Zmena starostlivosti o dieťa: dôvody, návrh na súd a priebeh konania

Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Súd v týchto konaniach rozhoduje aj o zverení ich maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Výsledkom je právny stav, ktorý odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vyhlásenia takéhoto rozhodnutia.

Čo však v prípade, ak sa potreby maloletého dieťaťa zmenia natoľko, že vznikne potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť?

Zmena pomerov ako základ pre zmenu rozhodnutia

Zákon o rodine takúto situáciu predpokladá v § 26, keď umožňuje súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa, prípadne rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena.

Zmena pomerov a z toho logicky vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú teda jediným zákonným predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.

Keďže zmena zverenia je závažným zásahom do života maloletého, súd ju povolí len v odôvodnených prípadoch.

V zmysle § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“.

Súdna prax zastáva názor, že zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenej dohody rodičov o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia.

Aké zmeny môžu odôvodniť zmenu starostlivosti

Zmena súdneho rozhodnutia môže spočívať buď vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča, alebo v zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Predtým, ako podáte návrh na zverenie maloletého dieťaťa do Vašej osobnej starostlivosti, príp. do striedavej starostlivosti, je potrebné jednak zvážiť dôvody takého rozhodnutia a samozrejme zabezpečiť všetky nevyhnutné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

Pokiaľ ide o Vaše dôvody, tieto musia byť tak vážne, aby skutočne odôvodňovali zásadnú zmenu v živote dieťaťa, akú zmena zverenia prináša.

Dôvody môžu byť samozrejme rôzne, či už na strane dieťaťa alebo rodiča, tak ako ich prináša život.

Zmena zverenia prichádza do úvahy pri rôznych životných situáciách, napríklad:

  • ak rodič, ktorému dieťa bolo zverené, nemôže alebo sa nevie o dieťa riadne postarať,
  • ak si to želá maloleté dieťa,
  • ak sa výrazne zmenia bytové, pracovné, osobné alebo časové podmienky rodičov,
  • ak rodič opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom,
  • ak sa zmenia potreby maloletého dieťaťa alebo jeho výchovné a školské podmienky.

Nový zákon o rodine priniesol aj novinku v tom smere, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§ 24 ods. 5 Zákona o rodine).

Ďalšou významnou novinkou je aj to, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti.

Podmienky rodiča, ktorý žiada o zmenu

Ak sa rozhodnete pre podanie návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť svoje bytové, pracovné, osobné či časové podmienky tak, aby vyhovovali potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Nečakajte na súdne rozhodnutie, súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte skôr, než rozhodne.

Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to, či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach.

Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.

V neposlednom rade odporúčame Vaše rozhodnutie zmeniť súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa konzultovať s ÚPSVaR.

Tento orgán Vám môže poskytnúť ďalšie nevyhnutné odborné či psychologické poradenstvo.

Osobitne odporúčame takéto rozhodnutie konzultovať so psychológom a aj s týmto sa poradiť o prípadných dopadoch na maloleté dieťa.

Osobná starostlivosť a striedavá osobná starostlivosť

Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli.

Striedavú osobnú starostlivosť ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 1. 7. 2010, kedy bol novelizovaný zákon o rodine tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.

V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania maloletého dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.

Najlepší záujem maloletého dieťaťa

Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť.

Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje.

Ako zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa, však nie je jednoduchá otázka.

V zásade nejde o „právny problém“, ale o otázku pedopsychologickú.

Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa najmä prostredníctvom:

Výsluchu rodičov

Súd vykonáva výsluch rodičov za účelom zistenia osobnostných, ale aj materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa.

Súd skúma najmä vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to, či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach.

Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť príp. ďalšie okolnosti na strane rodiča.

Pomery v domácnostiach rodičov

Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa.

Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti na pobyt maloletého dieťaťa, napr. vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.

Názoru maloletého dieťaťa

Názor maloletého dieťaťa je nepochybne jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa.

Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti.

Pokiaľ maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.

Súd by mal na jeho názor prihliadať, pokiaľ je vzhľadom na jeho vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť dôsledky súdneho konania.

Znaleckého dokazovania

Pokiaľ je maloleté dieťa útleho veku, resp. nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok.

V znaleckom posudku znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa odporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa.

Rodičovská dohoda

Záujem svojho dieťaťa poznajú najlepšie jeho zodpovední rodičia a preto najlepším riešením otázky zverenia maloletého dieťaťa je rodičovská dohoda.

Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli.

Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu pred rozhodnutím súdu.

Nenechávajte rozhodnutie na súde.

Pokiaľ sa sami nedokážete s druhým rodičom dohodnúť, vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa, ktorý vám môže pri riešení tejto otázky pomôcť.

Ktorý súd je príslušný

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, v praxi sa tiež označuje ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podáva sa na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má maloleté dieťa svoje bydlisko.

Vzhľadom na to, že konanie, v ktorom sa rozhoduje o zmene výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu, je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, je potrebné podať návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko.

Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

Čo musí obsahovať návrh na zmenu starostlivosti

Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate zmeny súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, t. j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a z akých dôvodov.

Osobné údaje rodičov

Návrh musí obsahovať osobné údaje navrhovateľa - rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia maloletého dieťaťa s uvedením jeho mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.

Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu - rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje.

Opis pôvodného rozhodnutia

V návrhu je potrebné podrobne popísať, akým spôsobom rozhodol naposledy súd.

Predovšetkým v návrhu podrobne zdôvodnite zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa.

Treba zároveň zdôvodniť záujem maloletého dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa.

Rozsah požadovanej zmeny

Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t. j. či sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti.

V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania maloletého dieťaťa, či už týždňový, dvojtýždňový, mesačný príp. nerovnomerný.

Návrh výroku rozhodnutia

V návrhu musí byť jasne uvedené, aké rozhodnutie žiadate, komu má byť dieťa zverené, ako má byť upravený styk druhého rodiča, v akej výške sa má platiť výživné a od ktorého rozhodnutia sa má nová úprava odvíjať.

Výživné po zmene starostlivosti

Keďže prípadnou zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu na súd ďalej uviesť návrh určenia výšky výživného.

Ide o sumu, ktorú má rodič, ktorému nemá byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mesačne platiť v prospech maloletého dieťaťa k rukám rodiča, ktorému maloleté dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti.

V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna, príp. navrhnúť, aby sa výživné vôbec neurčilo, ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká.

Pre účely riadneho určenia výšky výživného odporúčame v návrhu podrobne opísať Vaše príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na Vašu osobu a na maloleté dieťa.

Čo súd skúma pri výživnom

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“.

Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.

Neexistuje žiaden matematický vzorec pre výpočet výživného.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výživné sa určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov.

Na strane príjmov súd skúma najmä opakujúce sa príjmy zo zamestnania prípadne podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov.

Okrem opakujúcich sa príjmov súd skúma aj ostatný majetok, najmä nadobudnuté nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok.

Účelom tohto skúmania je zistiť materiálnu úroveň rodičov.

Na strane výdavkov súd môže pri určovaní výživného prihliadať len na opodstatnené výdavky rodičov.

Ide najmä o výdavky na domácnosť a na maloleté dieťa.

Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča.

Kedy ide o neopodstatnený výdavok, súd posudzuje podľa životnej úrovne rodiča prirovnaním k výške a dôvodnosti tohto výdavku.

Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania.

Ak napríklad rodič sa vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.

Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

Ak napríklad si rodič zoberie pôžičku a súd tento krok nepovažoval za potrebný, nemusí pri určovaní výživného prihliadať na výdavky titulom splácania tejto pôžičky.

Úprava styku s maloletým dieťaťom

V návrhu je potrebné uviesť aj návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom.

Styk s maloletým dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti.

Súd styk rodiča s maloletým dieťaťom neupraví jedine vtedy, pokiaľ obaja rodičia nežiadajú styk upraviť.

Jeden z rodičov nemôže mať dieťa každú sobotu v roku.

Je to v rozpore s rodičovskými právami a tiež so záujmom maloletého dieťaťa.

V takomto prípade vzniká totiž situácia, kedy ani jeden z rodičov nemôže stráviť celý víkend so svojím dieťaťom a nemôžu sa zúčastniť výletu.

Dôkazy k návrhu

K návrhu je potrebné pripojiť rodný list maloletého dieťaťa.

Predložiť treba aj listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.

Ťažiskovou fázou každého súdneho konania je dokazovanie.

Vzhľadom na to, že ide o zmenu súdneho rozhodnutia, v rámci súdneho konania by okrem iného musela byť preukázaná aj podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia.

Súd bude porovnávať stav, aký bol pri vydaní pôvodného rozhodnutia, a aký je teraz.

Kľúčové bude to, aby ste vedeli skutočnosti uvedené vo Vašom návrhu preukázať v rámci súdneho konania.

Možno predložiť napríklad prepis správ od syna, nafotiť jeho modriny a pod.

Dôkazy o príjme rodiča

Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa - rodiča môžu byť najmä:

  • potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov, pokiaľ ste v pracovnom pomere,
  • daňové priznanie za posledný rok, pokiaľ ste živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba,
  • potvrdenie ÚPSVaR o poberaní prídavku na maloleté dieťa,
  • príp. iné doklady preukazujúce príjem.

Dôkazy o výdavkoch na domácnosť

Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti môžu byť najmä:

  • nájom, príp. služby spojené s užívaním bytu,
  • elektrina,
  • plyn,
  • koncesionárske poplatky,
  • káblová televízia,
  • pevná linka, príp. internet,
  • smetné a daň z nehnuteľnosti,
  • poistenie domácnosti, príp. nehnuteľnosti.

Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.

Dôkazy o osobných výdavkoch

Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky môžu byť najmä:

  • mobil,
  • životná poistka,
  • pôžičky a pod.

Odhadom vyčíslite aj výdavky na Vašu stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.

Dôkazy o výdavkoch na dieťa

Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa môžu byť najmä:

  • stravné a iné poplatky v škole, príp. v MŠ,
  • hračky,
  • životné poistky, príp. sporenia,
  • lieky a zdravotné pomôcky,
  • cestovné, príp. výdavky na pohonné hmoty,
  • krúžky a záujmy,
  • mobil.

Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

Priebeh konania na súde

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Po podaní návrhu na súde súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch oboch rodičov maloletého dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci.

Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa.

V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vysporiadať s týmito otázkami:

  1. Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa?
  2. Aká bude výška výživného na maloleté dieťa?
  3. Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s maloletým dieťaťom?

Na základe vykonaného dokazovania, po tom, čo sa súd vysporiada s uvedenými otázkami, súd vo veci rozhodne.

Súd rozhodne spravidla tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov príp. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom.

Súd rozhoduje o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania.

Odporúčame na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.

Túto doložku Vám vyznačia v infocentre súdu, ktorý rozhodoval vo veci.

Praktické otázky pri striedavej starostlivosti

Škola a materská škola

Deti navštevujú dve škôlky nielen pri striedavej osobnej starostlivosti, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia.

Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov.

Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba.

Existuje usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie, okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať.

Zdravotná starostlivosť

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti.

Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby.

Trvalý pobyt

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. je trvalý pobyt pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.

Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa

Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody.

To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.

Ak sa rodičia nedohodnú, rozhodne na základe § 35 Zákona o rodine súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.

Daňový bonus

Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu.

Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok.

Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Vzor návrhu na zmenu osobnej starostlivosti

Maloleté dieťa: Patrik Rovničan, nar. 1. 7. 2000, bytom u matky, štátny občan SR.

Otec: Ján Rovničan, nar. 1. 6. 1970, bytom Horná 25, Rimavská Sobota, štátny občan SR.

Matka: Elena Kvasnicová, nar. 7. 12. 1972, bytom Dolná 6, Rimavská Sobota, štátna občianka SR.

Vec: návrh otca o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého Patrika Rovničana, nar. 1. 7. 2000.

Manželstvo s matkou bolo rozvedené dňa 7. 6. 2009 rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 08. 2009.

Maloletý Patrik Rovničan, nar. 1. 7. 2000, ktorý pochádza z tohto manželstva bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky.

Ja som bol zaviazaný platením výživného vo výške 150 € mesačne.

Zároveň bol upravený styk s maloletým Patrikom a to tak, že som oprávnený sa s ním stretávať každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 16.00 hod.

Už od rozvodu manželstva bola realizácia styku s maloletým problematická.

Matka mi styk s maloletým umožnila len výnimočne.

So synom vychádzame veľmi dobre, syn sa zo stretnutia so mnou vždy teší, tiež sa spytuje na svojich starých rodičov z mojej strany, s ktorými trávil za trvania nášho manželstva s matkou mnoho času.

Súdom stanovené výživné platím pravidelne, maloletému okrem toho platím stavebné sporenie, spolu s mojimi rodičmi mu pravidelne nakupujeme aj potrebné ošatenie či športové potreby.

Matka nemá na neumožňovanie mi styku s maloletým žiadny dôvod.

Maloletého som si vyzdvihoval aj vracal v mieste bydliska matky vždy včas a riadne, pričom bolo o neho vždy náležite postarané.

K návratu k matke som ho musel častokrát prehovárať, nakoľko sa so mnou cítil vždy dobre.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhujem, aby súd vydal nasledovný rozsudok.

Súd mení rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59 zo dňa 7. 6. 2009 v časti týkajúcej sa zverenia maloletého Patrika Rovničana, nar. 1. 7. 2000 do osobnej starostlivosti tak, že súd maloletého zveruje do osobnej starostlivosti otca Jána Rovničana, nar. 1. 6. 1970.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 50 €, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod.

Vzor návrhu na zmenu úpravy styku

Maloleté dieťa: Janka Blatňáková, nar. 28. 03. 2005.

Otec: Dominik Blatňák, nar. 19. 12. 1977, bytom Dunajská Streda.

Vec: Návrh matky na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi.

Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 1C/18/2010-17 zo dňa 14. 12. 2010.

Následne bolo na návrh otca zmenené rozhodnutie o úprave styku, a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 03. marca 2011, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.

Vzhľadom k tomu, že v súčasnosti som zamestnaná v obchodnej spoločnosti Superobchod, s.r.o. so sídlom Senegalská 4016, Dunajská Streda, kde pracujem vo viaczmennej prevádzke, kde sa musím prispôsobiť potrebám môjho zamestnávateľa, je pre mňa nevyhnutné, aby došlo k zmene rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi.

Otec bude oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.

V ostatnom navrhujem ponechať rozsudok o úprave styku č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 nezmenený.

Konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Vzhľadom k uvedenému žiadam ctený súd, aby s poukazom na ustanovenie § 163 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku po vykonanom dokazovaní vydal tento rozsudok.

Súd mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 2P/6/2011-20 zo dňa 3. marca 2011 v prvej výrokovej časti, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od štvrtku v čase od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.

rodičia a dieťa po rozchode

tags: #zmena #starostlivosti #o #dieta