Ako postupovať, ak dospelé dieťa droguje

Závislosť nie je morálne zlyhanie, ale ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a podporu blízkych.

Ak rodič zistí, že jeho dospelé dieťa užíva drogy, prirodzene môže prežívať šok, strach, hnev, bezmocnosť aj pocit viny. Univerzálny návod na to, ako sa správne zachovať, zrejme nenájdeme, pretože ani naše deti nie sú univerzálne. Dôležité však je nepodľahnúť panike, zachovať kontakt, nastaviť hranice a čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc.

Čo urobiť ako prvé

V prípade, že vaše dieťa berie drogy, alebo na to máte podozrenie, vyhľadajte psychológa alebo ambulantného psychiatra.

Ak rodič nadobudne podozrenie, že jeho dieťa užíva drogy, najdôležitejšie je nezblázniť sa. Nie je dobré reagovať hnevom alebo panikou. Môže zatiaľ ísť len o experiment, zachovajte preto pokoj.

Najskôr premýšľajte. Naučte sa o drogách čo najviac. Treba preto zháňať všetky dostupné informácie, ale aj skúsenosti okolia. Okamžite kontaktujte zariadenia, ktoré sa venujú drogovej problematike, napríklad ambulanciu psychiatra pre závislosti alebo psychologickú poradňu.

Je dôležité uvedomiť si, že situáciu nemôžete vyriešiť hneď na mieste ani okamžite. Než ste pochopili, že vaše dieťa je závislé, prešiel už dlhší čas a problém nevznikol včera.

Ako rozpoznať, že môže ísť o užívanie drog

Nie je jednoduché spoznať, či vaše dieťa užíva drogy, aspoň spočiatku. Zmeny nálady, prístupu, výbuchy zlosti alebo zmeny koníčkov môžu byť u dospelého dieťaťa spôsobené aj inými okolnosťami. Varovné signály sa preto nemajú posudzovať izolovane, ale v ich kombinácii a v súvislosti s tým, ako sa dieťa správalo predtým.

Zmeny správania a každodenného života

• ťažkosti v škole alebo v práci, absencia a zhoršovanie prospechu či pracovnej výkonnosti;
• odmietanie pôvodných záujmov, koníčkov alebo športu;
• zmena priateľov alebo partie;
• utajovanie vecí a činností;
• časté a hlavne veľmi pravidelné návštevy diskoték alebo zotrvanie v nebezpečných partiách;
• náhla zmena v obliekaní;
• zmena denného režimu, ponocovanie a neskoré nočné návraty domov;
• vyhýbanie sa spoločnému času a odťahovanie sa od rodiny;
• nápadná aktivita, euforická veselosť, výbuchy zlosti, úzkosť, skleslosť, depresia alebo smútenie;
• únava, denná spavosť alebo nočná nespavosť;
• klesajúca koncentrácia a výkonnosť;
• zmena chuti do jedla a nápadné chudnutie;
• strata peňazí, od miznutia malých čiastok až po veľké sumy;
• miznutie cenných vecí z domácnosti;
• miznutie liekov z domácnosti, zvlášť liekov na spanie a antidepresív;
• časté používanie kvapiek do očí na zamaskovanie rozšírených zreníc alebo očí podliatych krvou;
• nápadne časté používanie vonných tyčiniek a osviežovačov vzduchu na prekrytie dymu či zápachu.

Predmety a telesné prejavy

Pozornosť treba zbystriť vo chvíli, keď nájdete u svojho dieťaťa predmety súvisiace s užívaním drog. Môže ísť napríklad o drvičku na marihuanu, cigaretové papieriky, zapaľovače, alobal, injekčné striekačky alebo ich časti.

• výskyt striekačiek, ihiel alebo drog;
• viditeľné stopy po vpichoch na ruke, nohe alebo inej časti tela;
• kožné anomálie a defekty, napríklad škrabance alebo znaky sebapoškodzovania;
• nález sušenej zelenej rastliny balenej v sáčku alebo papieriku;
• nález bieleho kryštalického prášku;
• krvácajúce ďasná, bolesti hlavy, tras, potenie alebo zvracanie po užití nikotínových výrobkov;
• nevoľnosť, dezorientácia, halucinácie, zrýchlený tep alebo kolaps.

V prípade nájdenia drog máte jasnú odpoveď. Očakávajte výhovorky typu: „Mám to pre kamaráta, nie je to moje…“

Jasným signálom je nález „výbavičky“ na drogovanie: striekačky, ihly a drogy. Nedajte sa obalamutiť, že ide len o priateľskú službu a veci sú uložené pre kamaráta.

Aké látky môžu byť problémom

Najčastejšie ide o legálne, ale veľmi nebezpečné látky, a to alkohol a nikotínové výrobky, vrátane žuvacieho tabaku, nikotínových vreciek či elektronických cigariet. Menej často experimentujú aj s marihuanou a novými psychoaktívnymi látkami, ktoré sú dostupné napríklad cez automaty.

Najčastejšími drogami sú marihuana a hašiš, lysohlávky, trip (LSD), extáza, pervitín, heroín, kokaín, crack a prchavé látky.

Riziko nových psychoaktívnych látok spočíva v tom, že tieto produkty majú neznáme a nestále zloženie, takže nikdy nevieme, čo človek vlastne užije. Každý produkt môže obsahovať inú chemickú látku, a práve v tom spočíva najväčšie riziko, že nikdy neviete, čo presne sa v danej vape alebo sáčku nachádza.

Účinky sa líšia podľa konkrétneho produktu, ale často ide o stavy nevoľnosti, dezorientácie, halucinácie, zrýchleného tepu či kolapsu. Vzhľadom na to, že ide o psychoaktívne látky, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém, môžu byť vysoko návykové, a to aj pri krátkodobom užívaní.

Navyše, keďže produkty nemajú stabilné zloženie, riziko vzniku závislosti či poškodenia zdravia je ešte väčšie než pri klasických drogách.

Kedy volať zdravotnú pomoc

Pokiaľ je dieťa pod vplyvom drogy, v bezvedomí a hrozí mu otrava, zavolajte lekársku pomoc.

Pri nevoľnosti, dezorientácii, halucináciách, zrýchlenom tepe, kolapse alebo bezvedomí netreba čakať na rozhovor ani na domáci test. Zdravie a život majú prednosť pred otázkou, či sa podarí užívanie utajiť alebo potvrdiť.

Rozhovor s dospelým dieťaťom

Začnite obyčajným rozhovorom z očí do očí. Zabudnite na výčitky. Namiesto toho prejavte svoje obavy s pochopením a súcitom.

Uistite sa, že je závislý pripravený vám načúvať. Hovorte jednotlivo o tom, ako sa vás jeho správanie dotýka. Rozveďte diskusiu na ďalšie možné dôsledky užívania drog. Informujte ho o možnostiach liečby.

To, že dieťa vypočujete, neznamená, že s ním súhlasíte. Nestrácajte s dieťaťom kontakt a udržujte vzťah - zaujímajte sa o jeho svet, koníčky, kamarátov, školu, načúvajte.

Ak sa stiahne a zaujme obranný postoj, rozhodne ho nezastrašujte a nehrozte mu. Dajte mu čas a prizvite na pomoc ďalších členov rodiny a priateľov.

Usporiadajte schôdzku, kam pozvete ľudí, ktorí majú o daného človeka starosť a chcú mu pomôcť. Všetko by sa malo odohrávať v mieste, kde sa závislý cíti bezpečne, v známom prostredí.

Keď dorazí, vysvetlite mu, že ste všetci znepokojení jeho správaním. Povzbuďte ho, keď o vás prejaví záujem. Ak je ochotný, navštívte s ním odborníka.

Ak aj naďalej pomoc odmieta, nechajte ho odísť. Pokiaľ závislý človek súhlasí s liečbou, rozhodne pre vás všetko nekončí, ba naopak.

Čomu sa pri komunikácii vyhnúť

Nepanikárte - užívanie drogy sa aj tak nezačalo včera, ale je najskôr dlhodobé a vyriešiť sa nedá za týždeň.

Nezakazujte a nevyčítajte - vyvoláte len ďalší problém, kvôli ktorému dieťa znovu siahne po droge, a o to viac začne drogu užívať.

Nehľadajte za každú cenu vinníka. Po upokojení sa môže prísť fáza hľadania vinníka: „Prečo práve my? Veď sme sa snažili.“ Najčastejšie rodič pomenováva príčiny typu kamaráti, spolužiaci alebo filmy. Hľadať príčinu je celkom logické a prirodzené, no tu neprináša žiadne ovocie.

Neobviňujte partnera a nezanedbávajte súrodencov dieťaťa.

Nenechajte sa psychicky vydierať útekom z domova alebo samovraždou a nefinancujte užívanie drog.

Odborné vyšetrenie a toxikologický test

Ak má rodič podozrenie, že dieťa droguje, treba ísť s ním za psychiatrom, poradiť sa a vyšetriť dotyčného.

Vyšetrenie môže zahŕňať toxikologické vyšetrenie moču na prítomnosť drogy. Telesné vyšetrenie môže zase zistiť vpichy po droge, poškodenie pečene alebo možné iné nákazy, ktoré sa prenášajú injekčným podaním drogy. Niekedy treba vylúčiť možnú inú duševnú poruchu, ako sú depresia alebo schizofrénia, pričom užívanie drog môže byť druhotné.

Vyšetrenie moču je možné vykonať aj doma, ak rodič zakúpi v lekárni testery na stanovenie drog. Tam mu poradia, ako pri vyšetrení postupovať.

Marihuanu pri pravidelnom užívaní možno stanoviť v moči aj do dvoch mesiacov od poslednej dávky, pervitín a heroín asi do troch dní.

Existuje nespočetné množstvo testerov v rôznej kvalite a citlivosti. Ich výber by mal navrhnúť odborník.

Z toho dôvodu považujeme za lepšie riešenie zveriť testovanie dieťaťa na prítomnosť drog v tele príslušnej inštitúcii. Toxikologické vyšetrenie sa najčastejšie realizuje odovzdaním vzorky moču priamo na mieste, v danej inštitúcii.

Ide o druh špeciálnych testerov, ktoré môžu byť jednoparametrové, určené na jednu konkrétnu drogu, alebo viacparametrové, určené na skupiny drog, napríklad štyri, päť až desať rôznych najbežnejších drog.

Okrem výsledku môže odborné pracovisko poskytnúť konzultácie k ďalším postupom, možnosť systematickej liečby, anonymitu a programy pomoci pre mladistvých.

Ak sa dieťa bráni dať vzorku moču na vyšetrenie, toto treba hodnotiť, že určite niečo užíva.

Takýto záver však nemožno považovať za spoľahlivé potvrdenie užívania. Výsledok testu a ďalší postup je vhodné konzultovať s odborníkom.

Kam sa môže rodič obrátiť

Ak rodič alebo zákonný zástupca zistí akúkoľvek závislosť dieťaťa, môže sa obrátiť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie.

Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo ambulantnú odbornú starostlivosť.

Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže pomôcť v prípadoch, ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol alebo neviete dieťa odtrhnúť od počítača, a odlíšiť, či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť.

Primárnou prevenciou sa zaoberajú aj v Centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Kontaktovať ich môže samotné dieťa, rodič či učiteľ.

Užitočné odkazy o prevencii nájdete aj na stránkach www.infodrogy.sk, www.cpldz.sk, www.ozkvapka.sk a www.prevencia.deti.szm.sk.

Možnosti liečby

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

Zároveň je dôležité považovať liečbu za proces, ktorý môže zahŕňať viacero foriem a fáz.

Krízová intervencia

Jednorazová rada alebo krízová intervencia je zameraná na riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu pomoci nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.

Ambulantná liečba

Pri ambulantnej liečbe pacient ostáva vo svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní liekov doma alebo v ambulancii, účasti na skupinovej terapii a poradenstve.

Výhodou je možnosť pokračovať v škole alebo práci. Nevýhodou môže byť trvanie kontaktu s rizikovým prostredím.

Ústavná liečba

Výhodou ústavnej liečby je nepretržitá odbornosť a vytrhnutie z rizikového prostredia. Trvá 10 týždňov pre alkohol a 12 týždňov pre iné látky.

Vyznačuje sa režimovým charakterom a bodovacím systémom, ktoré sledujú pokrok a disciplínu. Je dôležité chápať, že liečba zahŕňa hlavne psychoterapiu a prácu s rodinou.

Resocializačné stredisko

V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska, napríklad v prípadoch závislosti od počítačových hier, hracích automatov, alkoholu alebo drog, poskytne rodičom poradenstvo sociálny kurátor oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak rodič alebo zákonný zástupca nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku, sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku.

Po dobu pobytu v resocializačnom zariadení sa klient učí znovu žiť tak, aby svojím správaním nespôsoboval problémy sebe ani svojmu okoliu. Získava návyky, ktoré mu závislosť odbúrala.

Hľadá cestu späť k ľuďom, ktorí žijú plnohodnotne, vzdelávajú sa a pracujú. Skrátka, sú nielen pre iných, ale aj pre seba užitoční.

Tento proces je dlhodobý. Časovo sa dá odhadnúť na jeden a pol až dva roky.

Úloha rodiča počas liečby

V období resocializácie, keď klient získava akýsi návod, ako s prehľadom riešiť rôzne situácie a ako sa stavať ku všetkému, čo ho môže stretnúť, je spolupráca s rodičmi nevyhnutná.

Proces zahŕňa množstvo zmien v správaní, pričom rodič, pokiaľ chce rozumieť všetkému, čo prežíva jeho dieťa, musí s ním byť v kontakte.

Ak aj naďalej pomoc odmieta, rodina má právo a povinnosť chrániť svoje duševné zdravie a bezpečnosť.

Ak dieťa vyžaduje domov bez drog a s pravidelnou močovou kontrolou, stanovte podmienky návratu.

Podporte rodinné a individuálne terapie, vyznačte si spoločný plán a kto robí čo v prípade recidívy. Udržujte kontakt s odborníkmi a záznamy o liečbe a výsledkoch.

Ak dieťa súhlasí s liečbou, navštevujte ho, posielajte mu balíčky a podieľajte sa na liečbe. Vytvorte pevné zázemie. Vaša snaha môže naozaj veľmi pomôcť.

Nič sa však nesmie preháňať. Je dôležité nastaviť si hranice.

Hranice a bezpečie v domácnosti

Najprv si stanovte hranice a vyhľadajte odbornú pomoc.

Stanovte si jasné hranice a dohody, ktoré budú sledované všetkými členmi rodiny. V správnej miere je potrebné používať pravidlá, ktoré budú motivovať dieťa k spolupráci s odborníkmi a liečebnými programami.

Buďte dôslední. Ak ste si na základe štúdia alebo ešte lepšie konzultácie s odborníkmi predsavzali vhodné postupy, určite ich dodržte. Nepúšťajte sa do niečoho, čo nezvládnete a nedodržíte.

Plnoleté dieťa má vlastnú právnu zodpovednosť, no rodič má právo chrániť seba, ostatných členov rodiny a svoj majetok. V prípade vyhrážania, násilia, krádeží alebo bezprostredného ohrozenia je vhodné kontaktovať políciu či sociálne služby na ochranu seba a ostatných členov rodiny.

Pomôcť mu môžete len vtedy, ak vy budete v bezpečí.

Čo znamená umožňovanie závislosti

Veľmi veľa rodičov aj ostatných členov rodiny zápasí s konceptom umožňovania. Rodičia prirodzene inklinujú k tomu, aby svoje deti milovali, chránili ich a starali sa o ne, ale kde je tá čiara, za ktorou to už môže byť viac škodlivé než užitočné?

Umožňovanie je všetko, čo robíš a čo podporuje užívanie látok. Umožňovanie znamená robiť pozitívne veci alebo niečo pekné, čoho výsledkom je podporovanie pokračujúceho negatívneho správania, teda užívania drog alebo alkoholu.

Medzi príklady umožňujúceho správania patrí:

• telefonovať do školy alebo do práce a ospravedlňovať svojho syna, ktorý do rána žúroval a teraz nevládze vstať z postele;
• dovoliť synovi zobrať si auto, keď viete, že sa pravdepodobne stretne so svojím dílerom;
• platiť za dcéru telefónne účty, lebo nemá dosť peňazí kvôli tomu, že ich minula na drogy;
• platiť za syna kaucie alebo pokuty;
• starať sa o dcéru, keď jej je zle po opici.

V uvedených príkladoch môže rodič mimovoľne podporovať užívanie drog, lebo sa nedeje nič zlé - nijaké dôsledky za zlé správanie, pretože dieťa je pred nimi „chránené“ činmi svojich rodičov.

Rodičia „chránia“ svoje deti od toho, aby pociťovali dopady negatívneho správania z rôznych dôvodov. Niekedy je to preto, aby sa vyhli hádke, zo strachu alebo z frustrovanosti, že je ľahšie urobiť niečo namiesto toho, aby sa o to neustále doprosovali.

Pomoc nie je vždy umožňovaním

Nie všetky milé či dobré veci znamenajú umožňovanie.

Podpora môže byť prospešná vtedy, keď posilňuje zdravé a prosociálne správanie bez užívania látok. Keď človek robí niečo, čo chcete, aby robil, premýšľajte o spôsoboch, ako pozitívne správanie posilniť.

Možno milovaný človek príde na rodinný obed triezvy, pošle správu, že príde domov neskoro alebo vráti peniaze, ktoré dlhuje. Všímať si pozitívne veci a prejaviť uznanie je užitočné; nie je to umožňovanie.

Podpora liečby, účasť na rodinnej terapii alebo pomoc so starostlivosťou o dieťa počas stretnutia zameraného na zotavenie môžu podporovať zdravú aktivitu, nie pokračovanie v užívaní látok.

Dovoliť, aby sa prejavili prirodzené dôsledky, a zároveň používať pozitívnu podporu má synergický účinok, čo znamená, že kombinácia týchto dvoch stratégií je oveľa účinnejšia než iba samostatné používanie jednej z nich.

Spoluzávislosť a ochrana rodiny

Narušenie medziľudských vzťahov sa často prejavuje v rodine. Závislý človek má tendenciu izolovať sa, čo sa odráža na zdraví a psychike blízkych.

Spoluzávislosť je patologický vzťah, kde blízky človek pomáha závislému, no zároveň stráca svoju identitu a kontrolu. Dôležité je nastaviť pevné hranice a hľadať odbornú pomoc pri zvládaní tejto dynamiky.

Pri komunikácii so závislým je odporúčané pristupovať s láskou a starostlivosťou, bez výčitiek, a vyhľadať podporu od odborníkov alebo rodiny.

Ak blízki nachádzajú spoluzávislosť v praxi, pomôže im vyhľadať záchrannú sieť v podobe skupín abstinentov od drog alebo rodinných združení.

Nie je zriedkavosťou, že správanie sa detí po dlhšom spolužití so závislosťou ich natoľko odklonilo od rodičov, až došlo k odcudzeniu.

Doliečovanie a prevencia návratu k droge

Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť.

Môže prebiehať ambulantne alebo prostredníctvom resocializačných programov, ktoré poskytujú priestor na adaptáciu do bežného života a pracujú na obnove vzťahov.

Resocializácia sa zvyčajne končí po 1,5 roku a vyžaduje aktívnu spoluprácu s rodičmi či opatrovateľmi.

Dôležitá je pravidelná návšteva klubov abstinujúcich a kontakt s komunitou, ktorá podporuje triezvosť a zodpovedné správanie. Zoznam klubov abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk.

Desatoro abstinujúceho závislého

1. Priznať si, že som závislý alebo závislá.
2. Chcieť sa liečiť predovšetkým kvôli sebe.
3. Nezatajovať liečbu.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania.
5. Neobnovovať staré zvyky.
6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov abstinujúcich.
7. Vytvárať si nové záujmy.
8. Dodržiavať správnu životosprávu.
9. Zaujať správny postoj k problémom a ich riešeniu.
10. Aktívne pracovať na vlastnej osobnosti.

Ako zvládať baženie a rizikové situácie

Baženie, teda túžba po droge, môže prísť spoza minulej skúsenosti.

Subjektívne prejavy baženia zahŕňajú spomienky na pocity pod vplyvom alkoholu či drog a telesné aj duševné príznaky.

Prvou pomocou je vypitie väčšieho množstva vody a použitie stratégií zvládania baženia, ako je rozpoznanie spúšťačov, opustenie rizikovej situácie a zapojenie sa do činností, ktoré odvádzajú pozornosť a podporujú duševnú hygienu.

Rodina by mala mať spoločný plán a vedieť, kto čo urobí v prípade recidívy. Skupinové stretnutia abstinujúcich a rodinné terapie poskytujú podporu a návod na zvládanie krízových situácií a na to, ako sa navzájom nezničiť.

Prevencia ďalšieho zhoršovania

Buďte dôslední a vytrvalí - okamžité a zázračné vyriešenie problému neexistuje.

Základom je dlhodobá výchova, teda povzbudzovanie, pokiaľ dieťa dodržiava dohodnuté pravidlá.

Predchádzajte nude - majte prehľad, kde vaše dieťa cez deň je a čo robí, pripravte nejaký program a prihláste ho napríklad do športového alebo umeleckého krúžku.

Podporujte sebavedomie dieťaťa v aktivite, ktorá mu ide, ale za žiadnu cenu neklaďte vysoké nároky na výsledok alebo známky v škole.

Choďte príkladom - prestaňte s fajčením a pitím, pretože dieťa ťažko prestane s niečím podobným, čo sami robíte.

Rodičovská starostlivosť neznamená preberanie všetkých povinností dospelého dieťaťa ani platenie jeho dlhov. Znamená podporiť liečbu, udržiavať kontakt, chrániť bezpečie domácnosti a dôsledne dodržiavať hranice, na ktorých sa rodina dohodla.

tags: #ako #postupovat #ak #dospele #dieta #droguje