Albrecht Dürer sa narodil 21. mája 1471 v Norimbergu a zomrel 6. apríla 1528 tiež v Norimbergu. Bol to známy nemecký maliar, grafik, rezbár, rytec a matematik.
Je považovaný za najväčšieho umelca severskej renesancie a jeho diela aj po niekoľkých storočiach priťahujú pohľady milovníkov výtvarného umenia. Diela nemeckého maliara, grafika, rezbára či rytca Albrechta Dürera vznikali pred viac ako 500 rokmi, ale aj napriek tomu neustále vzbudzujú veľkú pozornosť nielen historikov umenia, ale aj laických milovníkov výtvarného umenia.
Klananie pastierov ako námet narodenia Krista
Klananie pastierov patrí k tradičným scénam kresťanského umenia, ktoré zobrazujú narodenie Ježiša Krista. Námet vychádza z evanjeliového rozprávania, podľa ktorého sa pastieri po anjelskom zvestovaní vybrali k novorodenému dieťaťu a vzdali mu úctu.
Dürer vo svojej tvorbe opustil formy neskorej gotiky a vytvoril osobitú syntézu nemeckej maliarskej tradície a talianskej renesancie. V jeho dielach sa prelínali prvky fantastickosti s vtedajším vedeckým poznaním.
Vo svojich dielach dokonale spája renesančné túžby po umeleckých pravidlách a stredovekú záľubu v tajomne. Práve toto spojenie je dôležité aj pri chápaní náboženských scén spojených s narodením Krista, ku ktorým patrí aj klananie pastierov.
Albrecht Dürer a norimberské začiatky
Albrecht Dürer sa narodil 21. mája 1471 Norimbergu ako tretie z 18 detí v rodine zlatníka. Narodil sa ako tretie z osemnástich detí zlatníka Albrechta Dürera a jeho ženy Barbory Holperovej, ktorá bola dcérou Dürerovho zlatníckeho majstra.
Albrecht Dürer starší mal maďarský pôvod a do Norimbergu sa prisťahoval. Bol zlatník a ako bývalo vtedy zvykom, oženil sa s dcérou svojho majstra, Barbarou Holperovou a neskôr prevzal jeho dielňu.
Manželia mali 18 detí, z ktorých mnohé sa nedožili dospelosti, Albrecht, ktorý sa narodil 21. mája 1471, patril k tým starším. Odmalička sledoval zručnosť otca v zlatníckej dielni, vďaka čomu sa aj on vyučil tomuto remeslu.
Krátko chodil do školy, a potom ho podľa vtedajšieho zvyku ako trinásťročného začal otec priúčať základom zlatníctva a kresby. Spočiatku sa učil v zlatníckej dielni svojho otca, ale keď sa ukáže, že má talent na maľovanie, otec mu dovolí od roku 1486 študovať u popredného maliara tej doby Michaela Wolgemuta.
Veľmi rýchlo sa ukázal jeho nesmierny talent, a aj keď jeho otec chcel, aby pokračoval v rodinnom remesle, nakoniec vstúpil 15-ročný Albrecht ako učeň do maliarskej dielne Michaela Wolgemuta. Ten bol jedným z najvýznamnejších norimberských umelcov a v jeho dielni sa robili aj drevoryty pre knižné ilustrácie, ktorými sa neskôr Dürer preslávil.
Norimberg bol v tých časoch prosperujúcim mestom, ktoré malo čulé obchodné aj umelecké kontakty hlavne s blízkymi Benátkami.
Vzdelanie, cestovanie a formovanie umeleckého štýlu
Nesmierne talentovaný umelec síce nikdy nedostal formálne vyššie vzdelanie, ale neuspokojil sa iba s výtvarnou tvorbou. Zaujímali ho aj jej matematické zákonitosti, chcel vedieť, ako podľa matematických pravidiel vytvoriť krásu.
Rozsiahle znalosti či intelektuálny rozhľad načerpal tiež z ciest po Európe. Keď mladý Dürer skončil svoje učňovské obdobie, vydal sa na tovarišskú vandrovku - nazbierať ďalšie skúsenosti, kým sa sám stane majstrom.
Namiesto obvyklého roku však na cestách strávil až štyri. Na cesty odišiel v roku 1490, plánoval ísť do dielne Martina Schongauera v Colmare, ale ten umrel skôr, než sa do Colmaru v roku 1492 dostal.
Privítali ho aspoň bratia tohto skvelého rytca, dvaja z nich sa venovali zlatníctvu a jeden bol maliar. Dürera potom cesta zaviedla do viacerých miest, okrem iného do Bazileja a v roku 1493 dorazil do Štrasburgu, kde namaľoval svoj vôbec prvý autoportrét, aby ho poslal svojej snúbenici do Norimbergu.
Predtým sa totiž mladý umelec len kreslil. V každom prípade autoportrétov namaľoval potom za svoj život viac než dosť.
Manželstvo a prvá cesta do Talianska
Keď sa ako 23-ročný a plný skúseností vrátil v máji 1494 do Norimbergu, už 7. júla sa oženil s Agnes Freyovou, dcérou prominentného remeselníka. V roku 1494 sa oženil s Anežkou Freyovou.
Keď v októbri v meste vypukol mor, Dürer odišiel do Talianska. Nasledujúci rok sa vydáva na svoju prvú cestu do Talianska.
Po ceste cez Alpy si robil akvarelové skice, krajinárske práce potom použil aj v ďalších maľbách. Šlo o prvé čisto krajinárske maľby známe v západnom umení.
Maliar sa dostal až do Benátok, kde sa mu dostalo veľmi dobrého prijatia, hlavne medzi nemeckými obchodníkmi. V roku 1495 si zakladá v Norimbergu svoju vlastnú dielňu a čoskoro na to sa zoznamuje s významnými osobnosťami Norimbergu, najmä s učeným Willibaldom Pirchheimerom.
Ak by nebol ženatý, nedovolili by mu to. Majster jednoducho musel byť ženatý a väčšinou svoju dielňu odovzdával synovi, prípadne zaťovi. Aj keď Dürer ženatý bol, nemal žiadne deti.
Grafiky, drevoryty a šírenie Dürerových diel
Hlavnou časťou jeho vtedajšej práce boli drevoryty. Z ich množstva sa dá predpokladať, že neskôr ich sám fyzicky do drevených matríc nevyrýval, ale že to zaňho robil niektorý skúsený rytec.
Albrecht kreslil buď priamo na dosku, do ktorej sa vyrývalo, alebo si jeho kresbu na papieri rytec prilepil na dosku a ryl cez ňu.
Práve to, že grafiky a tlače neboli až tak finančné náročné a dali sa jednoducho prenášať, znamenalo, že popularita jeho prác sa rozšírila do všetkých európskych centier umenia. Za pár rokov dosiahol, že ho všade veľmi dobre poznali.
V roku 1497 si zostrojí vlastný lis a začína produkovať prvé série grafických listov. Začína používať vlastný monogram a datovať svoje diela. Časom sa spolu s úspechmi stáva jeho preslávený monogram uznávanou firemnou značkou.
Jeho grafické listy ovplyvnili a inšpirovali Rafaela, Tiziana a ďalších maliarov. Jeho kresby, grafiky, akvarely i tempery a olejomaľby patria k najväčším pokladom galérií, múzeí, či grafických kabinetov.
Náboženské diela a obraz narodenia
Dürerova tvorba sa vyznačuje výrazným záujmom o náboženské témy, biblické príbehy a duchovné tendencie svojej doby. V období renesancie kódovali maliari do svojich diel rôzne odkazy. Význam mali symboly a v olejomaľbách aj farby.
Dürer vo svojej tvorbe spojil obrazovú pôsobivosť neskorej gotiky s novými renesančnými princípmi kompozície, priestoru, proporcie a pozorovania skutočnosti. Takéto spojenie umožňovalo zobrazovať biblické udalosti nielen ako posvätné príbehy, ale aj ako výjavy s presvedčivou priestorovou a ľudskou konkrétnosťou.
Medzi diela, ktoré ho zaradili do dejín svetového výtvarného umenia, patria obrazy Ružencová slávnosť (1506), Adam a Eva z roku 1507 a Štyria apoštoli (1526). Do dejín svetového výtvarného umenia sa zaradil aj dielom Štyria apoštoli (1526), dnes už legendárnym drevorytom Štyria apokalyptickí jazdci (1498), alebo medirytinami Rytier, smrť a diabol, Melanchólia či Svätý Hieronym, ktoré vznikali v rokoch 1513 - 1514.
Štúdium perspektívy a ľudských proporcií
Dürer však nebol len maliarom, ale zaujímal sa aj o teóriu. Keď ho v roku 1500 prišiel navštíviť benátsky maliar Jacopo de Barbari, naučil sa od neho niečo viac o lineárej perspektíve, v ktorej talianski umelci vynikali a začali ju ako prví používať, ale de Barbari mu, samozrejme, neprezradil všetky svoje finty.
Albrecht teda začal s vlastnými štúdiami, ktorými sa potom zaoberal do konca svojho života. Ako maliar i grafik robil stovky prípravných kresieb a skíc, z ktorých mnohé sa zachovali do dnešných čias.
Okolo roku 1500 prichádza do Norimbergu Jacob de` Barbari. Pod jeho vplyvom sa Dürer venuje sústavnému štúdiu ľudských proporcií.
Pokúšal sa skompletizovať svoje matematické poznatky o kráse a proporciách vo výtvarnom umení, o geometrii a lineárnej perspektíve, architektúre a fortifikačných systémoch, či o ľudskom tele do ucelených publikácií.
Ako napísal vo svojich poznámkach, za základ si zobral ešte Vitruviove poznatky, ktoré doplnil o svoje vlastné pozorovania (preštudoval proporcie približne 300 ľudí).
Nezaujímal ho ideál krásy ako taký, veril, že krása je v rôznosti a jeho poznatky mali slúžiť k tomu, aby umelec dokázal vytvoriť krásne obrazy.
Dürerove symboly a skryté významy
Práve Dürerovo grafické dielo je plné týchto symbolov, číselných postupností a ukrytých významov. V známej rytine Adam a Eva z roku 1504 napríklad štyri zvieratá vpravo dole symbolizujú štyri temperamenty - býk flegmatika, zajac sangvinika, jeleň melancholika a mačka cholerika.
Myš reprezentuje mužskú slabosť, had zlo, papagáj dobro a horská koza chlípnosť. Hádam najznámejšou rytinou, na ktorú odkazujú súčasné literárne či filmové diela, je Melanchólia z roku 1514.
V renesancii práve umelcom, matematikom, staviteľom (tesárom) a učencom pripisovali tento temperament, ktorý reprezentoval najkreatívnejších a najinteligentnejších ľudí.
Kladivo na tejto grafike reprezentuje staviteľa (tesára), kompas matematiky, kľúče moc, zvon večnosť a netopier temnotu. Všimnite si magický štvorec, kde súčet všetkých čísel v jednotlivých smeroch je vždy 34.
Číslovka 1514 je dátumom, kedy grafika vznikla a zároveň pripomína aj rok, v ktorom zomrela umelcova matka. Rozlúštiť všetky významy podobných diel chce dnes, kedy sa už tieto symboly nepoužívajú, dosť podrobné štúdium.
Druhá cesta do Talianska a benátsky úspech
Do Talianska sa za novými znalosťami vybral ešte raz, v rokoch 1505 až 1507, a práve tam sa znovu vrátil k maľbe temperou na plátno.
Počas jeho neprítomnosti doma v Nemecku predávali jeho manželka a matka grafiky, ktorými ich zásobil, na trhoch v Norimbergu alebo vo Frankfurte.
Maliar ostal v Benátkach takmer rok a bol tam veľmi populárny. Bellini napríklad až tak obdivoval jeho techniku maľby, že ho uprosil, aby mu venoval niekoľko svojich štetcov.
Aké však bolo jeho prekvapenie, keď zistil, že Dürer používa rovnaké štetce ako on. Benátsky dóža nemeckému maliarovi ponúkol ročný plat 200 florénov, len aby v tomto meste ostal.
Aj keď ho Benátčania zdržiavali, a v Taliansku mali umelci oveľa významnejšie postavenie ako v Nemecku, do rodného Norimbergu sa napokon vrátil.
O dva roky si tam kúpil veľký dom, v ktorom mal aj dielňu. Dürer ani po svojich cestách neprerušil kontakty, ktoré sa mu podarilo nadviazať.
Udržiaval čulú korešpondenciu s mnohými významnými talianskymi umelcami - Rafaelom, Bellinim, či Da Vincim, miloval talianske slnko a krajinu.
Významné diela a umelecké obdobia
| Obdobie alebo rok | Udalosť či dielo |
|---|---|
| 21. máj 1471 | Albrecht Dürer sa narodil v Norimbergu. |
| 1486 - 1490 | Učil sa u norimberského umelca Michaela Wolgemuta. |
| 1490 - 1494 | Podnikol tovarišskú vandrovku po Európe. |
| 1493 | Namaľoval svoj prvý autoportrét. |
| 1495 | Založil si v Norimbergu vlastnú dielňu. |
| 1498 | Vznikol drevoryt Štyria apokalyptickí jazdci. |
| 1505 - 1507 | Absolvoval druhú cestu do Talianska a pobýval v Benátkach. |
| 1513 - 1514 | Vznikli medirytiny Rytier, smrť a diabol, Melanchólia a Svätý Hieronym. |
| 1526 | Vzniklo dielo Štyria apoštoli. |
| 6. apríl 1528 | Dürer zomrel v Norimbergu. |
Cisársky patrón a neskoré obdobie
Po roku 1512 sa jeho hlavným patrónom stal cisár Maximilián I., od ktorého dostával aj pravidelnú apanáž. Začiatkom februára 1512 začína pracovať pre cisára Maximiliána I.
Vyrába pre neho modlitebnú knižku, ktorá sa stáva skutočným skvostom. 6. októbra 1515 získava od Maxmiliána ročný plat 100 zlatých.
Dürerov zdravotný stav však nebol najlepší, postupne strácal zrak a mal problémy s rukami, zrejme uňho nastupovala artritída.
V tomto období sa z umeleckého hľadiska venoval prevažne rytinám - portrétom a ilustráciám vlastných kníh. Hoci Dürer nemal riadne formálne vzdelanie, mal čulé kontakty s intelektuálnymi špičkami Európy, a dokonca napísal prvú knižku o matematike pre dospelých. Aj matematici ho uznávali.
V roku 1518 potom dočasne býva v Augspurgu. Dürer dostal od mesta zákazku na vynovenie výzdoby radnice, ale nepodarilo sa mu urobiť viac ako počiatočný projekt.
Matematika, teória umenia a odborné knihy
Dürer bol prvým nemeckým umelcom, ktorý napísal o svojom živote a ako prvý zacházel s autoportrétem ako so samostatným žánrom.
Již v raném stádiu přivedl akvarel a tisk k umělecké a technologické dokonalosti. Dále byl první v Německu, kdo kreslil akty podle živých modelů, a podpořil své praktické dílo umělecko-teoretickými pojednáními.
V roku 1525 vydal v Norimberku prvú knihu o matematike pre dospelých v nemčine s názvom „Uvedenie do merictva“, a o dva roky neskôr Náuku o opevňovaní.
Tyto dvě teoretické práce spolu s posmrtně vydanými „Čtyřmi knihami o proporci“ (1528), na kterých pracoval dvacet let, patří k důležitým pojednáním z oblasti teorie umění.
V tomto období sa najviac venoval vydávaniu vlastných odborných kníh. Dürerova epoche, označovaná v Německu jako doba kolem roku 1500, je spojována s jeho výjimečným uměleckým přínosem a dobou rozkvětu v umění.
Posledná cesta do Holandska
V júli 1520 sa vydal na svoju štvrtú, poslednú veľkú cestu z Norimbergu, aby si u Karola V., nasledovníka Maximiliána I., po jeho korunovácii v Aachene obnovil udelenie ročnej apanáže.
Na ceste ho sprevádzala manželka a jej slúžka a cestovné náklady si pomáhal vykryť predajom grafík. Robil si o tom podrobné zápisky, takže neskôr historici zistili, že táto cesta mu finančný zisk nepriniesla.
Nový panovník mu však udelil ročný plat, čo bolo známkou prestíže. V roku 1519 zomiera cisár Maxmilián I. a norimberská rada odmieta platiť rentu 100 zlatých.
Dürer sa preto aj so ženou vydáva do Holandska, kde je prijatý so všetkými poctami a stretáva a tam s mnohými holandskými umelcami a taktiež s humanistom Erazmom Rotterdamským.
Karol V. mu rentu s radosťou prisľúbil a tak tu nejaký čas žije. Počas svojho pobytu v Holandsku trávi dni portrétovaním, čo považuje za výraz priateľstva k týmto ľuďom, no taktiež neprestáva maľovať.
V tomto období vytvára jedno z najdôležitejších diel - dvojitú doska „Štyria apoštoli“ z roku 1526. No hoci mu Holanďania ponúkli dom v Antverpách a vysoký ročný dôchodok, Dürer sa rozhodne vrátiť domov do Norimbergu.
Vzťah k reformácii a humanizmu
So záujmom sledoval spoločenské dianie okolo seba, duchovné tendencie svojej doby, neušlo mu ani reformačné hnutie Martina Luthera.
Dürer bol celý život katolík, hoci sympatizoval aj s reformátorom Martinom Lutherom a v jeho denníku sa našla poznámka, že by ho rád portrétoval.
Mal kontakty aj s ďalšími humanistami tých čias, ich myšlienky sa mu páčili, ale na protestantskú vieru nikdy neprestúpil.
Smrť, pozostalosti a Dürerov dom
Plodný a uznávaný umelec zomrel 6. apríla 1528 ako 56-ročný a zanechal za sebou veľmi slušný finančný majetok i veľký dom, v ktorom mal dielňu, a v ktorom jeho vdova žila až do svojej smrti v roku 1539.
Dnes je tento dom jeho múzeom. Dürerovo telo uložili do rodinnej hrobky Freyovcov na cintoríne sv. Jána a deň po pohrebe ho ešte exhumovali, aby mu sňali posmrtnú masku.
Odstrihli mu aj kučeru vlasov, ktorá je dnes uložená vo Viedenskej akadémii umení. Až po smrti vyšli jeho posledné knihy o ľudských proporciách.
Albrecht Dürer zomrel 6. apríla 1528 ako 56-ročný. Jeho umelecký odkaz zahŕňa viac než 1100 kresieb, 34 akvarelov, 108 medirytín a leptov, približne 246 drevorytov a 188 malieb.
K tomuto rozsiahlemu dielu sa dodnes pridávajú novozistené položky. Napríklad 8. júna 2005 tlač oznámila, že veľké okno z farebného skla v kostole Sv. Jakuba v Straubingu, na ktorom je zobrazený Mojžiš prijímajúci dosky zákona, vzniklo podľa Dürerovho návrhu.
Dürer bol majstrom najvyššieho rádu, ktorý preklenul oblúk od stredoveku k renesancii. Jeho kresby, grafiky, akvarely, tempery a olejomaľby zostávajú významnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a poskytujú širší kontext aj pre chápanie náboženských námetov, akým je klananie pastierov pri narodení Krista.