedeľu alebo v piatok. Možné sú aj iné intervaly (dva týždne, pol mesiaca) - vždy podľa veku dieťaťa, školských povinností a vzdialenosti bydlísk.

Ak sú rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa po rozvode žije striedavo u oboch rodičov - obaja zostávajú plnohodnotnými rodičmi s každodennou účasťou na výchove.

Posledný bod ľudí často prekvapí: nesúhlas druhého rodiča striedavú starostlivosť automaticky nevylučuje. Súd skúma predovšetkým záujem dieťaťa - nie preferencie rodičov.

Najdôležitejším faktom je záujem maloletého dieťaťa. Ako ďalej uvádza § 24 rodičia sa opäť môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, no je nevyhnutné aby táto dohoda bola schválená súdom.

V prípade, ak súd rozhoduje o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy, ako už bolo spomenuté niekoľkokrát, rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Judikatúra, skúsenosti a odporúčania z poradenskej praxe

Dovoľujem si uviesť aj názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého nesúhlas druhého rodiča, ktorý nie je podložený žiadnym relevantným a racionálnym dôvodom, pre ktorý by nemohlo dieťa byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov, pretože nie je v jeho záujme, nemôže byť podkladom pre zamietnutie návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov.

Inak povedané rodič musí svoj nesúhlas odôvodniť a preukázať, že zverenie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa.

Ak sa syn a matka dohodnú na striedavej starostlivosti, odporúča sa spísať túto dohodu písomne a podať ju na súd na schválenie. Súd zabezpečí, aby dohoda bola záväzná pre obe strany a aby sa chránili záujmy dieťaťa. Ak by matka v budúcnosti dohodu porušila, súd môže situáciu riešiť a stanoviť sankcie alebo zmeniť podmienky starostlivosti.

Ak by totiž dohodu uzatvorili bez schválenia súdu, tak potom v prípade jej porušenia nie je možné ísť s dohodou na nútený výkon rozhodnutia, ale je potrebné iniciovať najprv klasické konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu.

Rovnako je to aj so starostlivosťou. Môžete sa s otcom dohodnúť, že Vám v tomto smere pomôže, avšak nútiť ho k tomu nemožno. Rovnako ho nie je možné donútiť, a to ani súdnym rozhodnutím, k tomu, aby sa stretával s dieťaťom. Je to jeho právo, nie povinnosť.

Ak je dieťa zverené Vám, potom akoby povinnosť starostlivosti prešla na Vás a otec by si mohol uplatniť svoje právo styku.

Rovnako ho nie je možné donútiť, a to ani súdnym rozhodnutím, k tomu, aby sa stretával s dieťaťom. Je to jeho právo, nie povinnosť.

Ak dieťa kojíte a otec sa o dieťa bežne nestará, resp. ani v minulosti nestaral a nevie zabezpečiť jeho základné osobné potreby (prebaliť, uspať, nakŕmiť...) tak by súd vzhľadom na nízky vek dieťaťa nerozhodol o tom, že sa môže styk realizovať aj bez Vašej prítomnosti.

Výživné sa samozrejme odvíja od odôvodnených potrieb dieťaťa a pokiaľ sa zmenili pomery, za ktorých bolo výživné určené pôvodne, možno žiadať zvýšenie výživného aj na súde. So stúpajúcim vekom priamoúmerne stúpajú aj náklady na dieťa.

Preto sa môžete s otcom dohodnúť na platení vyššieho výživného a ak by odmietol, podať na súd návrh na zvýšenie.

Rovnako je to aj so starostlivosťou. Môžete sa s otcom dohodnúť, že Vám v tomto smere pomôže, avšak nútiť ho k tomu nemožno.

Rozšírené pohľady z diplomovej práce

Práca pojednáva o striedavej osobnej starostlivosti ako jednej z možností porozvodovej starostlivosti o maloleté dieťa. Prvá teoretická časť diplomovej práce pojednáva o inštitúte striedavej osobnej starostlivosti, definuje najlepší záujem dieťaťa, opisuje Cochemský model a vyživovaciu povinnosť rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti.

V ďalšej časti sa autor venuje stavu na Slovensku pri rozhodovaní o porozvodovom zverení dieťaťa do starostlivosti rodičov, rozoberá výskumy a štúdie uskutočnené v krajinách, kde je striedavá starostlivosť už dlhodobou súčasťou a porovnáva striedavú starostlivosť s výlučnou starostlivosťou.

Podstatou empirickej časti diplomovej práce je vlastný kvantitatívny výskum o vplyve striedavej osobnej starostlivosti na maloleté dieťa a na členov rodiny po rozvode. Cieľom bolo zistiť a porovnať, ako vplýva rozvod na dieťa a členov rodiny v situácii, keď bolo po rozvode dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti a keď bolo zverené do starostlivosti jedného z rodičov.

Výskumnou metódou bol dotazník a výskumu sa zúčastnilo 145 respondentov zo Slovenska a Českej republiky.

Kľúčové slováRozvod. Záujem dieťaťa. Striedavá starostlivosť.

Striedavá osobná starostlivosť stojí medzi nimi - každý z rodičov vykonáva osobnú starostlivosť samostatne, ale v striedavých intervaloch.

Praktický význam tohto inštitútu sa ukazuje najmä vtedy, keď sa posudzuje, či je lepšie zachovať pravidelný kontakt s oboma rodičmi, alebo zveriť dieťa do starostlivosti jedného z nich.

tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #po #rozvode