Výpočet výživného na dieťa u podnikateľa

Každý rodič má voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve, ide o zákonnú povinnosť, ktorej neplnenie je trestným činom.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. To znamená, že vyživovacia povinnosť nekončí dosiahnutím plnoletosti, ak dieťa pokračuje v dennom štúdiu.

Metodika a tabuľkové výživné

V roku 2024 bolo do praxe zavedené tzv. tabuľkové výživné, ktoré už funguje vo viacerých európskych krajinách. Cieľom zavedenia tabuľkového výživného je zjednotenie súdnej praxe pri určovaní výšky výživného.

V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR.

Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa, tzv. Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým.

Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.

Vo väčšine štandardných prípadov metodika prináša rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodnutia súdov. Taktiež pre laickú verejnosť táto tabuľka predstavuje možnosť zreálniť svoje očakávania, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča.

Je nutné uviesť, že táto metodika určenia výšky výživného má odporúčací charakter, nie je záväzná. Určená je najmä pre štandardné prípady, kde okolnosti, najmä potreby maloletého dieťaťa možno považovať za bežné, napríklad s poukazom na zdravotný stav účastníkov konania.

Súdy aj napriek častej aplikácií tejto metodiky vždy dôkladne skúmajú okolnosti, ktoré vplývajú na výšku výživného.

Tabuľka pre určenie výživného

Aby ste podľa údajov z tabuľky správne určili výslednú sumu, oplatí sa vychádzať z kritérií, ktoré upresňuje časť 5.1 metodiky.

Rozhodujúcim pre výpočet bude napríklad čistý príjem rodiča.

Čo sa rozumie čistým príjmom podnikateľa

Čistý príjem podnikateľa sa má určovať podľa daňových priznaní s tým, že sa majú vyhodnocovať aj povaha výdavkov.

Keď sa zisťuje príjem povinného rodiča, vychádza sa vždy z tzv. čistého príjmu, či ide o zamestnanca, spoločníka s.r.o. alebo živnostníka.

Pri živnostníkoch postupuje súd tak, že si od nich vyžiada daňové priznanie za posledné obdobie a z neho skúma, aký mal príjem.

Ak rodič podniká prostredníctvom subjektu, ktorý účtuje v podvojnom účtovníctve, mal by súd žiadať aj peňažný denník či hlavnú knihu.

Výšku príjmu treba spriemerovať aspoň za 12, ideálne však až za 18 mesiacov.

Čistý príjem rodiča sa ďalej navyšuje o všetky ďalšie príjmy z iných zdrojov - napríklad z prenájmu, zo sociálnych dávok či z rôznych príspevkov a dôchodkov vyplácaných štátom.

Pri určovaní príjmu podnikateľa preto nestačí automaticky vychádzať iba zo sumy uvedenej v daňovom priznaní.

Prečo súd neposudzuje iba daňové priznanie

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Možnosti a majetkové pomery povinného skúma súd v každom jednom prípade individuálne.

Každý z rodičov totiž prispieva na výživu svojich detí „podľa svojich (individuálnych) schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 ZR).“

Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 8Cop/13/2008 „pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča.

Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku.

Ide o tzv. zásadu potencionality príjmov.

Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje.

Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov.

V zmysle relevantnej rozhodovacej praxe súdov však súdy nemusia prihliadať iba na reálny príjem rodiča, ale musia skúmať i to, či je v schopnostiach a možnostiach rodiča dosahovať lepší príjem.

Ak ste ako zamestnanec zarábali výrazne lepšie, než ako živnostník, súd bude skúmať, prečo ste skončili v zamestnaní a prečo ste začali podnikať.

Je tu však aj okolnosť, či predmetný príjem zodpovedá Vašim možnostiam a schopnostiam, vzdelaniu, či sa nemôžete zamestnať na pracovný pomer, nakoľko aj úrad práce môže pre súd uviesť, že pri Vašom vzdelaní je dostatočný počet pracovných ponúk, či na sebe nepreberáte neprimerané riziká z podnikania/napr. úver/ a žiadate preto zníženie výživného.

Podnikateľské výdavky a prednosť výživného

V zmysle § 62 ods. 5 ZR súd berie do úvahy len tie výdavky povinného manžela, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na zabezpečenie výživného pre jeho dieťa.

Vo vzťahu k výdavkom živnostníka súd uviedol, že „nie každý výdaj povinného rodiča, i keď inak uznaný daňovými predpismi je z hľadiska podnikania nevyhnutný do tej miery, aby z takto vynaložených prostriedkov nebolo možné prednostne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj k plnoletému dieťaťu, ktoré ešte nie je schopné samo sa živiť.

Aj podnikateľ musí svoje výdavky korigovať tak, aby si túto zákonnú vyživovaciu povinnosť mohol plniť (rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5Co/71/2013).“

Často sa rodič bráni tým, že má rôzne výdavky a tak nemá možnosť platiť požadovanú výšku výživného.

Zákon o rodine však jednoznačne uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Nie je rozhodujúce ani to, aké skutočné výdavky otec vynaložil z podnikateľskej činnosti, teda aká je daňová strata z príjmov podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona o daní z príjmov.

Majetok podnikateľa a vozový park

Nakoľko sa pri vyživovacej povinnosti vychádza z objektívnych skutočností, resp. z možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, môže pre určení výšky výživného zohrať významnú úlohu aj výška hnuteľného majetku povinného.

Ak by napr. povinný vlastnil viacero hnuteľných vecí, ktoré nie sú potrebné na uspokojovanie jeho každodenných potrieb, súd by pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že je možné predať časť hnuteľného majetku za účelom úhrady výživného.

Na druhej strane, pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré používajú Vaše deti na uspokojovanie svojich potrieb, súd by pri určení výšky výživného na tieto deti neprihliadal a do úvahy by neprichádzal ani možný predaj tohto hnuteľného majetku.

Rovnako by mal vyhodnocovať, či si rodič úmyselne neznížil príjmy tak, že si z firmy nenechal vyplatiť zisk.

Skúmať by sa mal aj vozový park firmy, pretože podnikateľ spravidla aspoň jedno z áut napísaných na spoločnosť využíva na osobné účely.

Povinnosť podnikateľa preukázať príjmy

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine: „Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.“

Teda je povinný predložiť podklady, prípadne si ich súd vyžiada, ktoré preukazujú jeho skutočný príjem.

V konaní o určenie výšky výživného na dieťa je rodič povinný preukázať výšku svojich príjmov.

V súdnom konaní musíte preukázať výšku príjmu napríklad výpisom z účtu a podobne.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti ešte nedisponujete daňovým priznaním za rok 2017, budete v konaní vyzvaný na predloženie daňového priznania za rok 2017.

Súd od Vás bude vyžadovať predložiť daňové priznanie za rok 2016, avšak to nevylučuje, aby ste súdu priblížili aktuálny stav Vášho podnikania.

Bude na Vás, aby ste súdu priblížili Vaše aktuálne zákazky i príjem.

Aj keď ste nemohli ešte podať daňové priznanie, predložíte súdu doklad o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a uvediete Vami tvrdené skutočnosti o výške príjmu za obdobie podnikania.

Zákonná domnienka príjmu

Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Táto domnienka bola uzákonená z dôvodu ťažkého dokazovania príjmov podnikateľov.

Ak si nesplní túto povinnosť, platí v zmysle Zákona o rodine domnienka, že jeho príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima.

V prípade, že bývalý partner neposkytne dôkazy o svojich príjmoch, súd prihliada na zákonnú domnienku, že jeho mesačný príjem predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Aké dôkazy môže súd skúmať

Konania vo veciach mal. detí sú mimosporové konania, ktoré sa riadia ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku.

V takýchto konaniach má súd povinnosť vyhľadávať dôkazy, nemôže sa uspokojiť iba s tými dôkazmi, ktoré strany konania predložili.

Musí zisťovať skutočný stav veci.

Hovoríme o princípe materiálnej pravdy, ktorú súd skúma.

Ak súdu uvediete, že máte vedomosť, že otec mal. dieťaťa robí na inú živnosť, súd to bude skúmať a vyzve otca mal. dieťaťa, aby svoje príjmy riadne preukázal.

Pri zisťovaní príjmu a majetkových pomerov môže súd vyhodnocovať najmä:

• daňové priznania za relevantné obdobia,
• výpisy z účtov,
• účtovné doklady,
• peňažný denník alebo hlavnú knihu,
• aktuálne zákazky a príjmy,
• majetok podnikateľa,
• vozový park firmy,
• príjmy z prenájmu,
• sociálne dávky, príspevky a dôchodky vyplácané štátom,
• možnosť dosahovať vyšší príjem.

Minimálne výživné

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

V prepočte teda musí byť do 30. 6. 2024 priznaná mesačne aspoň čiastka 36,83 EUR (30 % z minima vo výške 122,77 EUR) a od 1. 7. 2024 čiastka 37,53 EUR (30 % z minima vo výške 125,11 EUR).

V roku 2025 je minimálne výživné vo výške 37,53 Eur.

Výška životného minima sa mení vždy k 1. júlu.

Odôvodnené potreby dieťaťa

Pri určovaní výšky výživného súd vychádza z mesačných výdavkov na maloleté dieťa a príjmov jeho rodičov.

Súd pri určovaní výživného prostredníctvom kolízneho opatrovníka a rodiča, ktorý má dieťa vo svojej starostlivosti zisťuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, náklady na starostlivosť o dieťa, a tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Súd prihliada najmä na výdavky na maloleté dieťa, výdavky rodičov a príjmy oprávneného a povinného rodiča.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Znamená to, že čím má rodič vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojmu dieťaťu.

Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

Pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke, akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča.

Úlohu zohrávajú napríklad aj miera starostlivosti alebo stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča, aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami, respektíve aj iné faktory.

Vplyv styku a osobnej starostlivosti

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Často sa v praxi stretávame so situáciou, keď pri zverení mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti súd neurčí výživné k maloletému dieťaťu.

Toto však nie je pravidlo.

Ak sú na to odôvodnené okolnosti, súd môže určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Takýmito okolnosťami môže byť napríklad dĺžka starostlivosti rodičov, výrazný rozdiel v príjmoch rodičov a iné.

Taktiež môže súd určiť výživné aj počas zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Príklady výpočtu podľa tabuľky

Príklad: dve deti vo veku 6 a 12 rokov

Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky.

Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €.

Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• dieťa 6 rokov - 14 % z 1400 € = 196 €,
• dieťa 12 rokov - 16 % z 1400 € = 224 €.

Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t. j. 420 € (196 + 224 = 420 €).

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Príklad: dve deti vo veku 3 a 8 rokov

Deti vo veku 3 a 8 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky.

Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 600 €.

Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Výpočet výživného:

• dieťa 3 rokov - 12 % z 1600 € = 192 €,
• dieťa 8 rokov - 14 % z 1600 € = 224 €.

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Príklad: tri deti vo veku 4, 10 a 17 rokov

Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné.

Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur.

Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov.

Pre 4-ročné dieťa sa použije prvý riadok, predškolský vek, kde odporúčaná výška výživného je 9 % z čistého príjmu.

Pre 10-ročné dieťa sa použije tretí riadok, druhý stupeň základnej školy, kde odporúčaná výška výživného je 13 %.

Pre 17-ročné dieťa sa použije štvrtý riadok, stredná škola, kde odporúčaná výška výživného je 15 %.

Príklad: dieťa vo veku 8 rokov

Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné.

Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur.

Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.

Príklad: deti vo veku 20 a 14 rokov

Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné.

Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur.

Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“.

Pre 20-ročné dieťa, vysoká škola, je odporúčaná výška výživného 20 % z čistého príjmu.

Pre 14-ročné dieťa, druhý stupeň ZŠ, je odporúčaná výška výživného 16 % z čistého príjmu.

Príklad: dieťa vo veku 2 rokov

Ak má dieťa dva roky, tak v prípade, že má povinný rodič príjem približne 4.000 eur netto, tak výživné sa väčšinou určuje približne na sumu 720 eur, 18 % z príjmu.

Táto suma vyplýva z tabuľky vydanej ministerstvom spravodlivosti, ktorá má pre súdy odporúčací charakter.

Rodičovská dohoda a súdne konanie

Na výške výživného sa môžu rodičia dohodnúť tzv. rodičovskou dohodou.

Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, a ju neschváli súd a nakoľko súd v prvom rade sa snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli.

Tabuľky sú ale prínosom aj v prípade, že sa na sume na deti chcete s druhým rodičom čo najskôr dohodnúť.

Ak totiž rodičia dokážu odhadnúť, koľko by súd s najväčšou pravdepodobnosťou deťom „priklepol“, môže ich to motivovať k tomu, aby si zbytočne navzájom nekomplikovali život nereálnymi ciframi, ktorými operujú, keď sa o výživnom ešte len dohadujú.

Advokát Vám tak môže pomôcť pripraviť dohodu v takom znení, aby bola bez problémov schválená.

Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi rodičmi, je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, prípadne v rozhodnutí, ktorým súd upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd rozhoduje o zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov.

Podľa príslušného ustanovenia Zákona o rodine je spolu s rozvodom manželstva, z ktorého pochádza maloleté dieťa, spojené i konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.

Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza zo skutočného stavu veci a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Zvýšenie alebo zníženie výživného

Ak už raz súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti rodiča, neznamená to, že sa nedá zvýšiť alebo znížiť.

Predtým, ako podáte návrh na súd, je nevyhnutné, aby ste zvážili dôvody, pre ktoré takto chcete postupovať.

Nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodičov mal. dieťaťa alebo na strane mal. dieťaťa.

Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď sa zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov mal. dieťaťa.

Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň mal. dieťaťa.

Ak rodič povinný z platenia výživného začne podnikať ako živnostník, táto skutočnosť môže mať za následok, že rodič oprávnený preberať výživné požiada súd o zvýšenie výživného.

Súd posúdi návrh na zvýšenie výživného podľa aktuálnych schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a oprávnených výdavkov mal. dieťaťa.

Pokiaľ ide o výšku výživného 280 €, záleží na možnosti a schopnostiach oboch rodičov, ale návrh na túto sumu je legitímny, pokiaľ odráža aktuálne potreby dieťaťa.

Rovnako súd môže prihliadnuť pri určovaní výživného aj na to, aké výživné platíte v súčasnosti.

Ak totiž počas rozvodového konania budete požadovať určiť menšie výživné, než platíte teraz, bude súd vychádzať z toho, že je vzhľadom na Vaše pomery možné Vám určiť i výživné, ktoré platíte teraz.

Súd pri rozhodovaní vychádza vždy zo stavu, ktorý je v čase rozhodovania.

Úspory pre maloleté dieťa

Ak to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, je možné žiadať na súde, aby povinný rodič poskytoval maloletému finančné prostriedky na tvorbu úspor, napríklad na prípravu na budúce povolanie.

Súd uloží povinnému poskytovať úspory na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech maloletého.

Výživné a exekúcia

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť.

Veľa SZČO nemá oficiálny príjem, respektíve majú tak vyriešené záležitosti, že to ide mimo oficiálnych ciest.

Pri exekúcii na výživné majú súdni exekútori veľmi silný prostriedok, a to zadržanie vodičského preukazu.

Predpokladám, že dotyčný dlžník je vodičom motorového vozidla a možno auto priamo potrebuje pre svoje podnikanie.

tags: #vypocet #vyzivneho #pre #dieta #u #podnikatela