Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa.
Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém.
Takéto správanie môže byť len reakciou na nejakú formu diskomfortu alebo ide proste len o fázu v živote bábätka, ktorá sama za pár dní až týždňov odznie.
Je strach trojmesačného bábätka z návštev normálny?
Ahojte môj malý ma 3 mesiace a keď máme návštevy tak strašne plače až tak nepríčetne musíme ho mať len na rukách.
Proste bojí sa ľudí.
Potom keď návšteva odíde tak ho ešte 3 hodiny upokojujem kým sa dostane do normálu.
Čo s tým? Prejde mu to?
Už polročné bábätká prežívajú strach zo silných zvukov, z rýchleho priblíženia sa a odlúčenia od rodičov.
Sedemmesačné až ročné deti sa typicky boja cudzích ľudí.
Pri trojmesačnom bábätku však nemožno automaticky hovoriť o strachu z cudzích ľudí v rovnakom zmysle ako pri staršom dieťati.
Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém.
Ide o inštinkt prežitia, ktorý zachraňoval deťom život počas dlhej evolúcie človeka.
Inštinkt mu hovorí, že cudzí človek by ho mohol od teba uniesť, ohroziť na živote, a preto plače a privoláva ťa.
Pud prežitia u tvojho dieťaťa funguje.
Správanie bábätka však môže súvisieť aj s nezrelosťou nervového systému a s tým, že ho rozrušuje viacero tvárí, hlasov a pokusov o kontakt naraz.
My sme zažili to isté.
Tiež to trvalo prvé 3 mesiace.
On mal hysterické záchvaty, keď sa dostal do spoločnosti, kde bolo viac ľudí.
Ale bolo to podľa mňa spôsobené nezrelosťou nervov, rozrušovalo ho, keď sa mu prihováralo niekoľko tvárí a chceli ho naťahovať.
Paradoxne, čím viac rástol, tým viac spoločnosť vyhľadával.
Teraz má 3 roky, rozpráva zrozumiteľne asi tak pol roka a kam prídeme, tam si vždy nájde objekt, s ktorým sa dá do reči, hneď sa predstaví, celú našu rodinu, povypytuje sa, pomáha, či už sú to predavačky v obchode, alebo u lekárky, všade s ním nosíme dobrú náladu.
Moja staršia dcérka takto reagovala na ľudí.
Nemohli sme s ňou nikam, ani k nám nikto.
Stačilo, že sa ocitla v spoločnosti 4 ľudí, z toho sme boli my 2 s manželom, a plač, hysterický, driapala sa po mne, doslova sa skrývala, nervózna.
Dnes má 4 roky, revať už nereve, ale cítim z nej neistotu vždy, keď sa pri nás ktokoľvek cudzí pristaví.
U nás je to v povahe.
Prečo návšteva môže bábätko vystrašiť
Tak malé dieťa sa nikto nepýta, či má chuť niekoho vidieť vo svojej izbičke, vo svojom priestore, kde sa cíti isto a bezpečne.
Väčšina návštev sa naň pozerá, pýta si od neho pozornosť, prihovára sa, aj keď dieťa práve nemá záujem o kontakt.
Pre bábätko môže byť náročné, keď sa k nemu naraz približuje viac ľudí, hovorí naň niekoľko hlasov alebo sa ho návšteva snaží chytať a brať na ruky.
Malé očká sledujú dianie v miestnosti a ušká sú nastražené na zaujímavé zvuky.
Sluch a zrak vášho bábätka sa rýchlo zlepšujú.
Môžete si všimnúť to, že sa mu páči počúvať hudbu, alebo sa otočí, keď počuje váš hlas.
Vizuálne sa mu budú páčiť žiarivé farby kvôli ostrému kontrastu.
Vaše bábätko sa tiež môže začať poznávať v zrkadle a bude fascinované tvárami ostatných.
Zmyslové vnímanie funguje, 3-mesačné bábätko pozoruje predmety či ľudské tváre.
Začína ich rozoznávať na základe čŕt a nie len obrysov.
Nemá problém úsmevom a grimasami komunikovať aj s cudzími ľuďmi.
Okrem toho, že teda dieťa objavuje seba, všíma si všetko, čo sa okolo deje.
Ak sa však podnetov nazbiera priveľa, dieťa môže byť prestimulované, unavené a vystrašené.
Čo robiť, keď trojmesačné dieťa pri návšteve plače
Buďme pre svoje dieťa bezpečným prístavom a osobou, ktorá mu dá najavo, že mu rozumie.
Dieťa upokojíme tým, že my, jeho rodičia, ostávame pokojní: hovoríme tichšie a pomalšie, nerobíme prudké pohyby.
Niekedy stačí to, že zostaneme chvíľu s dieťaťom a držíme ho v náručí.
Zdôraznime našu prítomnosť: „Som tu s tebou.“
Dieťa sa neupokojí, keď sme vystrašení my, alebo keď mu tvrdíme, že sa nemá čoho báť.
V prvom rade verme nášmu dieťaťu, že má strach.
Potlačovať v deťoch strach sa nevypláca.
V žiadnom prípade však dieťa za jeho strach netrestajte, nezosmiešňujte a nesnažte sa ho zľahčovať.
Nie sú nápomocné ani vety typu, že sa chlapci ničoho neboja, sú vždy odvážni.
Rešpektujte, že dieťa momentálne potrebuje byť pri rodičovi.
- Vezmite bábätko na ruky, ak mu to pomáha.
- Hovorte naň tichšie a pomalšie.
- Nerobte prudké pohyby a nepribližujte sa k nemu rýchlo.
- Nechajte mu dostatok času, aby si na návštevu zvyklo.
- Nenúťte ho do očného kontaktu, úsmevu ani dotyku.
- Ak plač neustupuje, odíďte s dieťaťom do pokojnejšej miestnosti.
- Po návšteve mu doprajte čas na upokojenie a nerátajte s tým, že okamžite zaspí.
Ako pripraviť návštevu
Ja som rada, keď máme návštevy, ale nie prehnane dlhé a nech si dieťa nevšímajú.
To dieťa si tú návštevu nepýtalo, je to náročné, ale zdá sa mi, že si už celkom zvyká na „cudzích“ ľudí v našom byte.
Krátka a pokojná návšteva môže byť pre bábätko znesiteľnejšia než dlhé stretnutie plné pozornosti, hlasov a dotykov.
Návštevu vopred požiadajte, aby dieťa nenútila na kontakt.
Je vhodné, aby ľudia chvíľu pokojne sedeli, nerozprávali príliš hlasno a nechali bábätko, aby ich pozorovalo z bezpečia rodičovho náručia.
Ak sa s deťmi chystáme na nové miesto, popíšme, čo môže očakávať.
Pri trojmesačnom bábätku síce ešte nejde o vysvetľovanie v rovnakom zmysle ako pri dvojročnom dieťati, pokojný hlas rodiča však môže pomôcť znížiť napätie.
Najlepšia hračka je ľudská tvár.
Bábätko zbožňuje pozerať sa na vašu tvár, skúmať ju či počúvať váš hlas.
Približujte sa k očiam dieťatka tvárou v tesnej blízkosti, vyplazujte jazyk, robte grimasy a sledujte reakcie bábätka.
Bezpečný kontakt s cudzími ľuďmi
Rešpektujeme to, že momentálne naše dieťa chce byť iba s nami, ale nevyhýbame sa miestam a stretnutiam s cudzími ľuďmi.
Postupné zoznamovanie môže dieťaťu pomôcť pochopiť, že nové osoby nemusia predstavovať nebezpečenstvo.
V drvivej väčšine prípadov ide naozaj len o iracionálny strach z neznámeho, ktorý sa dá prekonať postupným zoznamovaním.
Ak dieťa uvidí, že na nejakom videu iné deti napríklad hladkajú spomínaného psíka, postupne pochopí, že sa nemusí báť.
Pri trojmesačnom dieťati však treba postupovať ešte citlivejšie a nevystavovať ho zámerne množstvu nových podnetov naraz.
Nejde o to, aby sa bábätko muselo návšteve okamžite prispôsobiť.
Cieľom je, aby mohlo novú situáciu pozorovať z bezpečia a postupne si vytvárať skúsenosť, že rodič zostáva nablízku.
Strach a vývin dieťaťa
Strach u malých detí je prirodzenou súčasťou ich vývoja.
Strach je úplne prirodzená reakcia nášho tela, respektíve mozgu, na neznámu a potenciálne nebezpečnú situáciu, predmet alebo osobu.
Strach, spojený so zvýšením stresových hormónov a opatrnosťou, máme v genetickej výbave ešte po našich predkoch z obdobia praveku.
Prirodzený strach im pomohol prežiť a napríklad skryť sa pred nebezpečným zvieraťom.
Malé deti do 3 rokov ešte nemajú plne rozvinutú schopnosť odlíšiť fantáziu od reality.
Ich predstavivosť je veľmi silná, čo je prirodzenou súčasťou vývoja ich mozgu.
U trojmesačného bábätka však plač pri návšteve častejšie súvisí s citlivosťou na nové tváre, hlasy, pohyby, únavou, hladom alebo celkovým diskomfortom.
Vývoj trojmesačného bábätka a jeho citlivosť na podnety
Vývoj každého dieťaťa je jedinečný a každé dieťa má vlastné tempo.
Rozdiely medzi rovesníkmi môžu začínať byť v 3 mesiacoch viditeľnejšie, no porovnávanie rozhodne nie je správny spôsob, ako dieťa kategorizovať.
Napredovanie v tomto období nie je žiadnym budúcim faktorom pre neskorší mentálny a fyzický vývoj či inteligenčnú úroveň dieťaťa.
Rodič si musí uvedomiť podstatnú vec.
To, čo dokáže 3-mesačné bábätko, nie je vytesané do kameňa.
V prípade, že je pediater s pokrokom dieťaťa spokojný a stotožnený, rodič nemusí mať obavy, že by jeho dieťa niečo zameškávalo.
Zmyslové vnímanie a komunikácia
Čo sa týka zraku, vizuálne vnímanie je zasa o krok lepšie.
Dieťa stále nevidí na veľkú vzdialenosť, no zaostrovanie sa zlepšuje.
Dokáže sledovať aj dynamické predmety a začínajú sa koordinovať pohyby očí.
Svedčí o tom aj koordinácia očí a rúk, ktoré zrakom dieťa objavuje, vzájomne ich chytá a dáva si ich do úst.
Postupne sa rozvíja aj periférne videnie a rozširuje sa spektrum farieb.
Vďaka sluchu už na podnety živo reaguje a otáča sa za zdrojom zvuku.
Reaguje na ľudskú reč, udržiava očný kontakt, smeje sa a robí rôzne grimasy.
Bábätko sa začína pokúšať o zvukovú komunikáciu rôznymi pazvukmi - gŕ, eh, neh, ah, ou, a iné.
Typické je hlasité mumlanie - džavotanie.
O nejakej reči je však ešte priskoro hovoriť.
Pohyb a koordinácia
V treťom mesiaci života ale často urobí dieťatko veľký skok.
Vášmu bábätku sa začína vyvíjať koordinácia rúk a očí.
Už vie zatvárať ručičky do päste, rozhojdať hračku na hrazde, alebo si dokonca vziať hračku a dať si ju do ústočiek.
V 3. mesiaci sa stráca typické ohnutie končatín v kĺboch.
Končatiny sú už natiahnuté a nie sú natoľko ohnuté v lakti ani v kolene.
Pohyby sa celkovo stávajú omnoho plynulejšie.
Nedochádza už len k dynamickým trhnutiam.
Pohyby už bývajú zámerné.
Dlane sú už otvorené a nie zaťaté v päsť.
Pri ležaní na chrbte dieťa vizuálne objavuje svoje ruky.
Dokáže ich dvihnúť a nasmerovať smerom do úst.
Ide o vedomý pohyb.
Ich oblizovanie a cmúľanie je pre tento vek úplne typické.
Takisto je typické slinenie, pretože sa aktivujú slinné žľazy.
Častým javom u 3-mesačného bábätka je tiež vzájomné chytanie rúk.
V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať o oba lakte a predlaktia.
Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka.
Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom.
Z polohy na chrbte sa niektoré deti dokážu za podnetmi otáčať na bok.
Ak sa bábätko unaví alebo ho množstvo podnetov rozruší, môže sa to prejaviť plačom, odvracaním tváre, nepokojom alebo odmietaním kontaktu.
Spánok môže ovplyvniť reakciu na návštevu
Je ťažké odhadnúť, ako bude práve ten váš 3-mesačný drobček spať, ale všeobecne deti v tomto období zostávajú počas dňa dlhšie hore a v noci sa menej budia.
Celkový čas spánku v priebehu 24 hodín je 10 až 12 hodín.
Niektoré mamičky sa v období 3. až 4. mesiaca stretávajú s tým, že bábätko je nepokojné a nervózne, a to napriek tomu, že jeho potreby sú naplnené.
Cirkadiánny rytmus dozrieva práve v tomto období.
To je dôvod, prečo dieťa začína menej spávať cez deň alebo spánkové intervaly sú veľmi krátke.
Tým, že u dieťaťa počas dňa narastá únava, vzrastá aj nervozita.
Ide o tzv. spánkovú regresiu.
Ak príde návšteva v čase, keď je dieťa hladné alebo unavené, môže na ňu reagovať omnoho intenzívnejšie.
Stále sa držte pravidla, že je dôležité pred spaním stanoviť rituály, ktoré budú jasným znakom, že čas na spánok neodkladne prichádza.
Nebojte sa ani spoločného spánku, buďte dieťaťu na blízku.
Čo môže rodič urobiť pred návštevou a po nej
- Naplánujte návštevu na čas, keď je dieťa najviac oddýchnuté.
- Pred stretnutím ho nakŕmte a prebaľte.
- Zabezpečte pokojné prostredie bez hlasnej hudby a prudkých pohybov.
- Nechajte dieťa najskôr pozorovať návštevu z náručia alebo z bezpečnej vzdialenosti.
- Požiadajte hostí, aby sa k bábätku nenakláňali naraz a nesnažili sa ho okamžite chytať.
- Ak sa dieťa rozplače, nepresviedčajte ho, že sa nemá čoho báť.
- Vezmite ho do tichej miestnosti, hovorte pokojne a držte ho v náručí.
- Ak sa po návšteve dlho upokojuje, doprajte mu pokoj, tlmené svetlo a bežný spánkový rituál.
Rituály pred spaním pomáhajú dieťaťu cítiť sa bezpečne.
Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek, tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.
Vytvoríte tak rutinu, ktorá je pre dieťa pravidelnosťou predvídateľná a teda sa bude cítiť bezpečne.
Blízkosť rodiča ako základ upokojenia
Deti sa neupokoja, keď sme vystrašení my, alebo keď im tvrdíme, že sa nemajú čoho báť.
Dieťa upokojíme tým, že my, jeho rodičia, ostávame pokojní.
Ak sa bábätko prebudilo a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia.
Malé bábätko to ale nemá ako vedieť, príroda ho evolučne vybavila plačom, aby signalizovalo opustenosť - inak by neprežilo.
Jedna z dôležitých vecí, ktorú môžete začať robiť hneď, je intenzívny fyzický kontakt.
Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu.
Nechajte bábätko, nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká.
Dojčenie sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satia naprázdno na prsníku, pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie, znižuje prežívanie stresu a bolesti.
Ak dieťa dostáva materské mlieko, prsník môže byť ponúknutý aj vtedy, keď potrebuje upokojenie, blízkosť alebo pomoc s reguláciou stresu.
Bábätko môže chcieť dojčiť aj z dôvodov, ktoré nie sú priamo spojené s príjmom mlieka, ale s mnohými inými faktormi a funkciami, ktoré dojčenie spĺňa.
Kedy sa obrátiť na pediatra alebo detského psychológa
Ak sa dieťa bojí naozaj všetkého a neviete prečo, možno bude lepšie konzultovať tento problém s detským lekárom a nehľadať odpovede na blogoch alebo fórach pre mamičky.
Opäť je však veľký rozdiel v tom, či má dieťa 3 mesiace alebo 3 roky.
Trojmesačné dieťa môže reagovať plačom naozaj skoro na každý podnet, každú ľudskú tvár a nemusí to pritom znamenať žiadny problém.
Ak však takéto správanie vykazuje trojročné dieťa, je potrebné prísť na príčinu a odstrániť ju.
Pri trojmesačnom bábätku vyhľadajte pediatra najmä vtedy, ak je plač neobvykle intenzívny, dlhodobý alebo sa objavuje aj mimo návštev a nemožno ho vysvetliť hladom, únavou, bolesťou či iným diskomfortom.
Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať aj vtedy, ak dieťa dlhodobo odmieta kontakt, zle prospieva, výrazne sa mení jeho správanie alebo má rodič pocit, že situáciu už nezvláda.
Ak má dieťa takéto príznaky, odporúčame navštíviť detského psychológa.
Pri starších deťoch môžu medzi prejavy sociálnej fóbie patriť červenanie sa, návaly horúčavy, zvýšené potenie, ale aj ťažkosti s dýchaním či úzkosť a potreba zvracania.
Takéto prejavy však nemožno automaticky prenášať na trojmesačné bábätko.
Čomu sa pri strachu dieťaťa vyhnúť
- Nezosmiešňujte dieťa za jeho reakciu.
- Nehovorte mu, že sa nemá čoho báť.
- Nevyhrážajte sa mu cudzími ľuďmi, policajtom, čertom ani inými postavami.
- Nenúťte ho, aby išlo na ruky k návšteve.
- Nedovoľte, aby ho hostia obklopili alebo naň naraz rozprávali.
- Neporovnávajte ho s deťmi, ktoré návštevy zvládajú pokojne.
- Nesnažte sa jeho plač zastaviť krikom alebo podráždenosťou.
Stáva sa, že naše 2-ročné dieťa vzdoruje na ulici a cudzí ľudia v snahe pomôcť nám mu povedia: „Vezmem si ťa so sebou“.
Alebo sami v zúfalstve sa vyhrážame deťom, že ich vezme policajt, smetiar, čert alebo ktokoľvek, koho vymyslíme.
Týmto postupom však zbytočne zvyšujeme úzkosť detí, oslabujeme pocit bezpečia, ktorý by mali mať a znižujeme aj ich dôveru v nás.
Nie je vhodné deti strašiť tým, že im Mikuláš nič neprinesie do čižmičky, alebo ich vezme čert, keď nebudú poslúchať.
Vyhrážanie sa, že ak nebudú poslúchať, tak na Vianoce žiadne darčeky nedostanú, je tiež neefektívne.
Aj keď sa tieto príklady týkajú najmä starších detí, ukazujú, prečo je dôležité budovať dôveru a pocit bezpečia namiesto vyvolávania strachu.
Ďalšie potreby trojmesačného bábätka
Výživa
V období od narodenia do ukončeného 4. až 6. mesiaca života je pre dieťa najvhodnejšou výživou materské mlieko.
V tomto období si bábätko 100 % vystačí s materským mliekom, ktoré obsahuje všetky živiny aj nevyhnutné tekutiny.
Príkrmy sa u 3-mesačného bábätka ešte neodporúčajú.
Ak však nemôžete z nejakého dôvodu dojčiť, nemusíte sa o dieťatko obávať a môžete sa so svojím pediatrom poradiť o výbere vhodnej náhradnej mliečnej výživy.
Hry a primeraná stimulácia
Počas dňa môžete dieťa podporovať pokojnými hrami, ktoré rozvíjajú jeho zmysly a zároveň ho nezahlcujú.
Okrem toho, že bude mať po ruke hračky ako hrkálky, hracie hračky, kolotoče nad postieľku či plyšové hračky, stimulovať môžete od 3. mesiaca bábätko tiež inými podnetmi.
Dieťatku hladkajte nožičky, chytajte prsty na rukách a prihovárajte sa mu.
Spievajte si rytmické riekanky.
Stimulujte zmysly bábätka pohybujúcimi sa hračkami.
Ideálne, nech sú farebne čo najpestrejšie.
S dieťatkom môžete cvičiť aj na podložke.
Dieťa položte na podložku nahé a podporujte jeho pohyby rúk a nôh.
Dávajte mu do rúk hrkálky, rozvíjajte jeho úchop.
Hlaďte ho po celom tele.
Najlepšia hračka je ľudská tvár - uložte si dieťa medzi kolená, vyplazujte mu jazyk, žmurkajte, špúľte pery, zívajte a sledujte jeho reakcie.
Bezpečné spanie
- Ukladajte dieťatko spinkať na chrbát na pevnú, rovnú podložku.
- Do postieľky nedávajte mäkké vankúšiky, hračky či iné mäkké objekty, do ktorých by sa mohlo ponoriť a ktoré by predstavovali prekážku pre dýchacie cesty.
- Ukladajte deti spať bez prekrytia úst, nosa a hlavy kvôli dýchacím cestám.
- Ukladajte ich najedené, prebalené a čisté.
- Ukladajte ich do čistej, vyvetranej miestnosti s vhodnou teplotou a vlhkosťou, bez cigaretového dymu.
- Deti do 1 roka potrebujú našu asistenciu, neignorujte ich potreby - aj potrebu blízkosti rodiča.
Ak ste vyčerpaní, ľahnite si spať vedľa dieťaťa aj vy a povinnosti odložte na inokedy - vaše zdravie je prvoradé.
Strach u malých detí je prirodzenou súčasťou ich vývoja.
Ako rodičia máme príležitosť podporiť ich odvahu a dôveru vo svet tým, že ich obavy pochopíme a správne na ne zareagujeme.
tags: #trojmesacne #dieta #sa #boji