Ako naučiť dieťa kresliť: od prvých čarbaníc po postavu a vlastné príbehy

Kreslenie patrí medzi jednu z najobľúbenejších činností detí. Je skvelým spôsobom, ako trénovať predstavivosť a tiež trpezlivosť.

Kreslenie je viac než len zábava - podporuje jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko, predstavivosť aj vyjadrovanie emócií. Pomáha deťom rozvíjať reč, sústredenie a sebavedomie. Keď dieťa kreslí, vytvára si vzťah k svetu okolo seba a učí sa ho chápať vlastným spôsobom.

Najdôležitejšie je vytvoriť dieťaťu bezpečný priestor na skúšanie, nenútiť ho do výkonu a rešpektovať jeho vlastné tempo. Vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.

Prečo je kreslenie pre dieťa dôležité

Kreslenie nie je pre dieťa len kratochvíľou či spôsobom, ako vyplniť voľný čas. Je to jeden z najprirodzenejších prejavov detskej psychiky a kľúčový nástroj sebavyjadrenia.

Od momentu, kedy dieťa prvýkrát uchopí farbičku a zanechá na papieri stopu, začína fascinujúca cesta objavovania vlastnej identity a sveta, ktorý ho obklopuje.

Kreslenie je pre dieťa spôsobom, ako vyjadriť vnímanie seba samého a sveta okolo. Sú to akési vnútorné detské vyjadrenie, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo.

Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Súvisia so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami.

Kreslenie je základná zručnosť, ktorá nielenže podporuje predstavivosť detí, ale zlepšuje tiež jemnú motoriku. Učiť vášho drobca kresliť môže byť zároveň príležitosťou na prehĺbenie vzájomného vzťahu a obohacujúcim zážitkom nielen pre detičky, ale aj pre vás ako rodiča.

Najprv nechajte dieťa čmárať

Prvým krokom, ako sa dostať ku kresleniu, je skúsiť čmáranie. Potrebovať budete veľa papiera, farbičky a stačí už len nechať dieťa robiť to, ako samo chce.

Nechajte maličké deti čmárať. Len tak behať pastelkou po papieri, chvíľu červenou, chvíľu zelenou, a nakoniec cez to celé čiernou. Zhora dole, sprava doľava, alebo do kruhu. Akokoľvek dieťa chce.

Čmáranie dáva dieťaťu slobodu a voľnosť. Dovoľuje mu to vyliať zo seba všetky nahromadené emócie. Pre malé deti od jedného až do niekoľkých rokov je čmáranie forma vyjadrenia sa.

Je to spôsob, ako transformujú zážitky a spomienky do podoby, ktorú môžu odovzdať vonkajšiemu svetu. Čmáranie mu dáva voľnosť a je tiež istým spôsobom sebavyjadrenia sa, čo je prospešné najmä pri malinkých detičkách, ktoré ešte nevedia rozprávať.

Dieťatko tak dostane zo seba von to, čo práve potrebuje; všetky nahromadené emócie môže vyjadriť na papier.

Iste, ak dieťa naučíte niečo nakresliť, trénujete s ním jemnú motoriku, držanie ceruzky a pripravujete ho na písanie. Toto všetko však dieťa trénuje aj čmáraním.

Takisto drží tú pastelku v ruke a takisto ňou behá po papieri, aj keď možno o čosi intenzívnejšie a emotívnejšie.

Aj čmáranie je umenie. Umenie nie je len o technike, ale o vyjadrení myšlienky a pocitu.

Ak ho ale necháte len tak čmárať, bude si robiť všetko po svojom tak, ako mu diktuje jeho vnútro.

Detská kreativita je nádherná a taká čistá, že sa naozaj neoplatí ju poškvrniť našimi dospeláckymi predsudkami.

Ako podporiť slobodné čmáranie

• Stačí mu papier a pastelky, a tým mu dáte dostatočný priestor na to, aby samé pracovalo na svojom rozvoji.
• Nepredkreslujte nič.
• Môžete ale podporiť spoločné kreslenie.
• Sadnete si spolu a budete čmárať aj vy.
• Dôležité je, aby ste ho do toho nenútili a nechali mu voľné ruky, ideálne aj voľnú dlážku s veľkým výkresom či papiermi všade naokolo.
• Zo začiatku to možno bude pár minút a prestane ho to baviť.
• Hlavné je, že to bude robiť samé od seba.

Kým niektoré deti túžia po maľovaní v súkromí, iní uprednostňujú spoločné vytváranie. V tom prípade sa pustite do kreslenia - čmárania spolu s nimi a užite si to.

Vývoj detskej kresby podľa veku

Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase.

Vývoj kresby neprebieha náhodne, ale v jasne definovaných etapách, ktoré súvisia s dozrievaním centrálnej nervovej sústavy a zdokonaľovaním svalstva ruky.

Je dôležité zdôrazniť, že každé dieťa má svoje vlastné tempo. Niektoré deti začnú pridávať detaily skôr, iné potrebujú viac času na experimentovanie so základnými tvarmi.

Okolo 1 roka: prvá stopa na papieri

Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu.

Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.

Deti začínajú robiť prvé čarbanice okolo 12-18 mesiacov. Prvé štádium kresby je nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel.

Deje sa tak približne okolo 11-20 mesiaca jeho života.

Okolo 2 rokov: čmáranice dostávajú význam

Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý.

Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál.

Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľkokrát.

Vo veku 1,5-2 roky už po prvýkrát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.

Okolo 3 rokov: základné tvary a hlavonožec

Už 2,5-ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament.

Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako kruh, špirála a podobne. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď sa to nikdy celkom nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje.

Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.

Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov.

Hlavonožec je postava, ktorú tvorí veľký kruh predstavujúci hlavu aj trup súčasne, z ktorého vyrastajú čiary - ruky a nohy.

Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos.

V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.

Prvým skutočným zobrazením človeka je takzvaný „hlavonožec“ - kruh a z neho trčiace ruky a nohy.

Pre dospelého to môže pôsobiť komicky, no pre dieťa je to obrovský úspech.

Nehaňte ho za to, že jeho prvotné zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch, sa od reálnej osoby značne líši a skôr pripomína nejakého iného živočícha.

Dôvodom nie je jeho nepochopiteľné umelecké videnie sveta, ale skôr nedostatočne rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika.

Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu, aj preto sa od začiatku sústredí na zobrazenie hlavy a detailov tváre.

Nič to, že vynechá trup a nohy a ruky sú iba tenké paličky, podstatné je, aby mala postava veľké oči a niekedy aj mihalnice a obočie.

Ústa zobrazí len polovica detí v tomto veku a nos, vlasy dokonca iba tretina.

Okolo 4 rokov: predstavy, zážitky a proporcie

Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie.

Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu.

Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval.

Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar.

Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania.

Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.

Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov.

Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať.

Okolo 5 rokov: hlava, trup a krk

V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. rokom.

Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína používať už aj krk.

Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový alebo obdĺžnikový.

Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne, teda jednou čiarou.

Konvenčná kresba postavy, samozrejme v závislosti od kresliacich schopností dieťaťa, prichádza na rad až medzi 5. a 6. rokom.

Je charakteristická zobrazením všetkých dôležitých častí tela, aj ich priestorové usporiadanie býva už správne, avšak proporčne to ešte sedieť nemusí.

Najčastejším detailom, na ktorý sa kresliaci predškolák zameriava, sú oči, následne ústa a nos.

Hlavu s trupom už zvyčajne spája krk. Postupne deti pridávajú postave chodidlá a dlane, aj keď možno nie so správnym počtom prstov.

Okolo 6 rokov: kompletnejšia postava

V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne.

Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie.

Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore.

Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5 % päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky.

Okolo 7 rokov: vizuálny realizmus

Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období takzvaného vizuálneho realizmu.

Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien a znázorňujú už aj krk.

Oblečenie, vlasy a podobne sú viac prepracované.

Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné.

Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti.

Posudzovať ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické a nedostatočné.

Ako naučiť dieťa kresliť bez tlaku

Povzbudzovanie detí k umeleckým schopnostiam je skvelý spôsob, ako podporiť ich kreativitu a sebavyjadrenie.

Ak chcete podporovať kreativitu dieťaťa, nerobte to tým, že ho naučíte kresliť podľa presnej predlohy.

Ak ho necháte tvoriť vlastným spôsobom, bude si robiť všetko po svojom tak, ako mu diktuje jeho vnútro.

Nemusíte ho hneď opravovať, skôr mu môžete jemne ukázať, ako pridať ďalšie časti tela.

Nekritizujte, ale povzbudzujte - ak má postava štyri ruky, modré zuby alebo obrovskú hlavu, je to len prejav detskej fantázie.

Podporujte slovami, nie hodnotením - namiesto „To je pekné“ skúste „Vidím, že si nakreslil veľké okno!“.

Najlepšia podpora je pozitívna pozornosť a rešpekt k detskej tvorivosti.

Ukážte, že kreslenie je zábava aj pre vás - dieťa vás bude napodobňovať.

Nie každé dieťa má rado kreslenie - a to je v poriadku. Netlačte na výkon.

Skúste kombinovať kreslenie s tým, čo dieťa baví - napríklad nakresliť dráhu pre autíčka, plánik domu z lega alebo príbeh k obľúbenej hračke.

Praktické hry, ktoré pomáhajú s kreslením

Hra na zrkadlo

Postavte sa pred zrkadlo a spoločne pomenúvajte časti tela.

Skúste si spoločne pozrieť do zrkadla a pýtať sa: „Kde končia tvoje ruky?“

U malých detí sa oplatí začať s jednoduchými čiarami. Skúste hru: postavte sa spolu pred zrkadlo, vystrite ruky a nechajte dieťa pomenovať, kde sa začínajú a kde končia.

Obkresľovanie tieňov

Ak svieti slnko, skúste vonku na chodník obkresliť kriedou tieň postavy.

Skladanie z geometrických tvarov

Naučte dieťa, že hlava je kruh, trup ovál a nohy obdĺžniky.

Určite najprv začnite s jednoduchými tvarmi, ako je kruh, štvorec, obdĺžnik či trojuholník.

Potom môžete vášmu drobcovi ukázať, ako sa dajú jednotlivé tvary kombinovať a vytvárať tak zložitejšie objekty.

Kreslenie za 60 sekúnd

Hrajte sa na „rýchlokresbu“: nastavte si minútku a skúste spolu nakresliť postavu za 60 sekúnd.

Potom to zopakujte bez časového limitu.

Kreslenie podľa príbehu

Zapojte príbehy - vymyslite spolu krátky dej: „Dnes ide tvoja postava do cirkusu. Čo má na sebe?“

Inšpirujte sa knihami a rozprávkami - vyberte si obľúbenú detskú knihu alebo rozprávku a skúste nakresliť jej hrdinu.

Nie presne podľa predlohy, ale po svojom.

Ak chcete rozvíjať detskú predstavivosť, je dobré čítať im aj knihy. Tie potom môžu preniesť do svojich kresieb.

Kreslenie podľa fotografií

Najlepšie sú vlastné fotky. Vytlačte fotografiu, na ktorej je vaše dieťa, s vami alebo s kamarátmi.

Fotku z dovolenky, z ihriska, z narodeninovej oslavy. Čokoľvek, čo na dieťa emočne vplýva a obnovuje jeho spomienky.

Fotku prilepte alebo prištipcujte na veľký papier a dajte dieťaťu pastelky, nech nakreslí, čo chce.

Jasné, že trojročné dieťa neprekreslí to, čo vidí na fotke, s precíznosťou hodnou Caravaggia.

Spomienky v ňom však vyvolajú emócie, ktoré čmáraním následne vyleje zo seba von.

Ako naučiť dieťa nakresliť postavu

Po prvých čmáraniach a nesmelom vyfarbovaní predkreslených obrázkov prichádza na rad pokus nakresliť postavu.

A kým iným by sa dieťa inšpirovalo, ak nie samo sebou, mamou či najlepším kamarátom?

Aj keď sa nám maľovanie a kreslenie môže zdať ako veľmi jednoduchá činnosť, niekedy to tak nie je.

Kreslenie ľudských postáv je v umení často považované za náročné. Je dôležité vyjadriť pózu, postavu a nezabudnúť na emócie.

Jednoduchý postup pre malé deti

1. Prvé postavy, ktoré deti kreslia, vyzerajú často ako „hlavonožce“ - kruh a z neho trčiace ruky a nohy.
2. Nakreslite jednoduchú čiaru smerom dole - môže to byť ovál, obdĺžnik alebo len rovná čiara.
3. Vysvetlite, že ruky sú po stranách tela.
4. Nohy môžete dieťaťu ukázať ako predĺženie tela.
5. Začnite veľmi jednoducho - dve bodky a úsmev.
6. Potom môžete pridať vlasy, obočie alebo aj pehy.

Zatiaľ sa nemusíte trápiť s kĺbmi a chodidlami.

Dieťa si tak začne rozvíjať fantáziu. Možno jeho postava dostane modré vlasy, obrovský klobúk alebo pirátsku pásku cez oko.

Ako kresliť postavu krok za krokom pre staršie deti

Keď premýšľame nad tým, ako kresliť postavu, je dobré začať od základov.

Jeden z najjednoduchších spôsobov, ako sa naučiť kresliť ľudskú postavu, je využitie panáčikov.

Namiesto nakreslenia plnej postavy vytvoríte najprv akúsi kostru, na ktorú potom nalepíte zvyšok tela.

Ak nemáte žiadnu predstavu o stavbe tela, najlepšie je začať študovať jeho štruktúru, pozorne skúmať svaly a kosti.

1. Základné tvary a línie

Ak nevieš, kde začať kresliť, začni hlavou.

Nakreslite ovál, ktorý určí veľkosť hlavy a smer pohľadu.

Pomocou čiar a kriviek znázornite polohu rúk a nôh a pomocou kruhov znázornite hlavu, trup a končatiny.

V tejto fáze je dôležité dodať pohybu pravidelnosť a živosť.

Umiestnenie častí tela je veľmi dôležité.

Odporúča sa začať výberom centra. Hranice by sa nemali stanoviť okamžite.

Rozdeľte telo na časti. Nakreslite rovnú zvislú čiaru, ktorá nedosahuje okraj listu.

Rozdeľte ho na 6 až 8 rovnakých častí. Je to potrebné na zachovanie proporcií.

Potom musíte nakresliť ďalšie čiary pre panvu a ramená.

Nesprávne umiestnenie spôsobí, že výkres bude neproporcionálny a budete musieť všetko prerobiť znova.

Svaly sú nakreslené v ováloch a potom sú zvýraznené kĺby.

2. Pridávanie objemu a detailov

Potom sa všetky časti spoja hladkou čiarou.

Nakreslia sa línie rúk, nôh a obrysy samotného trupu. Výsledkom je kompletná silueta.

Pre znázornenie ramien, lakťov a kolien použite kruhy, pre panvu ovál a pre hrudník obdĺžniky a štvorce.

Pri štúdiu ľudského tela pomôžu anatomické atlasy pre výtvarníkov.

Verohodnosť pohybov závisí od prirodzeného rozmiestnenia svalov a ich vzájomného pôsobenia.

Tvár začnite veľmi jednoducho - dve bodky a úsmev.

Potom môžete pridať vlasy, obočie alebo aj pehy.

Pri pridávaní prvkov tváre sa vyznačí bod brady a začiatok rastu vlasov.

Obrys krku je vytýčený od stredovej čiary. Teraz je na rade obrys ramien a topánok.

Ústa a nos sú tiež načrtnuté. Uši sú tiež načrtnuté od osi očí a tela.

Nakreslíme záhyby, opasok, golier a podrážky topánok.

Na džínsoch a vrchnom odeve sa v mieste ohybu lakťov vytvoria záhyby.

Záhyby dodajú objektu ilúziu pohybu.

Aby bol portrét realistický, môžete pridať široké a široké ťahy.

3. Proporcie ľudského tela

Pre všetky ľudské telá neexistujú striktné pravidlá proporcií, ale existujú body, z ktorých môžete vychádzať.

Ako merítko sa často používa priamo hlava objektu.

Všeobecne sa má za to, že hlava a dĺžka ľudského tela majú pomer 1 : 7,5 alebo 1 : 8.

Hlava bude tvoriť 1/7 celkovej výšky. Táto by sa do dĺžky človeka mala zmestiť sedemkrát až osemkrát.

Toto rozdelenie pomáha určiť polohu ostatných častí tela.

Na základe tohto rozdelenia môžeme logicky predpokladať, že polovica tela sa nachádza v blízkosti „štvrtej hlavy“, stred horných končatín je na úrovni pupka a zápästia sú na úrovni panvových kostí.

Ramená majú šírku dvoch hláv a nohy dĺžku štyroch hláv.

Dĺžka ruky od lakťa po končeky prstov by mala byť približne na výšku dvoch hláv.

Znalosť proporcií vám poskytne predstavu o parametroch štandardného ľudského tela a pomôže vám nakresliť postavy nielen zo života, ale aj z vašej fantázie.

Tieto pravidlá dobre znázorňujú statické modely, ale v dynamických pózach sú modifikované a komplikované.

4. Rozdiely medzi postavami

Ľudské postavy môžu mať odlišné tvary podľa pohlavia, veľkosti, veku, váhy či genetických vlastností.

Mužská postava sa vyznačuje širokými ramenami a užšou panvou, ktorá pripomína obrátený trojuholník alebo obdĺžnik.

Ženská postava má obvykle opačný pomer, výrazné panvové kosti a môže vyzerať ako pravidelný trojuholník alebo presýpacie hodiny.

Ženskú postavu charakterizujú jemné a ladné línie.

Zdôraznite ramená užšie ako boky a dbajte na správne zakrivenie pása.

Detská hlava je v porovnaní s ich telom väčšia, avšak ich tvár je proporcionálne menšia.

Oči bábätiek a detí sú viac zaoblené, okrúhlejšie a proporcionálne väčšie ako oči dospelých.

Tvár u detí tvorí asi 1/3 ich celkovej veľkosti lebky.

Nekreslite vlasy bábätiek príliš silno alebo príliš husté.

Rysy postavy určuje aj pomer svalov a tuku.

K inteligentnému zobrazeniu svalov je potrebné mať znalosti ľudskej anatómie, zatiaľ čo mechanizmy umiestnenia tuku sú variabilnejšie.

Všetky tieto parametre môžu mať, samozrejme, veľké rozdiely a nemožno ich zovšeobecniť.

V tomto prípade je najvhodnejšou radou sledovať ľudí a analyzovať ich charakteristiky.

Kreslenie postavy v pohybe

Kreslenie postáv v pohybe býva často jednou z najväčších výziev pre začínajúcich aj pokročilých ilustrátorov.

Najprv je dôležité pochopiť základné princípy pohybu ľudského tela.

Odporúčame začať jednoduchými skicami, ktoré zachytia hlavný smer pohybu a celkovú energiu postoja.

Pomôcť môže sledovanie skutočných ľudí pri rôznych aktivitách alebo využitie fotografií ako referenčných bodov.

Linka akcie

Začnite kreslením línie, ktorá vyjadruje hlavný smer a energiu pohybu.

Táto línia určuje dynamiku celej postavy.

Ťažisko tela

Sledujte posun ťažiska počas jednotlivých fáz pohybu, aby vaša postava pôsobila prirodzenejšie.

Poloha končatín

Zamerajte sa na vzájomné vzťahy medzi pažami a nohami, ich ohybom a smerom pohľadu či hlavy.

Práve tieto detaily dodávajú realistický vzhľad.

Pomôcky na kreslenie

Na začiatok je ideálne, ak sa detičky najprv oboznámia s farbičkami či pastelkami.

Keď už sa váš drobec zoznámil s pastelkami a farbičkami, môžete ho zoznámiť s čistým papierom a ceruzkou.

Ľudskú postavu možno kresliť akýmkoľvek materiálom, od obyčajnej ceruzky až po profesionálne farby.

Vďaka svojej univerzálnosti a jednoduchému používaniu je ceruzka najbežnejšia.

Papier

Stačí veľký papier.

Odporúča sa veľký formát, pokojne aj A3, pretože keď deti čmárajú, zvyknú vybehnúť za okraj a pokresliť stôl alebo podlahu.

Výborné sú zošity zviazané špirálou. Dobre sa v nich otáčajú strany a hlavne držia.

Je lepšie kúpiť si hladký a dostatočne hrubý papier.

Nepoužívajte nikdy hladký alebo lesklý papier. Takýto papier nemá dostatočnú štruktúru, na ktorej by sa udržal uhlík alebo grafit.

Nepoužívajte na kreslenie papier s obsahom kyselín. Dobre si pozrite na štítku, či papier obsahuje kyseliny, respektíve musí byť na ňom napísané Acid free, teda bez kyselín.

Dávajte pozor na zrnitosť papiera.

Tak isto ako príliš hladký, tak ani príliš hrubozrnný papier nie je na kreslenie vhodný.

Pastelky a voskovky

Môžete skúsiť obyčajné pastelky, voskovky, olejovky, fixky, čokoľvek.

Rôzne pomôcky - občas vymeňte ceruzku za voskovky, fixky, kriedy či vodovky.

Pastelku si nahnite tak, aby bol hrot vodorovne s papierom, a ľahkým prítlakom vyfarbite danú plochu.

Potom začnite ďalšou vrstvou.

Tvrdšie pastelky majú slabšiu pigmentáciu. Skvele ich ale orežete, hrot vydrží dlho a môžete s nimi nakresliť pekné detaily. A nemažú sa.

Mäkké pastelky sú pigmentované a sýte. Veľmi mäkké pastelky môžu pri nešikovnom zaobchádzaní tvoriť „voskovú stopu“.

Dobre sa miešajú.

Akvarelové pastelky je možné rozmazať vodou a v podstate tak vytvoriť maľbu.

Fixky, kriedy a vodové farby

Najväčšou výhodou fixiek na kreslenie je sýtosť stopy, ktorú zanechajú.

Čím hrubšiu fixku máte, tým väčšiu plochu môžete vyfarbiť.

Zároveň s nimi ľahko nakreslíte ostré prechody a obrysy.

Tučné fixy využívame napríklad na vyfarbovanie omaľovánok, či už detských, alebo tých pre dospelých.

V lete príde vhod krieda a chodník, v kancelárii deti zabaví whiteboard a fixka.

Staršie deti rozhodne využijú vodovky a výkresy na maľovanie, tie najzanietenejšie aj maliarske plátna a špeciálne farby.

Omaľovánky

Omaľovánky môžu byť užitočnou pomôckou na prvé oboznámenie sa s farbičkami a na tréning koordinácie ruky.

Dieťa si môže trénovať, ako sa správne drží farbička, ktorým koncom sa píše, jemnú motoriku, sústredenie aj rozlišovanie farieb.

Omaľovánky však nie sú úplne šťastný nápad ako jediná forma tvorenia.

Dieťa sa možno naučí vyfarbovať a kresliť v rámci hraníc, ale obrázok je daný a nemusí nad ním rozmýšľať.

Preto ich kombinujte s čistým papierom, voľným kreslením a vlastnými námetmi.

Magnetické a digitálne tabuľky

Jednou z najobľúbenejších pomôcok je tabuľka na kreslenie, či už magnetická, alebo moderná LCD verzia.

Mnohé deti majú strach z prázdneho papiera alebo z toho, že ak urobia chybu, pokazia celý výkres.

Tabuľka na kreslenie tento strach úplne eliminuje.

Jedným stlačením tlačidla alebo potiahnutím páčky sa obraz stratí a dieťa môže začať znova.

Okrem toho môžete skúsiť deťom predstaviť aj alternatívne spôsoby kreslenia, ako napríklad magnetické tabuľky, kriedy na tabuľu alebo chodník.

V dnešnej digitálnej dobe je len veľmi ťažké vyhnúť sa technológiám.

Na rozvoj detskej kreativity sú aplikácie na kreslenie priam stvorené.

Naproti videám a hrám, ktoré síce deti na chvíľu zabavia, majú grafické tablety pridanú hodnotu ako kreatívna aktivita.

Na začiatok však cvičte na papieri. Neskôr, ak vás zláka počítač, môžete kresliť aj na ňom.

Správny úchop a rozvoj grafomotoriky

Kreslenie postavy nie je len o nápade, ale aj o fyzickej schopnosti ovládať ruku.

Ak má dieťa problém s plynulosťou ťahu, je dobré zamerať sa na celkový rozvoj grafomotoriky.

Pred samotným kreslením robte s dieťaťom vo vzduchu veľké kruhy celou pažou.

Dbajte na to, aby dieťa nedržalo farbičku v pästi.

Nechceme, aby sa naše deti naučili kresliť s fixkou v celej dlani.

Lepšie je od začiatku trénovať s normálnymi pastelkami.

Ak sa nechcete pri kreslení krčiť, zvoľte stojan na kreslenie.

Pri kreslení si dieťa potrebuje sedieť pohodlne a zdravo.

Ako postupovať pri kreslení ceruzkou

Kreslenie je technika, pri ktorej sa zobrazenie dosahuje pomocou čiar.

Na to sa používajú materiály ako ceruzka, pero, uhoľ či tuš.

Základom kresby je vždy čiara.

Niektoré materiály dovoľujú, aby čiara mala rôzne vlastnosti, napríklad hrúbku alebo sýtosť.

Pomocou rôznych druhov šrafúr a textúr môže potom kresliar dosahovať pomocou kreslenia aj tmavé miesta na obrázku.

Na výslednom obrázku to však nie je vidieť, iba pri veľmi detailnom pohľade.

Ceruzky s označením B sú mäkké ceruzky.

Nemusíte na ne tlačiť a pritom sú na papieri krásne tmavé.

Čím vyššie číslo pred „B“, tým mäkšia ceruzka je.

Pokiaľ chcete nejakú plochu poriadne stmaviť, zvoľte čo najmäkšiu ceruzku.

Čím mäkšia ceruzka je, tým viac sa rozmazáva.

Ceruzky HB sú vhodné napríklad na jemné skicovanie.

Ceruzka HB sa nerozmazáva, ale pritom je pekne pigmentovaná.

Ceruzky s označením F sú na kreslenie nevhodné.

Ich označenie napovedá, že sú pevné, preto na papieri trošku drhnú.

Tu platí, že čím vyššie číslo, tým tvrdšia ceruzka je a tým menej viditeľnú urobí na papieri čiaru.

Kresbu si najskôr načrtnite tvrdšou ceruzkou, napríklad B alebo 2B.

Postupne sa dopracujte k vyšším číslam, napríklad 5B alebo 6B.

Postupným znižovaním tvrdosti docielite pekné tieňovanie.

Na najtmavšie miesta kresby používajte najmäkšiu ceruzku.

Tlačiť nemusíte. Kreslite plochou hrotu ceruzky a postupne vrstvite.

Pokiaľ totiž obrázku dodáte viac odtieňov farieb, viac vynikne.

Nekreslite na rovnom povrchu. Ak nemáte dostatok skúseností, otáčajte si papier zo všetkých strán, aby ste kresbu videli zo všetkých uhlov.

Lepšie tak uvidíte a opravíte nesprávne nakreslené časti.

Dobré je, ak si skontrolujete kresbu v zrkadle.

Kreslite pomaly. Netlačte ceruzkami na papier príliš.

Cvičenia, ktoré pomáhajú zlepšiť kresbu

Kreslenie vyžaduje nečakane veľa hodín tréningu.

Kreslenie sa, tak ako iné zručnosti, môže cvikom rozvíjať a zlepšovať.

Na začiatok si nedávajte žiadne veľké ciele.

Stačí, že vôbec načmárate niečo, čo má tvar.

Neriešte kompozíciu, ani kvalitu či presnosť.

Pri kreslení sa nenechajte odradiť neúspechom.

Prvé kreslené obrázky nebudú príliš umelecké. To však nevadí.

Ak vás táto činnosť baví, čoskoro sa zlepšíte.

Jednoduché predmety

Odporúčam cvičiť kreslenie podľa skutočných objektov v priestore.

Je to ťažšie, ale viac sa naučíte.

Čím jednoduchšia predloha, tým lepšie.

• Nakreslite stoličku.
• Na začiatok stačí nočný stolík či skriňa.
• Nakreslite vázu, fľašu alebo pohár.
• Nakreslite drapériu.
• Nakreslite svoju ruku s ceruzkou.
• Zoberte si zrkadlo a nakreslite svoju tvár.

Zistíte, aké ťažké je zachytiť správne perspektívu.

Na cvičení s drapériou sa budete učiť kresliť poltóny.

Kreslenie skutočných objektov zlepšuje vašu pamäť.

Ak máte v pláne kresliť veľkú skicu, najprv si objekt dôkladne vizuálne preskúmajte.

Skicovanie podľa predlohy

Jednou z ciest je, že si ako predlohu zvolíte nejakú kresbičku, ktorá sa vám páči.

Pre začiatok si vyberte radšej obrysovú kresbu.

Pri takomto cvičení sa vlastne začínate učiť preniesť na papier nejaký už existujúci tvar.

Nevadí, že vlastne odkresľujete cudzí obrázok. Nevadí, že to možno bude nepresné.

Ide o to, že sa učíte a cvičíte.

Nebojte sa skicovať.

Nakreslite si jemne ceruzkou obrázok. To umožní opravovať a upresňovať.

Keď máte skicu hotovú, použite pero s tušom a kresbu nakreslite presne priamo na pôvodnú skicu ceruzkou.

Počkajte niekoľko hodín, kým tuš dokonale zaschne.

Kresbu ceruzkou vygumujte.

Pozorovanie skutočných ľudí

Všímajte si ľudí okolo seba a študujte ich držanie tela či gestá.

Skúste sledovať ľudí pri rôznych aktivitách.

Pozorujte a analyzujte charakteristiky ľudí.

Porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť jediným spôsobom posudzovania jeho schopností.

Ako dieťa motivovať ku kresleniu

Dôležité je sa odhodlať a nezačínať s tým, že kreslenie odložíte na neskôr.

Nestanovujte dieťaťu cieľ, ktorý je príliš náročný.

Pozorujte, či ho kreslenie baví.

Ak dieťa pri niečom vie udržať pozornosť, je to signál.

Ak sa k tomu vracia dokonca častejšie, asi ho to baví.

Ukážte, že aj dospelý robí chyby a niečo gumuje.

Kreslite spolu - vezmite si vlastný papier a kreslite vedľa dieťaťa.

Vytvorte si doma galériu - hotové kresby môžete zavesiť na nástenku, chladničku alebo do rámu.

Svoje kresby si starostlivo uchovávajte. Po niekoľkých rokoch bude dieťa s úsmevom spomínať na to, koľko práce mu tá matlanica dala.

Nezabudnite pozorovať jeho progres, pretože to motivuje k ďalšej tvorbe.

Ak chcete rozvíjať kreslenie pravidelne, vhodné je kresliť ideálne denne alebo niekoľkokrát týždenne.

Ak má dieťa záujem, do výtvarného krúžku môže nastúpiť pokojne už v 4-5 rokoch.

Čomu sa pri učení kreslenia vyhnúť

• Neopravujte každú kresbu.
• Nesnažte sa dieťa prinútiť napodobňovať váš obrázok.
• Nehodnoťte kresbu iba slovami „pekné“ alebo „škaredé“.
• Nevyžadujte realistické proporcie od dieťaťa, ktoré ešte len objavuje základné tvary.
• Nevyvodzujte inteligenciu alebo celkovú vyspelosť iba z kresby.
• Nenechávajte omaľovánky nahradiť voľné kreslenie.
• Nesnažte sa dieťa zabaviť kreslením za každú cenu.
• Netlačte na výkon.

Ak sa dieťaťu nechce kresliť, skúste kreslenie prepojiť s tým, čo ho baví.

Nie každé dieťa má rado kreslenie - a to je v poriadku.

Najčastejšie otázky rodičov

Kedy má dieťa začať kresliť?

Už od 12 mesiacov môže čarbať.

Ako často by malo dieťa kresliť?

Ideálne denne alebo niekoľkokrát týždenne.

Musím dieťa opravovať, keď niečo kreslí zle?

Nie. Nejde o techniku, ale o tvorivý proces.

Mám dieťaťu ukazovať, čo má kresliť?

Môžete byť inšpiráciou, ale nenúťte ho napodobňovať.

Kedy zapísať dieťa do výtvarného krúžku?

Ak má záujem, pokojne už v 4-5 rokoch.

Čo ak sa dieťa kreslenia bojí?

Tabuľka na kreslenie môže odstrániť strach z prázdneho papiera alebo z chýb.

Pomáha aj veľký formát papiera, spoločné kreslenie a uistenie, že pri tvorení nemusí byť všetko dokonalé.

Jednoduchý plán na prvé kresliace aktivity

1. Pripravte veľký papier a niekoľko bežných pasteliek.
2. Nechajte dieťa niekoľko minút voľne čmárať.
3. Spoločne pomenujte farby, čiary a tvary bez hodnotenia.
4. Ukážte kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.
5. Skúste z tvarov vytvoriť slnko, dom, strom alebo jednoduchú postavu.
6. Postavte sa pred zrkadlo a pomenujte časti tela.
7. Nechajte dieťa nakresliť postavu vlastným spôsobom.
8. Pridajte krátky príbeh, oblečenie alebo predmet, ktorý postava drží.
9. Občas vymeňte ceruzku za voskovky, fixky, kriedy či vodovky.
10. Kresbu odložte, označte dátumom a neskôr porovnajte pokrok.

Kreslenie je jedinečný spôsob, ako deti objavujú svet aj samých seba.

Podporte túto schopnosť bez tlaku, s rešpektom a radosťou.

tags: #ako #dieta #naucit #kreslit