Obdobie vzdoru je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa a uplatňuje sa už od 18 mesiacov do 3 rokov. U niektorých detí sa začína už okolo druhého roku a najintenzívnejšie býva medzi dvoma a tromi rokmi, pričom forí sa postupne až do puberty.
V tomto veku sa začína výraznejšie prejavovať osobnosť dieťaťa. Vaše dieťa bude chcieť pomáhať iným a robiť všetko za seba samo. Niektoré deti sa dokonca zlostia, ak čokoľvek chcete urobiť za nich. To platí aj o činnostiach, ktoré ešte samo nezvláda. Obrňte sa teda trpezlivosťou a mierumilovnosťou!
Prečo sa 19-mesačné dieťa hnevá
Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo.
Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť.
Väčšinou vzniká v momente, keď dieťa nedostane to, čo chce, alebo keď po ňom chcete niečo, čo nechce urobiť. Dieťa sa „zablokuje“ a bojuje o moc, nesúhlasí s hranicami, ktoré ste mu určili.
Vo veku 1,5 - 3 rokov je to úplne prirodzené a preto sa tomu hovorí obdobie vzdoru. Dieťa má potrebu vyskúšať si, čo mu zostane ako rozhodovanie, a vyvažuje svoje emócie medzi pocitmi nezávislosti a potrebou bezpečia.
- potreba nezávislosti a sebaprezentácie („Ja“);
- slovné odvrávanie a dominantná túžba skúšať hranice;
- emocionálne výbuchy, plač a záchvaty hnevu;
- požiadavka na poriadok a jasné pravidlá;
- potreba pozitívnej pozornosti a potvrdenia zo strany rodičov.
Hnev dieťaťa nie je neposlušnosť ani zlý charakter
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť.
V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa.
že zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný.
Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie.
Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom.
Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu?
Vyhnite sa dlhým hádkam a fyzickým trestom: Fyzické tresty a ponižovanie zhoršujú situáciu, často zvyšujú agresivitu a napätie.
Emočný koučing: prijmite emóciu, ale nepovoľujte hranicu
„Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť.
Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu, čím mu vlastne ukazuje- hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu.
Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa.
Vety ako „si zlý“... „reveš ako malé decko“... nie sú najšťastnejšie, miesto toho skôr použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“... „viem, že si z toho smutný“... „vidím, že sa ti to nepáči“...
Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
Čo robiť počas záchvatu hnevu
1. Zachovajte pokoj a zaistite bezpečie
Udržujte pokoj a nevyhrocujte situácie. Netlačte na dieťa, aby prestalo hrať sa s autíčkom hneď na sekundu. Môžete mu dopriať pár minút a ponúknuť inú aktivitu alebo spoločnú pomoc pri upratovaní.
Keď záchvat nastane, skúste dieťa podržať za ruku alebo ho jemne presmerovať na inú činnosť. V niektorých prípadoch pomáha aj objatie a potichú slová podpory.
Ak dieťa ohrozuje seba alebo iných, pokojne odstráňte nebezpečné predmety a fyzicky mu zabráňte v ubližovaní. Neudierajte ho, nekričte naň a neponižujte ho.
2. Nevyjednávajte v najväčšom hneve
Nie je dobré, riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní.
Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte. (nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky).
Pri 19-mesačnom dieťati však nemožno používať samotu ako trest. Dieťa mladšie ako dva roky potrebuje zostať pod dohľadom dospelého a môže potrebovať blízkosť, pokojný hlas alebo bezpečné objatie.
Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
3. Počkajte, kým vlna emócií ustúpi
Dieťa často počas vrcholiaceho záchvatu nedokáže prijímať vysvetľovanie. Dlhé presviedčanie môže napätie ešte zvýšiť.
Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo.
Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
4. Po záchvate obnovte blízkosť
Deti často potrebujú pochopenie a ľúbivý vzťah. Po ukončení záchvatu ubezpečte dieťa, že ho máte radi, a vysvetlite krátko dôvody vašich rozhodnutí.
Po odznení záchvatu dieťaťu jasne vysvetlite, že ste ho mali na mysli bezpečne a láskavo.
Zverejnenie lásky pomáha znižovať opakované výbuchy.
Hranice, ktoré prinášajú istotu
Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní.
Dieťa hľadá mantinely správania a tieto mantinely si vytvára podľa toho, ako mu ich určíte vy. Vývoj vzdoru tiež závisí od temperamentu, osobnosti a prístupu rodičov.
Je dôležité ukázať hranice, ale s množstvom lásky. Rodičia musia postupovať jednotne a jasne komunikovať, že požiadavky sú nemenné.
Keď poviete áno, má to znamenať naozaj áno; ak niečo vyžaduje určité hranice, “áno” by malo zostať “áno” a nie “niečo medzi tým”.
Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne.
Príklad primeranej hranice: „Môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu.“
Pri 19-mesačnom dieťati majú byť pravidlá krátke, konkrétne a primerané jeho schopnostiam. Namiesto dlhého vysvetľovania stačí pokojne zopakovať, čo sa bude diať.
Ako predchádzať záchvatom
Pripravujte dieťa na zmeny
Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú.
Pri zmenách v režime dňa dávajte dieťaťu čas na prípravu a zapojenie sa do nových aktivít. Vytvorte krátke rituály na začiatku a konci aktivít, ktoré dieťaťu poskytujú pocit stability a poriadku.
Netlačte na dieťa, aby prestalo hrať sa s autíčkom hneď na sekundu. Môžete mu dopriať pár minút a ponúknuť inú aktivitu alebo spoločnú pomoc pri upratovaní.
Ponúkajte obmedzený výber
Dieťaťa sa pýtajte na jeho názory a ponúknite mu možnosti výberu. Dáte mu pocit kontroly a zodpovednosti, čo posilní jeho sebaistotu a zníži odpor voči príkazom.
Vždy je vhodné hľadať spôsoby, ako dieťaťu ukázať, že jeho názory sú dôležité a že môžete spolu hľadať kompromisy.
Dajte dieťaťu možnosť výberu a zapojte ho do rozhodovania tam, kde je to vhodné a bezpečné. Týmto spôsobom sa dieťa začína cítiť kompetentné a má pocit kontroly nad svojím životom, čo znižuje konflikty.
V domácnosti sa vyhýbajte dlhým nákupom s hračkami a sladkosťami, ktorým dieťa odoláva sťažko. Namiesto toho môžete dopriať výber z dvoch možností a ponechať si kontrolu nad výsledkom.
Rozdeľte úlohy na malé kroky
Jasné a primerané pravidlá: Nastavte pravidlá podľa veku a schopností dieťaťa. Dôležité je u dieťaťa overiť, že rozumie pravidlám a pozná dôsledky ich porušenia.
Rozdeľte veľké úlohy na menšie kroky a vyhnete sa tým náhlemu vzdoru.
Vaše dieťa je unesené všetkým, čo robíte vy sami. Nebojte sa ho teda zapojiť do spolupráce.
Ukážte svojmu dieťaťu, ako sa "popasovať" s problémami. Zahŕňajte dieťa viacerými zodpovednosťami, ktoré je schopné zvládnuť, napríklad upratovanie plastového riadu z kuchynskej umývačky do skrinky alebo upratovanie hračiek pred spaním.
Nechajte batoľaťu dostatok času, aby sa mohlo sústrediť na dôležité veci a dokončiť svoju úlohu. Ak vás požiada o pomoc, vždy hneď pomôžte a neúspechy rozptýľte odvedením pozornosti inam či povzbudením, že nabudúce sa činnosť určite podarí.
Všímajte si správne správanie
Často oceňujte, čo dieťa robí správne, a vyhľadávajte príležitosti na pozitívnu pozornosť. Úprimná pochvala a povzbudenie majú silnejší výchovný efekt ako tresty.
Pozornosť má dieťaťu patriť aj vtedy, keď sa hrá pokojne, spolupracuje, čaká alebo zvládne malú zmenu bez záchvatu.
Separačná úzkosť v 19 mesiacoch
Separačná úzkosť sa prvýkrát vo zvýšenej miere u dieťatka objaví okolo 8-10 mesiaca. Potom ho sprevádza ešte veľmi dlho, pričom v obdobiach 12, 18 a 24 mesiacov hovoríme o jej vrcholení.
Najčastejšie sa spája teda práve s obdobiami spánkovej regresie.
Separačná úzkosť znamená strach z odlúčenia. Dieťatko od narodenia funguje najmä s maminkou. V určitom období začne dieťatko duševne dozrievať a uvedomuje si odlúčenie.
Cez deň býva dieťatko nervózne, plačlivé. Plače, ak sa čo len na chvíľku stratíte z dohľadu.
Počas tohto procesu separačnej úzkosti dieťatko veľmi citlivo a s plačom reaguje najmä na situácie, keď sa maminka vzdiali.
Separačná úzkosť ovplyvňuje aj spánok.
Čo môže pomôcť
V postieľke cez deň pri hraní ale aj cez deň v iných častiach domu/bytu, sa skrývajte za blízky nábytok, posteľ, gauč a pod., na pár sekúnd a hovorte: „Kde je maminka?… Tu je maminka!“ alebo „Kukuk!“
Takýmto spôsobom ukazujete, že veci existujú, aj keď ich nevidíme.
Hrajte si napríklad s plyšiakmi, autíčkami alebo bábikami divadielko o maminke a dieťatku. Simulujte modelové situácie, kedy maminka, hračka, na chvíľku odíde a potom sa k svojmu dieťatku opäť vráti.
Je dobré a vhodné, aby detičky občas boli chvíľku aj samé s niekým iným, napríklad ockom alebo babkou.
Niekedy sú situácie, že maminka jednoducho potrebuje odísť k lekárovi, do obchodu, na úrad alebo do práce bez dieťatka. Odlúčenie v období separčnej úzkosti dieťatko lepšie zvládne, ak je zvyknuté bývať aj s niekým iným.
Neodchádzajte od dieťatka únikom, kazí to vzťah a dôveru medzi vami a dieťaťom.
Separačnú úzkosť nemôžete preskočiť, ani zrýchliť.
Spánok, hlad a preťaženie
Deti, ktoré spia dostatočne, trpia stresom menej, ako ich rovesníci, ktorí spia dostatočne. Kontrolujte dobu, kedy a ako dlho spia.
Pri 19-mesačnom dieťati môže byť plač výraznejší, keď je unavené, hladné, choré, preťažené podnetmi alebo keď sa naraz mení viac vecí.
Obmedzte čas pred obrazovkami akéhokoľvek typu.
Separačnú úzkosť lepšie zvládajú deti, ktoré nepozerajú programy a nečítajú knižky podporujúce strach, sú menej bojazlivé.
Stres rodiča a stres dieťaťa
Stres v zásade nie je negatívna vec. Ak je zvládnuteľný, dokonca podporuje našu odolnosť, t. j. schopnosť dobre zvládať hektické situácie.
Problémom sa stáva vtedy, keď presahuje schopnosť dieťaťa vyrovnať sa s ním.
Čelíme obdobiu, ktoré je pre nás doteraz neznáme. My, aj naše deti musíme fungovať v inom režime, na aký sme doteraz boli zvyknutí. Dôsledkom toho je častejšie ako inokedy pocit stresu.
Stres celkovo negatívne pôsobí na duševné a fyzické zdravie, ale aj na imunitu.
Nie je možné úplne odstrániť stres zo života vášho dieťaťa. Svoje dieťa ale môžete naučiť využiť stres ako príležitosť pre rast.
Rodičia si často ani neuvedomujú, že ich deti sú vystavené psychickému stresu. Ten sa však môže u malých detí prejaviť vo forme fyzických príznakov.
Bolesti brucha a hlavy, nevoľnosť a zvracanie, ako aj poruchy spánku by mali byť pre rodičov alarmujúcim signálom.
Ak ste vyčerpaní, máte stiahnutý žalúdok a žijete v neustálom napätí, potrebujete podporu aj vy. Nemôžete pomôcť dieťaťu, ak ste vyčerpaní. Starajte sa o seba.
Ako reagovať na susedov a hluk v byte
Opakovaný plač dieťaťa môže byť v bytovom dome náročný pre rodinu aj okolie. Kritika a tlak susedov však zvyšujú napätie rodiča, a tým môžu nepriamo sťažiť upokojenie dieťaťa.
Nie je potrebné riešiť každý záchvat pred susedmi ani sa dieťaťu ospravedlňovať za jeho emócie. Dieťa sa učí regulovať hnev najmä v pokojnom a bezpečnom vzťahu.
Ak vás susedia pravidelne zobúdzajú alebo vám robia zle, snažte sa komunikovať vecne a pokojne. Ak tlak pokračuje, požiadajte o pomoc blízkeho človeka, správcu bytového domu alebo príslušnú odbornú službu podľa konkrétnej situácie.
Najdôležitejšie je, aby ste počas záchvatu nemuseli súčasne zvládať aj hádku so susedmi. Ak je to možné, zatvorte okná, presuňte sa do pokojnejšej miestnosti a sústreďte sa na bezpečie a upokojenie dieťaťa.
Vývin 19-mesačného dieťaťa a jeho potreba samostatnosti
Vaše bábätko vám rastie pred očami, začína sa prejavovať jeho osobnosť, dokáže si samo čistiť zúbky, umyť si ruky aj tvár, s vašou pomocou sa už zvládne obliecť aj vyzliecť, napriek tomu sú ešte úkony, ktoré mu budú robiť väčšie, či menšie problémy.
Hrubá motorika medzi 19. a 21. mesiacom
V tomto období sa vaše dieťa postupne naučí zdvihnúť hračku zo zeme bez toho, aby spadlo.
Ľahko si poradí s chôdzou vzad a dokáže chodiť po schodoch len s prísunom jednej nohy, bez toho aby sa muselo pridržiavať zábradlia.
Pri chôdzi sa zvládne rýchlo zastaviť, otočiť, a zvládne aj ľahšie kopanie do lopty, pričom musí krátkodobo udržať rovnováhu na jednej nohe.
Samostatnosť pri každodenných činnostiach
Samo si môže čistiť zuby, vy ale musíte kvalitu vyčistenia po jeho snahe opraviť.
Samo sa môže pokúšať umyť si ruky a tvár.
Dokáže spolupracovať pri obliekaní a vyzliekaní.
Podporte staršie deti v tom, aby činnosti, ktoré už vedia, robili samostatne bez vašej asistencie. Jedenie, oblieknie ponechajte v ich zodpovednosti.
Reč a frustrácia
Medzi 19. a 21. mesiacom sa reč stáva ucelenejšia a náročnejšia. Slovná zásoba je veľmi variabilná.
Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne cca 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam.
Do dvoch rokov by ale všetky deti mali klásť jednoduché otázky: „Kam ideš?“ A dávať jednoslovnú či dvojslovnú odpoveď: „Tam“.
Často používajú dvojslovné spojenia. Chápu pojem „moje“ a „nemôžem“.
U mnohých detí je koordinácia jazyka a artikulácie hovoridiel ešte nevyvinutá. Preto často dieťaťu rozumejú len jeho najbližší, ktorí majú výslovnosť dieťaťa dobre „napočúvanú“.
Ak dieťa ešte nedokáže slovami vyjadriť, čo chce, frustrácia môže byť výraznejšia. Pomôcť môžu jednoduché slová pre pocity a potreby: „hneval si sa“, „chceš ešte“, „nepáči sa ti“, „pomôžem ti“.
Hry, ktoré pomáhajú regulovať napätie
Čítanie
U dieťaťa rok a pol starého je vhodné začať s čítaním „naozajstných“ knižiek s jednoduchým textom a početnými ilustráciami.
Podporíte tým rozvoj slovnej zásoby. Spočiatku sa vám môže zdať, že čítanie je pre dieťa náročné, ale postupom času uvidíte, že nastane expanzívny rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky.
Bubliny
Deti vo veku okolo roka a pol začínajú fascinovať bubliny a nadšene do nich fúkajú.
Ak by ste si chceli pre svoje batoľa vyrobiť „domáci“ bublifuk, ponúkame jednoduchý recept.
Rozpustite 180 ml tekutého pracieho prostriedku alebo detského šampónu v 1,8 litroch vody. Pridajte 240 ml glycerínu na zosilnenie steny bublín.
Jednoduché vyfukovátko zostrojíte tak, že jeden koniec drôtika zatočíte do krúžku.
Pri hre s malým dieťaťom používajte iba bezpečné pomôcky a dohliadajte na to, aby tekutinu nepilo.
Modelovanie
Na rozvoj jemnej motoriky ruky je vhodné napr. modelovanie.
Ak ste zástancami toho, že dieťa by nemalo prísť do styku s ničím, čo by mohlo byť nevhodné na požitie, ponúkame recept na modelovacie cesto z potravín.
Chutné pre dieťa síce nebude, ale aspoň máte istotu, že sa dieťaťu nič nestane, ak kúsok cesta ochutná.
Hustota cesta a jeho tuhosť záleží na vás, respektíve na tom, koľko vody do cesta pridáte.
Pre menšie deti odporúčame skôr jemnejšie a mäkšie cesto. Ak je cesto príliš tuhé a dieťa z neho nemôže nič vymodelovať, prestáva ho hra baviť.
U detí mladších ako 1,5 roka počítajte skôr s trhaním, stláčaním a podobným zoznamovaním sa s hmotou.
Deti vo veku okolo 2 rokov dokážu s pomocou vytvoriť napr. slimáka tým, že vypracujú s vašou pomocou hada a na neho pritlačia ulitu, ktorú nájdete na prechádzke v prírode.
Vo veľkej mise zmiešajte 425 g múky, 120 ml oleja a 120 ml vody. Dobre prepracujte, a ak treba, pridajte vodu, aby sa hmota dobre spojila.
Pre pestrosť môžete rozdeliť cesto na niekoľko častí, a tie potom zafarbiť rôznymi odtieňmi potravinárskej farby.
Pohyb a tanec
V dvoch rokoch dieťa začína chápať rytmus. Pravdepodobne ste predtým pozorovali, že vaše dieťa rado tancuje či hrá na akýkoľvek nástroj.
V súčasnej dobe začínajú mať jeho tanečné pohyby a vydávané melódie rytmus.
Vďaka tancu, ktorý väčšina detí miluje, dochádza k rozvoju pohybových schopností dieťaťa.
Podporujte ho v tanci a aj vy sa s ním pohybujte v rytme hudby. Jednak dieťa „kopíruje“ pohyby od vás a zároveň spolu trávite aj príjemné chvíle.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak záchvat zlosti trvá dlhšie alebo sa objaví agresivita smerom k sebe alebo k iným, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
V prípade bezprostredného nebezpečenstva dieťaťa alebo okolia sa neodkladne obráťte na odborníka.
Ak vidíte, že vaše dieťa je dlhodobo v stresovej situácii ale vy s ním o tom neviete komunikovať, poraďte sa s terapeutom.
Odbornú konzultáciu je vhodné zvážiť aj vtedy, keď sú záchvaty veľmi časté, výrazne zasahujú do spánku a fungovania rodiny, dieťa si pri nich opakovane ubližuje alebo máte pocit, že už situáciu nezvládate.
Vyhľadať pomoc nie je hanba. Nie ste zlí rodičia. Ste rodičia, ktorí sa snažia.
99 - O zvládání hněvu a vzteku rodičů - Jan Vávra a Evžen Nový
Jednoduchý postup na každý deň
- Všímajte si, kedy záchvaty najčastejšie vznikajú.
- Skontrolujte, či dieťa nie je unavené, hladné alebo preťažené.
- Na zmenu upozornite vopred a ponúknite dve bezpečné možnosti.
- Počas záchvatu zachovajte pokoj, hovorte krátko a zaistite bezpečie.
- Neustupujte zo zásadnej hranice iba preto, aby hnev prestal.
- Po upokojení pomenujte emóciu a obnovte blízkosť.
- Oceňte každú chvíľu spolupráce a pokojného správania.
- Ak je situácia dlhodobo vyčerpávajúca alebo nebezpečná, vyhľadajte odbornú pomoc.
Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.