Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo zo zákona a trvá do času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Dosiahnutie plnoletosti preto samo osebe neznamená zánik vyživovacej povinnosti.
Ak rodič považuje doterajšiu výšku výživného za neprimeranú, musí rozlišovať medzi znížením výživného, zrušením vyživovacej povinnosti a samotným zánikom vyživovacej povinnosti. Pri plnoletom dieťati sa zníženie alebo zrušenie výživného vykonáva iba na návrh.
Čo znamená zamietnutie návrhu na zníženie výživného
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je.
Ak súd návrh na zníženie výživného zamietne, znamená to, že podľa vykonaného dokazovania nebola preukázaná taká zmena okolností, ktorá by odôvodňovala zníženie doterajšej sumy. Súd môže dospieť k záveru, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča sa nezmenili dostatočne, prípadne že potreby plnoletého dieťaťa naďalej odôvodňujú pôvodnú výšku výživného.
Je potrebné oboznámiť sa so skutkovými okolnosťami prípadu a rozhodnutím, najmä jeho odôvodnením, ktorým súd zamietol návrh.
Súd každý jeden prípad posudzuje samostatne, a každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje majetkové pomery.
Rozdiel medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti
Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť.
Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.
Ak nebola určená súdnym rozhodnutím nie je čo rušiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a platí do toho času, kým deti nie sú samé schopné sa živiť.
Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť.
V spoločnosti je zakorenená mylná domnienka, že keď dieťa dovŕši 25 rokov, už mu rodičia nemusia platiť výživné.
Plnoletosť a pokračovanie vo vzdelávaní
Dosiahnutie 18 rokov automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti.
Ak dieťa pokračuje v štúdiu na strednej škole alebo vysokej škole, vyživovacia povinnosť spravidla trvá.
Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom.
Vyživovacia povinnosť tak zaniká spravidla riadnym ukončením štúdia avšak existujú výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne neskôr alebo nezanikne nikdy.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné.
Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Opakované štúdium a striedanie škôl
Zákon podobné prípady, teda opakované štúdium na inej škole toho istého stupňa, žiadnym spôsobom neupravuje.
V zmysle relevantnej judikatúry je však možné skonštatovať, že takéto konanie plnoletých detí môže mať za dôsledok zníženie alebo dokonca až zrušenie vyživovacej povinnosti.
Bez konkrétnych detailov prípadu nie je možné povedať, či by súd vyživovaciu povinnosť znížil alebo úplne zrušil.
Posúdenie tejto otázky závisí na konkrétnych okolnostiach a ich posúdení súdom.
Nález Ústavného súdu ČR z 30.09.2014, sp. zn. II. zdôrazňuje potrebu odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku.
V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa, samozrejme pravidlom.
Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa, strednej alebo vysokej, ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie.
Súd môže posudzovať najmä tieto okolnosti:
- či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu;
- aké je uplatnenie absolventov školy;
- či štúdium zvyšuje šance dieťaťa na uplatnenie na trhu práce;
- či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou;
- či nedosahuje neprimerané množstvo absencií;
- či sú absencie rozumne vysvetliteľné a doložené;
- či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú skutočný záujem o zvolený odbor.
V návrhu poukážte na správanie plnoletého dieťaťa a tiež časté striedanie školy, pričom už opakovane začína štúdium v prvom ročníku.
Ukončenie štúdia a schopnosť samostatne sa živiť
Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.
Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list, maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.
Zrušenie vyživovacej povinnosti je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.
Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti.
Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.
Ak dieťa ukončilo štúdium a je objektívne schopné sa živiť samo, ale nepracuje z vlastnej vôle, napríklad odmieta ponuky práce, môže to byť dôvod na zrušenie výživného.
Ak dieťa prerušilo štúdium a začalo pracovať, je dôvod na zrušenie výživného.
Ak sa neskôr vráti na denné štúdium a stratí schopnosť živiť sa samo, môže podať nový návrh na určenie výživného.
Ďalšie dôvody, ktoré môžu ovplyvniť trvanie nároku
Zdravotné postihnutie
Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné aj v prípade, že neštuduje.
Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne.
V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu.
Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné.
V druhom rade musí ísť o postihnutie trvalé.
Dobré mravy
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča.
Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy.
Absencia kontaktu s dieťaťom sama osebe nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Vyživovacia povinnosť nezávisí od osobného vzťahu s dieťaťom.
Brigáda a vlastný príjem plnoletého dieťaťa
Ojedinelý príjem plnoletého dieťaťa nie je prekážkou na priznanie výživného, ak si rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.
Dôležité je to, aby sa plnoleté dieťa naďalej trvalo pripravovalo na svoje budúce povolanie.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného.
Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné.
Ak však je tento príjem nezanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Pri určení výživného sa bude prihliadať najmä na odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa.
Bude povinnosťou plnoletého dieťaťa, aby v rámci súdneho konania čo najdôkladnejšie preukázalo svoje náklady a odôvodnené potreby.
Čo súd posudzuje pri návrhu na zníženie výživného
Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Pri zmene pomerov súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel.
Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov.
Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Majetkové pomery rodičov tvoria aktíva aj pasíva.
- Na strane aktív pôjde o príjmy, ako aj ostatný majetok, napríklad nehnuteľnosti, autá, cenné papiere a úspory.
- Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy a pôžičky.
Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak o pasívach, teda o schopnostiach a možnostiach rodičov.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie.
Súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu.
Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu.
Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania.
Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.
Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Životná úroveň a výdavky rodiča
Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného.
Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone.
Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.
Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa.
Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Takéto percentuálne určenie nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu.
To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami.
Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nemožno očakávať, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným.
V zásade platí, že súd uzná výdavky, ktoré sú opodstatnené.
Na neopodstatnené výdavky, ako napríklad exekúcie a podobne, súd nebude prihliadať.
Aj opodstatnené výdavky musí rodič primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami.
Minimálne výživné je zákonom o rodine určené vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek či finančnú situáciu.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje.
Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Obsah návrhu na zníženie výživného
Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ.
Navrhovateľ sa označuje menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním a štátnym občianstvom.
V návrhu treba označiť aj plnoleté dieťa, proti ktorému návrh smeruje a ktoré sa v tomto konaní nazýva odporca.
V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške.
Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného.
Treba uviesť aj to, v akej výške je rodič v súčasnosti schopný platiť výživné.
Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi.
Stačia fotokópie; ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie.
Aké dôkazy môžu byť dôležité
- pôvodné rozhodnutie o výživnom;
- doklady o aktuálnom príjme;
- doklady o strate zamestnania alebo znížení príjmu;
- doklady o zdravotnom stave;
- doklady o nevyhnutných výdavkoch;
- doklady o ďalších vyživovacích povinnostiach;
- doklady o majetkových pomeroch;
- potvrdenie o ukončení alebo prerušení štúdia plnoletého dieťaťa;
- informácie o štúdiu, absenciách a študijných výsledkoch;
- doklady o príjme plnoletého dieťaťa.
Ak rodič tvrdí, že plnoleté dieťa už študuje bez racionálnej väzby na budúce povolanie, musí svoje tvrdenia konkrétne opísať a podľa možností doložiť.
Komu sa návrh podáva
Pokiaľ budete žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, návrh sa podáva na súd v zmysle § 154 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko navrhovateľ, teda ten, kto návrh na súde podáva.
Konanie o určenie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti je osobitným druhom mimosporového konania, ktorý je upravený v § 111 a nasl. a § 154 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov.
V zmysle ustanovení Civilného mimosporového poriadku nie je vylúčené urobiť podanie ústne do zápisnice priamo v podateľni daného súdu, avšak takýto postup sa v praxi nerealizuje.
Odporúča sa napísať písomný návrh na zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti.
Konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené.
Konanie po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa
Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa nastáva dôležitá zmena - návrh na zmenu výživného podáva plnoleté dieťa samo, nie druhý rodič.
Nakoľko sú deti už plnoleté, návrh sa podáva proti plnoletým deťom.
V každom súdnom konaní má súd viesť účastníkov konania k zmierlivému vyriešeniu prejednávanej právnej veci.
Túto svoju povinnosť súd vo veľkej väčšine prípadov splní tak, že sa snaží spolu s účastníkmi konania hľadať možnosť vyriešenia sporu uzatvorením súdneho zmieru.
Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier.
Aj vo veci výživného sa rodič môže s plnoletým dieťaťom dohodnúť a uzatvoriť súdny zmier.
Tento súdny zmier však podlieha schváleniu súdom.
Nie je možné sa s plnoletým dieťaťom dohodnúť ústne alebo písomne na zrušení jeho vyživovacej povinnosti bez toho, aby to schválil súd.
Vzhľadom na to, že plnoleté dieťa nebude namietať existenciu nároku na výživné, pojednávanie môže byť viac formálne a nebude sa na ňom vykonávať rozsiahle dokazovanie.
Súd však nemôže postupovať v rozpore so zákonom ani ho svojim postupom obchádzať, preto musí zákonom upravený procesný postup dodržať.
Výsledkom súdneho konania a priebehu pojednávania s vysokou pravdepodobnosťou bude súdom schválený zmier účastníkov konania, ktorý súd schvaľuje uznesením.
Na tento účel je potrebné, aby sa obaja účastníci zúčastnili pojednávania.
Proti uzneseniu o schválení súdneho zmieru nie je prípustné odvolanie a právoplatnosť nadobudne doručením účastníkom konania.
Podľa ustanovenia § 221 písm. a) Civilného sporového poriadku súd takéto uznesenie nemusí odôvodňovať.
Pojednávanie a rozhodnutie súdu
Podľa ustanovenia § 33 Civilného mimosporového poriadku súd musí nariadiť pojednávanie v mimosporových veciach vždy.
Súd by pojednávanie na prejednanie veci nemusel nariadiť iba v tom prípade, ak by mu to umožňoval tento zákon.
Civilný mimosporový poriadok však vo svojich ustanoveniach §§ 154 až 157, upravujúcich konanie o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, neupravuje možnosť súdu rozhodnúť o takýchto veciach bez nariadenia pojednávania.
Súd teda postupuje správne, keď na prejednanie právnej veci nariadi pojednávanie.
Dohoda medzi účastníkmi konania o zrušení vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi nie je dôvodom na zrušenie alebo odročenie pojednávania.
Ak by išlo o sporovú vec, bolo by možné, aby súd za určitých okolností rozhodol aj bez pojednávania, pri mimosporovom konaní o zrušení výživného na plnoleté dieťa však zákon takýto postup neupravuje.
Účinky rozhodnutia a povinnosť ďalej platiť
Ak súd rozhodnutím určil výživné pre maloleté dieťa, toto rozhodnutie nestráca svoje účinky hneď po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa.
Netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky na určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú, aj keď dieťa dosiahlo plnoletosť.
Po dovŕšení 18 rokov rodič nemusí podať na súd novú žiadosť alebo oznámenie ohľadom miesta plnenia, pokiaľ stále pretrvávajú podmienky pre platenie výživného.
Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa je rodič oprávnený posielať výživné priamo na bankový účet alebo poštou priamo plnoletému dieťaťu.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa.
To neznamená, že rodič musí výživné uhradiť osobne na ruku dieťaťu.
Znamená to, že do dňa splatnosti musí mať dieťa výživné vo svojej dispozícii.
Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom s dostatočným časovým odstupom tak, aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti.
Pokiaľ sa výživné uhrádza poštovou poukážkou, odporúča sa ešte väčší časový odstup a časová rezerva na prevzatie výživného.
Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.
Ak rodič jednoducho prestane platiť bez právoplatného rozhodnutia súdu, vystavuje sa riziku exekúcie.
Vplyv návrhu na zníženie na exekúciu
Rozhodnutie súdu o znížení výživného nemá vplyv na exekučné konanie, prostredníctvom ktorého sa vymáha dlžné výživné.
Ak súd zníži výšku výživného na dieťa, nová znížená výška výživného bude účinná až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zmene výživného.
Exekútor bude vymáhať rovnakú čiastku ako doteraz, samozrejme dokiaľ rodič nesplatí celé dlžné výživné.
Podanie návrhu na zníženie výživného ešte neznamená, že nebol spáchaný trestný čin alebo že vyšetrovateľ nebude v konaní ďalej postupovať.
Ak sa rodič objektívne dostal do situácie, kedy súdom určené výživné nedokázal uhrádzať v plnom rozsahu, no napriek tomu uhradil, koľko mohol, jeho konanie nemusí byť trestné.
Orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané iba posúdením toho, akú výšku výživného určil súd.
Pri neplatení výživného môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie.
Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený.
Orgány činné v trestnom konaní nevymáhajú od povinného rodiča dlžné výživné; vymáhanie je možné v rámci exekučného konania.
Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
V praxi má povinný rodič veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie.
Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať.
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 zákona o rodine.
Táto povinnosť je dôležitá najmä vtedy, ak ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné alebo s jeho výškou.
Ak si dieťa túto povinnosť neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok, respektíve každý semester štúdia dieťa písomne vyzvať na predloženie potvrdenia o návšteve školy.
Najprv je vhodné pokúsiť sa dohodnúť na zrušení výživného.
Dohodu a komunikáciu s dieťaťom je vždy vhodnejšie uprednostniť pre zachovanie dobrých vzťahov aj pre ďalšie konanie pred súdom.
Dohodu sa odporúča uzavrieť v písomnej forme.
Pokiaľ dieťa odmieta komunikovať, povinný rodič má problém vôbec zistiť, či jeho vyživovacia povinnosť trvá alebo nie.
Odporúča sa písomne vyzvať dieťa listom, v ktorom ho rodič požiada o predloženie potvrdenia o návšteve školy za účelom posúdenia jeho nároku na výživné.
Či už dieťa zašle odpoveď alebo nie, táto písomná výzva má význam aj vo vzťahu k náhrade trov konania na súde.
Pokiaľ povinný rodič nemal inú možnosť ako podať návrh na súd, súd pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania na túto výzvu prihliada.
Možnosť dohody medzi rodičom a plnoletým dieťaťom
Pokiaľ sa výživné platilo dobrovoľne druhému rodičovi alebo priamo plnoletému dieťaťu bez rozhodnutia súdu, je na vzájomnej dohode rodiča a oprávnenej osoby dospieť k zmene tejto dohody.
Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného.
Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a plnoletým dieťaťom a nemusíte sa súdiť.
Ak však bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím, samotná súkromná dohoda bez schválenia súdom rodiča nezbavuje povinnosti platiť sumu určenú rozhodnutím.
Nie je možné sa s plnoletým dieťaťom ústne alebo písomne dohodnúť na zrušení vyživovacej povinnosti bez toho, aby dohodu schválil súd.
Čo robiť po zamietnutí návrhu
- Oboznámiť sa s presným odôvodnením rozhodnutia.
- Skontrolovať, či súd správne vyhodnotil príjem, majetok, zdravotný stav a ďalšie vyživovacie povinnosti rodiča.
- Skontrolovať, či súd správne posúdil štúdium, príjem, absencie a študijné výsledky plnoletého dieťaťa.
- Zvážiť využitie opravného prostriedku, ak je prípustný.
- Naďalej platiť výživné v určenej výške až do právoplatnosti nového rozhodnutia.
- Zhromažďovať nové dôkazy o zmene pomerov.
- Po ďalšej relevantnej zmene pomerov podať nový návrh na zníženie alebo zrušenie výživného.
- Pred podaním návrhu písomne vyzvať plnoleté dieťa na poskytnutie informácií o štúdiu a príjme.
Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Návrh na úpravu výšky výživného sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko, ak ide o maloleté dieťa.
Po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa sa návrh podáva proti plnoletému dieťaťu podľa pravidiel pre konanie o výživnom plnoletého dieťaťa.
Výživné a ďalšie finančné príspevky
Nad rámec výživného rodič nemusí prispievať.
V živote dieťaťa však môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného.
Pokiaľ rodič ničím nikdy neprispeje nad rámec výživného, dieťa môže častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a súd môže prísnejšie posudzovať jeho výšku, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane.
Odporúča sa určitá miera flexibility postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje.
Pokiaľ sa však z výnimočnosti stane pravidlo, výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že rodič môže prestať platiť výživné.
Premlčanie a nedoplatok na výživnom
Všeobecne podľa ustanovení § 110 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.
Ak bolo v rozhodnutí určené, že rodič má zaplatiť zameškané výživné na dieťa za určitú dobu a toto výživné bolo v rozsudku vyčíslené pevnou sumou, oprávnený sa ho môže domáhať v rámci desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Ak však v právoplatnom rozhodnutí o určení výživného bolo určené, že rodič má platiť výživné vždy k určitému dňu mesiaca a je v omeškaní od určitého mesiaca s určitou výškou výživného, premlčacia doba je tri roky.
Mesačné platby výživného sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote.
Premlčanie plynie osobitne pri každej platbe.
Právne zastúpenie
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale môže byť pridanou hodnotou.
Advokát zabezpečí správne formulovanie návrhu, zhromaždenie potrebných dôkazov a zastupovanie na pojednávaní.
Pred podaním návrhu na súd môže pomôcť najmä pri určení priorít, v tom, čo chce rodič dosiahnuť a ako to chce dosiahnuť, so zohľadnením záujmov plnoletého dieťaťa.
Obsah tohto článku má výlučne informatívny charakter a nepredstavuje právnu radu ani záväzné právne stanovisko.
tags: #zamietnutie #znizenia #vyzivneho #na #plnolete #dieta