Ako dieťa nakreslí byvola: význam kresby, vývinové štádiá a citlivá interpretácia

Detská kresba je prirodzenou formou vyjadrenia a prejavu. Dieťa prostredníctvom nej môže zachytiť svoje sny, fantáziu, realitu, potreby aj emócie, ktoré ešte nedokáže presne pomenovať slovami. Ak dieťa nakreslí byvola, samotný motív nemusí mať jeden pevne daný význam: dôležité je, v akom veku dieťa je, čo o obrázku hovorí, aké farby a línie používa, kam byvola umiestni a akú úlohu mu v príbehu prisúdi.

Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality.

Čo môže znamenať, keď dieťa nakreslí byvola

Byvol môže byť pre dieťa jednoducho zviera, ktoré pozná z knihy, rozprávky, obrázka, návštevy zoologickej záhrady alebo z vlastnej predstavivosti. Môže predstavovať silu, veľkosť, pokoj, nebezpečenstvo, ochranu, tvrdohlavosť alebo dobrodružstvo. Význam však nemožno určovať iba podľa názvu zvieraťa.

Kresba, v ktorej sa objaví byvol, môže zachytávať to, čo dieťa prežíva a čo je preň dôležité. Ak sa dieťa nakreslí v nejakej situácii, znamená to, že po nej možno túži alebo o nej sníva. Ak napríklad na obrázkoch často športuje, znamená to, že v jeho živote zaujíma dôležité miesto alebo by ho dieťa chcelo.

Pri interpretácii je preto dôležité spýtať sa:

• Čo byvol na obrázku robí?
• Kde sa nachádza?
• Je sám alebo sú pri ňom ďalšie zvieratá a postavy?
• Je byvol pokojný, veselý, nahnevaný alebo vystrašený?
• Je veľký v porovnaní s ostatnými objektmi?
• Aké farby dieťa použilo?
• Čo znamená byvol pre samotné dieťa?

Na záver nezabudnite, že pri interpretácii detských kresbičiek nie je nič jednoduchšie než ako sa malého Moneta na jeho impresie opýtať. Ak totiž nakreslí napríklad postavu so zavretými očami, nemusí to hneď svedčať o introvertnom type osobnosti. Postava vášho dieťaťa možno iba spí.

Prečo deti kreslia zvieratá

Zvieratá a postavy ľudí sú vo všeobecnosti jednými z najobľúbenejších objektov detských kresieb. Zvieratá umožňujú dieťaťu vyjadriť vlastnosti, ktoré si všimlo vo svete alebo ktoré mu pripisuje na základe fantázie. Byvol môže byť napríklad súčasťou príbehu o farme, lese, výprave, zápase alebo ochrane rodiny.

Kreslenie je spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo dieťa prežíva a čo je preň ťažké. A naopak kreslením vyjadruje radosť a lásku, napr. keď tvorí pre blízkeho človeka, mamu alebo otca, a svoj výtvor daruje.

Kresba zlepšuje priestorové vnímanie, je súčasťou symbolickéhoé komunikačného systému a mnohí považujú čmáranie za vývinový most medzi hovorenou a písanou formou jazyka.

Vývin detskej kresby podľa veku

Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.

Prvý rok: škvrny a bodky

Dieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí.

Začiatky detského výtvarného prejavu prichádzajú okolo 18. mesiaca. Najskôr ide len o línie, kostrbaté čiary. Najmenšie deti by mali začínať na čo najväčšom podklade.

Druhý až tretí rok: čmáranice

Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb.

V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.

Tretí až štvrtý rok: hlavonožce

Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily.

Z čmáraníc okolo 3. roku vznikajú hlavonožce. Teda hlava/ kruh/ s končatinami ako linkami. Bez krku a trupu, ten pridajú až neskôr.

Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Ak dieťa v tomto veku nakreslí byvola ako jednoduchý kruh s nohami a rohmi, ide o primeraný spôsob znázornenia, nie o problém alebo nedostatok.

Štvrtý až piaty rok: viac detailov

Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.

V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary.

Šiesty až siedmy rok: proporcie a úplnejšie postavy

V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie.

Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je.

Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.

Na čo sa pozerať pri kresbe byvola

Veľkosť zvieraťa

Pri interpretácii postáv napovie veľa už ich veľkosť. Veľké postavy naznačujú dominantné osobnosti a ak sú navyše bez krku a s asymetrickými končatinami, dieťa môže byť impulzívne.

Pri byvolovi však treba veľkosť posudzovať aj podľa jeho skutočnej predstavy o zvierati. Dieťa môže nakresliť byvola veľkého preto, že ho vníma ako mohutné zviera, nie preto, že by kresba vyjadrovala dominanciu alebo napätie.

Umiestnenie na papieri

Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie.

V prípade detskej kresby zohráva významnú úlohu aj jej umiestnenie na papieri. Podľa skúseností terapeutov vrchná časť papiera zastupuje intelektuálnu a duchovnú oblasť, kontakt dieťaťa s okolitým prostredím. Spodná časť naopak poukazuje na nevedomie jedinca, jeho pudy, erotické predstavy a sexuálny vývoj.

Takéto významy však nemožno používať samostatne. Byvol umiestnený hore môže byť jednoducho na oblohe alebo na kopci, zatiaľ čo byvol v dolnej časti môže stáť na zemi, v tráve alebo pri vode.

Postavenie byvola v príbehu

Dieťa už dokáže cielene spojiť viaceré objekty do jedného celku a vytvára z nich príbeh, kompozíciu. Preto je užitočné zistiť, čo sa na obrázku deje. Byvol môže niekoho chrániť, niekam kráčať, utekať, odpočívať, zápasiť alebo sa hrať.

Deti kreslia viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslia ako ju vidia ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet.

Čiary a tlak pastelky

Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera.

Neistota a nízke sebavedomie: Čo-to môžu napovedať už samotné linky. Ak sú tenké, ľahko naznačené a dieťa ich gumuje a prekresľuje, prípadne ak používa pravítko, naznačuje to neistotu a nízke sebavedomie.

Problém s agresivitou: Hrubé čiary, ktoré môžu miestami papier pretrhnúť, môžu svedčiť - naopak - o problémoch s agresivitou.

Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia.

Farby byvola

Pri kreslení zohráva dôležitú úlohu aj výber a použitie konkrétnych farieb. Tie poukazujú na vzťah medzi kreslením a osobnosťou dieťaťa.

Expresivita farby úzko suvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať.

Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti.

Ak dieťa nakreslí čiernu oblohu, nemusí byť hneď depresívne. Čo sa týka farebných preferencií, pre deti v predškolskom veku je typické, že citové pôsobenie farieb často prevažuje nad ich reálnym významom.

Práve preto zvyknú deti kresliť modrú trávu, zelenú oblohu či červené stromy. Avšak to neznamená, že keď dieťa nakreslí čiernu oblohu, musí byť hneď depresívne alebo zlostné.

Pokiaľ ide o čiernu pastelku, môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy. Nezabudnite sa s dieťaťom rozprávať, klásť otázky bez toho, aby ste mu navrhli konkrétnu odpoveď.

Čo znamenajú detaily na kresbe

Dieťa môže postavy nakresliť celé, ale môžu sa vyskytnúť aj prípady, keď dieťa niečo pri kreslení vynechá, prípadne sa vyskytujú nadbytočné prvky. Sú to práve vynechávky, ktoré bývajú veľmi príznačnými signálmi, že niečo nie je v poriadku.

Pri kresbe byvola môže byť dôležité, či má rohy, oči, nohy, chvost, srsť, kopytá alebo iné prvky. Chýbajúce detaily však samy osebe neznamenajú problém. Závisia od veku, skúseností, času, ktorý dieťa kresleniu venovalo, a od toho, čo chcelo obrázkom vyjadriť.

Luquet tvrdí, že detaily na postave pribúdajú s vývojom mentálnej úrovne. To ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy zavisí od jeho intelektuálneho vývinu.

Byvol v kresbe rodiny

Samostatnou kategóriou sú kresby rodiny, z ktorých možno vyčítať, ku komu má dieťa najbližšie a aké roly jednotliví príslušníci predstavujú. Kresba zvieraťa v rodinnej scéne môže dopĺňať príbeh o vzťahoch, ochrane, sile alebo bezpečí.

Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval.

Na čo by si mal dať pozor? „Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.“

Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu.

Ak byvol stojí pri dieťati, môže byť preňho významným spoločníkom, ochrancom alebo súčasťou bezpečného sveta. Ak je oddelený plotom, cestou alebo veľkou vzdialenosťou, môže ísť o prvok príbehu, ktorý dieťa vytvára. Je potrebné spýtať sa ho, čo vzdialenosť znamená.

Projektívne techniky a kresba rodiny

Projektívne techniky pochádzajú zo psychodynamicky orientovaných výskumných a terapeutických prístupov. Jednou z takýchto techník je napríklad metóda kresby rodiny.

Detská kresba je viazaná na aktuálny psychický stav, na štruktúru osobnosti. Okrem iného odráža aj intelektuálnu úroveň dieťaťa, emocionálnu rovnováhu, či poukazuje na jeho povahové črty.

Predstavuje nielen určitú formu tvorivej aktivity, ale zároveň ponúka reprezentáciu vnútorného sveta pocitov dieťaťa. Na detskú kresbu je potrebné nazerať v prvom rade symbolicky, nakoľko ňou dieťa odhaľuje nielen vedomé, ale aj nevedomé priania, túžby, záujmy či trápenia.

Test kresby rodiny som zvolila za účelom snahy o detekovanie príslušnej rodinnej ideológie z hľadiska subjektívneho vnímania dieťaťa.

Kritériá analýzy sú prebrané od klinických psychológov.

• Kto je na obrázku?
• Ak ide o uzavretý útvar, kto ho „uzatvára“? Otec? Matka? Starý otec?
• V akom poradí dieťa jednotlivých členov kreslí?
• Kam jednotlivé postavy umiestňuje?
• Ktoré postavy sú pri sebe a ktoré sú oddelené?
• Aké detaily a atribúty jednotlivým postavám pridáva?

Rodinné vzťahy a význam autority

Vzťahová dynamika v každej rodine je určovaná súborom pravidiel, ktorými sa riadi „každodenný život“. Tieto pravidlá sa týkajú rôznych sfér života.

Okrem nich však existuje ďalšia skupina pravidiel, ktoré sú v úzadí a odhaľujú sa oveľa ťažšie. Ide o pravidlá, ktoré majú mnoho spoločného so slobodou prejavu.

Môžu ľudia doma slobodne hovoriť o tom, čo si myslia, čo cítia? Môžu vyjadrovať pocity bezmocnosti, hnev, strach? Komu môžu o svojich pocitoch, prianiach, túžbach povedať?

Rodinná ideológia predstavuje súhrn kultúrne špecifických predstáv, hodnôt a noriem týkajúcich sa toho, ako by mali byť usporiadané vzťahy v rodine.

Ako príklad nám poslúži „patriarchálna“ rodinná ideológia. Tá je orientovaná na predkov, typicky sa spája s patrilinealitou, patrilokalitou a s usporiadaním, pri ktorom sú fakticky plnoprávni muži.

V tejto rodinnej ideológii sa autorita pripisuje starším mužom patriacim do otcovskej línie. Autorita v ideálnom prípade, ktorý definuje príslušná rodinná ideológia, je tak zreteľne stanovená.

Pri kresbe rodiny môže dieťa takúto hierarchiu vyjadriť veľkosťou postáv, ich umiestnením, poradím kreslenia, detailmi oblečenia alebo tým, kto stojí v strede kompozície.

Ako sa rozprávať s dieťaťom o byvolovi

Vždy je dobré sa s dieťaťom o jeho kresbách porozprávať, ak chceme, aby sa pre nás cítilo dôležité a aby sme pochopili, čo nám chce svojou kresbou oznámiť.

Rodičia sa tiež môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo. Môžu použiť vety - Ďakujem za tvoju kresbu, povieš mi, čo si nakreslil? Čo si myslíš o svojej kresbe?

Pri kresbe byvola možno položiť otvorené otázky:

• „Povieš mi niečo o tomto byvolovi?“
• „Ako sa byvol cíti?“
• „Kam ide?“
• „Kto je jeho kamarát?“
• „Čo sa stane ďalej?“
• „Čo sa ti na obrázku páči najviac?“

„Keď sa ma rodičia pýtajú, ako reagovať na kresby detí, navrhujem, aby namiesto pochvaly použili slová: „Ó, aká krásna kresba“ a môžu podrobne opísať, čo vidia. Napríklad - vidím tu veľkú fialovú škvrnu; všimla som si, že si použil len tri farby… Vidím dievčatko so psíkom, ktoré stojí uprostred strany, môžeš mi o tom povedať viac?“

Čomu sa pri interpretácii vyhnúť

Samozrejme, všetci hľadáme v kresbách detí určité skryté významy, avšak dajte si pozor, aby ste to zbytočne nepreanalyzovali.

Niekedy sú kresby iba kresby. Uvedené stereotypy navyše vychádzajú zo všeobecných pozorovaní psychológov, a tak ich treba vnímať vždy v širšom kontexte reality dieťaťa.

Jednotlivé prvky na kresbe môžu byť interpretované rôzne. Preto nemožno z jedného byvola, jednej farby, jedného vynechaného detailu ani z jedného silného ťahu vyvodzovať jednoznačný záver o psychickom stave dieťaťa.

Ak dieťa nakreslí čierneho byvola, neznamená to automaticky smútok. Ak nakreslí obrovského byvola, nemusí ísť o agresivitu. Ak byvol nemá rohy alebo chvost, nemusí to znamenať citový problém. Rozhodujúci je vek, celková kresba, opakovaný spôsob zobrazovania a rozhovor s dieťaťom.

Ako podporovať dieťa v kreslení

Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou.

My, rodičia, keď chceme aby sa detský mozog optimálne vyvíjal, nemali by sme zasahovať do procesu tvorenia.

Či už teda vaše dieťa prejaví záujem o kreslenie alebo nie, majte poruke a na viditeľnom mieste pripravené materiály pre prípad túžby po vizuálnom spracovaní udalostí a poskytnite im na to dostatok času.

Nebojte sa do kreslenia zapojiť, nehodnoťte, len sa rozprávajte o kresbách. Neexistujú „dobré“ a „zlé“ kresby.

Skôr než si vaše dieťa nájde svoj vlastný jedinečný štýl, dajme mu možnosť experimentovať s rôznymi technikami.

Myslite aj na to, že kreslenie rozvíja jemnú motoriku dieťaťa a koordináciu oko-ruka.

Kreslenie pomáha skrotiť to, čo je ťažké, ale aj osláviť to, čo má pre dieťa význam. Reguluje emocionálne napätie a slúži na zvládanie emócií, ako je hnev alebo strach.

Praktický postup: ako nakresliť byvola

Ak chce dieťa nakresliť byvola, môže začať jednoduchými tvarmi a postupne pridávať detaily. Dôležitejšie než presná podobnosť so skutočným zvieraťom je, aby kreslenie zostalo prirodzenou a tvorivou činnosťou.

1. Najskôr môže nakresliť veľké telo byvola.
2. Potom môže pridať hlavu a výraznú siluetu.
3. Na hlavu možno doplniť rohy, oči, uši a ňufák.
4. Ďalej môže pridať nohy, chvost a srsť.
5. Okolo byvola môže vytvoriť trávu, stromy, vodu, dom, plot alebo ďalšie postavy.
6. Napokon môže obrázok doplniť farbami a vlastným príbehom.

Dieťa k vám príde s kresbou - chváliť či nie? Rodičia sa môžu dieťaťa spýtať, čo si samo myslí o tom, čo nakreslilo.

Zachytenie videného, nie obkreslovanie z fotografií.

Preto Vám odporúčam, aby ste boli prítomní pri rozvoji Vášho dieťaťa, ale aby ste ho svojimi obsesiami, strachom a predstavou dokonalosti nezaťažovali.

tags: #ako #dieta #nakresli #byvola