Od 1. januára 2020 došlo k významnej zmene v Zákonníku práce, ktorá sa týka najmä zamestnancov trvalo sa starajúcich o deti.
Novela Zákonníka práce č. 380/2019 Z. z. priniesla predĺženie dovolenky pre túto skupinu zamestnancov.
Základná výmera dovolenky pre zamestnancov starajúcich sa o dieťa
Do konca roka 2019 platilo, že základná výmera dovolenky bola najmenej štyri týždne.
Zamestnanci, ktorí do konca kalendárneho roka dovŕšili najmenej 33 rokov veku, mali nárok na päť týždňov dovolenky.
Novela Zákonníka práce, účinná od 1. januára 2020, rozšírila okruh zamestnancov s nárokom na päťtýždňovú dovolenku.
Okrem zamestnancov nad 33 rokov ju odteraz majú aj zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa, bez ohľadu na ich vek.
Podľa schváleného návrhu zákona dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov.
Novelou Zákonníka práce sa ustanovilo, že výmeru dovolenky najmenej 5 týždňov má aj zamestnanec, ktorý sa trvalo stará o dieťa.
Cieľom tejto zmeny bolo navýšiť dĺžku základnej výmery dovolenky aj pre mladších zamestnancov starajúcich sa o deti, čo predstavuje platný sociálny štandard v Európskej únii a zvýhodnenie pre zamestnancov na Slovensku.
| Skupina zamestnancov | Minimálna výmera dovolenky |
|---|---|
| Zamestnanec do 33 rokov, ktorý sa trvale nestará o dieťa | najmenej štyri týždne |
| Zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov | najmenej päť týždňov |
| Zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa | najmenej päť týždňov |
Čo znamená trvalá starostlivosť o dieťa
Pojem „trvalá starostlivosť o dieťa“ bol dlho nejasný a bez konkrétnej definície v Zákonníku práce.
Absencia presnej definície pojmu „trvalá starostlivosť o dieťa“ v minulosti spôsobovala problémy.
Novelou z roku 2020 bol doplnený § 40 Zákonníka práce o odsek 11, ktorý definuje zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa ako:
Zamestnanca, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa, vrátane striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
Zamestnanca, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.
Podľa tejto definície sa za zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa na účely Zákonníka práce považuje zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.
Trvalá starostlivosť o dieťa zahŕňa predovšetkým výchovu dieťaťa, starostlivosť o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj.
Nárok na 5 týždňov dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa, t. j. ak zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj.
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa osobne trvale starajú o dieťa, teda, okrem iného, zabezpečujú výchovu dieťaťa, starajú sa o jeho zdravie, výživu a všestranný rozvoj bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti s dieťaťom.
Vek dieťaťa a právny vzťah
Za dieťa sa považuje primárne dieťa rodiča alebo náhradného rodiča, t. j. medzi zamestnancom a dieťaťom by mal existovať právny (rodinný) vzťah.
V prípade § 103 ods. 2 Zákonníka práce ide primárne o dieťa rodiča alebo náhradného rodiča (podľa zákona o rodine), t. j. o právny (rodinný) vzťah.
Dieťa musí byť maloleté, teda do 18 rokov veku, alebo do nižšieho veku, ak osoba nadobudne plnoletosť uzatvorením manželstva.
Toto dieťa musí mať do 18 rokov, resp. plnoletosť uzatvorením manželstva.
Dieťa sa z hľadiska veku posudzuje do 18 rokov alebo do nižšieho veku, ak osoba nadobudne plnoletosť uzatvorením manželstva.
Zákonník práce nerozlišuje z hľadiska práv zamestnanca, či v prípade § 103 ods.
Kedy vzniká a zaniká postavenie zamestnanca starajúceho sa o dieťa
Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa, a zaniká dňom, keď sa prestal trvale starať o dieťa.
Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety.
Zánik trvalej starostlivosti o dieťa je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.
Je dôležité, aby zamestnanci, ktorí sa trvale starajú o dieťa, túto skutočnosť bezodkladne oznámili zamestnávateľovi a predložili potrebné doklady.
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky.
Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Písomné oznámenie trvalej starostlivosti o dieťa nemá zákonom predpísanú formu.
Zamestnávateľ môže spôsob oznamovania vzniku, resp. zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa vrátane požadovaných dokladov upraviť v pracovnom poriadku alebo v inom vnútornom predpise.
Preukazovanie trvalej starostlivosti
Dôkazné bremeno ohľadom starostlivosti o dieťa je na zamestnancovi.
Zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať, že sa o dieťa trvalo stará.
Dôkazné bremeno ohľadom starostlivosti o dieťa je na zamestnancovi, a teda on musí zamestnávateľovi preukázať, že sa stará o dieťa.
Zamestnávateľ môže vo svojom vnútornom predpise alebo pracovnom poriadku ustanoviť, aké doklady bude od zamestnancov požadovať a aké doklady uzná ako dostatočný dôkaz.
Zamestnávateľ môže určiť, aké doklady bude od zamestnanca požadovať a aké doklady uzná ako dostatočný dôkaz trvalej starostlivosti o dieťa.
V komplikovanejších prípadoch pôjde často o kumuláciu dokladov.
Môže ísť napríklad o:
- Rodný list dieťaťa
- Rozhodnutie súdu o rozvode alebo o zverení dieťaťa do starostlivosti
- Čestné vyhlásenie zamestnanca alebo jeho manželky/manžela
- Doklady preukazujúce pobyt, úhradu výdavkov na spoločnú domácnosť a starostlivosť o dieťa
Zamestnávateľ môže vo vnútornom predpise ustanoviť, aké doklady bude od zamestnancov požadovať.
Za účelom predchádzania problémom, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť, by bolo vhodné, aby zamestnávateľ presne stanovil, ktoré doklady bude vyžadovať pri posudzovaní nároku na dovolenku alebo ktoré doklady uzná, či už formou interného predpisu, pracovného poriadku alebo iným vhodným spôsobom.
Zamestnávatelia by mali mať jasne stanovené interné predpisy, ktoré definujú požadované dokumenty na preukázanie trvalej starostlivosti o dieťa, aby sa predišlo nejasnostiam a sporom.
Starostlivosť bez spoločnej domácnosti
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa, bez ohľadu na to, či žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom.
Taktiež nie je rozhodujúce, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom.
Ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, musí preukázať relevantnú mieru starostlivosti.
Ak zamestnanec nežije v jednej domácnosti s dieťaťom, zamestnávateľ má právo požadovať od zamestnanca oznámenie a preukázanie relevantnej miery starostlivosti o dieťa.
Rodič, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, by však mal preukázať, že jeho starostlivosť o dieťa je relevantná a nejde len o prípady občasného stretnutia.
Trvalá starostlivosť o dieťa nezahŕňa iba platenie výživného alebo občasné stretávanie sa s dieťaťom.
Platenie výživného nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa.
Taktiež ju ani nepredstavuje stretávanie sa s dieťaťom, pretože to nepredstavuje trvalú starostlivosť.
Trvalú starostlivosť nemusia predstavovať prípady, kedy je súdnym rozhodnutím upravený „iba” styk s dieťaťom, prípadne len platenie výživného vo vzťahu k jednému z rodičov.
Rodičia žijúci spolu alebo bez manželstva
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa.
To znamená, že aj v prípade, ak rodičia nie sú zosobášení, ale žijú spolu a starajú sa o dieťa, obaja majú nárok na päť týždňov dovolenky.
Ak sa obaja rodičia rovnomerne starajú o dieťa, obom vzniká nárok na zvýšenú výmeru dovolenky.
Striedavá osobná starostlivosť
Aj striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov sa považuje za trvalú starostlivosť o dieťa.
V takomto prípade majú obaja rodičia nárok na päť týždňov dovolenky.
Na účely Zákonníka práce sa aj striedavá starostlivosť považuje za trvalú starostlivosť o dieťa, a tak tiež obom rodičom vzniká nárok na 5 týždňov dovolenky.
V prípade striedavej starostlivosti o dieťa majú osobnú starostlivosť striedavo obaja rodičia, a teda obaja rodičia majú aj nárok na zvýšenú výmeru dovolenky.
V praxi však môže nastať situácia, kedy dieťa trávi nepomerne viac času u jedného z rodičov, hoci súd nariadil striedavú starostlivosť.
V praxi sa však môže stať, že síce by dieťa malo byť v striedavej starostlivosti, ale nepomerne viac času trávi u jedného z rodičov, napr. u otca, pričom doba starostlivosti matky by bola taká nízka, že by ju nebolo nemožné považovať za trvalú starostlivosť o dieťa.
V takom prípade môže byť potrebné posudzovať skutočnú mieru osobnej starostlivosti o dieťa.
Rozvod a zverenie dieťaťa jednému rodičovi
Ak sa manželia rozvedú a dieťa je zverené do starostlivosti druhého rodiča, zamestnanec, ktorému dieťa nebolo zverené, stráca nárok na päť týždňov dovolenky, pokiaľ mu nie je súdom upravený styk s dieťaťom, ktorý by spĺňal podmienky trvalej starostlivosti.
Ak súd rozhodol o úprave vzťahov rodičov k dieťaťu, napr.
Ak má zamestnanec na základe rozhodnutia súdu iba právo na styk s dieťaťom, t. j. dieťa je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, nejde o trvalú starostlivosť o dieťa a teda takýto zamestnanec nemá nárok na 5 týždňov dovolenky.
Ak matka vychováva dieťa s partnerom
V prípade, ak matka žije s partnerom, ktorý nie je otcom dieťaťa, vyššia miera dovolenky patrí matke.
Uznanie trvalej starostlivosti o dieťa pre druha matky je komplikovanejšie a vyžadovalo by si podrobné preukazovanie jeho starostlivosti zamestnávateľovi.
Štvrtý prípad je ten, kedy sa matka stará o dieťa spolu s jej druhom, ktorý nie je otcom dieťaťa.
V takomto prípade patrí vyššia miera dovolenky matke, avšak uznanie trvalej starostlivosti o dieťa pre druha matky je už komplikovanejšie.
Priateľ matky by sa musel o dieťa trvalo starať a musel by zamestnávateľovi pravdepodobne doložiť podrobné doklady preukazujúce jeho starostlivosť o dieťa podobnú úrovni otca.
Výživné a občasný styk s dieťaťom
Tretí prípad je ten, kedy sa matka sama stará o dieťa, pričom otec dieťaťa platí výživné.
V takomto prípade patrí vyššia miera dovolenky matke, ale otcovi nie.
Platenie výživného nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa.
Taktiež nie je rozhodujúce, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom.
Ak je súdom upravený iba styk s dieťaťom alebo zamestnanec iba platí výživné, tieto skutočnosti samy osebe nezakladajú nárok na zvýšenú výmeru dovolenky.
Náhradná a pestúnska starostlivosť
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky by mali mať aj zamestnanci, ktorí nie sú biologickými rodičmi dieťaťa, avšak starostlivosť o dieťa vykonávajú na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, napr. pestúnska starostlivosť.
Uvedené platí aj pre zamestnancov, ktorí prevzali dieťa do starostlivosti na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.
Zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, patrí medzi zamestnancov trvale sa starajúcich o dieťa.
Výpočet dovolenky pri vzniku starostlivosti počas roka
Ak zamestnanec do 33 rokov nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa v priebehu kalendárneho roka, má v tomto roku nárok na najmenej štyri týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok a odo dňa písomného oznámenia vzniku trvalej starostlivosti o dieťa vzniká zamestnancovi nárok na pomerný rozsah dodatočného jedného týždňa dovolenky.
V praxi to znamená, že pri vzniku postavenia počas kalendárneho roka sa dodatočný piaty týždeň môže vypočítať pomernou časťou podľa obdobia, počas ktorého zamestnanec spĺňal podmienky a oznámil túto skutočnosť zamestnávateľovi.
Pravidlá sa však líšili podľa obdobia účinnosti právnej úpravy.
Príklad č. 1
Zamestnanec má 25 rokov a nárok na 4 týždne dovolenky.
Po narodení dieťaťa túto skutočnosť oznámil a preukázal zamestnávateľovi.
Vznikol mu dodatočný nárok na 1 týždeň dovolenky bez nutnosti počítať pomernú časť.
Príklad č. 2
Andrej, zamestnanec s nárokom na 4 týždne dovolenky, mal dieťa narodené 1. júna.
Po doložení rodného listu a vyhlásenia manželky, ktoré potvrdzuje trvalú starostlivosť, mu vznikol nárok na dovolenku vo výmere 4 týždne (20 dní) a pomernú časť z 1 týždňa (5 dní).
Keďže nárok vznikol 1. júna, do konca roka mu ostáva 7 mesiacov, čím má nárok na 7/12 z dodatočného týždňa dovolenky (približne 2,9 dňa).
Celkovo má nárok na 22,9 dňa dovolenky.
Príklad č. 3
Ján, zamestnanec s nárokom na 4 týždne dovolenky, mal dieťa narodené 22. novembra 2020.
Po oznámení a doložení potrebných dokladov zamestnávateľovi, má nárok na celú dovolenku za kalendárny rok plus 2,5 pomernej časti dovolenky.
V druhom prípade sa uvádza, že Jánovi sa 22.11.2020 narodilo dieťa a po tom, ako túto skutočnosť oznámil a doložil potrebnými dokladmi, mu vznikol dodatočný nárok 1 týždeň dovolenky bez toho, aby počítal jeho pomernú časť.
Osobitné situácie pri narodení dieťaťa na konci roka
Stále otvorenou a úplne nevyjasnenou zostáva otázka, čo v prípade, ak sa dieťa narodí 31.12.2020.
Podľa stanoviska NIP pojem „trvalá starostlivosť o dieťa” je statusovou otázkou, a preto nároky s tým súvisiace vznikajú až v momente, kedy zamestnanec preukáže zamestnávateľovi, že dieťa má v trvalej starostlivosti.
To znamená, že zamestnanec by mal za rok 2020 nárok na 4 týždne dovolenky a zvyšný 1 týždeň mu vzniká od 31.12.2020.
Predpokladáme, že tento 1 týždeň sa prenesie do roka 2021.
Ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že od 20. 12. sa trvale stará o dieťa, ktoré sa v tento deň narodilo jeho manželke, vzniká otázka, či má takýto zamestnanec nárok na 5 týždňov dovolenky za celý kalendárny rok alebo na určitú pomernú časť.
Prístup môže byť dvojaký, užší - statusový alebo širší - na báze kalendárneho roka.
Užší prístup nie je v rozpore so zákonom, pretože je založený na statuse, ktorý sa nadobudol 20. 12.
Súčasná právna úprava však nebráni v priznaní nároku na dovolenku za kalendárny rok zamestnanca do 33 rokov veku, ktorý v priebehu kalendárneho roka nadobudne postavenie zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Zánik trvalej starostlivosti počas kalendárneho roka
Rovnakým spôsobom sa posudzuje aj zánik postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Rovnaký postup sa uplatní aj v prípade zániku postavenia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa.
Zamestnanec je povinný zánik trvalej starostlivosti o dieťa písomne oznámiť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.
Pri posudzovaní nároku je preto dôležité určiť deň, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa, a deň, keď túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi.
Zmeny v Zákonníku práce od roku 2021
Dňa 4. februára 2021 bola schválená novela č. 76/2021 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Zákon nadobúda činnosť od 1. marca 2021 a vybrané ustanovenia od 1. januára 2022.
Novelou č. 76/2021 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, účinnou od 1. marca 2021, boli ďalej menené a dopĺňané niektoré ustanovenia.
Tieto zmeny nadväzujú na predchádzajúce úpravy týkajúce sa dovolenky.
Novelou Zákonníka práce sa s účinnosťou od 1. marca 2021 zaviedla do zákona legálna definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, ktorá dovtedy v Zákonníku práce absentovala.
Rovnakým spôsobom bude pravidlá vzniku a zániku nároku na dodatočný jeden týždeň dovolenky pre zamestnanca do 33 rokov veku trvale sa starajúceho o dieťa s účinnosťou od 1. januára 2022 upravovať aj Zákonník práce.
V zmysle novely, ktorá vstúpi do účinnosti od 1. januára 2022, bude zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, patriť zvýšenie dovolenky za kalendárny rok na najmenej päť týždňov nad rámec základnej výmery dovolenky.
Praktický postup zamestnanca
- Overiť, či zamestnanec spĺňa podmienky osobnej a trvalej starostlivosti o neplnoleté dieťa.
- Písomne oznámiť zamestnávateľovi vznik trvalej starostlivosti o dieťa.
- Predložiť doklady, ktoré preukazujú starostlivosť o dieťa podľa interných pravidiel zamestnávateľa.
- Pri osobitnej rodinnej situácii doložiť aj rozhodnutie súdu alebo ďalšie doklady preukazujúce relevantnú mieru starostlivosti.
- Pri zániku trvalej starostlivosti oznámiť túto skutočnosť zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu.
Dôležité zo strany zamestnávateľa je, aby upovedomil zamestnancov, že mu skutočnosť - trvalú starostlivosť o dieťa musia oznamovať.
Zamestnanec musí túto skutočnosť zamestnávateľovi čo najskôr oznámiť.
Za dieťa sa považuje primárne dieťa rodiča alebo náhradného rodiča, t. j. medzi zamestnancom a dieťaťom by mal existovať právny (rodinný) vzťah.
V prípade zložitejších rodinných pomerov musí zamestnanec preukázať rozsah skutočnej starostlivosti o dieťa a predložiť doklady, ktoré zamestnávateľ uzná ako dostatočné.

Vyššia výmera dovolenky sa viaže na osobnú a trvalú starostlivosť o dieťa, nie iba na rodičovstvo, platenie výživného alebo príležitelný kontakt s dieťaťom.
Pri spoločnej starostlivosti, striedavej osobnej starostlivosti alebo náhradnej starostlivosti môžu podmienky na vznik nároku spĺňať obaja zamestnanci, ak svoju starostlivosť preukážu.
Najčastejšie otázky
Majú na päť týždňov dovolenky nárok obaja rodičia?
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky majú obaja rodičia, ak sa trvale starajú o dieťa.
To platí aj v prípade, ak rodičia nie sú zosobášení, ale žijú spolu a starajú sa o dieťa.
Je na vznik nároku potrebné žiť s dieťaťom v jednej domácnosti?
Nie je rozhodujúce, či rodičia žijú v spoločnej domácnosti s dieťaťom.
Ak zamestnanec nežije v domácnosti s dieťaťom, musí však preukázať relevantnú mieru starostlivosti.
Zakladá platenie výživného nárok na päť týždňov dovolenky?
Platenie výživného nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa.
Zakladá pravidelné stretávanie sa s dieťaťom nárok na vyššiu výmeru dovolenky?
Občasné stretávanie sa s dieťaťom nepredstavuje trvalú starostlivosť o dieťa.
Majú nárok na vyššiu výmeru dovolenky aj osoby, ktoré nie sú biologickými rodičmi?
Nárok na vyššiu výmeru dovolenky by mali mať aj zamestnanci, ktorí nie sú biologickými rodičmi dieťaťa, avšak starostlivosť o dieťa vykonávajú na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu.
Môže ísť napríklad o pestúnsku starostlivosť alebo inú starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu.