Tehotenstvo, pôrod a prvé mesiace po narodení dieťaťa prinášajú veľké telesné, psychické aj sociálne zmeny. Mení sa telo, rodinná dynamika, denný rytmus a hladiny hormónov, nálady a emócie. Všetky tieto zmeny môžu spôsobiť zvýšený stres a plač v tehotenstve, čo môže mať vplyv na matku aj jej nenarodené dieťa.
Otázka, či nervozita matky znamená aj nervózne, plačlivé alebo nepokojné dieťa, však nemá jednoduchú odpoveď. Skúsenosti matiek sú zmiešané a presné pravidlo stres počas tehotenstva = stres pre bábätko neexistuje.
Prečo vzniká stres v tehotenstve
Niekedy sa, bohužiaľ, stanú udalosti, ktoré ovplyvnia ženu bez ohľadu na to, či je tehotná alebo nie. Patrí k nim partnerská kríza, rozvod, úmrtie blízkeho človeka, strata zamestnania, dlhodobé zdravotné problémy alebo finančné ťažkosti.
Tehotenstvo je veľmi významnou etapou v živote ženy. Je to obdobie mnohých zmien - mení sa telo, rodinná dynamika, denný rytmus a hladiny hormónov, nálady a emócie.
Je normálne, že ženy počas tehotenstva zažívajú určitú mieru stresu. Tehotenstvo je však pre každého obrovskou životnou zmenou a transformáciou. Mierna úzkosť, výkyvy nálad a rozrušenie počas tehotenstva sú jeho normálnou súčasťou.
Je však dôležité sledovať intenzitu a trvanie týchto príznakov. Áno, dlhodobý a intenzívny stres a plač v tehotenstve môžu mať svoje následky.
Čo môže dlhodobý stres znamenať pre nenarodené dieťa
Nervozita v tehotenstve môže mať negatívny vplyv na zdravie matky aj dieťaťa. Stres je silným faktorom, ktorý ovplyvňuje mnohé fyziologické procesy v tele. Nielenže zvyšuje krvný tlak a oslabuje imunitu, no tento stav sa dokáže preniesť aj na plod.
Výskum ukazuje, že vysoké psychické napätie v tehotenstve môže zvýšiť pravdepodobnosť predčasného pôrodu alebo narodenia dieťaťa s nízkou pôrodnou hmotnosťou.
Takisto stres a hádky v tehotenstve sú rizikové pre vznik preeklampsie, eklampsie alebo rastovej retardácie plodu.
Táto štúdia z roku 2019 naznačuje, že zvýšená hladina kortizolu počas tehotenstva môže zvýšiť aj hladinu kortizolu v plode. Tento stav môže potencovať riziko vývojových chýb.
Zistilo sa tiež, že vysoké hladiny stresu počas tehotenstva môžu ovplyvniť biochemické procesy v mozgu dieťaťa, konkrétne v oblastiach čelného laloku a hipokampu. To môže spôsobiť abnormality v kognitívnom vývoji dieťaťa, ťažkosti s pozornosťou, problémy so správaním alebo emocionálnu nestabilitu [1].
Ako plod reaguje na psychické rozpoloženie matky
O tom, že stres matky vplýva na ešte nenarodené dieťa sa vie už dávnejšie. Vedci z Durhamskej Univerzity zistili, že plod stresové situácie dáva najavo aj navonok.
Nielen zdravotný stav, ale aj vaše emocionálne rozpoloženie má vplyv na dieťa. Bábätko vo vašom brušku vníma nielen zvuky okolo seba, ale vie vycítiť aj váš psychický stav.
Tento jav sa rozhodli preskúmať vedci z z Durhamskej Univerzity, ktorý podrobili výskumu 15 tehotných žien, ktorých deti sledovali 4D ultrazvukom.
Snímky, ktoré pri tejto štúdii vznikli mnohých prekvapili. Bábätká žien, ktoré cítili úzkosť, obavy, alebo stres sa častejšie dotýkali tváre ako deti matiek, ktoré boli v pohode.
Množstvo snímok, kde sa bábätká dotýkajú tváre a čela pripomínali výraz ustarosteného človeka. Vedci sa domnievajú, že tieto dotyky tváre sú reakcia na psychický stav matky.
Zároveň je predpoklad, že práve dotýkanie sa tváre v oblasti obočia je vlastne spôsob upokojovania sa.
Celkovo sa 15 detí oboch pohlaví dotklo svojej tváre až 342-krát. Čím rozrušenejšia žena bola, tým častejšie sa dieťa dotýkalo oblastí okolo obočia.
Vedci navyše zistili, že deti nervóznych matiek sa častejšie dotýkajú tváre ľavou rukou.
Okrem toho, že je možné, že dieťa skutočne dokáže vycítiť náladu svojej mamy, existuje aj vedecký dôkaz toho, že je to možné. Bábätká totiž reagujú na zvýšenú hladinu stresového hormónu kortizolu u matiek.
Vedľajším poznatkom štúdie bolo zistenie, že deti nervóznych matiek, častejšie pri dotykoch tváre používali ľavú ruku. Toto zistenie je veľmi významné, keďže podľa štatistík sú poruchy pozornosti s hyperaktivitou, autizmus, depresie a schizofrénie častejšie u ľavákov.
Samozrejme, neznamená to, že ak vaše dieťa bude mať na obrázku z ultrazvuku ruku na čele alebo sa bude dotýkať tváre, že je pod stresom.
Neznamená stres v tehotenstve automaticky nepokojné dieťa
Jednotlivé skúsenosti matiek ukazujú, že medzi prežívaným stresom počas tehotenstva a povahou dieťaťa po narodení nemožno vytvoriť jednoduchú priamu rovnicu.
- Jedna matka mala počas tehotenstva psychický stres a neskôr fyzický zhon, no obe jej dievčatká neboli plačlivé.
- Iná žena prežívala strach z potratu počas každého tehotenstva, pretože v prvom trimestri špinila a krvácala, no všetky jej tri deti boli od bábätka v pohode, veselé a neplakali, keď na to nebol dôvod.
- Matka, ktorá počas tehotenstva prežívala hádky, plakala a nemala oporu, uviedla, že jej dcéra nebola ani nie je uplakaná ani nervózna.
- Žena, ktorá mala pokojné tehotenstvo, opísala svojho syna ako pohodové, usmiate a pokojné dieťa.
- V inom prípade bolo prvé tehotenstvo sprevádzané veľkým stresom, no dieťa bolo pokojné a veľa spalo, zatiaľ čo druhé, plánované a pohodové tehotenstvo skončilo narodením nervózneho, plačlivého a nespavého dieťaťa.
- Matka, ktorá si prvé tehotenstvo vychutnávala bez stresu, mala staršieho syna od narodenia nespokojného, nervózneho a hyperaktívneho.
- Jej druhé tehotenstvo bolo stresovejšie, sprevádzali ho zlé výsledky, amniocentéza a predčasný pôrod, no druhý syn bol pokojné, usmiate a spokojné bábätko.
- Ďalšia žena mala v druhom tehotenstve iba bežné starosti spojené so starostlivosťou o staršieho syna a dcéra sa narodila ako úplne pokojné bábätko.
Takže moje skúsenosti vravia, že stres neovplyvnil nič a ja som teda človek, čo si stres pripúšťa veľmi k srdcu.
Vidím, že máte zmiešané skúsenosti, vidím, že presné pravidlo asi neexistuje.
Stres počas tehotenstva preto nemožno považovať za jedinú príčinu toho, že dieťa bude po narodení plačlivé, podráždené alebo aktívne. Na správanie dieťaťa vplýva viacero faktorov a samotný temperament sa medzi deťmi líši.
Aký význam má nervozita matky po narodení dieťaťa
Úzkosť rodiča - najčastejšie matky - sa netýka len jej samotnej. Podľa psychologičky neexistuje jeden univerzálny scenár, ako sa úzkosť matky na dieťati prejaví.
- Niektoré deti reagujú zvýšenou podráždenosťou, hnevom či agresiou.
- Iné si úzkosť rodiča postupne „preberú“ ako vlastnú a začnú svet vnímať ako nebezpečné miesto.
- Častým signálom je aj silná potreba byť neustále pri matke, problém s odlúčením či strach z nových situácií.
Mnohí rodičia si myslia, že úzkosť matky ovplyvňuje najmä malé deti. Dospievajúci si medzi sebou svoje skúsenosti zdieľajú a čoraz viac si uvedomujú rozdiely v rodinnom fungovaní.
Dieťa môže vnímať matkinu náladu a jej pocity a na základe toho pociťovať aj ono samo obavy a práve preto sa mnohé deti chcú dojčiť najmä vtedy, keď cítia, že matka nie je „v pohode“, pretože hľadajú istotu, že napriek tomu, bude všetko v poriadku.
Vzťah matky a dieťaťa pomáha regulovať stres
Vzťah matka - dieťa je základný, je to jedinečné puto, prepojenie, ktoré začína už počas tehotenstva a preto je úplne odlišný od vzťahov, ktoré prichádzajú neskôr.
Väčšia naviazanosť na matku je preto u dieťaťa v nízkom veku prirodzená. Dieťa sa začína od matky fyzicky odpútavať približne okolo 1 - 1,5 roku života. Dovtedy ju vníma ako súčasť seba a je dôležité, aby táto potreba bola naplnená.
Matka má v sebe zakódované mechanizmy, ktoré ju podnecujú k materinskému správaniu a nadväzovaniu kontaktu s bábätkom. Za normálnych okolností je materinské správanie reakciou na špecifické neurobehaviorálne reakcie dieťaťa.
Opakujúci sa kontakt medzi mamou a bábätkom postupne vyladí ich autonómne, neurologické a endokrinné systémy, čo vedie k formovaniu ich jedinečného vzťahu.
Matkina prítomnosť a jej špecifické správanie ( spôsob reči, dotyky, úsmev, pohľad) podporujú reguláciu biologických systémov bábätka a reguláciu jeho správania.
Prečo je dôležitá reakcia matky na plač a hnev dieťaťa
Od začiatku sme pre narodené bábätko tým najdôležitejším človekom. Náš vzťah je výnimočný, dokonalý, ničím a nikým nenarušiteľný.
Sú však situácie, kedy skutočne dieťa skúša našu trpezlivosť a často je veľmi ťažké sa ovládnuť. Spúšťačmi detských záchvatov môže byť čokoľvek - vynechaný spánok, zakázaná hračka a podobne.
Je však veľmi dôležité, ako sa vy ako mama v tejto situácii detského hnevu zachováte. Pre dieťa samotné to má veľký význam či už v tom danom momente, ale hlavne v budúcnosti.
Podľa nedávnej štúdie sa dá predpokladať, že reakcia matky na záchvaty hnevu malého dieťaťa výrazne ovplyvní to, ako deti zvládnu svoje emócie v neskoršom živote.
Dieťa potrebuje materskú podporu
Vedci z University of Illinois monitorovali správanie mamičiek počas náročných momentov - záchvatov vlastných detí. Všímali si, či ženy zaujali vo chvíli, keď dieťa najviac zúrilo, skôr podporné správanie alebo si ho nevšímali a nechali ho ľudovo povedané ‘vyjedovať’.
Závery výskumníkov sú jasné - materská podpora je pre dieťa dôležitá a potrebná, a to aj v situácii, kedy sa hnevá, kričí, plače.
Pod materskou podporou chápame správanie matky, ktorá napríklad upokojí dieťa, rozpráva sa s ním, overí si skúsenosť dieťaťa, dôvod prečo plače.
V závislosti od kontextu však podpora môže znamenať tiež odvrátenie dieťaťa od situácie, kvôli ktorej sa začalo zlostiť, a tým spôsobiť, aby sa dieťa necítilo frustrovane a zúfalo.
Význam materskej podpory počas detských záchvatov hnevu je podľa štúdie nesmierny, pretože negatívne reakcie typu ‘ignorovanie správania dieťaťa, upozorňovanie a jeho potrestanie, upomínanie slovami, že prehnane reaguje‘ môžu v skutočnosti zabrániť emocionálnemu vývoju u detí.
Čo ukázal experiment s batoľatami
Do štúdie bolo zapojených 127 batoliat a ich mamy, ktorí sa podieľali na 5 minútovom experimente.
Pred každé dieťa položili nejakú maškrtu , ale nemohlo si ju vziať, pretože muselo čakať na mamu, kým dokončí ‘papierovačky’.
Pochopiteľne, mamy aj deti boli v miernom strese súvisiacim s päťminútovým zdržaním. Mamy sa nemohli venovať dieťaťu a dieťa si nemohlo vychutnať dobrotu.
Vedci počas doby čakania zaznamenávali správanie matiek a detí. Práve mamy reagovali skutočne rôzne.
Podľa zistení niektoré podporovali dieťa tak, že sa snažili odvrátiť ho od občerstvenia, pritakávali, že ‘vedia, prečo sa tak cíti’, poskytli mu dôvody, prečo teraz nemôže mať tú dobrotu, zatiaľ čo iní rodičia dieťa nijako nepodporili - ignorovali ho, fyzicky potrestali, zobrali snack z jeho dohľadu a podobne.
Mamy tiež vyplnili dotazníky s otázkami, ako obvykle reagujú v týchto situáciách. Po vyhodnotení sa ukázalo, že podporné správanie je pre matku a dieťa prínosnejšie.
Výskumníci odporúčajú, aby rodičia tieto poznatky využili na to, aby sa lepšie pripravili na prichádzajúce zlyhanie. Ravindran, člen výskumného tímu, hovorí: „Povzbudzujem rodičov, aby v týchto chvíľach vypracovali stratégie na zvládnutie svojich emócií.“
Štúdia nebola zameraná na triedenie rodičov na ‘dobrých’ a ‘zlých’, ale na pomoc rodičom, aby deti lepšie učili zvládnuť svoje emócie.
Čo môže matka urobiť počas detského záchvatu
Existuje niekoľko techník na zlepšenie komunikácie s dieťaťom počas záchvatov, no zostávajúca podpora rodiča je kľúčová.
Každá mama či ocko predsa vedia, čo najlepšie funguje na ich dieťa. Skôr než sústrediť sa na disciplínu počas emocionálneho výbuchu dieťaťa, mali by ste ten využiť a vidieť ako priestor na učenie dieťaťa.
Keď váš syn kričí, pokojne mu položte ruku na rameno, pozrite sa mu do očí a povedzte:
Rodičia, pamätajte, tieto situácie nebudú trvať navždy.
Záchvaty hnevu u dieťaťa sa zvyčajne stratia medzi 18-tym mesiacom a druhým rokom života dieťaťa (u niekoho to môže byť dlhšie).
Dieťa rozvíja svoje jazykové zručnosti potrebné na vyjadrenie pocitov a začne ich využívať viac, než skutky.
Krik, hnev a zúrivosť dieťaťa raz pominú, no vy by ste mali nájsť pochopenie pre detský vývoj, pretože takto sa deti pripravujú na zvládnutie ich emócií.
Dôležitá je však vaša reakcia! To je jeden z najlepších darov, ktorý môžete ako rodič dieťaťu dať.
Škola emócii pre rodičov: hnev - 1. časť
Predčasný pôrod a psychická záťaž matky
Na to, aby sa mama vedela postarať čo najlepšie o svoje bábätko, musí byť v mentálnej pohode.
Predčasný pôrod pohode moc nepraje, práve naopak, býva často zdrojom veľkého stresu, strachu, úzkosti, či traumy.
Nespracované emócie z pôrodu môžu ovplyvniť spôsob, akým potom pristupuje k svojmu dieťatku.
Na budovanie väzby medzi mamou a predčasne narodeným bábätkom tak číhajú rôzne nástrahy. A preto môže byť niekedy súčasťou tej najlepšej starostlivosti o bábätko, postarať sa o mamu.
Nástrahy pri budovaní vzťahu
Popôrodná separácia bábätka od mami sťažuje obom vzájomné naladenie sa. Ich odlúčenie spúšťa reťazec neurobiologických zmien a mení mentálny stav potrebný pre vytváranie väzby.
Matky sa tak svojich bábätiek menej dotýkajú, menej sa s nimi rozprávajú, majú s nimi menší očný kontakt a to aj dlhodobo po prepustení z nemocnice.
Vzájomnú interakciu narúša aj psychický stav mami či oboch rodičov (stres, úzkosť, depresia).
Mami nedonosených bábätiek sú vystavené veľmi stresujúcim udalostiam, ktoré môžu viesť až k posttraumatickým príznakom alebo k posttraumatickej stresovej poruche.
Nepriaznivý psychický stav mení správanie matky, je tak menej citlivá voči potrebám dieťaťa.
Dochádza tak k uzavretiu bludného kruhu - nezrelé bábätko nevysiela dostatočne čitateľné signály, môže byť menej bdelé, viac plačlivé, mamu to stresuje a jej správanie sa tak môže nepriaznivo meniť, čo zase opäť vplýva na bábätko.
Pocity po predčasnom pôrode
Predčasný pôrod a následná hospitalizácia bábätka na špecializovanom oddelení je psychicky náročná, traumatická udalosť.
Pocity, ktoré rodičia v súvislosti s ňou prežívajú, sú absolútne primerané. Je to normálna reakcia na neštandardnú situáciu.
Naplno vyjadriť svoje emócie, bez ich potláčania, je žiaduce. Je úplne v poriadku poplakať si, smútiť, hnevať sa.
Najčastejšie záťaže, s ktorými sa pasujú rodičia predčasne narodených detí, zahŕňajú:
- Strach o dieťa: o jeho zdravotný stav, o jeho prežitie či možné postihnutie.
- Rodičovská rola: neprirodzené ukončenie tehotenstva, pocit zlyhania ako matka, negatívne pocity z narodenia dieťaťa namiesto pozitívnych, odlúčenie od dieťaťa, náročné budovanie vzťahu s dieťaťom, pocity nekompetentnosti či žiarlivosti na personál, absencia materinského citu a následný pocit viny.
- Budúcnosť bábätka: strach z vývoja bábätka a neisté prognózy jeho zdravotného stavu, strach zo starostlivosti po prepustení domov, narušenie či zrúcanie plánov do budúcnosti.
- Záťaž prichádzajúca z okolia: matka po predčasnom pôrode väčšinou odchádza z nemocnice bez bábätka, okolie môže reagovať neadekvátne.
- Organizačné problémy: prípravy na príchod bábätka ešte neskončili alebo vôbec nestihli začať, problém s opatrovaním súrodenca/cov bábätka, vytrhnutie matiek z rodinného prostredia pri hospitalizácií s bábätkom, prípadne problémy s dochádzaním do nemocnice.
- Prostredie špecializovaného oddelenia: prístroje a technika (zvuky, horko), lekárske zákroky, pohľad na cudzie deti, priebeh liečby, striedanie personálu - rodič musí komunikovať s veľkým množstvom ľudí, pocit, že sú na ťarchu, či pocity, že im je dávaná vina za predčasné narodenie dieťaťa.
Ako nervozitu a stres zvládať
Každá žena prežíva tehotenstvo inak a to, čo funguje na jednu, nemusí nutne fungovať na druhú.
Dôležité je nájsť metódy a spôsoby, ktoré najlepšie vyhovujú individuálnym potrebám tehotnej ženy a pomáhajú jej udržať si psychickú pohodu.
Režim, pohyb a odpočinok
Zamerajte sa na zdravú a plnohodnotnú stravu. Tá okrem duševnej pohody poskytne budúcej matke všetky dôležité vitamíny a minerály, ktoré potrebuje pre správny vývoj dieťaťa.
Ak je to možné, buďte aktívna, chodievajte na prechádzky, plávajte alebo možno navštevujte kurzy tehotenskej jogy.
Nezabúdajte na dostatok spánku.
Myslite teraz hlavne na seba. Do svojho denného programu zaraďte relaxačné cvičenia, pokojnejšiu tehotenskú jogu alebo meditáciu.
Plánujte si čas tak, aby vás žiadna činnosť nezaväzovala, a delegujte úlohy.
Počas stresových momentov telo spotrebúva horčík a jeho doplnenie má veľmi priaznivý vplyv na váš duševný stav. Počas tehotenstva sa navyše jeho potreba zvyšuje.
Do svojho denného režimu môžete zaradiť aj doplnky stravy.
Ďalším vhodným doplnkom stravy je glutatión, ktorý má tiež veľmi pozitívny vplyv na psychiku počas stresu.
Skôr ako začnete s doplnkami výživy, poraďte sa so svojím lekárom.
Dychové cvičenia
Kvalitné dýchanie prispieva k odstraňovaniu nežiaducich látok z krvi nahromadených v priebehu stresovej reakcie.
Existujú rôzne dychové cvičenia. Jedným z príkladov je riadené dýchanie.
Pri zavretých očiach sa niekoľko krát nadýchneme a dlho, zhlboka a dôkladne vydýchneme.
Doba trvania výdychu je aspoň dvojnásobok nadýchnutia.
Dychové cvičenia sú nenáročné pomôcky. Je možné ich vykonávať takmer kdekoľvek a kedykoľvek, umožňujú rýchlu obnovu energie a koncentrácie.
Intenzívne využitie výdychového prúdu sa dá využiť aj pri „zanadávaní si“.
Odborná a sociálna pomoc
Ak vaše obavy pramenia z toho, že neviete, čo tehotenstvo a pôrod obnáša alebo ako sa starať o novorodenca, môže byť pre vás prospešný predpôrodný kurz.
Príliš veľa je príliš veľa. Keď pomyselný pohár stresu pretečie, zverte sa svojim blízkym.
V komunite tehotných môžete nájsť istú mieru podpory. Iné ženy môžu prežívať podobné problémy ako vy a zdieľanie terapie môže mať účinok.
Zdieľanie problémov či emócií s vnímavými a chápavými blízkymi či v podpornej skupine, má taktiež priaznivý účinok na stres.
Okrem kontaktu s ľuďmi je často účinný aj kontakt so zvieraťom.
Profesionálna psychoterapeutická pomoc pri zvládaní záťažových situácií by mala byť samozrejmosťou a rodičia by ju mali chápať ako súčasť bežnej starostlivosti po predčasnom pôrode.
Pokiaľ nie je na špecializovanom oddelení k dispozícií psychológ, rodič môže vyhľadať pomoc sám alebo môže využiť bezplatnú psychologickú pomoc, ktorú ponúka združenie malíček na tomto linku.
Ďalšie spôsoby uvoľnenia
Pohybová aktivita je ideálna pri odbúravaní napätia a zvyšuje hladinu endorfínov (hormónov šťastia) v tele.
Pomôcť preto môže prechádzka, či fyzická práca.
V prípade núdze stačí na odbúranie napätia aspoň vybehnúť po schodoch, či hodiť vankúš o zem a podobne.
Tento spôsob pomáha vidieť veci z novej perspektívy. Dá sa využiť pri čítaní beletrie, sledovaní filmového príbehu - možnosť vidieť svoj príbeh v živote iného človeka.
Na toto je možné využiť aj príbehy iných rodičov a ich predčasne narodených detí na stránke združenia malíček.
Humor pomáha nájsť tvorivé riešenia problémov v zdanlivo bezvýchodiskovej situácii.
Vďaka humoru je možné prelomiť kruh pasivity či stresujúceho čakania.
V dôvernom vzťahu a s osobou, ktorá zdieľa rovnaké hodnoty, môže byť nápomocný. Nie je však možné nasilu sa doň nútiť.
Kompenzácia sa jedná o činnosti, ktoré môžu kompenzovať momentálnu nepriaznivú situáciu. Skrátka niečo v zmysle „urobiť si radosť“.
Môže to byť napríklad masáž, kúpeľ, kozmetika atď.
Podpora po pôrode a čas pre seba
Dieťa je už konečne tu! Prišla veľká chvíľa!
Tou chvíľou sa z bezstarostnej mladej ženy stáva matka, zodpovedná za svoje dieťa.
Žena prežíva pred, počas i po pôrode rôzne silné emócie.
Pokiaľ pôrod neprebehol podľa vašich predstáv, je úplne normálne, že môžete prežívať pocity sklamania, ľútosti, ba aj hnev.
Nejaký čas sa s nimi zaoberajte, porozprávajte o nich partnerovi, rozprávajte sa o nich s rodinou, s priateľmi, alebo svoje pocity rozoberte s lekárom.
Zároveň je úplne bežné, že matky sa necítia byť dostatočne pripravené na svoju novú rolu.
Očakávali, že pri starostlivosti o dieťa budú vedené svojím inštinktom a sú prekvapené, že všetko sa nedeje prirodzene, automaticky.
Veľmi rýchlo každá matka zistí, že dieťa nie len že vyžaduje viac práce ako si predstavovala, ale že príchod dieťaťa zmení celý všedný deň.
Je to nový úsek života - pre dieťa, pre rodiča, a aj pre manželstvo.
Úloha otca a rodiny
Dôležitý vplyv na to, ako sa matka vyrovná s nárokmi novej situácie, majú reakcie otca.
Ak prejavuje otec radosť z dieťaťa, hoci to nie je vytúžený chlapec, pomáha matke so starostlivosťou o dieťa a domácnosť, prispôsobovanie matky novej situácii je rýchlejšie a bez väčších obtiaží.
Ako sa k matke správajú babičky a ostatná rodina je tiež rozhodujúce.
Čím väčšia je podpora okolia, tým lepšie novú situáciu matka znáša.
Matky potrebujú uistenie, že v ich novej roli dostanú podporu a úctu od okolia.
Tak sa pocity neistoty rýchlo zmenia na pocity šťastia a radosti z dieťatka.
Jeho pomoc by nemala spočívať iba v pomoci v domácnosti, ale skôr v samotnom staraní sa o dieťa.
Lepšie sa tak s dieťaťom zžije a porozumie mu.
Mieru tejto pomoci však musíme posudzovať reálne vzhľadom k pracovnému vyťaženiu manžela a podľa individuálnych možností rodiny.
Babičky a dedkovia život dieťaťa veľmi obohacujú.
Ich životný nadhľad daný skúsenosťami, trpezlivosť, láskavosť, ich rozprávania sú pre dieťa ďalším cenným zdrojom poznania a lásky.
Ich pomoc by však nemala suplovať rodičovské povinnosti.
Čas pre seba a kontakt s okolím
Materská dovolenka je nielen časom rastúceho láskyplného citu k dieťaťu , ale tiež časom našej osobnostnej premeny ženy v matku, a predstavuje aj stretávanie sa s novými starosťami a domácimi povinnosťami.
Tieto domáce povinnosti sa musíme naučiť zvládať a organizovať tak, aby sme sa s nimi nezahltili a mali predovšetkým čas na svoje dieťa.
Tu nám pomôže, ak sa naučíme racionálne sa rozhodnúť, čo je v danej chvíli podstatné a čo nie.
Avšak, kvôli tomu, že je tu niekto ďalší, o koho sa treba starať, naše dieťa, nemala by žiadna matka prestať sa starať sama o seba.
Je dôležité, aby aj naďalej chodila do spoločnosti, schádzala sa s priateľmi a venovala sa činnostiam, ktoré ju zaujímajú a napĺňajú.
Pozor: Neizolujte sa s dieťaťom v domácnosti!
Nedostatok spoločenského kontaktu vyvoláva malichernú sústredenosť na domáce problémy.
Strata starých priateľstiev môže navodiť pocit, akoby ste stratili aj časť svojej minulosti.
Nebojte sa osloviť iné matky, kedykoľvek sa k tomu naskytne príležitosť.
Obdivujte ich dieťatko, spomeňte niečo, čo máte spoločné a rozhovor sa rozbehne, ani nebudete vedieť ako.
Tieto stretnutia určite budú obohacujúce ako pre matku, tak aj pre dieťa.
Dobrou príležitosťou na nadviazanie nových kontaktov s matkami z vášho okolia sú materské centrá, ktoré nielen ponúkajú možnosť k neformálnym stretnutiam, ale organizujú sa v nich aj rôzne kurzy, ktoré často vznikajú z iniciatívy iných matiek.
Kontakt koža na kožu ako pomoc pre matku aj dieťa
V ľudskej pokožke sa nachádzajú nervové zakončenia, ktoré vyvolávajú celkový pocit pohody.
Dostatočný telesný kontakt mami s nedonoseným bábätkom má psychické aj fyzické výhody u oboch.
Dôležitosť kontaktu koža na kožu zdôrazňuje aj niekoľko výskumných štúdií.
Citlivý dotyk vylučuje u mami, aj u bábätka hormón oxytocín, nazývaný aj hormón lásky.
Deti pri kontakte telo na telo majú stabilnejší srdcový rytmus, pravidelnejšie dýchajú, lepšie si udržiavajú telesnú teplotu, trpia menej na rôzne infekcie, rýchlejšie priberajú na váhe, rýchlejšie sa im vyvíja mozog, či lepšie spia.
Takýto kontakt prispieva k budovaniu vzťahovej väzby medzi mamou a bábätkom.
U mami pomáha rozbehnúť laktáciu a udržať si ju.
U oboch znižuje hladinu stresových hormónov a pomáha k lepšej nálade.
Ako kontakt koža na kožu praktizovať
Kontakt koža na kožu je veľmi jednoduchá, no veľmi účinná metóda ako sa na seba vzájomne naladiť.
Po prepustení do domácej starostlivosti vás už neobmedzuje režim oddelenia, a tak ho môžete realizovať kedykoľvek vám to vyhovuje.
Bábätko vyzlečiete len do plienočky, položíte si ho na svoju nahú hruď a prikryjete dečkou.
A potom si už len užívate vzájomnú blízkosť.
Kedy vyhľadať lekára alebo psychológa
U žien nastáva zvýšené riziko psychických chorôb.
V prvých troch mesiacoch po pôrode sa niekedy objavujú ťažké depresie.
Tie je však nutné odlíšiť od krátkodobej zvýšenej citovej nevyrovnanosti, ktorá sa vyvinie do desiatich dní po pôrode.
Pokiaľ však prejde citová nevyrovnanosť do popôrodnej depresie, čo sa prejaví stratou chuti do jedla, celkovou citovou otupenosťou, stratou záujmu o okolie, keď matka pociťuje prítomnosť dieťaťa ako svoju neprekonateľnú príťaž, v takom prípade je nutné riešiť tento matkin stav s lekárom.
Každá budúca matka i jej okolie, by mali byť na zvýšenú popôrodnú citlivosť a emočnú nestabilitu pripravené už počas predpôrodnej prípravy.
Je treba vedieť, že sú spôsobené mnohými faktormi a nemusia byť prejavom osobnej neschopnosti alebo problémov v manželstve.
Ako komunikovať s matkou v náročnej situácii
Vypočuť si druhého so záujmom a prejavenou empatiou.
Uznať jeho pocity. Napríklad „Je to ťažká situácia, ako sa cítiš?“
V prípade, keď nevieme, čo máme povedať, je lepšie nehovoriť nič, poprípade úprimne priznať, že nevieme, čo v tejto situácií povedať.
Často pomôže len stlačenie ruky, pohladenie či objatie.
Nervozita matky a dojčenie
Stresové hormóny majú veľmi krátky eliminačný polčas. To znamená, že sa nestihnú do materského mlieka dostať.
Neexistuje žiadna vedecká štúdia, žiaden dôkaz, že žena môže dojčiť len v prípade, že sa cíti šťastná a je v pohode a že v prípade, že je smutná, nahnevaná alebo vystresovaná, prenáša toto nejakým spôsobom do mlieka.
Stres patrí do našich životov a vždy v minulosti do našich životov patril.
Dojčenie trvá celé roky a počas toho času každá žena zažije iste situácie, kedy sa vystraší, vystresuje, či nahnevá, mnohé ženy zažívajú náročné obdobia a okrem podpory a prípadnej pomoci, ak ju potrebujú, by mali dostávať podporu pre dojčenie, pretože v takýchto situáciách je ešte dôležitejšie.
Dojčenie je súčasť starostlivosti o dieťa.
Dojčite a pokračujte vo svojom bežnom živote, ktorého súčasťou budú pekné dni a aj dni, kedy budete smutná, nahnevaná alebo vystresovaná.
Aj v tie dni je dôležité dojčiť podľa potrieb bábätka, tak často a tak dlho, ako to ono potrebuje.
Čo je dôležité si zapamätať
Psychická pohoda matky je dôležitá pre jej zdravie, pre fungovanie vzťahu s dieťaťom aj pre schopnosť citlivo reagovať na jeho potreby.
Jednorazová nervozita, plač, hnev alebo náročný deň však neznamenajú, že matka dieťaťu ublížila alebo že z neho vyrastie nervózny človek.
Cieľom nie je byť „dokonalým“ rodičom bez obáv.
Každý pôrod je malý zázrak, každý človek je zázračné dielo.