Dedičstvo pre maloletú osobu na Slovensku: práva, správa majetku a schválenie súdom

Maloleté dieťa môže byť vlastníkom majetku, a to aj v prípade, ak ho nadobudne dedením. To, že dieťa nie je plnoleté, neznamená, že nie je spôsobilé dediť. Kým nadobudne plnoletosť, jeho majetok spravuje zákonný zástupca, spravidla rodič.

Podmienky dedenia v slovenskom právnom systéme presne určuje Občiansky zákonník. „Zákon ustanovuje takzvaných neopomenuteľných dedičov a tými sú potomkovia poručiteľa,“ hovorí právnička Lucia Pechová.

Maloleté dieťa ako dedič

Podľa slovenského práva môže maloletá osoba dediť peniaze, nehnuteľnosti, hnuteľné veci, obchodný podiel alebo aj podnikateľský majetok. Dedičská spôsobilosť nie je podmienená plnoletosťou.

„Ak by závet poručiteľa tomu odporoval, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov,“ vysvetľuje právnička.

V závete môže poručiteľ určiť za dedičov svojho majetku kohokoľvek, nemusí ísť len o najbližších príbuzných. Zákon mu umožňuje so svojím majetkom naložiť tak, ako chce on a dedičia aj iné osoby sa musia podriadiť jeho vôli.

Závetu by však odporovalo, keby poručiteľ vynechal maloletých, ale aj plnoletých potomkov, ak ich nevydedil.

Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Maloletý potomok musí dostať minimálne toľko, koľko by mu pripadlo pri dedení zo zákona. Plnoletý potomok musí dostať najmenej polovicu svojho zákonného dedičského podielu.

„Platí teda, že ak napríklad zomrela poručiteľka a zanechala po sebe finančnú hotovosť vo výške 90-tisíc eur a zostal po nej manžel, jedno plnoleté a jedno neplnoleté dieťa, tak ak by sa dedilo zo zákona, každý z nich by zdedil jednu tretinu z uvedenej sumy. Všetci patria do prvej dedičskej skupiny, v ktorej každý z nich dedí rovným dielom a každý by tak dostal tridsaťtisíc eur,“ vysvetľuje Pechová.

Ak by zanechala poručiteľka závet, tak môže sumu rozdeliť inak. Stále by však platilo, že neplnoleté dieťa by muselo dostať sumu tridsaťtisíc eur, podiel, ktorý by mu pripadol aj zo zákona.

Plnoleté dieťa by však celú sumu, teda tridsaťtisíc eur, ktorá by mu pripadla zo zákona, nemuselo dostať. Pripadla by mu zo závetu minimálne suma 15-tisíc eur, keďže patrí medzi neopomenuteľných dedičov.

Manžel by nemusel zo závetu dostať nič, zvyšok peňazí by mohla poručiteľka odkázať komukoľvek.

„Manžel nepatrí medzi neopomenuteľných dedičov a poručiteľka mu v závete nemusí odkázať žiaden majetok,“ hovorí Pechová.

Ak by poručiteľka tieto podmienky nesplnila, neznamená to, že sa závet stáva automaticky neplatným. Neplatnosť sa týka tej časti, ktorá zasahuje do povinného podielu neopomenuteľného dediča.

Deti narodené mimo manželstva a počaté deti

Zákon pri dedení nerozlišuje, či ide o deti pochádzajúce z manželstva alebo nie. Do úvahy sa pri dedení neberie ani to, z koľkého poručiteľovho manželstva pochádzajú.

Zákon dokonca priznáva právo na dedičstvo aj počatým deťom, ktoré v čase poručiteľovej smrti ešte neboli narodené.

Vnuci a vnučky ako nástupcovia

Čo sa týka plnoletých potomkov a dedičstva, v prípade, že niektoré z poručiteľových detí nededí, napríklad dieťa zomrelo, jeho pobyt nie je známy, nemá dedičskú spôsobilosť, je vydedené alebo odmietlo dedičstvo, ako dedičia nastupujú jeho potomkovia, teda vnuci a vnučky poručiteľa, ale len do tej časti dedičstva, ktorá by pripadala na nedediace dieťa.

Ak by ste zomreli bez závetu, Vašimi dedičmi by boli osoby určené zákonom, pričom vnuk by dedil v druhej dedičskej skupine, keďže jeho otec už nežije. Matka Vášho vnuka nie je zákonným dedičom po Vás, lebo nie je Vašim potomkom.

Ak by ste chceli, aby majetok po Vašej smrti pripadol priamo Vášmu vnukovi, môžete spísať závet, v ktorom určíte, že dedičom bude výlučne Váš vnuk.

V takom prípade však treba myslieť na to, že ak je dedičom maloletý, jeho majetok spravuje zákonný zástupca, teda spravidla jeho matka, až do jeho plnoletosti.

Plnoletosť a spôsobilosť maloletého na právne úkony

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že maloleté dieťa nie je schopné správne a zodpovedne vyhodnocovať dôsledky svojho správania, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník preto obmedzuje spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony dosiahnutím plnoletosti podľa § 8 ods. 1 OZ.

Plnoletosť sa štandardne nadobúda dovŕšením osemnásteho roku života podľa § 8 ods. 2 OZ, pred dosiahnutím tohto veku jedine uzavretím manželstva.

Dovtedy majú maloletí spôsobilosť len na také úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku podľa § 9 OZ.

Je dôležité uvedomiť si, že ide o kritérium objektívne, nie subjektívne - to znamená, že pri posudzovaní toho, či je určitý právny úkon svojou povahou primeraný spôsobilosti a schopnostiam maloletého, nie je dôležitá subjektívna stránka maloletého, jeho individuálna vyspelosť, výška IQ, rozumová schopnosť, talent či nadanie, ale to, či by tento právny úkon bol primeraný spôsobilosti všetkých detí spadajúcich do vekovej kategórie dotyčného maloletého.

Inými slovami, podstatné je, či priemerné dieťa v tej-ktorej vekovej skupine by bolo možné považovať za spôsobilé na ten-ktorý právny úkon.

Na základe tohto objektívneho kritéria sa následne posudzuje vyspelosť konkrétneho maloletého dieťaťa.

Je tomu tak najmä preto, aby si osoba uzatvárajúca právny úkon s maloletým mohla urobiť úsudok o jeho vyspelosti len z odhadu jeho veku, bez toho, aby musela skúmať jeho skutočnú vyspelosť.

Hoci maloleté dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, môže vykonávať jednoduché úkony, ktoré sú primerané jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Ako príklad Fekete ďalej uvádza, že maloletý by mohol platne uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne motorového vozidla, ak by jeho cena bola úmerná príjmom maloletého a možným úsporám z nich.

Maloletý môže ďalej za určitých predpokladov uzavrieť poistnú zmluvu, a to vtedy, ak má príjem z vlastnej pracovnej činnosti, súčasne ide o poistenie veci, s ktorou môže maloletý voľne disponovať.

Maloletý je spôsobilý na prijatie daru, ak ho možno vzhľadom na jeho vek považovať za schopného pochopiť podstatu darovacej zmluvy a ak darovanie zároveň znamená preňho finančný prospech, a to aj vyšších hodnôt.

Maloletý môže bez akýchkoľvek pochybností sám prijať dar peňazí alebo predmetov, ktoré sa mu obvykle darujú pri rôznych príležitostiach.

Na druhej strane nie je spôsobilý bez zastúpenia platne uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá by viedla k následným povinnostiam či obmedzeniam ťaživo vplývajúcim na jeho osobné a majetkové pomery.

Kto zastupuje maloleté dieťa pri dedení

V rozsahu, v akom maloletý nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, konajú zaňho jeho zákonní zástupcovia podľa § 26 OZ.

V zmysle § 28 zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností aj právo rodiča na zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 ZR rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Vo všeobecnosti platí, že zákonný zástupca zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je samo spôsobilé, a to bez prakticky akéhokoľvek obmedzenia podľa § 31 ods. 1 ZR.

To znamená, že rodič ako zákonný zástupca maloletého môže spravovať majetok dieťaťa, vrátane predaja majetku, avšak ak ide o významný majetok alebo majetok, ktorý nie je súčasťou bežného nakladania, je potrebné získať schválenie súdu.

Ak rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo ich nemôžu vykonávať, napríklad sú vo výkone trestu, súd ustanoví poručníka.

Ak dieťa nežije s rodičmi, ale bolo zverené do starostlivosti príbuzného, napríklad starého rodiča, alebo inej osoby na základe rozhodnutia súdu, táto osoba spravuje majetok dieťaťa len v bežných veciach.

Pestún je osoba, ktorá sa stará o dieťa na základe pestúnskej starostlivosti.

Hoci rodičia sú primárnymi správcami majetku maloletého dieťaťa, existujú situácie, keď musia zasiahnuť súdne orgány alebo iné osoby.

Kolízny opatrovník pri konflikte záujmov

ZR ustanovuje výnimku zo zastupovania v prípade, ak žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

V takomto prípade súd obligatórne ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať, teda kolízneho opatrovníka.

Súd ustanoví maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

V zmysle § 30 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Na to nadväzuje § 31 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

V prípade, ak hrozí stret záujmov vo vzťahu rodič a dieťa alebo medzi súrodencami zastúpenými tým istým rodičom, súd je povinný ustanoviť dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý ho bude pri konkrétnom právnom úkone zastupovať.

Vzhľadom na to, ak by hrozil stret záujmov, rodič by deti v tomto konaní vôbec nemal zastupovať, respektíve nemal by zastupovať ani jedno z detí.

Kolízny opatrovník vystupuje v každom súdnom konaní týkajúcom sa maloletých detí. Jeho úlohou je hájiť záujmy maloletého a dohliadať na to, aby právny úkon, ktorý má súd schváliť, bol v záujme maloletého dieťaťa.

Kolíznym opatrovníkom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, respektíve jeho poverený zamestnanec na základe ustanovení zákona o sociálnoprávnej ochrane.

Kolízneho opatrovníka, podobne ako klasického opatrovníka, ustanovuje súd.

Funkcia kolízneho opatrovníka je časovo obmedzená skončením konania, respektíve vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol súdom ustanovený.

Podľa rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 170/2010-68, ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletým v súdnom konaní až po relevantnom rozhodnutí súdu, v ktorom dochádza ku kolízii ich záujmov so záujmami ich zákonných zástupcov, je takým nedostatkom konania, ktorý má za následok porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd uvádza, že maloleté osoby sú zákonom osobitne chránené, a pokiaľ by pri uplatňovaní práv rodiča vo vzťahu k maloletým deťom dochádzalo ku kolízii záujmov, maloletým deťom musí byť ustanovený opatrovník podľa § 31 ods. 2 ZoR, ktorý je potom povinný deti zastupovať v určenom rozsahu, aby ochrana záujmov detí bola úplne zabezpečená, a to bez ohľadu na prípadné iné záujmy rodičov alebo niektorého z rodičov.

Správa majetku maloletého dediča

Spravovať majetok sú oprávnení a povinní na prvom mieste rodičia maloletého podľa § 32 ZR.

Ak by rodičia nedokázali zabezpečiť správu majetku ich dieťaťa alebo by z ich strany hrozil konflikt záujmov, v strede ktorého stojí majetok maloletého, súd môže na účel spravovania majetku ustanoviť maloletému takzvaného majetkového opatrovníka podľa § 33 ods. 1 ZR.

Súd môže túto úlohu zveriť aj obci alebo inej právnickej osobe podľa § 33 ods. 3 ZR.

Oprávnenie majetkového opatrovníka spravovať majetok maloletého je limitované ustanovením § 33 ods. 5 ZR, ktoré prikazuje majetkovému opatrovníkovi vyhýbať sa akýmkoľvek neprimeraným rizikám, ktorými by mohol ohroziť spravovaný majetok.

Rodičia tiež môžu na základe plnomocenstva poveriť správou majetku aj inú osobu.

Právomoc súdu je založená aj v prípade, keď sa rodičia maloletého nedokážu dohodnúť o správe majetku ich dieťaťa a podajú preto návrh na súd, aby v tejto veci rozhodol za nich.

Bežná a neběžná správa

To, čo možno nazvať bežnou vecou, závisí od individuálnych okolností každého prípadu.

Za bežnú vec nemožno podľa odbornej literatúry považovať prevod vlastníctva nehnuteľnosti, prevod spoluvlastníckeho podielu, dedičskú dohodu a iné právne úkony väčšej hodnoty.

Podľa § 28 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákonní zástupcovia spravujú majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Na toto ustanovenie nadväzuje § 119 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd schváli právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, ak je to v záujme maloletého.

Kedy je potrebné schválenie súdu

Schválenie úkonu maloletého súdom je nevyhnutné aj v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Ak by išlo o nakladanie s majetkom, ktoré sa nedá považovať za bežnú vec, napríklad predaj celého obchodného podielu neplnoletého spoločníka inej osobe, musel by tento úkon schváliť príslušný súd.

Súd právny úkon, ktorý bol urobený v záujme maloletého, schvaľuje v osobitnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých.

Rovnako nemožno považovať za bežnú vec ani založenie obchodnej spoločnosti v mene maloletého, a preto je nevyhnutné postupovať v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a podať na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého.

Ak maloletý syn dedil auto, jeho zákonný zástupca, obvykle druhý z rodičov, môže požiadať súd o schválenie predaja auta, ak dokáže, že tento krok je v záujme dieťaťa.

V zmysle § 28 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákonní zástupcovia spravujú majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.

Dedenie peňazí, nehnuteľnosti a dlhov

Ak by maloleté dieťa zdedilo finančné prostriedky, stáva sa ich vlastníkom, hoci s nimi do plnoletosti spravidla nenakladá samostatne.

Dedičstvo však môže obsahovať aj dlhy. V prípade, že dedičstvo prijmete, musíte dlhy uhradiť do výšky hodnoverných aktív.

Ak dlhy presahujú hodnotu majetku, máte možnosť dedičstvo odmietnuť.

Ak nie je záložné právo na nehnuteľnosti, tak sa dlh dá oddeliť od nehnuteľnosti. Ak však je v banke založená nehnuteľnosť, tak dieťaťu môžete previesť len založenú nehnuteľnosť.

Maloleté dieťa môže byť vlastníkom nehnuteľnosti, či už darovaním, dedením alebo iným zákonným spôsobom.

Prevod nehnuteľnosti na maloleté dieťa je možný, ale vyžaduje dodržanie určitých krokov. Najprv je potrebné uzavrieť darovaciu zmluvu, ktorá musí byť schválená súdom, pretože ide o právny úkon, ktorý presahuje bežnú správu majetku maloletého.

Súhlas súdu je nevyhnutný, aby sa zabezpečili záujmy dieťaťa.

Prevod nehnuteľnosti na dcéru

Ak by Váš partner chcel prepísať svoju nehnuteľnosť na Vašu dcéru, ktorá je toho času ešte maloletá, podľa zákona majú maloletí spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Z tohto dôvodu ste Vy ako zákonný zástupca maloletého oprávnená spravovať aj majetok Vášho maloletého dieťaťa, pretože ono, nakoľko nemá dostatočnú rozumovú vyspelosť, si ho nemôže spravovať samo.

Nakoľko tu podľa nášho názoru neexistuje stret záujmov, môžete maloletú zastupovať pri prevode aj Vy.

Po podpise zmluvy podáte na súd návrh na schválenie tohto právneho úkonu, nakoľko sa nejedná o bežnú vec pri nakladaní s majetkom maloletého, a preto je nevyhnutné, aby takýto úkon schválil súd.

V tomto návrhu na schválenie je nutné vysvetliť súdu výhody, ktoré má samotný prevod nehnuteľnosti Vášmu dieťaťu.

Súd takýto právny úkon schváli za predpokladu, že bude v záujme Vašej dcéry.

Prevod nehnuteľnosti na vnučku

Ak by ste chceli prepísať majetok na svoju maloletú vnučku, môžete využiť darovaciu zmluvu, ktorú však musia podpísať jej zákonní zástupcovia, teda rodičia.

Keďže Vaša vnučka je maloletá, právne kroky musia vykonávať jej zákonní zástupcovia.

Aby bolo možné následne zmeniť vlastnícke právo na katastri, je potrebné, aby zmluvu schválil súd. Inak zmluva nebude platná a kataster nezapíše zmenu vlastníckeho práva.

Postup pri právnom úkone za maloleté dieťa

Proces uskutočnenia právneho úkonu, v ktorom jedným zo subjektov je maloleté dieťa, pozostáva z niekoľkých fáz.

1. Posúdenie toho, či pri zamýšľanom právnom úkone existuje rozpor záujmov alebo nie.
2. Ak rozpor záujmov neexistuje, za maloletého môže prejaviť vôľu zákonný zástupca.
3. Ak existuje konflikt záujmov, súd ustanoví maloletému kolízneho opatrovníka.
4. Kolízny opatrovník zastupuje maloleté dieťa pri konkrétnom právnom úkone.
5. Podanie návrhu na príslušný súd na schválenie právneho úkonu maloletého.
6. Po právoplatnom schválení právneho úkonu možno vykonať ďalšie potrebné úkony, napríklad podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Potom, čo je zrejmá vôľa uskutočniť právny úkon, je potrebné zvážiť, či zastúpením maloletého dieťaťa jeho rodičom nenastane konflikt záujmov.

Pre ilustráciu možno uviesť situáciu, keď matka a otec chcú darovať synovi svoj dom. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú na strane darcu matka a otec a na strane obdarovaného maloleté dieťa.

Keďže rodičia majú týmto právnym úkonom stratiť výlučné vlastníctvo, nastáva konflikt záujmov a je potrebné požiadať súd o ustanovenie opatrovníka.

Rodičia teda požiadajú súd, aby ustanovil tretiu osobu, opatrovníka, na to, aby v mene maloletého dieťaťa prejavila vôľu, teda aby prijala dar.

Potom, čo je ustanovený opatrovník a tento má od súdu povolenie prejaviť vôľu v mene maloletého, môže dôjsť k uskutočneniu právneho úkonu.

Právny úkon urobený v mene maloletého opatrovníkom ešte nenadobúda právne účinky.

Dôvodom je práve § 28 OZ, respektíve ustanovenie § 119 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého je potrebné schválenie právneho úkonu, v tomto prípade darovacej zmluvy, súdom.

Účastníkmi tohto konania sú zákonný zástupca, teda matka alebo otec, a kolízny opatrovník.

Potom, čo sa vyjadrí kolízny opatrovník k navrhovanému právnemu úkonu, súd posúdi skutkový a právny stav a rozhodne, či právny úkon schváli alebo nie.

Po právoplatnom schválení právneho úkonu alebo zmluvy rozhodnutím súdu môžete podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Právne účinky zmluvy a kataster

Darovacia zmluva schválená súdom, ktorej subjektom je maloletý ako obdarovaný, nadobúda právne účinky až právoplatnosťou rozhodnutia súdu o schválení právneho úkonu.

Až následne je možné podať na katastrálnom odbore okresného úradu návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Podobne Krajský súd v Žiline v rozhodnutí 9CoP/76/2013 uviedol, že obligačno-právne účinky, teda že obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným, vznikajú iba z platnej zmluvy.

Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy.

K právnemu úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nesvojprávnou J. T. - Z. a navrhovateľom sa podľa § 28 OZ vyžadovalo schválenie súdu.

Súd posudzuje najlepší záujem dieťaťa

Súd právny úkon neschvaľuje automaticky. Je povinný skúmať, či je konkrétne riešenie skutočne v záujme maloletého.

Konečnom dôsledku súd v konaní je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci.

Rovnako ani úlohu opatrovníka a kolízneho opatrovníka nie je možné brať ako formálny úkon, spoliehajúc sa na jeho schválenie súdom bez pripomienok.

Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí 6CoP/63/2013 zo 16. 07. uviedol prípad, v ktorom okresný súd zamietol návrh na schválenie právneho úkonu maloletých.

Starí rodičia ako darcovia maloletých obdarovaných zriadili v darovacej zmluve vo svoj prospech, ako aj v prospech matky obdarovaných, vecné bremeno k predmetu darovania, spočívajúce v práve oprávnených z vecného bremena na bezplatné doživotné bývanie a užívanie predmetu daru a v práve udelenia súhlasu s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti po dosiahnutí plnoletosti obdarovaných.

Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí 20CoP/19/2016 z 28. 09. rozhodol tak, že neschvaľuje právny úkon, ktorý v mene maloletého urobil kolízny opatrovník v dedičskom konaní.

Maloletý mal nadobudnúť svoj podiel na dedičstve vo výške 1/2 z čistej hodnoty dedičstva až v deň dovŕšenia plnoletosti, čo v tomto prípade bolo o viac ako 10 rokov.

Podľa názoru súdu sa jednalo o neprimerane dlhú lehotu na vyplatenie dedičského podielu pre maloletého, nakoľko maloletý mohol nadobudnúť podiel na predmetnej nehnuteľnosti.

V prospech maloletého dediča by bolo napríklad vysporiadanie, keby zostal podielovým spoluvlastníkom na majetku poručiteľa, alebo celý majetok poručiteľa by nadobudla manželka poručiteľa, matka maloletého, s povinnosťou výplaty maloletému v krátkej dobe, napríklad 1 mesiac po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.

Možno určiť iného správcu dedičstva?

Podľa platného práva nie je možné v závete určiť iného správcu majetku pre maloletého dediča namiesto jeho zákonného zástupcu.

Občiansky zákonník takúto možnosť nepozná.

Ak by ste v závete ustanovili správcu dedičstva pre maloletého, takáto klauzula by nemala právne účinky a majetok by aj tak spravovala matka ako zákonný zástupca.

Existuje však možnosť zriadiť takzvaný trust alebo zverenecký fond, avšak slovenské právo takýto inštitút nepozná.

Niektoré osoby sa snažia riešiť túto situáciu darovacou zmluvou s odkladacou podmienkou alebo zriadením podielového spoluvlastníctva s inou osobou, ktorá by majetok spravovala.

Tieto riešenia sú právne komplikované a často nevedú k želanému výsledku, pretože zákonný zástupca má vždy rozhodujúce slovo pri správe majetku maloletého.

Zákonný zástupca však musí vždy požiadať o súhlas súdu na nakladanie s majetkom, ak ide o maloletého a nejde o bežnú vec.

Ak by ste chceli, aby majetok spravovala iná osoba ako matka, jedinou možnosťou je, že by ste majetok previedli na základe darovacej zmluvy na inú osobu, ktorá by sa zaviazala, že ho po dovŕšení plnoletosti odovzdá Vášmu vnukovi.

Vydedenie maloletých a plnoletých potomkov

Poručiteľ nemôže závetom jednoducho úplne vylúčiť svojich potomkov z dedenia. Aj maloletí, aj plnoletí potomkovia patria medzi neopomenuteľných dedičov.

„Môže závetom matka vylúčiť dcéru z dedenia svojho majetku? Po smrti Vašej matky budete dediť jej časť. Vzhľadom na to, že Vaša sestra ako jej dcéra je neopomenuteľný dedič, muselo by dôjsť k jej vydedeniu zo strany Vašej matky.“

Podľa ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí jednať o konanie, ktoré je možné považovať za také, ktoré zakladá dôvod na vydedenie.

Za predpokladu, že Vaša matka vydedí Vašu sestru a ustanoví v závete Vás a Vášho brata ako jediných dedičov, celý jej podiel, teda 3/4 domu, by ste dedili Vy a Váš brat.

Zákon obmedzuje poručiteľa nakladať s majetkom vo vzťahu k svojim potomkom ako neopomenuteľným dedičom.

Aj týchto však možno vylúčiť z dedenia za splnenia podmienok vydedenia.

V prípade, že Váš manžel chce zabezpečiť, aby ste Vy boli výhradnou dedičkou v prípade jeho smrti a Vaše deti by zdedili majetok až po Vašej smrti, je možné zvážiť rôzne právne kroky, napríklad zúženie BSM formou notárskej zápisnice alebo darovanie majetku Vám za života.

V prípade, že by sa jednalo o prevod nehnuteľnosti na maloletých, je potrebný súhlas súdu.

Exekúcia a prevod majetku na maloleté deti

V prípade, že má mama exekúcie na dome, ktorý je potom zrejme v podielovom spoluvlastníctve dcéry a jej matky, pričom dcéra chce prepísať podiel na dome na svoje vlastné maloleté deti, samotná exekúcia na podiel dcéry nie je prekážkou.

Ak by však matka ako povinná v exekučnom konaní chcela previesť svoj podiel na dome na maloleté deti, podľa § 61d exekučného poriadku po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora, s výnimkou bežných právnych úkonov.

Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak by mama previedla podiel na dome na maloleté deti, pričom takýto úkon rovnako podlieha schváleniu súdom, oprávnený v exekučnom konaní by sa mohol domáhať úhrady pohľadávky v exekúcii.

Ide o prípady, kedy dochádza k prevodu nehnuteľnosti na maloletých za účelom záchrany majetku plnoletých príslušníkov rodiny a v podstate sa uvedené úkony robia len za účelom toho, aby sa napríklad darca ako dlžník vyhol výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní.

Tu treba spomenúť ustanovenie § 42a OZ, podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sú voči nemu právne neúčinné.

Obchodný podiel a podnikanie maloletého dediča

Deti a neplnoleté osoby sú v slovenských právnych podmienkach chránené Občianskym zákonníkom v prípade, že dochádza k nakladaniu s ich majetkom, väčšími investíciami alebo k uzatváraniu zmlúv.

Maloletá, respektíve neplnoletá osoba môže obchodný podiel nadobudnúť nielen na základe dedenia, ale aj prevodom alebo darovaním obchodného podielu na maloletú osobu.

Prevod obchodného podielu je uskutočniteľný len vtedy, ak to spoločenská zmluva nevylučuje.

Podľa slovenského právneho poriadku nemôže mať neplnoletá osoba plnú spôsobilosť na právne úkony.

V prípade, že by nadobudla obchodný podiel neplnoletá osoba, ktorá z dôvodu nedostatku spôsobilosti na právne úkony nemôže vykonávať práva a povinnosti spoločníka, musel by za ňu všetky úkony súvisiace s prevádzkovaním spoločnosti vykonávať jej zákonný zástupca, najčastejšie rodič.

Pokiaľ rodič neplnoletého dediča nemôže vykonávať za neho úkony súvisiace s prevádzkovaním spoločnosti z dôvodu, že on sám je už spoločníkom spoločnosti, súd ustanoví neplnoletému dieťaťu kolízneho opatrovníka, ktorý bude jeho zodpovedným zástupcom.

Ak by išlo o nakladanie s majetkom, ktoré sa nedá považovať za bežnú vec, napríklad predaj celého obchodného podielu neplnoletého spoločníka inej osobe, musel by tento úkon schváliť príslušný súd.

Rovnako nemožno považovať za bežnú vec ani založenie obchodnej spoločnosti v mene maloletého, a preto je nevyhnutné podať na súd návrh na schválenie právneho úkonu za maloletého.

Konečný užívateľ výhod

Slovenský právny poriadok chráni záujem maloletej osoby pri väčších investíciách, uzavieraní zmlúv a väčšom nakladaní s majetkom.

Samotné nadobudnutie obchodného podielu dedením neznamená, že maloleté dieťa môže samostatne vykonávať všetky práva a povinnosti spoločníka.

Keďže neplnoletá osoba nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, praktické úkony súvisiace s podielom vykonáva zákonný zástupca alebo kolízny opatrovník, ak medzi dieťaťom a rodičom existuje konflikt záujmov.

Živnosť a podnik zdedený maloletým

Aj v prípade, že sa neplnoletá osoba dostane k prevádzkovaniu živnosti, napríklad vtedy, keď zdedí podnik, prostredníctvom ktorého bola živnosť vykonávaná, musí za ňu úkony spojené s podnikaním vykonávať zákonný zástupca.

V zmysle § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, živnostenské oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby, živnostníka, ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5.

Pokiaľ ide o neplnoletého dediča, znamená to, že nespĺňa všeobecné podmienky na prevádzkovanie živnosti.

Musí si ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý bude spĺňať podmienky na prevádzkovanie živnosti, napríklad rodič.

Ten bude za neplnoletého dediča vykonávať úkony spojené s prevádzkovaním tejto živnosti.

Po skončení konania o dedičstve môže takýto dedič v živnosti pokračovať len vtedy, ak reálne zdedil majetok, ktorý bol používaný na prevádzkovanie živnosti.

Pokračovanie v živnosti musí v lehote jedného mesiaca od skončenia dedičského konania oznámiť príslušnému živnostenskému úradu.

Praktické dôsledky vlastníctva majetku dieťaťom

Nadobúdanie nehnuteľnosti maloletými je síce spôsobom, ako vyporiadať majetok napríklad starých rodičov za ich života, ale toto vlastníctvo maloletých prináša so sebou aj úskalia spojené so správou samotnej nehnuteľnosti.

Pri správe môže ísť aj o otázky spojené s odberom elektrickej energie a ďalšími nákladmi.

Pri významných investíciách, predaji, zaťažení nehnuteľnosti, prevode podielu alebo inom nakladaní s majetkom dieťaťa je potrebné posudzovať, či ide o bežnú vec a či je potrebný súhlas súdu.

Proces uskutočnenia právneho úkonu maloletým vôbec nie je jednoduchý.

Pri zmene zákonov návrhy zverejnené na internete ako vzory nemusia zodpovedať súčasnej právnej úprave, a to z hľadiska hmotného práva, napríklad posúdenia prospechu maloletého, aj z hľadiska procesného práva.

tags: #za #neplnoletu #osobu #dieta #kona