Integrácia dieťaťa do bežnej základnej školy je komplexná téma, ktorá vyžaduje spoluprácu rodičov, školy, odborných zamestnancov a samotného dieťaťa. Nejde iba o prijatie žiaka do triedy, ale najmä o vytvorenie takých podmienok, aby sa mohol vzdelávať, rozvíjať a zažívať pocit úspechu.
Základná škola je prvým stupňom vzdelania, ktorý položí základy pre ďalšie štúdium žiaka, je kľúčovým prvkom vzdelávacieho systému. Základné vzdelávanie poskytuje ucelené a komplexné základy všeobecného vzdelania, ktoré dáva všetkým žiakom predpoklady na porozumenie životu a základnej orientácie vo svete.
Integrácia detí so špeciálnymi potrebami do bežných základných škôl je komplexná téma, ktorá vyvoláva rôzne názory a emócie. Na jednej strane existuje snaha o vytvorenie inkluzívneho prostredia, kde by všetky deti mali rovnaké príležitosti. Na druhej strane sa objavujú obavy z možných negatívnych dopadov na vzdelávanie zdravých detí a na celkovú dynamiku triedy.
Čo znamená školská integrácia a inklúzia
Inkluzívne vzdelávanie je flexibilný proces s cieľom tvoriť prostredie, v ktorom je možné uspokojiť rôznorodé vzdelávacie potreby každého jedinca bez výnimky.
Ak teda vychádzame zo základnej definície inklúzie, ktorá hovorí o tom, že každé dieťa má predovšetkým právo na kvalitné vzdelávanie.
Nie je inklúzia ako inklúzia. Niekedy je reálna, niekedy nie. Závisí to od daného konkrétneho prípadu a jeho podmienok.
V našej škole venujeme integrovaným žiakom veľkú pozornosť. V školskom roku 2011/2012 máme spolu 245 žiakov, z toho počtu je 32 žiakov integrovaných /začlenených/. S poruchami učenia 20 žiakov a 12 žiakov s mentálnym postihom.
| Skupina žiakov | Počet žiakov |
|---|---|
| Všetci žiaci školy | 245 |
| Integrovaní žiaci | 32 |
| Žiaci s poruchami učenia | 20 |
| Žiaci s mentálnym postihom | 12 |
A nejde len o vyučovanie - začlenení aj bežní žiaci musia sa učiť spolu komunikovať, rešpektovať sa, navzájom sa podporovať, povzbudzovať a pomáhať si. To je celý zmysel integrácie !
Uvedomujeme si, že iba individuálny prístup a IVV plán prispôsobený každému takémuto žiakovi môže zlepšiť ich vzdelávacie výsledky, ich prístup k škole a k plneniu si školských povinností.
Aj integrovaní žiaci potrebujú zažiť pocit úspechu a radosti z výsledkov svojej práce.
To je možné iba vtedy, ak sa škola prispôsobí ich možnostiam a schopnostiam a učivo sa v ich IVV plánoch zmení tak, aby boli schopní ho zvládnuť.
Rozhodnutie rodiča a výber formy vzdelávania
Zákonný zástupca žiaka so ŠVVP má právo vybrať si, či jeho dieťa bude vzdelávané na základe individuálneho vzdelávacieho programu v štandardnej triede alebo v špeciálnej triede, príp. v špeciálnej škole.
Voľba zákonného zástupcu žiaka je v tomto smere rozhodujúca, zákonný zástupca zodpovedá za všestranný rozvoj svojho dieťaťa a najlepšie pozná svoje dieťa aj jeho potreby.
Ďalším problémom je, že o integrácii v konečnom dôsledku rozhoduje rodič!
Ak aj máte napríklad v škole špeciálnu triedu a máte aj špeciálneho pedagóga a vzdelávanie v tejto triede odporučí žiakovi psychológ a ďalší odborníci, rodič povie nie a mentálne postihnuté dieťa bude naďalej v bežnej triede.
A nebude v nej dokonca ani integrované, ak s tým rodič nebude súhlasiť!
Právo rodiča rozhodovať o vzdelávaní svojho dieťaťa sa prejavuje aj v tom, že hoci napríklad zariadenie výchovného poradenstva a prevencie diagnostikuje jeho dieťaťu ŠVVP (napr. zistí sa, že žiak má športové nadanie), bez súhlasu rodiča resp. zákonného zástupcu škola nemôže evidovať tohto žiaka ako žiaka so ŠVVP a zaradiť ho do špeciálnej triedy alebo integrovať v štandardnej triede.
Niekedy sa zákonný zástupca nerešpektovaním odborných odporúčaní pre voľbu formy vzdelávania svojho dieťaťa môže dostať do rozporu s ust. § 28 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ak je zjavné, že zákonný zástupca nekoná v záujme svojho dieťaťa), v takom prípade bude o ďalšom vzdelávaní dieťaťa rozhodovať súd (na podnet školy, obce, orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a pod.).
Ako postupovať pri zápise a prijatí dieťaťa
Povinná školská dochádzka na Slovensku trvá 10 rokov. Začína sa nástupom do základnej školy, štandardne začiatkom školského roka.
Dieťa, ktoré do 31. Zákonný zástupca je zároveň povinný o tejto skutočnosti informovať aj riaditeľa základnej školy, do ktorej dieťa zapísal.
Ak dieťa nedosiahne školskú spôsobilosť ani po pokračovaní v materskej škole, začne plniť povinnú školskú dochádzku najneskôr 1.
Ak po dovŕšení 6 rokov nie je predpoklad, že zvládne 1.
Úpravy sa nastavujú podľa potrieb dieťaťa v spolupráci s odbornými zamestnancami školy.
Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré k 31.
Rozhodnutie o nástupe do základnej školy je konečné.
Neviete, do ktorej školy patríte? Informácie o verejnom školskom obvode môžete získať na príslušnom obecnom úrade, mestskom úrade alebo na webovom sídle, ak ho má obec zriadené.
Prihlášku môžete podať na viac základných škôl.
Ak prihláška UMOŽŇUJE určiť poradie škôl podľa záujmu, poradie škôl uvediete priamo v prihláške.
Ak vaše dieťa prijme viac škôl, musíte do 3 pracovných dní od doručenia rozhodnutia vybranej škole potvrdiť, že do nej dieťa nastúpi.
Termín podania prihlášky Prihlášku podajte od 1. februára do 31.
Pre školský rok 2026/2027 sa prihláška podáva ešte v doterajšom termíne, t. j. od 1. apríla do 31.
V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením alebo nadaním aj správu z diagnostického vyšetrenia zo zariadenia poradenstva a prevencie. Ak je správa dostupná v centrálnom registri, neprikladá sa.
Zápis na vzdelávanie v základnej škole sa koná od 1. apríla do 30.
- Podanie prihláškyZákonný zástupca podá základnej škole vyplnenú prihlášku, ku ktorej v prípade potreby priloží požadované prílohy.
- Zápis v základnej školeZápis do školy sa koná za prítomnosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia a za prítomnosti dieťaťa.
- V niektorých prípadoch (napr. choroba dieťaťa, dlhodobý pobyt dieťaťa v zahraničí) je možné zapísať dieťa aj dištančne prostredníctvom elektronických nástrojov (napr. cez MS Teams).
Vo výnimočných prípadoch, keď situácia neumožňuje ani dištančný kontakt, je potrebné postupovať podľa možností školy a zákonného zástupcu.
Ak sa pri zápise objaví dôvodné podozrenie, že dieťa nemusí zvládnuť 1. ročník, škola odporučí odborné posúdenie v zariadení poradenstva a prevencie.
Ak je dieťa prijaté, informácia o prijatí uvedená v zozname sa považuje za rozhodnutie o prijatí.
Neprijatému uchádzačovi škola doručí rozhodnutie o neprijatí do 5 pracovných dní od jeho vydania.
Ak zákonný zástupca požiada o vyhotovenie rozhodnutia o prijatí v písomnej forme, škola ho bez zbytočného odkladu vyhotoví a odošle.
Žiak môže počas povinnej školskej dochádzky prestúpiť do inej základnej školy. Stačí podať písomnú žiadosť riaditeľovi školy, do ktorej má byť prijatý.
Ak chcete, aby žiak prestúpil na inú školu, doručte riaditeľovi novej školy písomnú žiadosť o prijatie prestupom.
Prenos dokumentácie zabezpečujú školy medzi sebou.
Dokumentácia a odborné posúdenie
Predpokladom prijatia dieťaťa so ŠVVP je písomná žiadosť zákonného zástupcu a vyplnené tlačivo „Návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy (Ševt 49 282 0)“.
Ak dieťa (žiak) má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované ŠVVP, je potrebné rozlišovať, či ide o dieťa, ktoré má len začať plniť povinnú školskú dochádzku alebo ide o žiaka, ktorého ŠVVP sa prejavia po jeho prijatí do základnej školy a tento žiak ďalej navštevuje základnú školu, do ktorej bol prijatý.
V prvom prípade sa bude o integrácii dieťaťa do bežnej triedy základnej školy spolu s ostatnými deťmi rozhodovať v rámci prijímania dieťaťa do školy.
To znamená, že riaditeľ školy v rozhodnutí o prijatí dieťaťa so ŠVVP do základnej školy rozhodne aj o tom, že sa dieťa bude vzdelávať v bežnej triede základnej školy spolu s ostatným žiakmi bez ŠVVP.
Ak sa ŠVVP žiaka prejavia až po jeho prijatí do základnej školy (napr. v dôsledku úrazu, ochorenia, potvrdenia vývinovej poruchy učenia a pod.) a žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, v zmysle ust. § 108 školského zákona sa mu vzdelávanie ako vzdelávanie žiaka so ŠVVP zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti zákonného zástupcu o zmenu formy vzdelávania a vyplneného tlačiva „Návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy (Ševt 49 282 0)“ riaditeľovi školy, ktorú v tom čase navštevuje.
Takýto žiak môže byť v základnej škole ďalej vzdelávaný buď v špeciálnej triede alebo formou školskej integrácie.
O prijatí (zaradení, preradení) žiaka (ktorého ŠVVP boli zistené po jeho prijatí do základnej školy) do špeciálnej triedy základnej školy, rozhoduje riaditeľ školy rozhodnutím na základe žiadosti alebo s informovaným súhlasom zákonného zástupcu, nakoľko sa pri prijímaní žiakov do špeciálnych tried základných škôl postupuje primerane ako pri prijímaní do špeciálny škôl.
Na zklade voľby zákonného zástupcu žiaka a odporúčania zariadenia výchovného poradenstva a prevencie však môže byť tento žiak vzdelávaný aj v štandardnej triede základnej školy formou školskej integrácie.
Ak žiakovi po jeho prijatí do školy diagnostikované ŠVVP a rodič sa rozhodne pre individuálnu integráciu, škola (resp. jej zriaďovateľ) je povinná žiakovi vytvoriť v spolupráci s poradenským zariadením a zákonnými zástupcami nevyhnutné podmienky (personálne, materiálne, organizačné podmienky, vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu a pod.) zodpovedajúce ŠVVP žiaka.
Riaditeľ školy o individuálnej integrácii, resp. o evidencii žiaka ako žiaka so ŠVVP v priebehu školskej dochádzky nerozhoduje formou osobitného rozhodnutia (ako individuálneho správneho aktu).
Rozhodnutie zákonného zástupcu o voľbe tejto formy vzdelávania je škola povinná rešpektovať.
Individuálny vzdelávací a výchovno-vzdelávací plán
Pre začleneného žiaka je veľmi dôležitý jeho IVV plán!
Musí byť žiakovi „ušitý,, presne na mieru, aby zodpovedal jeho možnostiam, vedomostiam a schopnostiam a zároveň, aby ho motivoval k lepším výsledkom.
IVVP je stručný a v niekoľkých bodoch hovorí o tom, čo chceme toho žiaka v danom školskom roku naučiť.
Stručne a jasne, nie rozsiahle všeobecné učebné plány, ktoré nič neriešia, iba pridávajú učiteľovi množstvo zbytočnej byrokratickej práce.
IVVP plán sa robí na školský rok.
Má vystihovať v danom predmete to podstatné, čo je pre žiaka dôležité.
To najlepšie vie jeho učiteľ, ktorý žiaka pozná.
Takýto IVVP plán má každý integrovaný žiak bez ohľadu na to, či sa jedná o žiaka s poruchami učenia alebo o žiaka s mentálnym postihom.
Povinne IVVP plán robia učitelia matematiky a slovenského jazyka.
V ostatných predmetoch len vtedy, ak to učiteľ považuje za potrebné!
V týchto predmetoch iba primerane prispôsobí obsah vyučovania možnostiam žiaka.
Jeho postihnutie vždy zohľadňuje pri vyučovaní - pri výklade napr. robí iba časť poznámok, pri skúšaní požaduje iba minimum vedomostí, primerané diktáty, previerky, zadáva mu primeranú domácu úlohu a pod.
Nikdy neznižuje dôstojnosť žiaka, naopak snaží sa ho povzbudzovať a pozitívne motivovať.
Počas roka sa IVV plán môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka.
Na konci školského roka IVV plán učiteľ písomne vyhodnotí, zhodnotí, čo sa podarilo splniť, prípadne čo sa nepodarilo a prečo.
Vzdelávanie žiaka s mentálnym postihnutím v bežnej triede
Predovšetkým - neodporúča sa integrovať v bežnej triede dieťa s mentálnym postihnutím, lebo to spôsobuje neriešiteľné problémy pri organizácii vyučovania v danej triede.
To sa dočítate v legislatíve aj v odporúčaní štátnej školskej inšpekcie.
Ale čo potom s takými žiakmi, keď ich reálne v škole máme?
Jednoducho ich začleniť musíme a vtedy začnú spomínané problémy s organizáciou vyučovania.
Veľké problémy!
Takýto žiak alebo žiaci sa majú učiť podľa osnov špeciálnych škôl.
Čiže iné osnovy, iné predmety, iná časová dotácia na predmety, iné učebnice, niektoré predmety vôbec nemajú.
Toto všetko zvládnuť nie že je ťažké, ale sa to jednoducho nedá!
U žiakov s mentálnym postihom používa učiteľ na matematike a slovenskom jazyku učebnice špeciálnych škôl.
Ak si však učiteľ vie zdôvodniť, že pre žiaka bude prospešnejšie využívať iné učebnice, môže tak urobiť !
U žiakov s mentálnym postihom nie je možné dodržať to, aby sa časová dotácia predmetov riadila podľa učebných osnov špeciálnej školy.
Čo so žiakmi počas anglického jazyka, fyziky, geografie, chémie, biológie atď.!
Čo budú vtedy robiť - sedieť a vyrušovať alebo si niečo kresliť, alebo ich pošleme von z triedy, alebo azda chceme, aby učiteľ, ktorý má v triede anglický jazyk, venoval sa aj dvom integrovaným žiakom s poruchami učenia podľa ich IVVP a zároveň aj učil dvoch integrovaných žiakov s mentálnym postihom /neviem síce čo, keď anglický jazyk nemajú mať - žeby napr. pracovné vyučovanie?/.
Môžeme to požadovať, ale je to nerealizovateľné!
Ak by sa to učiteľ skutočne snažil dodržať, tak jedine na úkor väčšiny bežných žiakov v triede, čiže by týchto žiakov diskriminoval.
Napr. v 6.ročníku je integrovaný žiak alebo žiaci s mentálnym postihnutím.
Mali by sa asi vzdelávať podľa učebných osnov špeciálnej školy.
Potom by nemali fyziku, biológiu, anglický jazyk, nemecký jazyk, geografiu, dejepis a pod.
Aj predmety ktoré majú, nesedia s hodinovými dotáciami rovnakých predmetov ostatných žiakov.
Ako mu teda zostaviť rozvrh v bežnej triede?
Čo bude robiť napr. cez vyučovanie týchto predmetov?
Nechápem, kto prišiel na to, že títo žiaci sa nemôžu napríklad učiť cudzí jazyk!
Je veľa príkladov, že takýto žiak ide s rodičmi do Anglicka a dosť sa toho za rok z daného jazyka naučí.
My mu však zabránime učiť sa v škole po anglicky, aj keď to chce a baví ho to!
Sme jednoznačne presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni.
To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov.
Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt.
V našej škole vidíme riešenie jedine v tom, že integrovaný žiak s mentálnym postihom bude mať rovnaké predmety ako trieda, kde je začlenený.
Sme presvedčení o tom, že aj títo žiaci sa môžu učiť všetky predmety na primeranej úrovni!
Učitelia však musia v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie.
Inak sa to robiť nedá - alebo dá, ale iba na papieri!
Špeciálna trieda alebo bežná trieda
Žiaci s mentálnym postihnutím by sa nemali vzdelávať v bežných triedach, ale v triedach a školách na to určených a prispôsobených.
Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu za vzdelávanie mentálne postihnutých detí.
V bežnej triede nie je možné dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl!
V súčasnosti je v zákone presne určené, koľko detí musí byť v triede, aby sa otvorila špeciálna trieda.
Počet žiakov v špeciálnej triede je minimálne štyri, pričom nie je nutné, aby boli z rovnakého ročníka, keďže majú individuálne plány.
Mnohí sa domnievajú, že by stačili dve špeciálne triedy v rámci školy - jedna pre prvý stupeň a druhá pre druhý stupeň.
Tieto triedy by mohli združovať žiakov z viacerých ročníkov, podobne ako v špeciálnych školách, kde nie sú žiaci vekovo jednotní.
Špeciálne školy existujú v rôznych variantoch, rozlíšených podľa vážnosti postihnutia (variant A, B, C).
Aj najťažšie postihnuté deti sa pomocou rôznych techník dokážu naučiť isté veci.
Existujú aj špeciálne školy pri ústavoch, kde sú deti bez rodičovskej starostlivosti.
Tieto školy sa pravdepodobne nikdy celkom nezrušia, najmä pre deti s hlbokým mentálnym postihnutím, ktoré potrebujú špecializovanú starostlivosť a výučbu (napr. nepočujúce, nevidiace deti).
Existuje však priestor na zlepšenie podmienok pre vytváranie špeciálnych tried v bežných školách a na zmenu rigidných tabuliek v zákonoch, ktoré určujú minimálny počet detí.
Mnohí veria, že by bolo ideálne, keby každá škola mala jednu špeciálnu triedu so špeciálnym pedagógom.
Niektorí sa domnievajú, že špeciálne školy by sa mohli zrušiť, pretože pre dieťa nie je rozdiel, či chodí do budovy A (špeciálna škola) alebo do budovy B (špeciálna trieda v bežnej ZŠ), pokiaľ by bol zabezpečený kvalitný vzdelávací proces.
Rodinné prostredie a individuálne potreby dieťaťa
Ani jedna naša trieda pritom nie je homogénnou skupinou vzhľadom na vek, druh a stupeň postihnutia jednotlivých žiakov.
Ako som už spomínala, nízky počet žiakov v triedach nám dáva možnosť pre individuálny prístup k žiakom, ktorý je vzhľadom na ich špecifiká nevyhnutným predpokladom pre efektívne učenie.
Je však takmer neporovnateľné, ak sa pozrieme na dieťa s mentálnym postihnutím z takzvanej bežnej rodiny, ktoré má vo svojom prirodzenom domácom prostredí od narodenia množstvo stimulov a vhodné podmienky na progres, no na druhej strane máme dieťa s mentálnym postihnutím, ktoré vyrastá v málo podnetnom prostredí, kde bol zanedbaný už psychomotorický vývoj dieťaťa do dvoch rokov jeho života.
Rodinné prostredie žiaka výrazne ovplyvňuje jeho prospievanie v škole.
Je veľký rozdiel zaradiť do bežnej základnej školy mentálne postihnutého žiaka, ktorý má v domácom prostredí vytvorené vhodné podmienky na vzdelávanie, ako žiaka, ktorý navštevuje našu školu a nemá vhodné domáce prostredie na vzdelávanie.
Podľa informácií na webovej stránke vašej školy pochádza 90 percent žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ak k tomu pridružíme ešte nálepky špecifické potreby či zdravotné znevýhodnenie, šanca týchto detí na plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti je podľa mňa veľmi nízka, alebo sa mýlim?
Rodiny a vzory správania v rodine vplývajú na ich možnosti.
Naším cieľom je dať našim deťom najlepšiu „nálepku“ do života.
Človek by im tú ich bezstarostnosť mohol aj závidieť.
Prínosy integrácie pre spolužiakov
Mnohí rodičia zdravých detí by privítali prítomnosť znevýhodneného spolužiaka vo svojej triede.
Veria, že to rozšíri obzory ich detí, naučí ich empatii a uvedomí si hodnotu zdravia.
Učia sa žiť s rôznymi spoluobčanmi a vidieť svet realistickejšie.
Cieľom je vychovať ľudí, ktorí nebudú zatvárať oči pred problémami iných.
Začlenení aj bežní žiaci musia sa učiť spolu komunikovať, rešpektovať sa, navzájom sa podporovať, povzbudzovať a pomáhať si.
Obavy rodičov a prekážky v praxi
Na druhej strane, niektorí rodičia vyjadrujú obavy.
Boja sa, že ich dieťa nedostane dostatočnú pozornosť učiteľa, že pokrok ostatných detí bude brzdený, alebo že sa ich dieťa naučí nežiaduce prejavy od spolužiaka.
Tieto obavy sú pochopiteľné, no často vychádzajú z nepoznaného.
Napriek snahám a pozitívnym skúsenostiam s integráciou, nie je to v praxi také bežné, ako by si rodičia znevýhodnených detí želali.
- Finančné prostriedky: Nedostatok peňazí na asistentov, neprispôsobené priestory pre vozíčkárov.
- Preplnené triedy: V mestách sú triedy často preplnené.
- Postoj učiteľov: Nie všetci učitelia sú ochotní robiť „navyše“.
- Nedostatok špecialistov: Nie všade sú k dispozícii špeciálni pedagógovia.
- Predsudky v spoločnosti: Stále existujú predsudky medzi rodičmi zdravých detí aj medzi učiteľmi.
- Byrokracia a legislatíva: Zákony a metodické pokyny majú často „slučky“, ktoré umožňujú riaditeľom rozhodnúť proti integrácii.
Handicapované dieťa sa počíta za viac detí, čím by sa prekročil povolený strop a trieda by sa musela rozdeliť, čo je pre školu finančne neúnosné.
Niektorým robí problém aj integrácia detí s individuálnym vzdelávacím plánom, hoci ich nemôžu odmietnuť.
Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché, ale ,,odborníci,, na integráciu vzdelávanie týchto žiakov tak skomplikovali, že v školách je z integrácie jeden veľký chaos a všetko sa zakrýva iba množstvom papierov.
Hlavne pri integrácii žiakov s mentálnym postihom.
Mnohokrát nie je na prvom mieste dieťa.
Dôležitý je aj normatív na integrovaného žiaka, lebo má z neho prospech škola a prehnaná byrokracia okolo integrácie - v tej sa zase vyžívajú rôzne kontroly.
A školy často integrujú, aby mali viac peňazí, píšu a papierujú, aby uspokojili kontroly.
A kde je integrovaný žiak - často /nie vždy a v každej škole/ sedí bokom v poslednej lavici, je tam za hlupáka, rodičia sú nešťastní, dieťa je nešťastné, málokedy sa mu niekto povenuje, školu nenávidí, zažíva v nej iba pocit hanby, neúspechu, poníženia a samozrejme v nej často chýba.
A učitelia - robia čo sa dá a snažia sa v tomto zmätku nejako zorientovať.
V integrácii je bohužiaľ veľa nejasností, chaosu a omylov.
Predstavy tých, ktorí tvorili legislatívu k integrácii, sú veľmi často nereálne a neuskutočniteľné.
Preto učitelia v školách musia experimentovať a prispôsobovať integráciu reálnemu životu v škole a potrebám žiakov.
Podmienky úspešnej integrácie
Ak škola nemá vytvorené podmienky na úspešnú integráciu takéhoto žiaka a tieto podmienky škola (ani v spolupráci s jej zriaďovateľom) objektívne nedokáže zabezpečiť, je potrebné primerane postupovať podľa ust. § 29 ods. 10 a § 60 ods. 5 školského zákona, t.j. upovedomiť o tom zákonného zástupcu a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, v spolupráci s týmto orgánom navrhnúť vzdelávanie žiaka v inej škole, ktorá dokáže zabezpečiť požadovanú formu vzdelávania zodpovedajúcu potrebám žiaka.
V zmysle ust. § 29 ods. 10 školského zákona ak ale riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie (formou individuálnej integrácie) nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania (ktorí sú s ním v triede), obráti sa na orgán miestnej štátnej správy v školstve (krajský školský úrad) a po jeho písomnom súhlase a súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie navrhne zákonnému zástupcovi žiaka iný spôsob jeho vzdelávania.
Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi žiaka cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený (t.j. prijatý).
Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
Podmienky úspešnej integrácie zahŕňajú personálne, materiálne a organizačné podmienky, vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu a spoluprácu s poradenským zariadením a zákonnými zástupcami.
Finančné prostriedky z fondov sú k dispozícii, ale školy musia podávať projekty.
Existuje však aj možnosť vzdelávania učiteľov v oblasti špeciálnej pedagogiky, podobne ako sa vzdelávajú v cudzích jazykoch.
Je dôležité hľadať nadšených ľudí, ktorí by boli ochotní prijať dieťa s postihnutím do bežnej triedy.
Hodnotenie, klasifikácia a vysvedčenie
Pri hodnotení a klasifikácii integrovaných žiakov /poruchy učenia aj mentálny postih/ musí učiteľ zohľadňovať ich postihnutie.
Veľmi citlivo musí hodnotiť tak, aby bol žiak klasifikovaný len z toho minima učiva, ktoré ho chceme naučiť.
U týchto žiakov určite platí, že menej je niekedy viac!
Učiteľ musí posúdiť, či skúšať viac ústne alebo písomne a snažiť sa viesť žiaka tak, aby aj on mohol zažívať pocit úspechu - ten úžasný pocit, ktorý ho poženie k novým cieľom a bude zlepšovať jeho vzťah k škole, k učiteľom a k životu samotnému!
Integrovaní žiaci /všetci/ dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci!
To má zmysel nielen z hľadiska organizácie vyučovania, ale aj psychologického vplyvu na žiaka, že má rovnaké vysvedčenia ako ostatní!
Takto sa dá citlivo v triede riešiť aj jeho inakosť - nie mu vždy pripomínať, že je iný, že sa iné učí ako ostatní, že má iné vysvedčenie ako iní žiaci, že on nemôže mať niektorý predmet, aj keď by ho veľmi rád mal a pod.
O tom, že postupuje podľa individuálneho plánu, hovorí doložka na vysvedčení.
Doložka vysvetľuje aj klasifikáciu začleneného žiaka.
Opakovanie ročníka a úprava plánu
Integrovaný žiak by ,,nemal“ opakovať ročník, pretože máme možnosť mu upraviť IVVP, ak ho nezvláda.
Ale to neznamená, že nemôže opakovať ročník - môže, ak napríklad prejavuje málo úsilia, nespolupracuje s učiteľom, odmieta pracovať a pod.
Ak sa pedagogická rada rozhodne, že opakovanie ročníka bude žiakovi na prospech, tak bude opakovať ročník!
Učíme sa pracovať s integrovanými žiakmi metódou pokusov a omylov.
Príklady dobrej praxe
Existujú príklady úspešnej integrácie.
V jednej dedinskej škole funguje špeciálna trieda, v ktorej sú žiaci od prvého po deviateho ročníka.
Učiteľka tam vypracúva individuálne časovo-tematické plány pre každého žiaka osobitne, čo je obdivuhodné.
Do tejto triedy dochádzajú deti nielen z obce, ale aj z okolia, ktorých rodičia odmietali špeciálne školy.
V zahraničí je veľa detí s Downovým syndrómom integrovaných do bežných škôl.
Aj deti s telesným postihnutím a bez mentálneho postihu sa s pomocou asistenta dokážu úspešne vzdelávať v bežnej triede.
Počas prestávok asistent akoby neexistoval a dieťa zapadne medzi ostatných, žijúc „bežným životom bežných detí“.
Deti s poruchami ako dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia sa dnes už bežne vyskytujú v takmer každej triede.
Kedysi boli označované za lenivé a hlúpe.
S individuálnym prístupom a zníženými nárokmi môžu byť v bežnej triede veľmi úspešné.
Spolupráca školy a rodiny
Rodinné prostredie žiaka výrazne ovplyvňuje jeho prospievanie v škole.
Výchovného procesu je nevyhnutnou súčasťou práce s rodinou a vzormi správania v rodine.
Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie.
Všetky tieto prvky boli súčasťou nášho edukačného procesu, len doteraz neboli takto pomenované.
Škola môže rodičom pomôcť lepšie žiaka spoznať, jeho osobnosť aj potreby.
V tom nie sme sami.
Má pre vás nadačný projekt, ktorého ste súčasťou, nejakú pridanú hodnotu?
Máme množstvo námetov na praktické činnosti s deťmi.
Pre mňa je to veľký prínos do praxe.
Workshop bol prijatý veľmi pozitívne.
To nás veľmi potešilo.
Do aktivít zameraných na rozvoj životných zručností sa zapojilo 10 učiteľov.
Životné zručnosti sa rozvíjajú pri práci s našimi žiakmi i v školskom klube detí.
Adaptácia dieťaťa na školu
Včasná príprava školáka pred nástupom do školy zjednoduší jeho adaptáciu.
Začnite svoje deti pripravovať na povinnosti spojené so školou už v predstihu.
Každé dieťa je jedinečné, a podobne, aj nástup do školy je individuálna vec a môže sa stať, že nie u každého dieťaťa bude úplne bezproblémový.
Dieťa pripravte na školu formou spoločných rozhovorov.
Povzbuďte dieťa tým, že v škole si nájde nových kamarátov a naučí sa veľa nového a zaujímavého.
Neprenášajte pochybnosti na dieťa.
Budúci školák si tak môže vybudovať zbytočný odpor, neistotu alebo strach ku škole a už samotný štart bude veľmi negatívne poznačený.
Pre rýchlu adaptáciu je zásadná pravidelnosť a veku primeraný systém pri akejkoľvek činnosti súvisiacej so školou.
Zo začiatku by malo ísť o spoločné činnosti, ktorých cieľom je dieťa naučiť, aby svoje povinnosti časom zvládalo samo.
Na psychickú pripravenosť dieťaťa na vstup do školy vplýva aj materská škola.
Tá sa snaží všestranne rozvíjať osobnosť dieťaťa, a to nielen jeho kognitívnu stránku, ale pripravuje dieťa aj po stránke psychickej, aby nedošlo ku sklamaniu v dôsledku úzkosti z nového prostredia.
Dieťa by si malo odnášať priaznivý postoj k učeniu aj ku škole.
Psychické zdravie a školský stres
Školáci môžu zažívať stres a úzkosť.
Nepodceňujte ich psychické zdravie.
K stresu prispieva napríklad zvýšená kritika, veľké zaťaženie pamäte či ohromné množstvo faktografie.
Aj to vedie často k preťaženosti žiaka, poklesu výkonnosti a nástupu stresových stavov.
Až v prípade, keď ani po snahe pomoci zo strany rodičov a učiteľa príznaky stresu neustupujú, je potrebné vyhľadať školského psychológa.
V prípade dlhodobého neriešeného stresu hrozí u dieťaťa nástup psychosomatických ochorení, akými sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, poruchy spánku.
Zdravotné podmienky na úspešné vzdelávanie
V prípade, že dieťa trpí dioptrickou chybou, neliečenou tupozrakosťou alebo škúlením, je to pre neho hendikep.
Čím skôr lekár chybu zraku zistí, tým je vyššia šanca na úspešné liečenie.
Dbajte na zdravie dieťaťa už pri výbere školskej tašky a obuvi.
Je naozaj dôležité vybrať vhodnú tašku, aby vaše dieťa netrpelo a malo zdravú chrbticu.
Pri kupovaní školskej tašky berte do úvahy najmä hmotnosť dieťaťa.
Príliš ťažká aktovka preťažuje svalstvo chrbtice a prispieva k stuhnutiu svalov v krčno-hrudnej časti chrbtice a k nesprávnemu držaniu tela.
Dlhodobé preťaženie chrbtice vo vývine môže spôsobiť trvalejšie ťažkosti, deformácie a aj vznik skoliózy (vybočenie chrbtice do jednej strany).
V škole sú vhodné bezpečné uzatvorené prezuvky, vyrobené z prírodných materiálov, napríklad zo spracovanej kože a textilu.
Obuv z nevhodných materiálov sa ťažko prispôsobuje tvaru chodidla, je tvrdá, nepriedušná, nedokáže odvádzať vlhkosť z povrchu kože, a tak môže spôsobiť napríklad plesňové a kvasinkové ochorenia.
Nevhodná obuv môže mať vážne zdravotné dôsledky pre dieťa.
Stravovanie a spánkový režim
Počas dňa by deti mali prijímať dostatočne kvalitnú a pestrú stravu, nevynímajúc desiatu.
Desiata je dôležitá súčasť stravovacieho režimu dieťaťa, má tvoriť asi 15 % z denného príjmu energie.
Strava dieťaťa má byť pestrá, so zastúpením všetkých základných živín, minerálov a vitamínov.
Dôležitý je dostatok mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny.
Odmenou pre deti tak nemusí byť vždy len sladká dobrota, ale potešia sa aj zdravej aktivite.
Zoberte ich na prechádzku do prírody, ktorá môže byť spojená s poznávaním okolia, choďte s nimi bicyklovať, alebo si s nimi vyskúšajte adrenalínovú aktivitu, ktorá bude deti baviť.
Spánok je pre školáka veľmi dôležitý.
Ovplyvňuje jeho celkový zdravotný psychický aj fyzický stav.
Pravidelný spánkový režim je vhodné nastavovať už pred začiatkom školského roku, aby si naň dieťa zvyklo a stihlo si ho osvojiť.
Menším deťom spravidla pomáha, ak majú pred spaním predvídateľnú rutinu a poznajú jasný sled udalostí, ktoré predchádzajú uloženiu do postele.
Predspánková rutina detí aj adolescentov by nemala obsahovať aktivity so svietivými displejmi, ako je počítač, televízia, herná konzola, smartfón či tablet.
Miestnosť na spanie by mala byť zatemnená, teda mali by byť zatiahnuté závesy či žalúzie.
Miestnosť by mala byť tichá, vyvetraná a chladnejšia než ostatné obytné priestory v byte či dome.
Škola, ktorá pracuje v prospech dieťaťa
Sme povinní pracovať na prospech týchto detí, nie aby sme uspokojili kontroly, ktoré integráciu sledujú.
Bohužiaľ kontroly často zaujímajú iba papiere.
Preto som presvedčený, že veľa škôl v skutočnosti robí integráciu mentálne postihnutých detí iba na papieri.
Celkove byrokracia v školstve v posledných rokoch veľmi rozbujnela a stáva sa pre kontrolné orgány často dôležitejšia ako žiaci samotní!
Nás však zaujímajú predovšetkým deti, ich potreby, ich ťažkosti.
Naša prax ukazuje, že to takto chcú aj samotní začlenení žiaci a to je podľa nás to najdôležitejšie.
Verím, že takto môžeme urobiť veľký kus poctivej a zmysluplnej práce pre žiakov s ľahkou mentálnou retardáciou.
A prax ukazuje aj to, že tí, ktorí vzdelávací systém pre nich vytvorili, mnohé veci nedomysleli!