Hypotónia znamená zníženie svalového tonusu - napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu.
Hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém.

Čo je hypotónia u detí
Pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami, ktoré zásobujú jednotlivé svaly. Pôvod problému svalového napätia môže byť na každej úrovni, a to od mozgu až po nervy.
Hypotónia môže byť spôsobená inými stavmi, ktoré môžu ovplyvniť mozog, centrálny nervový systém a svaly. V závislosti od príčiny sa hypotónia môže vyskytnúť v akomkoľvek veku.
Znížené svalové napätie býva časté u detí. Hypotonus, teda znížené svalové napätie, môže signalizovať neurologický, genetický alebo metabolický problém a zvyčajne sa prejaví do 6. mesiacov veku dieťatka.
Hypotónia môže byť súčasťou geneticky podmienených ochorení, ako je Downov syndróm alebo spinálna svalová atrofia. Môže to byť spôsobené špecifickým stavom nazývaným benígna kongenitálna hypotónia, hypotónia môže byť aj príznakom iného stavu, ako je svalová dystrofia alebo detská mozgová obrna.
Prečo vzniká hypotónia
Zníženie svalového napätia môže súvisieť s neurologickým alebo genetickým problémom. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie.
U novorodencov je nízke svalové napätie zapríčinené nedostatkom kyslíka pred pôrodom alebo po ňom, môže však ísť aj o dôsledok nedokonalého vývoja mozgu a celej nervovej sústavy.
Hneď po narodení dochádza u novorodenca k hodnoteniu Apgar skóre, kde jedným z parametrov je aj hodnotenie svalového tonusu. Pri asfyxii, teda stave, keď nemá dieťatko počas tehotenstva alebo pri pôrode dostatok kyslíka na okysličenie orgánov, môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu, a to práve z dôvodu nedokysličenia.
Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí. Keď sa deti narodia predčasne, môžu mať slabý svalový tonus, pretože ich telíčka nemali dosť času na to, aby sa správne vyvíjali.
Niekedy sa príčina nikdy nedá identifikovať. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila, ako aj určenie prognózy, aké bude mať následky a vplyv na dieťa, jeho ďalší vývin a neskorší život.
Ako spoznať hypotonické dieťa
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Deti s hypotóniou vyzerajú ako handrová bábika, keď ich dospelí držia v náručí.
Pri hypotónii sa dieťa javí ako handrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávam ku kysnutému cestíčku.
Obmedzené je dvíhanie hlavičky, ktorá môže spadnúť dopredu alebo dozadu. Hlavička akoby lietala v priestore.
Deti s hypotóniou nemajú silné pohyby rúk a nôh. Pohyby rúk a nôh sú slabé. Znížený svalový tonus dieťaťa vedie k oneskorenému motorickému vývoju.
- Dieťa je menej obratné.
- Neskôr začína loziť, sadať si a chodiť.
- Má problém sledovať predmet očami.
- Môže mať problém prekladať veci z ruky do ruky.
- Môže sa objaviť porucha jemnej motoriky.
- Môže sa vyskytovať obmedzená komunikácia a porucha vývoja reči.
Problémy s dojčením, refluxom a dýchaním
Objavuje sa problém pri dojčení dieťatka. Nesaje alebo saje len veľmi krátko a slabo, nemá na to silu.
Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom.
Prípadne sa objavuje reflux a dieťa neudrží v sebe materské mlieko. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky.
Pri ťažkých stavoch sa môžu vyskytnúť problémy s príjmom potravy alebo s dýchaním i kostné deformity.
Oneskorený pohybový vývoj
V dôsledku oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene - či už je to sed, stoj alebo chôdza.
Pre dieťa s hypotóniou je problém zvládnuť prvé vzpriamenie, teda v polohe na brušku symetrickú oporu o obe predlaktia, alebo je toto vzpriamenie oneskorené.
Dieťa má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Druhé vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi.
Tak isto môže byť oneskorené otáčanie z chrbátika na bruško, úchop hračiek, chytanie si nožičiek a dávanie ich do pusinky.
Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb.
Dieťa, ktoré je hypotonické, nevládze loziť po štyroch, prípadne si tento pohyb nahrádza plazením. Nejde do vysokej opory na obe ruky a už vôbec nie na kolienka.
Ak sa dostane na brucho a do druhého vzpriamenia, automaticky chce ísť na 4, avšak nohy ho nedokážu udržať pokope. Dieťa sa s nohami dostane do polohy žabky a z tejto polohy je už preň ťažké dostať sa opäť do pozície na štyroch.
Dieťa sa v sede často hrbí, čo má súvis s oslabením brušných svalov. Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby išlo do sedu a vertikály.
Hypermobilita a držanie tela
Kĺby môžu byť hypermobilné. Ďalší fenomén s názvom hypermobilita sa objavuje vtedy, keď nohy dieťaťa nedokážu udržať správnu polohu.
Kĺbové dislokácie sú bežné, pretože tento stav spôsobuje, že kĺby sú mimoriadne uvoľnené.
Hypotónii sa môžu pridružovať rôzne ortopedické problémy, ku ktorým patria hypermobilita, deformity hrudníka, skoliózy, luxácie bedrových, kolenných a členkových kĺbov, deformity kĺbov, ale i kontraktúry svalov.
Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín.
V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela.
Diagnostika hypotónie
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide.
Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii.
Dôležitú súčasť diagnostiky tvorí anamnéza, v ktorej sa pátra po období a príčine vzniku, prípadne po rodinnom výskyte.
Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou.
Súčasťou vyšetrenia sú fyzické testy a neurologické vyšetrenie pacienta. Lekár bude chcieť vedieť o zdravotnej a genetickej anamnéze rodiny, ako aj vykonať fyzické vyšetrenie.
Medzi zobrazovacie metódy, ktoré sa využívajú, patrí CT, magnetická rezonancia a EMG, ktoré hodnotí reakciu svalov na podráždenie.
Diagnostika zahŕňa sledovanie neurológom, sonografiu mozgu a prípadné genetické vyšetrenie. V prípade pozitívnej rodinnej anamnézy sú sledovaní všetci pokrvní členovia rodiny, ktorí podstupujú genetické vyšetrenie.
Prečo začať s cvičením včas
Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom alebo fyzioterapeutkou.
Základom zo strany rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje.
Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s dopomocou v rámci Baby Balance.
Rodičia a fyzioterapeuti v diskusii odporúčali začať čo najskôr po identifikovaní hypotónie. Včasné začatie cvičenia bolo viacerými rodičmi považované za dôležité pre lepší motorický vývin.
Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre fyzioterapeutov a fyzioterapeutky je to strata času.
Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde rodičov prevedú hravou formou k stimulácii „lenivejších“ detí.
Ako posilňovať hypotonické dieťa
Základom terapie sú rehabilitácie a liečenie vyvolávajúcej príčiny, ktorá viedla k zníženiu svalového napätia.
Svalový tonus dieťaťa možno získať fyzickou, pracovnou a logopedickou terapiou. To pomáha dieťaťu zostať na ceste vývoja.
Liečba sa líši v závislosti od závažnosti stavu dieťaťa. Plán liečby bude formovaný celkovým zdravotným stavom dieťaťa a schopnosťou zúčastniť sa terapie.
Niektoré deti môžu potrebovať pravidelne navštevovať fyzioterapeutov. Mládež môže za určitých okolností vyžadovať pomoc s koordináciou a inými jemnými motorickými zručnosťami.
Fyzioterapia
Fyzická terapia môže pomôcť dieťaťu získať väčšiu kontrolu nad svojimi pohybmi, podobne ako pri pracovnej terapii.
Hypotónia u dojčiat je znížené svalové napätie, ktoré sa najčastejšie rieši rehabilitáciou vrátane Vojtovej metódy, Bobathovej metódy, cvičení na fit lopte, masáží a dojčenského plávania.
Rodičia v diskusii uvádzali dennú frekvenciu cvičenia aj 3× denne a rehabilitačné pobyty v centrách s rýchlym efektom.
Rehabilitačné pobyty a špecializované rehabilitačné centrá, napríklad Martin, NsP, Euromedix/PRO CARE, dokázali v diskusii ukázať viditeľné zlepšenia už za týždeň až niekoľko týždňov cvičenia.
Konkrétnu metódu, frekvenciu a náročnosť cvičenia však treba nastaviť podľa vyšetrenia a odporúčania detského fyzioterapeuta.
Senzorická stimulácia
U detí so svalovou hypotóniou je vhodná nasledovná senzorická stimulácia:
- taktilná, teda dotyková, stimulácia;
- kontrastná stimulácia teplou a studenou vodou;
- vestibulárna stimulácia;
- hĺbková proprioceptívna stimulácia.
Senzorické stimulačné programy pomáhajú novorodencom a dojčatám rozpoznávať zrak, sluch, hmat, čuch a chuť.
Odporúča sa využívať rôzne pomôcky, napríklad fitlopty, hojdačky, hojdacie kreslá, trampolíny a závesné hojdacie vaky.
Senzomotorická stimulácia spočíva v pravidelnom cvičení s využitím balančných a nestabilných plôch, ktoré zvyšuje propriocepciu a zvyšuje svalovú silu.
Senzomotorická stimulácia je metóda vytvorená prof. V. Jandom a M. Vávrovou. Skladá sa zo súboru cvikov prevádzaných v rôznych polohách.
Výskum na tému Vplyv senzorickej stimulácie u detí so svalovou hypotóniou poukázal na význam senzorickej stimulácie, ktorá pozitívne vplýva na postúru tela.
Pracovná a logopedická terapia
Pracovná terapia pomôže dieťaťu rozvíjať jemné motorické zručnosti, ktoré sú alebo budú potrebné pri každodenných prácach.
Medzi ďalšie príznaky patrí porucha najmä jemnej motoriky. Pacient má problém sledovať predmet očami, prekladať veci z ruky do ruky alebo písať.
Pri obmedzenej komunikácii a poruche vývoja reči môže byť súčasťou terapie aj logopedická terapia.
Dojčenské plávanie, masáže a pomôcky
Medzi doplnkové možnosti patria cvičenia na fit lopte, zdravotné masáže a dojčenské plávanie.
Pomôcky, ako fitlopty, hojdačky, hojdacie kreslá, trampolíny a závesné hojdacie vaky, môžu byť využívané v rámci senzorickej a senzomotorickej stimulácie.
Ich použitie má byť primerané veku, schopnostiam a zdravotnému stavu dieťaťa.
Čomu sa pri hypotonickom dieťati vyhnúť
Častou chybou rodičov býva pasívne posádzanie hypotonického dieťatka, čo sa negatívne prejaví vo vykonaní sedu so zhrbením.
Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby išlo do sedu a vertikály.
Pri cvičení je dôležité rešpektovať odporúčania odborníka a nepresadzovať polohy alebo pohyby, na ktoré dieťa ešte nie je pripravené.
Čo môže ovplyvniť výsledok terapie
Výsledok závisí od príčiny, závažnosti stavu, celkového zdravotného stavu dieťaťa a jeho schopnosti zúčastniť sa terapie.
Hoci sa deti s Downovým syndrómom a Praderovým-Williho syndrómom po terapii vrátia do normálu, deti s Tay-Sachsovou chorobou a trizómiou 13 žijú len niekoľko mesiacov alebo rokov.
Hypotónia je ťažký stav, s ktorým sa žije. Je to porucha, ktorá môže trvať celý život. Preto si mladí ľudia budú musieť vyvinúť metódy zvládania. Môžu tiež vyžadovať poradenstvo.
Pre deti s vážnymi zdravotnými problémami môžu byť potrebné invalidné vozíky.
Niektoré detičky pri hraní na ihrisku nestíhajú svojim rovesníkom, nechcú chodiť na prechádzky alebo často padajú.
Hypotónia však nie je vždy známkou veľkého problému. Ako dieťa rastie, jeho svalový tonus sa zlepšuje.
Často kladené otázky
Ako sa lieči hypotónia u dojčiat?
Liečba zahŕňa fyzioterapiu, ako je Vojtova metóda alebo Bobathova metóda, doplnkové cvičenia na fit lopte, zdravotné masáže a dojčenské plávanie.
Kedy začať s Vojtovou alebo Bobathovou metódou?
Rodičia a fyzioterapeuti odporúčali začať čo najskôr po identifikovaní hypotónie. Niektoré matky začali s Vojtovou metódou už od 2.
Je hypotónia vždy vážnym problémom?
Nebojte sa, hypotónia nie je vždy známkou veľkého problému. Keď sa deti narodia predčasne, môžu mať slabý svalový tonus, pretože ich telíčka nemali dosť času na to, aby sa správne vyvíjali.
Kedy vyhľadať odborníka?
Pri podozrení na hypotóniu je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie a následne sa stretnúť s detským fyzioterapeutom alebo fyzioterapeutkou.
O dedičnosti alebo možnosti prevencie sa dá hovoriť iba v prípade, ak je známa choroba, ktorá hypotóniu vyvoláva.
tags: #ako #posilnovat #hypotonicke #dieta