Zrýchlené dýchanie u ročného dieťaťa môže byť prechodnou reakciou na horúčku, plač alebo námahu, ale môže upozorňovať aj na ochorenie dýchacích ciest. U dojčiat a batoliat bývajú príznaky niekedy nenápadné a dieťa nedokáže opísať, čo ho trápi, preto je dôležité sledovať nielen počet nádychov, ale aj námahu pri dýchaní, farbu kože, príjem tekutín a celkové správanie.
Kašeľ, slabosť, únava, horúčka… príznaky, ktoré sú veľmi časté a rodičia ich dôverne u svojich detí poznajú. Kedy ide o prechladnutie, chrípku či zápal pľúc? Takzvané prechladnutie je spôsobené celým radom vírusov a nie je závažné, na jeho vyliečenie stačí odpočinok, dostatok tekutín a pokoj.
O niečom inom je však už zápal pľúc. Ide o potenciálne nebezpečné ochorenie s nutnosťou správnej antibiotickej liečby nasadenej včas. Aj v dnešnej dobe je to choroba, na ktorú ľudia zomierajú. K ohrozeným skupinám patria ako vždy aj deti.
Čo znamená zrýchlené dýchanie
Zrýchlené dýchanie, tiež známe ako tachypnoe, môže byť nie len prirodzenou reakciou na fyzickú námahu alebo stres, ale aj varovným signálom vážneho ochorenia.
Keď telo potrebuje čo najviac kyslíka, môže sa dýchanie zrýchliť, aby kompenzovalo nedostatok kyslíka alebo nadbytok oxidu uhličitého.
Zrýchlené dýchanie je stav, pri ktorom sa dýchacia frekvencia zvyšuje nad normálne hodnoty, čo môže byť spôsobené rôznymi faktormi. Telo sa snaží kompenzovať nedostatočné okysličenie krvi alebo odstrániť nadbytok oxidu uhličitého.
Dýchanie je pre život nevyhnutný, väčšinou automatický proces, nad ktorým bežne nepremýšľame.
U ročného dieťaťa nemožno bez vyšetrenia stanoviť, že každé zrýchlenie dýchania znamená konkrétnu diagnózu. Dôležité je, či dieťa dýcha rýchlo aj v pokoji, či sa pri dýchaní namáha a či sa pridružili ďalšie príznaky.
Ako zmerať počet dychov
Meranie počtu dychov za minútu je dôležitý prvý krok pri hodnotení zrýchleného dýchania.
Zmerajte počet dychov za minútu počítaním nádychov po dobu 60 sekúnd; v diskusii bolo 48 dychov za minútu označených ako dosť vysokých pre 2‑ročné dieťa.
Počítajte nádychy vtedy, keď je dieťa pokojné, nie bezprostredne po plači, behu, kŕmení alebo zobudení. Sledujte pohyb hrudníka alebo bruška počas celej minúty. Ak je dýchanie nepravidelné, meranie zopakujte.
Pri horúčke môže byť zvýšený tep a zrýchlené dýchanie bežné, ale po upokojení dieťaťa a znížení teploty by sa mal stav posudzovať znova.
Kedy môže byť zrýchlené dýchanie prechodné
Pri zvýšení telesnej teploty a horúčke sa zrýchlené dýchanie vyskytuje typicky.
Dieťa má zvýšenú teplotu medzi 37°C a 38°C - skontrolujte dieťatko, či nie je prehriate z neprimeranej teploty v miestnosti, alebo neprimerane veľa oblečené, alebo ak sa práve zobudilo po spánku: merajte (rozbalené z plienky) s odstupom 15-20 minút.
Dieťa môže dýchať rýchlejšie aj po plači, fyzickej aktivite alebo pri úzkosti. Takéto dýchanie sa má po upokojení postupne spomaliť.
Funkčná porucha dýchania môže byť spojená so zrýchleným dýchaním pri normálnom dechovom úsilí a za normálneho prísunu kyslíka do krvi. U ročného dieťaťa však treba najskôr vylúčiť telesné príčiny a pri pretrvávaní ťažkostí vyhľadať lekárske vyšetrenie.
Znaky, ktoré treba pri ročnom dieťati sledovať
Problémom však je, že pre rodiča nie je ľahké odlíšiť nezávažné ochorenie dýchacích ciest od zápalu pľúc. Obzvlášť u novorodencov a dojčiat bývajú príznaky nevýrazné.
U novorodencov nemusí byť niekedy prítomná ani horúčka, u dojčiat sa často vyskytne len horúčka a kašeľ. Je dôležité vždy teplotu naozaj odmerať a nespoliehať sa na odhad pomocou ruky priloženej na čelo dieťatka.
U detí všetkých vekových kategórií treba vyhľadať lekársku pomoc pri ťažkostiach s dýchaním - ak dieťatko dýcha s námahou, pri dýchaní vťahuje nozdry, taktiež jamku pod krkom, na hrudníku sa mu vťahujú medzirebrové priestory a vydúva bruško.
- výrazne zrýchlené alebo plytké dýchanie aj v pokoji,
- vťahovanie nozdier, jamky pod krkom alebo medzirebrových priestorov,
- vydúvanie bruška pri dýchaní,
- hlasné dýchanie, pískanie alebo chrapot,
- modrasté sfarbenie pier, jazyka, líc alebo končekov prstov,
- výrazná únava, ochabnutosť, nezvyčajná spavosť alebo zmätenosť,
- odmietanie tekutín, dojčenia alebo fľaše,
- opakované vracanie alebo známky dehydratácie.
Dýchanie býva často hlasné, sprevádzané pískaním či chrapotom. Tiež môže byť veľmi rýchle. Niekedy sa už objavuje aj namodralá farba pier.
Takéto prejavy vždy vyžadujú vyšetrenie lekárom a môžu byť prítomné aj pri iných ochoreniach než zápale pľúc.
Prečo je dôležité sledovať jedenie a pitie
Zápal pľúc u dojčiat sa môže prejavovať aj nechutenstvom, nepokojom či naopak spavosťou a nemusí byť ani prítomný kašeľ.
Ak sa bábätko pekne napapá v dostatočnom množstve ako vždy, vážne ochorenie je nepravdepodobné.
Ak však dieťatko jedenie celkom odmieta alebo sa predčasne odpája od prsníka či fľašky, je nespokojné, nervózne alebo naopak apatické, niečo nie je v poriadku.
Treba zbystriť pozornosť, keď dieťatko nie je vo svojej koži a pôsobí ako choré.
Pri rýchlom dýchaní sa dieťa môže rýchlejšie vyčerpávať a môže mať problém súčasne dýchať, sať a prehĺtať. Znížený príjem tekutín zvyšuje riziko dehydratácie.
Najčastejšie príčiny zrýchleného dýchania
Respiračné infekcie
Pneumónia - zápal pľúc a zápal priedušiek či iné respiračné infekcie ako je aj chrípka, môžu spôsobiť zrýchlené dýchanie.
Výskyt ochorení dýchacích ciest (respiračného traktu) u detí je nepomerne vyšší ako u dospelých.
Akútne ochorenia dýchacích ciest sú nebezpečnejšie pre mladšie deti - novorodencov, dojčatá, batoľatá, deti v predškolskom veku, a to jednak z dôvodu nižšej imunity, jednak tieto deti ešte nevedia popísať problém, ktorý ich trápi (nedokážu sa dostatočne verbálne vyjadriť), telo mladšieho dieťaťa je krehkejšie a celkovo menej vyvinuté a menej odolné, spolupráca s dieťaťom počas liečby je komplikovanejšia a pod.
Mladšie deti zvyknú mať ochorenia dýchacích ciest aj niekoľkokrát do roka (5-8-krát), hlavne v jesenných a zimných mesiacoch.
Bronchiolitída
Bronchiolitída je bežná pľúcna infekcia u dojčiat a malých detí.
Ochorenie môže spôsobiť ťažkosti s dýchaním, kašľom a sipotom.
Bronchiolitída je infekcia, ktorá spôsobuje upchatie a zápal v bronchioloch (malých dýchacích cestách) pľúc.
Vo väčšine prípadov spôsobuje vírus bronchiolitídu. Infekcia vrcholí počas zimných mesiacov.
Väčšina prípadov bronchiolitídy je spôsobená respiračným syncyciálnym vírusom (RSV), ktorý zvyčajne prepukne v zime.
Tento vírus je bežný a postihuje takmer každé dieťa mladšie ako dva roky.
Vo väčšine prípadov sa u detí mladších ako dva roky vyvinie bronchiolitída. Dojčatá mladšie ako tri mesiace sú vystavené zvýšenému riziku vzniku infekcie.
Počiatočné príznaky vyzerajú veľmi podobne ako bežné prechladnutie. Tieto príznaky sa môžu časom zhoršiť.
Obidve sú vírusové infekcie a ovplyvňujú dýchacie cesty pľúc.
Vo väčšine prípadov príznaky náhleho sipotu a zrýchleného dýchania trvajú približne dva až tri dni. V závažných prípadoch môže trvať dlhšie, kým zmiznú.
Infekcia zvyčajne vrcholí okolo 3. až 5. dňa s vymiznutím symptómov sipotu.
Väčšina prípadov bronchiolitídy sa dá liečiť doma. V závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia dieťaťa.
Zápal pľúc
Zápal pľúc je časté ochorenie v detskom veku, ktoré sa významne podieľa na nemocnosti a u detí s ďalším závažným ochorením môže viesť aj k úmrtiu.
Ide o zánětlivé onemocnění dolních dýchacích cest a plicní tkáně.
Medzi rizikové faktory pneumónie s ťažším priebehom patria nízky vek dieťaťa, nedonosenosť, chronické pľúcne a neurologické ochorenie, vrodená srdcová chyba, podvýživa a porucha obranyschopnosti.
Negatívny vplyv majú aj dochádzka do predškolských kolektívnych zariadení, expozícia cigaretovému dymu, znečistenie životného prostredia, cestovanie v preplnených dopravných prostriedkoch či pobyt na miestach s vysokou koncentráciou ľudí a nízka sociálna a ekonomická úroveň rodiny.
V prevencii zápalu pľúc s ťažkým priebehom má veľký význam očkovanie.
Klinický stav u dojčiat s vírusovou pneumóniou môže byť relatívne dobrý alebo sa naopak môže prudko zhoršiť, najmä v prípade adenovírusovej nákazy.
Okrem dýchacích ťažkostí sa objavuje zvýšená telesná teplota až horúčka.
Zápal pľúc môže začínať ako obyčajné prechladnutie, avšak toto sa nezlepšuje, ale zhoršuje. Je prekvapivo častý a neradno ho podceňovať.
Bronchitída a zúženie priedušiek
Zrýchlený a plytký dych môže byť aj pri zápale priedušiek alebo pľúc.
U niektorých detí sa počas respiračnej infekcie priedušky stiahnu, čo môže spôsobiť pískanie, kašeľ, námahu pri dýchaní a vťahovanie hrudníka.
Ventolin môže pomôcť iba pri určitých príčinách zúženia priedušiek a má sa používať podľa pokynov lekára.
Ventolin nie je univerzálnou liečbou každého zrýchleného dýchania a nie je vhodné podávať ho dieťaťu bez lekárskeho odporúčania.
Horúčka, dehydratácia a iné príčiny
Pri zvýšení telesnej teploty a horúčke sa vyskytuje zrýchlené dýchanie typicky.
Dehydratácia môže byť ďalšou príčinou zrýchleného dýchania.
Stres a úzkosť môžu tiež spôsobiť zrýchlené dýchanie, najmä u ľudí s úzkosťovými poruchami.
Zrýchlené dýchanie môžu vyvolať aj metabolické príčiny alebo otravy.
Atypický zápal pľúc
Osobitným prípadom je takzvaný atypický, studený zápal pľúc.
Od typického zápalu pľúc ho odlišujú najmä prejavy, ktoré bývajú často nevýrazné.
Môže sa napríklad prejavovať len dlhotrvajúcim kašľom bez teplôt a iných výrazných prejavov.
Napriek chudobným príznakom aj často normálnemu nálezu pri fyzikálnom vyšetrení je táto diagnóza o to výraznejšia na röntgenovej snímke.
Tento typ zápalu spôsobujú odlišné baktérie od tých, ktoré sú zodpovedné za klasický zápal pľúc, preto aj antibiotická liečba je obyčajne odlišná.
Kedy okamžite volať záchrannú službu
Pri ťažkostiach s dýchaním uvedených vyššie.
Pri zástave dychu.
Pri zmodrávaní pier alebo líc, keď dieťa nekašle.
Ak si myslíte, že dieťa je v akútnom ohrození.
- pri výrazne zrýchlenom dýchaní,
- pri vťahovaní jamky pod krkom, medzirebrových alebo podreberných priestorov,
- pri výraznej námahe alebo neschopnosti dýchať,
- pri zmodrávaní pier alebo líc,
- ak je dieťa „mimo“, hoci je bdelé,
- ak dieťa vyzerá alebo sa správa ako veľmi choré.
Kedy ísť ihneď na pohotovosť
- pri zmodrávaní pier alebo líc počas kašľania,
- pri hvízdavom zvuku počas dýchania alebo pri iných zvukoch spojených s dýchaním,
- pri vykašliavaní krvi,
- pri výrazne zrýchlenom dýchaní,
- pri horúčke nad 40 stupňov Celzia,
- pri silnej bolesti hrudníka,
- ak je dieťa „mimo“, hoci je bdelé,
- ak kašle dieťa s oslabeným imunitným systémom,
- ak kašle dieťa s ochorením pľúc, napríklad s cystickou fibrózou,
- pri akýchkoľvek pochybnostiach.
Ak sa kašeľ vyskytuje u detí mladších ako 4 mesiace, návšteva lekára je nutná vždy a treba vylúčiť zápal pľúc.
Pri ročnom dieťati je potrebné kontaktovať pediatra najmä vtedy, ak zrýchlené dýchanie pretrváva v pokoji, opakuje sa alebo sa spája s kašľom, horúčkou, sipotom, odmietaním tekutín či zhoršeným celkovým stavom.
Kedy kontaktovať pediatra do 24 hodín
- ak má dieťa dlhé záchvaty kašľa trvajúce 5 a viac minút,
- ak horúčka trvá dlhšie ako 3 dni,
- ak sa horúčka vráti po viac ako 24 hodinách odvtedy, čo ustúpila,
- pri bolestiach hrudníka aj mimo kašľania,
- ak si myslíte, že dieťa má byť vyšetrené, no nejde o akútny stav,
- pri akýchkoľvek pochybnostiach či otázkach.
Bezodkladne kontaktujte primárneho pediatra Vášho dieťaťa, podľa možností Vás objedná na vyšetrenie čo najskôr.
Uvedené príznaky nevyžadujú okamžitú pomoc.
Čo môže lekár pri zrýchlenom dýchaní vyšetriť
Diagnóza pneumónie vychádza z klinického obrazu, röntgenologického nálezu a výsledkov laboratórneho vyšetrenia.
Pre určenie pôvodcu pneumónie sa využíva mikrobiologické a sérologické vyšetrenie.
Typickým röntgenologickým nálezom na snímke hrudníka je zatienenie.
Súčasne môže byť viditeľný aj výpotok v pohrudničnej dutine, na ktorého posúdenie sa využíva ultrazvukové vyšetrenie.
Pri podozrení na bakteriálnu pneumóniu sa u spolupracujúcich detí odoberá spútum na klasické bakteriologické vyšetrenie.
Kultivačné nálezy vo výteroch z nosa alebo hltana však neznamenajú určenie pôvodcu pneumónie.
V posledných rokoch sa pri pneumóniách, najmä s ťažkým priebehom, využíva rýchla diagnostika pomocou metód molekulárnej biológie založená na dôkaze DNA alebo RNA pôvodcu v biologickom materiáli, najčastejšie pomocou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR).
Pri bronchiolitíde lekár určí diagnózu pozorovaním dieťaťa a počúvaním zvukov jeho dychu pomocou stetoskopu.
V závažných prípadoch bronchiolitídy môže lekár nariadiť laboratórne testy a röntgenové snímky.
Pri vírusovom testovaní lekár odoberie vzorku hlienu jemným vložením tampónu do nosa dieťaťa.
Röntgen hrudníka môže lekár vykonať na zistenie príznakov pneumónie.
Krvný test môže pomôcť skontrolovať počet bielych krviniek dieťaťa.
Liečba závisí od príčiny
Vzhľadom k tomu, že okamžitý dôkaz pôvodcu pneumónie je náročný, úvodná antibiotická liečba vychádza zo skúsenosti.
Voľba antibiotika závisí od klinického stavu dieťaťa, jeho veku a prípadnej prítomnosti ďalšieho ochorenia.
Podávajú sa antibiotiká so širokým spektrom účinku pokrývajúce možné pôvodce.
Väčšina pneumónií, ktoré vznikli mimo nemocnice, má ľahký priebeh a lieči sa antibiotikami ambulantne.
Výnimku tvoria dojčatá, ktoré si spravidla vyžadujú hospitalizáciu a vnútrožilové podanie antibiotík.
Pri pneumóniách s ťažším priebehom sa pri hospitalizácii podávajú vnútrožilové cefalosporínové antibiotiká.
Pri podpornom liečení sa používajú lieky na potlačenie horúčky, uľahčenie vykašliavania hlienov, rozšírenie stiahnutých priedušiek a v indikovaných prípadoch aj celkové protizápalové lieky.
Pri pneumóniách s ťažkým priebehom sa používa liečba kyslíkom a v najťažších prípadoch aj ventilačná podpora až umelá pľúcna ventilácia.
Pri bronchiolitíde zatiaľ neexistuje špecifický liek.
Infekcia trvá približne dva až tri týždne.
Vo väčšine prípadov je možné liečiť deti doma.
Spolu s bronchiolitídou sa môžu vyskytnúť iné infekcie, ako je infekcia ucha alebo zápal pľúc. Na tieto infekcie môže lekár predpísať antibiotiká.
Čo možno urobiť doma
Znížiť teplotu - vhodné sú vlažné celotelové zábaly alebo sprcha, a následne prezliecť dieťa do suchého, vzdušného a dobre savého odevu, prípadne podávať lieky typu Panadol a Nurofen vo forme sirupov, s ohľadom na alergie.
Podávať tekutiny - v malých dávkach a častejšie, vhodnejšie sú vlažné čaje.
Zabezpečiť dostatok čerstvého vzduchu - vyvetrať.
Ak dieťa kašle, uľahčiť mu vykašliavanie.
Pri ročnom dieťati sledujte najmä to, či prijíma tekutiny, močí, reaguje na okolie a či sa po znížení teploty alebo upokojení dýchanie spomaľuje.
Lieky proti horúčke podávajte podľa odporúčania lekára alebo podľa príbalového letáku s ohľadom na vek a hmotnosť dieťaťa.
Ventolin alebo iné lieky na rozšírenie priedušiek nepodávajte bez odporúčania lekára.
Prevencia respiračných ochorení
V čase zvýšeného výskytu respiračných ochorení nenavštevovať väčšie kolektívy a nebrať dieťa na miesta, kde je sústredený väčší počet ľudí, napríklad do obchodných centier.
Vhodnejší je pobyt v prírode, najlepšie v lese.
Dostatok vitamínu D je tiež veľmi dôležitý.
V prevencii zápalu pľúc s ťažkým priebehom má veľký význam očkovanie.
Negatívny vplyv má expozícia cigaretovému dymu a znečistenie životného prostredia.
Ak sa stav dieťaťa zhoršuje, dýchanie je stále rýchle alebo namáhavé, dieťa odmieta piť či modrie, nečakajte na ďalší vývoj a vyhľadajte urgentnú zdravotnú pomoc.