Vo vzťahu sa niekedy objaví správanie, pri ktorom jeden z partnerov pôsobí skôr ako dieťa než ako dospelý človek. Môže ísť o vyhýbanie sa zodpovednosti, závislosť od druhých, prudké reakcie na bežné situácie alebo neschopnosť robiť dôležité rozhodnutia.
Takýto problém sa často neobjaví naraz. Nenápadne, bez kriku či veľkých hádok sa môžu hromadiť zabudnuté povinnosti, neprevzatá zodpovednosť a večné „potom”, ktoré nikdy nepríde. Jeden partner si povie, že to zvládne, lenže dočasné riešenie sa postupne zmení na štandard.
Čo znamená, keď sa partnerka správa nezrelo
Vedieť, ako sa postaviť čelom zodpovednostiam, je kľúčovým znakom dospelosti. Ak si všimneš, že tvoj partner neustále odmieta záväzky - či už je to platenie účtov, udržiavanie domácnosti v poriadku alebo dôležité rozhodovanie v práci alebo vo vzťahu - môže to byť znak, že nemá záujem alebo schopnosť konať ako dospelý.
V praxi sa nezrelosť môže prejavovať rôznymi spôsobmi:
- vyhýbaním sa domácim povinnostiam;
- odkladaním dôležitých rozhodnutí;
- očakávaním, že druhý partner všetko naplánuje a vybaví;
- neschopnosťou prevziať zodpovednosť za vlastné chyby;
- prehnaným hnevom alebo frustráciou pri drobných problémoch;
- finančnou, emocionálnou alebo rozhodovacou závislosťou od rodičov;
- neexistenciou konkrétnych plánov a cieľov do budúcnosti.
Dospelosť zahŕňa schopnosť zvládať frustráciu a hnev. Ak partnerka reaguje prehnaným hnevom alebo frustráciou na drobnosti, ako je zmeškaný autobus, drobná kritika alebo bežné nezhody, môže to byť znakom emocionálnej nezrelosti.
Je normálne, že dospelí ľudia majú blízky vzťah so svojimi rodičmi, ale ak je partnerka stále závislá od svojich rodičov - finančne, emocionálne alebo dokonca v rozhodovacích procesoch - môže to naznačovať, že nemá schopnosť alebo ochotu byť samostatná.
Ak nemá žiadne konkrétne plány alebo ciele pre svoju budúcnosť, môže to byť znakom toho, že sa nechce alebo nevie zaviazať k dlhodobým cieľom.
Keď jeden partner nesie celý vzťah
Vzťah stojí na rovnováhe. Nie na dokonalom delení povinností, ale na pocite, že „nie som na to sama”.
Keď tento pocit zmizne, partner začne vnímať druhého inak. Už viac nie ako oporu ani ako rovnocenného partnera. Je to tvrdé, no presné pomenovanie reality, ktorú zažívajú tisíce ľudí. A nie je to vždy o nedostatku lásky. Často je to o vyčerpaní.
Jeden z partnerov postupne preberá všetko: organizáciu domácnosti, starostlivosť o deti, plánovanie, riešenie problémov, emócie aj vzťahy. Stáva sa manažérom rodiny, ktorý musí myslieť na každý detail.
Problémom nie je iba samotná povinnosť. Náročné je najmä mentálne zaťaženie, teda neustále premýšľanie nad tým, čo treba urobiť, kedy to treba urobiť a kto to zabezpečí.
Ak sa manželka správa ako veľké dieťa, môže sa od manžela očakávať, že bude nielen partnerom, ale aj organizátorom, kontrolórom a človekom, ktorý napraví následky jej rozhodnutí. Takéto usporiadanie však časom poškodzuje oboch.
Prečo sa problém často zhoršuje po narodení dieťaťa
Príchod dieťaťa do rodiny od základov zmení nielen hodnotový rebríček oboch partnerov, ale najmä ich každodenný život.
S príchodom dieťaťa na svet sa všetko zmení. Celý svet sa vám otočí naruby a všetka vaša pozornosť a láska ide iba jednému jedinému stvoreniu.
Táto eufória trvá niekoľko dní a ženy v opojení lásky a často aj hormónov zabúdajú na realitu. Po pár dňoch sa o dieťa treba už naozaj starať a prichádza veľké vytriezvenie.
Z dovtedy atraktívnej, aktívnej ženy, ktorá mala prácu, priateľov, záujmy, čas na seba i partnera, sa stane mamina, ktorej takmer jedinou pracovnou náplňou je domácnosť a starostlivosť o dieťa.
Každá žena zrejme potvrdí, že táto práca je náročná fyzicky, ale najmä psychicky.
Okrem starostlivosti o dieťa, v mnohých prípadoch aj o starších súrodencov, netreba zabúdať na domácnosť. Treba predsa variť, prať, žehliť a niektoré ženy dokonca musia pracovať.
Práve v tomto období sa môže ukázať, či partneri fungujú ako tím. Narodenie dieťaťa totiž prináša nové výzvy a problémy, ktoré treba riešiť.
Najčastejšie situácie, v ktorých sa prejaví nezrelosť
Vyhýbanie sa záväzkom
Ak sa partnerka neustále vyhýba záväzkom, môže ísť o znak, že nemá záujem alebo schopnosť konať ako dospelá.
Takéto záväzky môžu zahŕňať platenie účtov, udržiavanie domácnosti v poriadku alebo dôležité rozhodovanie v práci či vo vzťahu.
Ak jeden partner opakovane čaká, kým druhý všetko pripomenie, pripraví a dokončí, vzniká vzorec podobný vzťahu rodiča a dieťaťa. Dospelý partner potom nenesie iba vlastnú časť povinností, ale aj zodpovednosť za fungovanie celej domácnosti.
Prehnané reakcie na bežné problémy
Dospelosť zahŕňa schopnosť zvládať frustráciu a hnev.
Bežné nezhody, kritika, zmeškaný autobus alebo nečakaná zmena plánu nemusia byť dôvodom na výbuch. Ak partnerka reaguje prehnaným hnevom alebo frustráciou na drobnosti, môže to byť znakom emocionálnej nezrelosti.
To však neznamená, že každý prejav emócií je detinský. Rozhodujúce je, či človek dokáže po upokojení o situácii hovoriť, uznať svoj podiel a hľadať riešenie.
Závislosť od rodičov
Je normálne, že dospelí ľudia majú blízky vzťah so svojimi rodičmi.
Problém nastáva vtedy, keď je partnerka stále závislá od rodičov finančne, emocionálne alebo pri rozhodovaní. Takáto závislosť môže naznačovať, že nemá schopnosť alebo ochotu byť samostatná.
Blízky kontakt s rodičmi teda sám osebe nie je problém. Dôležité je, či partnerka dokáže rozhodovať o vlastnom živote, niesť následky svojich rozhodnutí a fungovať bez toho, aby rodičia neustále riešili jej povinnosti.
Nedostatok plánov a cieľov
Ak partnerka nemá žiadne konkrétne plány alebo ciele pre svoju budúcnosť, môže to byť znakom toho, že sa nechce alebo nevie zaviazať k dlhodobým cieľom.
Každý človek má nejaké hodnoty. To, že sa hodnoty partnerov líšia, je normálne.
Problém vzniká vtedy, keď jeden z partnerov odmieta hovoriť o budúcnosti, nechce robiť rozhodnutia alebo ponecháva všetky dôležité kroky na druhého.
Manželka ako veľké dieťa v domácnosti
Žena popri starostlivosti o dieťa musí okrem množstva vecí stíhať aj domáce práce. Tie sa samé neurobia a tak v čase, keď matka práve neprebaľuje, nekúpe, neuspáva či nekŕmi, behá s handrou po dome a snaží sa aspoň čo-to upratať.
Očakávať od manžela aspoň malú pomoc je prirodzené. Umyť riad a povysávať zvládne predsa každý muž.
Rovnako však platí, že ani manželka nie je dieťa, o ktoré sa musí partner neustále starať. Ak odmieta upratovať, vybavovať povinnosti, rozhodovať alebo prispievať k chodu domácnosti, problém nemožno vyriešiť tým, že druhý partner všetko prevezme.
Žena predsa nie je stroj, za pomoc bude vďačná. Zároveň však ani muž nemôže byť jediným človekom, ktorý plánuje, rozhoduje a zabezpečuje všetko potrebné.
Starostlivosť o dieťa a strata partnerskej rovnováhy
Veľa partnerov či manželov sa po narodení dieťaťa začne hádať, hoci predtým bol ich vzťah bezproblémový.
Zväčša ide o banality, no sú situácie, kedy ide poriadne do tuhého. Najčastejšie konflikty sa týkajú uspávania, nočného spánku, domácich prác a rozdielnych názorov na výchovu.
Kto pôjde uspávať
Bábätká milujú stereotyp. Cítia sa vtedy bezpečnejšie, keď presne vedia, čo ich čaká a čo bude nasledovať.
Dieťa je umyté, napapané a prebalené. V ideálnom svete ho rodičia položia do postieľky a ono zaspí.
Zväčša to tak ale nefunguje a dieťa jednoducho so zaspávaním potrebuje pomôcť. Niektoré deti majú rady hojdanie na rukách, kolísanie, skákanie na fitlopte, hojdanie v šatke či v kočíku.
Tak teda: „Kto dnes uspáva?“
Kto má nárok konečne sa vyspať
Zrejme najväčším kameňom úrazu pri starostlivosti o dieťa je nočný spánok.
Množstvo rodičov je po prebdených nociach na pokraji zúfalstva. Niet divu, že sa zúfalí rodičia snažia ako-tak vyspať hneď, keď to situácia dovoľuje.
Typickou hádkou novopečených rodičov je, kto je viac unavený a kto bol v noci viac hore.
Ženy sa často cítia v nepráve, veď sú to predsa práve ony, ktoré v noci dojčia a kŕmia dieťa. Otcovia to zasa vnímajú úplne inak a majú pocit, že rovnako prikladajú ruku k dielu.
V každej domácnosti je to inak, no právo vyspať sa majú obaja rodičia rovnaké.
Najideálnejšie je dohodnúť sa v pokoji, že si pospíte každý rovnakým dielom.
Rozdielne názory na výchovu
Hádať sa o to, kto ide kúpať či prebaľovať, je viac-menej úsmevné a väčšina párov v tom samozrejme veľký problém nevidí.
Skutočný problém nastáva vtedy, ak sa partneri nezhodujú vo výchovných metódach.
Ak otec nesúhlasí s tým, ako sa matka správa k dieťaťu, alebo ak matka považuje za absolútne neprípustné to, čo robí otec, nezostáva nič iné, ako si sadnúť a situáciu vydiskutovať.
Tento fakt sa totiž nedá ignorovať. Ak sa partneri nezhodnú na výchove spoločných detí, je to zásadný problém vo vzťahu.
Keď pohodlie preváži nad zodpovednosťou
Problémom môže byť aj určitá túžba po pohodlí zo strany manželky alebo manžela.
Manželka môže byť doma na rodičovskej dovolenke a starať sa o dieťa, zatiaľ čo manžel pracuje. Domov prichádza neskoro večer a obaja sú po celodennej „šichte” tak unavení, že krátko po tom, ako zaspí dieťa, zaspia aj oni dvaja.
V takejto situácii vlastne nie je priestor na rozhovory. Konverzácia oboch partnerov sa obmedzí na základné organizačné pokyny: kto nakúpi, kto odnesie veci do čistiarne alebo vyzdvihne staršie dieťa zo školy.
Na osobnú a intímnu konverzáciu partnerov nie je čas ani chuť.
Vo večerných hodinách mnohí ľudia vyhľadávajú pohodlie. Čítajú dennú tlač, surfujú po internete alebo sa hrajú počítačové hry. Možno sa pripravujú na ďalší pracovný deň.
Ak jeden z partnerov pravidelne využíva všetok voľný čas na vlastný oddych, zatiaľ čo druhý pokračuje v starostlivosti o domácnosť a deti, vzniká pocit nespravodlivosti.
Pomoc so starostlivosťou o deti či s domácimi prácami môže vytvoriť viac času na rozhovor, pohár vína pri pozeraní televízie, počúvanie hudby alebo iba na krásne mlčanie.
Keď žena stratí vlastný život
Mnoho žien príchodom dieťaťa stratí akékoľvek vlastné plány, záujmy a schopnosti realizovať sa.
Mladé mamičky sa často tak koncentrujú na starostlivosť o dieťa, že zabudnú žiť svoj vlastný život. Nestretávajú sa s priateľkami z minulosti a nenavštevujú ani len kaderníčku.
Žena môže postupne prestať rozhodovať o svojich potrebách, záľubách a oddychu. Všetok čas a priestor venuje deťom a na manžela akosi zabúda.
Samozrejme, často popri všetkých povinnostiach na nejaké intímnosti nezostáva chuť ani energia. Neznamená to však, že treba rezignovať na vlastný život alebo partnerský vzťah.
Ak ste radi chodili do fitness alebo mali iné záľuby, dohodnite sa s partnerom, že aspoň 2 večery v týždni budú patriť vám.
Cvičte, stretnite sa s priateľmi alebo vyrazte na nákupy. Nájdite si čas pre seba, svoje záujmy, ale aj pre muža, ktorý bol pred narodením vášho zlatíčka pre vás ten najdôležitejší na svete.
Ak sa partneri potrebujú oddýchnuť, môžu deti nechať občas postrážiť babičkám alebo si zaplatiť opatrovateľku.
Možnosť venovať sa vlastným záujmom zlepšuje psychickú pohodu, čo vplýva aj na zdravie.
Intimita, vyčerpanie a pocit odmietnutia
Azda najväčším problémom vo vzťahu je, keď žena všetok čas a priestor venuje deťom a na manžela akosi zabúda.
Netreba však zabúdať, že sex k manželskému životu patrí a to, že ste matka, neznamená, že prestávate byť manželka.
Na druhej strane, mnoho žien stratí záujem o sexuálny styk alebo ho obmedzí na minimum práve kvôli vyčerpanosti, naplneniu určitého životného cieľa, ktorým sa narodenie dieťaťa stalo, alebo kvôli inému problému psychického charakteru.
Dôvod však môže byť aj iný: frustrácia zo správania sa manžela, neustály pocit zlosti a bezmocnosti, že je na všetko sama, dokonca v niektorých prípadoch až pocit menejcennosti. To všetko sú faktory, ktoré môžu vo veľkej miere ovplyvňovať sexuálne správanie ženy.
Muži môžu zmenu sexuálneho života vnímať ako odmietnutie. Niektorí sa zmieria s obmedzením milovania na 1 či 2 razy mesačne. Je však tiež mnoho takých, ktorí hľadajú to, čo nemajú doma, niekde inde.
Len dostatočná komunikácia a ochota riešiť problémy zo strany oboch partnerov môže odvrátiť problém zvaný „nevera”.
Obaja partneri by si mali uvedomiť, že sex patrí k životu dvoch ľudí a jeho citlivé pestovanie prispieva k manželskému šťastiu.
Pri problémoch, s ktorými sa rodina stretáva, nie je riešením „odstavenie” partnera od sexuálneho styku ani hľadanie si nového partnera.
Pri návšteve poradne môže byť sexuálna oblasť témou, o ktorej sa hovorí veľmi ťažko. Je však dôležité obrátiť sa na odborníka, ktorý poradí, ako problém riešiť, prípadne poskytne priestor na vysvetlenie vzájomných nezhôd medzi partnermi.
Prečo vzniká začarovaný kruh výčitiek
Z pohľadu mnohých mužov však situácia vyzerá úplne inak. Pripomienky žien, prosby či výčitky vnímajú ako útok, kontrolu alebo tlak.
Priznať si, že vo vzťahu nefungujem, znamená priznať si zlyhanie. A to je pre mužské ego nepríjemné.
Preto je jednoduchšie obrátiť pozornosť na formu „ako to hovorí” namiesto obsahu „čo tým hovorí”.
Čím viac žena cíti, že je na všetko sama, tým viac tlačí a čím viac tlačí, tým viac sa muž bráni.
Podobný kruh môže vzniknúť aj vtedy, keď sa manželka správa ako veľké dieťa. Čím viac manžel preberá jej úlohy, tým menej má partnerka dôvod prevziať zodpovednosť. Čím viac ju kontroluje, tým viac môže reagovať odporom, hnevom alebo únikom.
Veľa mužov má pocit, že zmeniť sa kvôli partnerke znamená stratiť dôstojnosť.
Byť pasívny, nečinný, nepreberať zodpovednosť a nechať partnerku uniesť všetko na svojich pleciach je skutočné sebaponíženie.
Nie preto, že by to niekto povedal. Skôr preto, že tým muž sám seba stavia do pozície niekoho, kto neprispieva, ale zaťažuje.
Keď partnerka prestane hovoriť
Je to ticho. Moment, keď žena prestane hovoriť, pripomínať a snažiť sa.
Nie preto, že by bolo všetko v poriadku, ale preto, že už nemá energiu.
Vtedy už nejde o konflikt. Ide o odpojenie.
V každej rodine sú škriepky. Niekde menej, niekde viac. Rozhodujúce však je, ako budú partneri problémy a nezhody riešiť a ako sa k nim postavia.
Ak sa drobné problémy neriešia, naberajú na veľkosti, až raz dôjde k výbuchu.
Preto by si partneri mali na každodenný rozhovor, aspoň krátky, nájsť čas.
Aj keď sú v manželstve deti, čas na rozhovor sa dá vytvoriť. Môže ísť o krátky rozhovor večer, pri raňajkách alebo pred spaním.
Ako hovoriť o nezrelom správaní bez ponižovania
Zmena začína v uvedomení a v ochote pozrieť sa na seba bez obrany a bez výhovoriek.
Nie je potrebné hľadať vinníka. Dôležité je pomenovať konkrétne správanie a jeho dôsledky.
- Opíšte konkrétnu situáciu namiesto všeobecného obviňovania.
- Hovorte o tom, čo dané správanie spôsobuje vám a domácnosti.
- Rozlišujte medzi človekom a jeho správaním.
- Nezamieňajte prosbu za príkaz ani hranicu za trest.
- Dohodnite si konkrétne úlohy a termíny.
- Neberte automaticky späť povinnosť, ktorú mal splniť druhý partner.
- Vráťte sa k dohode a hovorte o tom, čo fungovalo a čo nie.
Veta „správaš sa ako veľké dieťa” môže vyjadrovať skutočnú frustráciu, ale často vyvolá obranu. Užitočnejšie je povedať, akú konkrétnu zodpovednosť partnerka neprevzala a aký vplyv to má na vzťah.
Čo môže pomôcť obnoviť partnerstvo
Nehľadajte veľké gestá, hľadajte cestu k sebe. Každý deň.
Partnerstvo nie je o tom, že vám niekto kryje chrbát len vtedy, keď svieti slnko.
Úcta manželov je dôležitým pilierom vzťahu.
Aj manželia by mali mať v úcte svoje ženy. Ak zľahčujú pocity či názory svojej manželky a neberú ich dosť vážne, žena sa cíti nepochopená a nemilovaná a to vzťahu nepomáha.
Rovnako aj manželka potrebuje rešpektovať partnerove potreby, čas, prácu a zodpovednosť, ktorú do rodiny prináša.
Malé prejavy pozornosti môžu postupne obnoviť blízkosť:
- pošlite partnerovi správu, že na neho myslíte;
- nájdite si krátky čas na rozhovor;
- prejavte záujem o jeho deň;
- preberte časť starostlivosti o dieťa;
- pomôžte s domácimi prácami;
- dohodnite si spoločný večer;
- kúpte si darček alebo urobte malé prekvapenie;
- hovorte o tom, čo máte radi;
- vyhraďte si priestor na vlastné záujmy;
- v prípade dlhodobého problému vyhľadajte odbornú pomoc.
Dokonalosť je mýtus. Každý vzťah, ktorý má mať hodnotu, si vyžaduje prácu.
Zaľúbenosť po čase vyprchá, to pozná asi každý. Dlhodobý vzťah však stojí na schopnosti hovoriť o potrebách a túžbach.
Ak je toto obojstranné, manželstvo môže byť plnohodnotné a funkčné.
Dvom je lepšie ako samému a spoločné problémy nemusia vzťah rozdeliť, ak sa k nim partneri postavia spoločne.
Ženy, milujte svoje deti, ale nezabudnite milovať aj manžela. Muži, skúste pomôcť manželke a podieľajte sa na chode domácnosti nielen finančne.
Odmenou môže byť vedomie, že okrem detí máte šťastnú a spokojnú ženu, na ktorú môžete byť právom hrdí.
