Akú školu navštevuje dieťa so špeciálnymi potrebami: bežnú alebo špeciálnu?

Rozhodovanie o tom, či dať dieťa do bežnej alebo špeciálnej školy, je pre mnohých rodičov náročné. Otázka vhodnosti, či vzdelávať dieťa v bežnej alebo špeciálnej škole, závisí od kritérií, ktoré si zvolíme ako merítko na jej posudzovanie.

Za vhodné môžeme považovať nielen kritérium, aby deti zažívali dostatočný pokrok v učení, ale aj to, aby malo každé dieťa rovnocenný prístup ku kvalitnému všeobecnému vzdelávaniu.

Čo znamenajú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby

Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ŠVVP) predstavujú požiadavku na úpravu podmienok vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením, resp. s potrebou podpory na plnohodnotné zaradenie sa v škole.

Rozšírenie kategórie ŠVVP zahŕňa aj deti so ťažkosťami v prístupe k vzdelávaniu aj bez klasickej diagnózy znevýhodnenia.

Dieťa môže navštevovať bežnú materskú alebo základnú školu spolu s ostatnými deťmi a žiakmi; zároveň sa môže zriaďovať špeciálne triedy pre deti s rovnakým znevýhodnením.

Podľa školského zákona a antidiskriminačného zákona majú všetky deti rovnaké práva na vzdelávanie. Nikto nesmie tieto práva zneužívať alebo konať na škodu iného dieťaťa.

Bežná škola a špeciálna škola

V minulosti deti s rôznymi znevýhodneniami buď neboli vôbec vzdelávané v školách alebo sa učili v „osobitných“ či špeciálnych školách určených výhradne pre deti s podobným znevýhodnením.

Vďaka rodičom týchto detí a celosvetovému hnutiu podporujúcemu spoločenské postavenie ľudí so zdravotným znevýhodnením sa tento stav začal postupne meniť i na Slovensku.

Dnes už nie je žiadnou výnimkou, že v bežnej triede základnej školy pri sebe sedí žiačka bez hybnosti dolných končatín alebo žiačka s autizmom so žiačkou, ktorú vyučujúci nevnímajú ako vyžadujúcu si špeciálny prístup.

Inkluzívne vzdelávanie znamená, že deti so špeciálnymi potrebami sú vzdelávané v bežných školách spolu s ostatnými deťmi.

Možnosť vzdelávania pre deti so znevýhodnením na najbližšej spádovej škole spoločne s kamarátmi z okolia by teda mala byť vnímaná ako právo detí a ich rodičov, nie povinnosť.

Výhody bežnej školy

• Začlenenie do kolektívu rovesníkov a kamarátov.
• Pocity plnohodnotnej súčasti komunity.
• Rozvoj komunikačných a sociálnych zručností.
• Citlivý a rešpektujúci prístup.
• Príprava na úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením vidia viaceré prínosy vzdelávania ich dieťaťa v bežnej škole práve v emocionálnej a sociálnej rovine.

Dieťa je začlenené do kolektívu rovesníkov a kamarátov z okolia, necíti sa menejcenné a vylučované.

Podľa výsledkov prieskumu medzi rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením, sa dieťa necíti nanič, prestáva byť tým, ktoré je vždy posledné.

Vzdelávanie v triedach s deťmi s rôznorodými potrebami, zručnosťami či pochádzajúce z rôzneho etnického a socio-ekonomického prostredia môže navyše významne prispievať k rozvoju komunikačných a sociálnych zručností, teda rozvoju v citlivom a rešpektujúcom prístupe, ktoré sa stávajú stále dôležitejšie i pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce.

Rodičia by s dieťaťom nemuseli absolvovať každodenné dochádzanie do školy nezriedka do veľkých vzdialeností.

Časť detí by mohla ostať v rodinách a nemusela by byť umiestnená na internáte už od skorého veku: „Rodina by bola spolu!“

Obmedzenia bežnej školy

Každé dieťa má pritom svoju spádovú školu, ktorá ho musí prijať, no iné školy si ho môžu vybrať podľa svojich kapacít a možností.

V jednej triede sedí dvadsaťpäť detí. Učiteľ sa snaží udržať tempo, vysvetľuje novú látku a pritom zachytáva zdvihnuté ruky aj vyrušovanie. Na individuálny prístup zostáva len minimum času.

Záujem o menšie základné školy nie je náhodný, súhlasí podpredsedníčka Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Ingrid Gamčíková.

Nižší počet žiakov automaticky neznamená jednoduchšie podmienky.

„Nemáme špeciálnych pedagógov a učiteľ musí svoje sily rozložiť tak, aby nezanedbával deti bez špeciálnych potrieb. Mali sme k tomu aj školenie. Videá boli veľmi pekne spracované, ale v praxi by to bolo tak, že by učiteľ potreboval 24 hodín na kvalitnú prípravu a musel by sa venovať len práci,“ opisuje učiteľka.

V ich škole tvoria deti so ŠVVP približne 13 percent žiakov.

To, čo rodičia vnímajú ako výhodu, však teda v praxi znamená výrazne vyššie nároky na učiteľov.

V triede, kde sa stretávajú deti s rôznymi potrebami, sa vyučovanie mení na neustále prispôsobovanie.

Učiteľ sa musí pripravovať na každú hodinu diferencovane, podľa potrieb jednotlivých žiakov, vysvetľuje Gamčíková.

V jednej triede tak paralelne prebieha viacero „úrovní“ vyučovania.

„Niekedy môže potreba jednotlivca negatívne vplývať na vzdelávanie ostatných žiakov,“ hovorí Gamčíková.

Podľa pedagóga a psychológa Viktora Križa z Inklucentra je však takýto pohľad príliš zjednodušený.

„Určite je potrebné, aby škola vzdelávala predovšetkým deti, ktoré do nej spádovo patria, aby sa nestalo, že v jednej škole je veľa detí s ťažkosťami a bariérami,“ hovorí Križo a zároveň zdôrazňuje, že inklúzia nie je o limitoch, ale hlavne o prístupe, i keď aj tie existujú.

Malá škola nemusí byť automaticky vhodnejšia

V obci o pár kilometrov ďalej sedí v triede dvanásť žiakov. Učiteľka medzi nimi prechádza, pri každom sa môže na chvíľu zastaviť, vysvetliť, zopakovať.

Od malých škôl často očakávajú pokojnejšie prostredie a individuálnejší prístup.

Ročníky prvého stupňa sú tu spojené do dvoch tried, z ktorých jedna má 12 žiakov a druhá trieda dokonca len sedem.

„Deti sa tu navzájom poznajú, spájame sa hlavne na výchovných predmetoch,“ pokračuje učiteľka.

Každodenná realita však v týchto školách vyzerá trochu inak, zdôrazňuje naša respondentka z Hornej Nitry.

Pri bežných špeciálnych potrebách však podľa nej malé školy dokážu fungovať dobre.

„Ostatní žiaci často ani nevnímajú, že má niekto ŠVVP.“

Podobnú skúsenosť opisuje aj riaditeľka málotriednej školy z okresu Žiar nad Hronom, ktorá má za sebou 16 rokov praxe.

„Párkrát som sa stretla s týmto trendom. Rodičia majú pocit, že malé školy sú pre ich deti vhodnejšie, často im to odporúčajú aj pedagogicko-psychologické poradne. Niekedy dokonca očakávajú, že ich dieťa dostane prednosť,“ hovorí.

Zároveň však dodáva, že nejde o masový jav.

„Inklúzia je podľa mňa super vec, ale nie za každú cenu. Treba zvážiť možnosti školy, aby sa nezanedbávali ostatní žiaci,“ vysvetľuje.

Upozorňuje najmä na situácie, keď škole chýba podpora odborníkov.

„Netrúfala som si mať ho v triede so štyrmi ročníkmi. Rozhodnutie podľa nej nebolo jednoduché. „Vyslúžila som si za to aj kritiku, ale stojím si za tým. Verím, že to bolo najlepšie riešenie pre všetkých, najmä pre samotné dieťa,“ dodáva.

Špeciálna škola: kedy môže byť vhodnejšia

Špeciálne školy: Výhody a nevýhody

Argumenty pre špeciálne školy:

• Prostredie "medzi svojimi": Deti nemajú pocity menejcennosti a majú možnosť zažiť úspech.
• Úcta a pozdvihnutie sebavedomia: V špeciálnom prostredí môžu deti "hrať prím".
• Špecializovaná starostlivosť: Špeciálne školy sú prispôsobené potrebám detí so špecifickými znevýhodneniami.

V debatách o vhodnosti rôznych foriem vzdelávania pre deti so znevýhodnením býva taktiež zdôrazňovaný emocionálny rozmer špeciálneho školstva, že deti sú „medzi svojimi“, nemajú pocity menejcennosti, majú možnosť zažiť si úspech a vyniknúť.

Slovami riaditeľky jednej špeciálnej základnej školy: „úcty aj povýšenia, pozdvihnutia sebavedomia, sa im dostane vyslovene len v takom prostredí, kde budú hrať prím. Kdežto v základnej škole sú stratení.“

Škola s bežným programom môže mať triedy špeciálnych výchovných zariadení a špeciálnu MŠ alebo ŠMŠ, ktoré poskytujú lepšie podmienky pre individuálny prístup a špeciálne terapie (napr. logopédia, fyzioterapia, canisterapia).

Výhodou špeciálnych materských škôl býva vyšší pomer asistentov na dieťa a špeciálne upravený program.

Špeciálne školy majú v systéme svoje stabilné miesto.

Napriek tomu, že menšie základné školy dokážu ponúknuť individuálnejší prístup, odborníci sa zhodujú, že nemôžu nahradiť špeciálne školy.

Podľa Gamčíkovej nedisponujú zamestnancami s potrebnou odbornosťou a špecializáciou.

Riziká špeciálnej školy

Argumenty proti špeciálnym školám:

• Nemožnosť nadväzovať priateľstvá s deťmi bez znevýhodnenia.
• Absencia väčšinových vzorcov správania.
• Negatívny vplyv na vnímanie znevýhodnenia väčšinovou populáciou.
• Riziko izolácie: Deti môžu byť vyčlenené z bežného života.
• Obmedzené možnosti rozvoja v sociálnej a komunikačnej oblasti.

Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením si pri výbere všímajú aj to, či dieťa zostane v kontakte s rovesníkmi z okolia a či bude mať príležitosť rozvíjať sociálne a komunikačné zručnosti v prirodzenom prostredí.

Nevýhodou môže byť brzdenie kolektívu a obmedzené kapacity v niektorých regiónoch.

Špeciálnych materských škôl je málo a kapacít pre všetky deti nedostatok.

Podporné opatrenia v bežnej škole

Podporné opatrenie predstavuje poskytnutie a uplatnenie podpory v rámci výchovy a vzdelávania pre dieťa so ŠVVP; zahŕňa materiálne a personálne zabezpečenie, napr. špeciálne učebnice, kompenzačné pomôcky, prístroje, úpravy prostredia a individuálnu integráciu.

Pedagogický asistent

Patrí pod rezort školstva, primárne sa venuje podpore výchovy a vzdelávania žiaka, prekonávaniu rozličných bariér pri kvalitnom prístupe k vzdelávaniu.

Môže pomôcť napríklad deťom so slabším tempom, oslabeným porozumením alebo pozornosťou.

Cieľovou skupinou tohto typu asistenta sú všetky deti, ktoré majú rozličné bariéry.

Žiada oňho škôlka/škola na základe odporúčania z centra poradenstva a prevencie pre konkrétne dieťa.

Nie je asistentom konkrétneho dieťaťa, ale všetkým v triede, ktorí potrebujú podporu.

Platený je škôlkou/školou.

V rámci bežnej školy môže školský špeciálny pedagóg pracovať s vybranými žiakmi individuálne alebo v skupinách podľa ich individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu.

Osobný asistent

Je to asistent pre konkrétne dieťa.

Rodič oňho žiada pre dieťa s ŤZP na príslušnom Úrade práce, soc. vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu.

Po schválení si osobného asistenta hľadá sám a po dohode so škôlkou/školou môže byť s dieťaťom v danom zariadení.

Príspevok na osobného asistenta dostáva rodič od úradu.

Pomáha dieťaťu s činnosťami.

Individuálny vzdelávací program

Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP) je povinnou súčasťou dokumentácie žiaka so ŠVVP a zahŕňa úpravy obsahu, foriem a metód s prihliadnutím na jeho potreby.

Dieťa môže mať na návrh špeciálno-pedagogickej poradne individuálny plán vzdelávania, takisto môže mať individuálny plán len na jednotlivé predmety.

Vaše dieťa sa bude pravdepodobne vzdelávať podľa individuálneho vzdelávacieho programu (IVP).

Pre žiakov so špeciálnymi potrebami môže byť druhý cudí jazyk voliteľný podľa potrieb a schopností žiaka.

Úloha poradne a diagnostiky

Pred prijatím dieťaťa do bežnej MŠ alebo ŠMŠ býva vyžadované vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a diagnostické vyšetrenie dieťaťa.

Následne riaditeľ školy rozhodne o prijatí dieťaťa na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyšetrenia.

Riaditeľ školy spolupracuje so zariadením výchovného poradenstva a prevencie, ktoré zo zdravotných dôvodov alebo iných závažných príčin môže odporúčať úpravu formy vzdelávania alebo poskytnutie podporného opatrenia.

Pri prijatí dieťaťa so ŠVVP sa vyžaduje písomné vyjadrenie zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Takéto zariadenie môže vykonávať odborné činnosti prvého až piateho stupňa, pričom niektoré formy diagnostiky sa môžu realizovať aj priamo na škole.

V transformovanom systéme diagnostiky sa využívajú formy prvostupňovej a druhostupňovej pedagogickej a orientačnej diagnostiky v škole a ďalšie v zariadení poradenstva a prevencie.

Služby poradne sú financované štátom, rodič si poradňu vyberá podľa miesta trvalého bydliska.

Návšteva súkromnej poradne je spoplatnená, ale nie je viazaná na bydlisko.

Poradňa okrem iných služieb dáva odporúčania a podporné opatrenia pre školské a predškolské zariadenia.

Ak sa potreba ŠVVP zo zdravotných dôvodov alebo iných závažných dôvodov objaví neskôr, riaditeľ môže rozhodnúť o úprave formy vzdelávania a ďalšej dokumentácii podľa súčasných predpisov.

Ako postupovať pri prijatí do bežnej školy

Optimálne je dohodnúť si stretnutie s riaditeľom školy, na ktorú chcete dieťa integrovať, a to najlepšie rok pred plánovaným nástupom do školy.

Na stretnutí ho oboznámite s potrebami dieťaťa a môžete spoločne hľadať riešenia, ako situáciu čo najlepšie zvládnuť.

Je fajn, ak na stretnutie prídete aj s dieťaťom.

Riaditeľ tak má možnosť včas pripraviť podmienky na novú situáciu.

Prvým administratívnym krokom je, že si podáte žiadosť o integráciu dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Žiadosť sa podáva pri zápise.

K nej bude potrebné doložiť správu z diagnostického vyšetrenia v poradenskom zariadení, ktorej súčasťou je písomné vyjadrenie k školskému začleneniu (zahŕňa vyjadrenie špeciálneho pedagóga a psychológa).

V prípade potreby doplníte aj výsledky odbornej lekárskej diagnostiky.

Pred prijatím dieťaťa so ŠVVP musí riaditeľ MŠ zvážiť, či má škôlka vhodné podmienky - personálne (napr. asistent), priestorové aj materiálne.

Ak ich nemá, môže ich vytvoriť v spolupráci so zriaďovateľom.

Prijatie do materskej školy

Deti so ŠVVP majú možnosť začleniť sa do bežných alebo špeciálnych materských škôl a rozhodnutie o prijatí zvyčajne patrí riaditeľovi školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa.

Bežná MŠ môže prijať aj dieťa so ŠVVP (so zdravotným znevýhodnením, nadaním či inou špeciálnou potrebou).

Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP), ktoré nie sú deťmi so ZZ (napr. deti s rečovou poruchou, s drobnými ťažkosťami v správaní), sa zaraďujú medzi ostatné deti v bežnej triede.

Po prijatí dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo s dieťaťa s nadaním sa môže znížiť počet detí v triede - najviac o dve deti za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním.

Avšak v závislosti od druhu a stupňa postihnutia nemusí.

Prednostne sa prijímajú deti, ktoré dosiahnu päť rokov do 31. augusta daného roka.

Je povinné pre každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov veku do 31. augusta.

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na deti so zdravotným znevýhodnením.

Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole podľa miesta bydliska, ak rodič pre dieťa nevyberie inú materskú školu.

Spádové školy MŠ sú len MŠ zriadené obcou alebo mestom, teda nie súkromné, cirkevné, špeciálne.

Dieťa so ZZ môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie v rozsahu aj menej ako štyri hodiny denne na základe žiadosti rodiča/zákonného zástupcu.

Zákonný zástupca môže podať žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie a v prípade neprijatia má možnosť podať odvolanie alebo obrátiť sa na súd.

V prípade potreby môže byť dieťa oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a vzdelávanie zabezpečuje učiteľ z kmeňovej MŠ v rozsahu minimálnych hodín alebo na plný rozsah podľa rozhodnutia riaditeľa a súhlasu zariadenia poradenstva a prevencie.

Pediater potvrdzuje, či dieťa absolvovalo povinné očkovania a či je zmyslovo, telesne a duševne zdravé.

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti nehovorí o aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa, ale potvrdzuje jeho zdravotnú spôsobilosť absolvovať predprimárne vzdelávanie v bežnej materskej škole, v špeciálnej triede bežnej materskej školy, v materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

K žiadosti môžete priložiť zároveň aj odporúčania z poradne, napr. na pedagogického asistenta alebo iné podporné opatrenia.

Prijatie do základnej školy

Nástup do ZŠ by mal byť najneskôr 1. september po dovŕšení 7 rokov.

Predprimárne vzdelávanie je zo zákona povinné, preto vaša spádová materská škola nesmie vášho predškoláka na predprimárne vzdelávanie odmietnuť.

Ak sa rozhodnete vzdelávať svoje dieťa v bežnej základnej škole, vaša spádová škola nesmie vašu žiadosť odmietnuť, ak do nej patríte podľa bydliska.

Vaše dieťa má právo v nej absolvovať povinnú 10-ročnú školskú dochádzku.

Rodičia majú právo nesúhlasiť s preradením dieťaťa do ŠZŠ.

Škola nemôže dieťa preradiť nasilu, ale tak isto nikto nemôže prinútiť školu, aby takéhoto žiaka integrovala do bežnej triedy, ak na to nemá vytvorené vhodné podmienky.

Špecifické školy pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou

Škola pre žiakov s NKS patrí do systému špeciálnych škôl.

Nie je to však špeciálna škola, nakoľko žiaci, ktorí ju navštevujú nemôžu mať mentálne postihnutie.

V školách pre žiakov s NKS rozvíjajú pedagógovia a odborní pedagogickí zamestnanci (špeciálni pedagógovia, školskí logopédi) komunikačné schopnosti svojich žiakov so zohľadnením na ich individuálne potreby.

Vyučovacie predmety vedú odborne erudovaní a kreatívni pedagógovia, ktorí sa neustále vzdelávajú v oblasti špeciálnej pedagogiky a logopédie, spolupracujú s inými školami podobného typu a s poradenskými zariadeniami.

Vďaka tomu dokážu porozumieť potrebám svojich žiakov a lepšie rozumejú prežívaniu a spôsobu učenia detí s jazykovými ťažkosťami.

Veľkou devízou školy je rámcový učebný plán, ktorý umožňuje začleniť do rozvrhu štyri až sedem hodín individuálnej logopedickej intervencie týždenne podľa jednotlivých ročníkov.

To znamená, že žiaci školy majú zabezpečenú logopedickú intervenciu na každodennej báze.

Individuálna logopedická intervencia je vyučovací predmet, ktorý je určený žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Ciele a obsah predmetu sú v kompetencii logopéda, ktorý žiaka rozvíja v jeho jazykových aj rečových schopnostiach.

V škole vyučujú kvalifikovaní odborníci, ktorí majú vedomosti a skúsenosti s deťmi s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Pri hodnotení pedagógovia zohľadňujú jazykové ťažkosti žiaka.

Snahou učiteľov je, aby bolo učenie dynamické.

Deti nesedia celú hodinu pasívne za stolíkmi, ale sú povzbudzované a motivované k aktivite v duchu myšlienky: reč sa intenzívnejšie rozvíja cez vlastné prežívanie ako cez pasívne pozorovanie.

Prípravný ročník

Najväčší význam pre odstraňovanie (eliminovanie) jazykových ťažkostí má prípravný ročník.

Ten môžu navštevovať len žiaci s odporúčaným pokračovaním predprimárneho vzdelávania - dieťa tak strávi rok „navyše“ efektívne, nielen opakovaním predškolského ročníka v MŠ.

Prípravný ročník navštevujú žiaci, ktorí spĺňajú podmienky - majú odporúčané pokračovať v predprimárnom vzdelávaní, dovŕšili 6.rok pred začiatkom školského roka a majú ťažkosti v reči.

Najčastejšie sú artikulačné a fonologické ťažkosti, vývinové poruchy jazyka, riziko vývinových porúch učenia, ale častý je aj elektívny mutizmus, zajakavosť.

Už prípravný ročník sa počíta k rokom povinnej školskej dochádzky.

V triedach je 8-10 žiakov, vďaka čomu je zabezpečený individuálny prístup.

Intelekt žiakov je v norme.

To znamená, že v škole sú deti, ktorých jazykové oslabenia sú primárnym zdrojom ťažkostí a nie sú symptómom iných závažnejších zdravotných diagnóz.

To, či žiak bude navštevovať školu pre žiakov s NKS aj po prípravnom ročníku závisí od odporúčania školy a poradenského zariadenia.

Rozdiel oproti bežnej škole

Avšak pre dieťa, ktoré nedokáže vyjadriť svoje myšlienky alebo nedokáže rozumieť svojmu okoliu je proces inklúzie vzdialený a možno trochu posunutý v čase.

Len ak sú tieto základy pevné, vtedy môžeme začať hovoriť o inkluzívnom vzdelávaní v kmeňovej škole.

Vyučovacie hodiny prebiehajú takisto ako v bežnej základnej škole.

Rozdiel je hlavne v tom, že učitelia sa snažia, aby v každej vyučovacej hodine boli čo najčastejšie uplatňované logopedické postupy.

Každá učiteľka pozná individuálne potreby svojich žiakov a podľa toho k nim pristupuje.

Špecifikom sú individuálne strávené hodiny s logopédom, ktorý si deti berie počas vyučovania, aby sa im mohol intenzívne venovať.

V školskom klube vychovávatelia plynule pokračujú a takisto aj v mimoškolských aktivitách uplatňujú logopedické princípy, hrajú sa s deťmi logopedické hry, automatizujú naučené hlásky a trénujú pragmatickú stránku jazyka.

Život v škole prepájame so životom v spoločnosti.

Je našou snahou, aby si deti naučené poznatky pretavili do bežného života prostredníctvom exkurzií, výletov, či návštevami rôznych inštitúcií.

Takisto sa snažíme podporovať komunikáciu a priateľstvá medzi deťmi rôzneho veku.

Prijatie a prestup

Dieťa musí byť v prvom rade diagnostikované v zariadení špeciálnopedagogického poradenstva.

Záver diagnostického vyšetrenia musí jednoznačne odporúčať vzdelávanie dieťaťa v škole pre žiakov s NKS.

Tento záver vyplýva z diagnózy narušenej komunikačnej schopnosti a zároveň musí psychologické vyšetrenie potvrdiť, že intelekt dieťaťa je v norme.

Prihlášku je potrebné podať do konca apríla.

Ak sú vyššie spomínané podmienky splnené a dieťa dovŕšilo 6 rokov, zákonný zástupca môže podať prihlášku do školy pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou.

Avšak nakoľko má každá škola obmedzený počet miest, nie všetky deti budú prijaté.

Prijímací proces prebieha formou zasadnutia dislokačnej komisie, ktorá berie do úvahy diagnostické správy prihlásených žiakov, analyzuje ich a robí výber tak, aby sa dostali do školy predovšetkým takí žiaci, ktorí budú z výchovno-vzdelávacieho procesu v našej škole čo najviac profitovať.

Najčastejšie sa jedná o žiakov s vývinovou poruchou jazyka (vývinová dysfázia).

Ak má dieťa diagnostikované PAS, do našej školy ho nemôžeme prijať, nakoľko metodické postupy, ktoré využívame nie sú vhodné pre deti s pervazívnymi vývinovými poruchami.

Rodičia, ktorí chcú dať svoje dieťa do našej školy do prípravného alebo prvého ročníka by mali vedieť, že musia ísť na oficiálny zápis do bežnej (kmeňovej) základnej školy a splniť si tak povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona.

Niektoré deti už po prvom roku vzdelávania v škole pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou dokážu pokračovať v kmeňovej škole.

Nie je to však pravidlom.

Bohužiaľ, sú aj žiaci, ktorých komunikačné znevýhodnenie je natoľko ťažké, že by bolo pre nich vhodné, aby naďalej pokračovali v škole, ktorá je zameraná na vzdelávanie takýchto žiakov.

Skúsenosti rodičov

Celých 7 rokov existencie Centra včasnej intervencie Košice, n.o. pociťujeme a zažívame nemohúcnosť rodičov detí so zdravotným znevýhodnením v čase nástupu dieťaťa do škôlky.

Mnohí rodičia pod vedením centra tvrdo pracujú na výchove svojho dieťaťa a pripravia ho medzi ostatné deti s ohľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie najviac, ako je to možné.

Napriek ich veľkej snahe častokrát nevedia nájsť materskú školu, ktorá by ich dieťa prijala.

Zároveň mnohé z detí so zdravotným znevýhodnením by sa aj mohlo dostať do bežných materských škôl, učiť sa od svojich rovesníkov, posúvať sa ďalej.

V rámci projektu ALKA pomáhali asistentky dieťaťu so zdravotným znevýhodnením adaptovať sa v bežnej škôlke.

V rámci multidisciplinárneho tímu sa o každom z detí veľa diskutovalo, komunikovalo sa s rodičmi a tiež s vedením v škôlke.

Spoločne sa hľadali, prijímali a realizovali tie najlepšie riešenia pre dieťa.

V januári 2023 bolo pre deti so zdravotným znevýhodnením otvorená prípravná škôlka, kde si deti osvojovali nové zručnosti, učili sa vydržať bez mamky a zvykali na škôlkarsky režim a na prítomnosť iných detí.

Podľa výsledkov ankety, ktorú viedlo Centrum včasnej intervencie Košice, n.o., deti s Downovým syndrómom navštevujú v prevažnej miere bežné materské školy.

Z 38 respondentov, ktorí sa zapojili, 33 volí bežnú materskú školu.

Rodičia uvádzajú, že napriek tomu, že mohli dať dieťa do špeciálnej škôlky zadarmo, zvolili bežnú súkromnú škôlku a bolo to to najlepšie, čo mohli urobiť.

Deti, ktoré predtým nevedeli zvládnuť niektoré činnosti samé, sa v bežnej škôlke naučili byť samostatnejšie.

Rozhodovanie pri základnej škole

Podľa prieskumu, hlavnému vzdelávaciemu prúdu (bežná škola) dáva prednosť menej rodičov (14 zo 48).

Pre vzdelávanie v bežnej škole je potrebný asistent, vzdelávanie podľa individuálneho učebného programu, dôležitý je postoj samotného učiteľa, prijatie "iného" dieťaťa kolektívom spolužiakov a úpornejšia práca doma.

Zo 48 respondentov v miniprieskume volilo špeciálnu základnú školu až 34 z nich.

Vychádzajú z toho, že počet detí v triede je menší, prístup individuálnejší, tempo pomalšie, učivo selektované.

Pri rozhodovaní o ZŠ vážila pre a proti.

V ŠZŠ je 6 žiakov - učiteľ + asistent.

Išlo jej hlavne o kvalitu, aby sa dcéra naozaj niečo naučila a nemuseli mať doma poobednú školu.

A aby sa v triede necítila, že je najhoršia, ale zažila aj úspech a rovnocennosť.

Na druhej strane, keby Kika nemala aj o 4 roky mladšieho brata a vedela by venovať všetok čas len jej, išla by do bežnej.

Kika chodí od 5 rokov do ZUŠ na tanečný krúžok medzi bežné deti 3x do týždňa, tak v kontakte s bežnými deťmi je - aj to zavážilo.

Na otázku, či je skutočne v špeciálnej škole prístup k dieťaťu individuálnejší, rodičia uvádzajú, že počet detí v triede je síce nižší, ale všetky deti v triede majú svoje rôznorodé „špeciálne potreby“.

Stihne sa učiteľ individuálne venovať každému z nich?

Do akej miery je zaručený individuálny prístup učiteľa?

V bežnej triede je síce vyšší počet žiakov, ale je tu asistent, ktorý sa dokáže venovať žiakovi presne v súlade s jeho potrebami.

Keď špeciálna škola vznikne z nedostatku možností

Rodičom, ktorí volili špeciálnu školu, bola položená aj doplňujúca otázka, do akej miery rozhodnutie zvoliť špeciálnu základnú školu vyplynulo z ich presvedčenia a do akej miery bolo vzhľadom na okolnosti nevyhnutnosťou.

Jeden z rodičov uviedol: „Náš Erik chodí do špeciálnej základnej školy. Chceli sme ho dať od začiatku do bežnej MŠ, no všetky škôlky v meste bydliska a v okolí nás nechceli prijať. A to sme si dali námahu a pochodili fakt všetky. Zase je tu aj otázka. Ak má dieťa viac pridružených chorôb, tak vás veľmi nechcú.“

Ďalší rodič spomína: „Aj keď má Timi bola 3 roky zapísaná v bežnej MŠ, do ZŠ už pani riaditeľka robila obštrukcie… Aj ju prijala. Toto je celkom bežný problém. Inklúzia u nás v praxi nefunguje. Náš školský zákon inklúziu nepodporuje. Naopak, umožňuje obštrukcie zo strany vedenia škôl, ktoré sú časté a rodičia sú s nimi konfrontovaní. Nie každý má chuť bojovať s prekážkami.“

Dieťa s nadaním: bežná alebo špecializovaná škola

Nadanie sa zistí psychologickým vyšetrením, často Wechslerovou škálou v CPPPaP, a na základe posudku poradňa odporučí integráciu s IVVP alebo umiestnenie do špecializovanej školy pre nadané deti.

Možnosti vzdelávania pre nadané dieťa sú bežná základná škola s integráciou a IVVP, trieda alebo škola pre mimoriadne nadané deti, výberová trieda, 8‑ročné gymnázium, talentovky, matická trieda, homeschooling alebo alternatívy typu lesná/komunitná škola.

Rozhodovanie závisí od výsledkov testov, od emocionálno‑sociálnych potrieb dieťaťa, od kvality učiteľov a od logistickej dostupnosti školy.

V diskusii boli spomínané prahy IQ okolo 130-135 a nad 135, nejde však o jediné kritérium rozhodovania.

Diskutujúci odporúčajú zohľadniť emocionálne a sociálne potreby dieťaťa, kvalitu učiteľov a školy, výsledky testov a logistiku.

Wechslerov test sa podľa diskusie odporúča rozkladať na 2-3 sedenia a nie robiť 4 hodiny naraz, lebo jednorazové 3-4‑hodinové sedenie môže zhoršiť výsledky.

Škola pre nadané deti a 8‑ročné gymnáziá používajú prijímacie testy.

Talentovky sa v diskusii spomínajú ako samostatná možnosť, ktorá sa nezarátava ako prijímačky a môže dať dieťaťu „ďalší pokus“.

IVVP sa podľa diskusie tvorí na základe odporúčania poradenského zariadenia (CPPPaP), ak rodič požiada o integráciu.

Na I. stupni sa integrácia z dôvodu nadania bežne neodporúča a IVVP sa pripravuje po konzultácii s poradňou, kde sa presne určí oblasť nadania.

Niektorí tvrdia, že škola pre nadané deti lepšie rozvíja intelekt a predchádza nude; iní tvrdia, že v takých školách môže byť vyšší podiel detí s problémami v EQ, čo bráni sociálnemu dozrievaniu.

Rozhodnutie medzi bežnou ZŠ a školou pre nadané deti musí byť individuálne podľa výsledkov testov, emočno‑sociálnych potrieb dieťaťa a dostupnosti škôl.

Kvalita školy a učiteľov je rozhodujúci faktor pri rozvíjaní nadania a pri predchádzaní nudy či „zomletiu“ dieťaťa v bežnej triede.

Na čo sa rodič zamerať pri výbere školy

1. Aké konkrétne potreby má dieťa a čo odporúča diagnostické vyšetrenie.
2. Či má škola vhodné personálne, priestorové a materiálne podmienky.
3. Aká je veľkosť triedy a reálna možnosť individuálneho prístupu.
4. Či je k dispozícii pedagogický asistent, školský špeciálny pedagóg alebo logopéd.
5. Či škola dokáže pripraviť a uplatňovať IVVP.
6. Aký postoj má riaditeľ, učitelia a spolužiaci k začleneniu dieťaťa.
7. Či dieťa potrebuje špecializované terapie alebo osobitne upravený program.
8. Aká je vzdialenosť školy a či každodenná dochádzka nezaťaží dieťa a rodinu.
9. Či špeciálna škola poskytuje možnosť kontaktu s bežným prostredím.
10. Či bežná škola dokáže zabezpečiť podporu bez zanedbania ostatných žiakov.

Najvhodnejšia škola preto nemusí byť automaticky najbližšia, najmenšia ani špeciálna či bežná.

Rozhodnutie by malo vychádzať z najlepšieho záujmu dieťaťa, z jeho potrieb, možností konkrétnej školy, dostupnej podpory a z toho, v akom prostredí môže napredovať po vzdelávacej, sociálnej aj emocionálnej stránke.

Od januára 2026 štát zmenil spôsob financovania podpory pre deti so špeciálnymi potrebami.

Pomôcť majú aj takzvané školské klastre, teda zdieľanie odborníkov medzi viacerými školami.

tags: #aku #skolu #navstevuje #dieta #specialna #skola