JUDr. Jozef Lettrich patril medzi najvýznamnejších slovenských povojnových politikov. Bol predsedom Slovenskej národnej rady v rokoch 1945 - 1948 a povojnovým predsedom Demokratickej strany.
Od marca 1948 žil v exile, kde svoj život zasvätil myšlienke obnovy demokracie v Československu. Zomrel 29. novembra 1969 v americkom New Yorku.
Detstvo a rodinné zázemie
Jozef Lettrich sa narodil 17. júna 1905 v obci Diviaky, ktorá je od roku 1971 mestskou časťou Turčianskych Teplíc.
Bol synom Juraja Lettricha a Judity Lettrichovej, rodenej Bízikovej.
Študoval na gymnáziu v Turčianskom Svätom Martine.
| Údaj | Informácia |
|---|---|
| Celé meno | Dr. Jozef Lettrich |
| Dátum narodenia | 17. jún 1905 |
| Miesto narodenia | Diviaky, dnes mestská časť Turčianskych Teplíc |
| Dátum úmrtia | 29. november 1969 |
| Miesto úmrtia | New York, New York, USA |
| Povolanie | Právnik a politik |
| Politická strana | Demokratická strana |
| Najvýznamnejšia funkcia | Predseda Slovenskej národnej rady |
Štúdium práva a začiatok profesionálnej dráhy
V rokoch 1925 - 1929 študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Aktívne sa zapájal do práce akademických spolkov, medzi ktoré patrili Zväz slovenského študentstva, Právnik a Združenie agrárnych akademikov.
Po promócii za doktora práv pracoval ako súdny úradník v Bratislave, advokátsky koncipient vo Zvolene a právny referent Slovenskej všeobecnej úverovej banky.
Neskôr mal vlastnú advokátsku kanceláriu v Bratislave.
V rokoch 1941 - 1944 pôsobil ako advokát v Bratislave.
Popri právnickej práci sa venoval redaktorskej činnosti a štúdiu domácej i európskej politiky.
Formovanie politických názorov
V 30. rokoch minulého storočia sa Lettrich začal zaujímať o slovenský politický život.
V medzivojnovom období bol členom Agrárnej strany a zoznámil sa s jej popredným predstaviteľom Milanom Hodžom.
Bol predstaviteľom mladej agrárnickej inteligencie, ktorá odmietala čechoslovakizmus a kritizovala centralistickú politiku vedenia strany.
V rokoch 1937 - 1941 bol generálnym tajomníkom Roľníckej osvety a prednostom oddelenia Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc.
Po roku 1939 bol Lettrich ako odporca klérofašistického režimu a antifašista dvakrát väznený.
Úloha v odboji a počas Slovenského národného povstania
V decembri 1943 bol Lettrich signatárom takzvanej Vianočnej dohody o spoločnom postupe komunistov, sociálnych demokratov a občianskeho odboja v boji proti fašizmu pod vedením vtedajšej ilegálnej Slovenskej národnej rady.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania bol členom Predsedníctva SNR a neskôr povereníkom pre školstvo a osvetu.
V čase povstania mal výrazný podiel na založení Demokratickej strany.
Po ústupe SNP do hôr žil až do oslobodenia 1. mája 1945 v Papradne.
Po vojne mu udelili Rad SNP I. triedy.
Predseda Demokratickej strany a Slovenskej národnej rady
Na zjazde Demokratickej strany v Martine v júli 1945 ho zvolili za predsedu strany.
V auguste 1945 bol delegátmi národných výborov zvolený za poslanca SNR a stal sa jej predsedom.
Za Demokratickú stranu ho zvolili aj za poslanca Dočasného Národného zhromaždenia v Prahe v rokoch 1945 - 1946.
V júni 1945 bol členom delegácie, ktorá sa stretla s prezidentom ČSR Edvardom Benešom a riešila postavenie Slovenska v obnovenej republike.
V rokoch 1945 - 1948 pôsobil ako predseda Slovenskej národnej rady.
Volebný úspech Demokratickej strany v roku 1946
V parlamentných voľbách v roku 1946 získala Demokratická strana na Slovensku 62 percent hlasov.
V Čechách však zvíťazila Komunistická strana Československa a spolu s Komunistickou stranou Slovenska vyvíjali čoraz väčší tlak na demokratov.
V júni 1946 predložil Lettrich vlastný návrh štátoprávneho usporiadania, ktorý mierne obmedzoval právomoci slovenských orgánov.
Návrh nebol akceptovaný a presadila sa takzvaná Tretia pražská dohoda, ktorá výrazne obmedzovala právomoci Zboru povereníkov a Slovenskej národnej rady.
Návrh symetrickej federácie
V roku 1947 sa pripravovala nová ústava Československej republiky.
Lettrich opätovne v apríli 1947 predložil návrh Demokratickej strany na štátoprávne usporiadanie.
Jeho návrh počítal so symetrickou federáciou.
Tieto predstavy súviseli s Lettrichovým odmietaním centralistickej koncepcie československého štátu a s jeho snahou o primerané politické postavenie Slovenska.
Február 1948 a odchod z Československa
Dňa 27. februára 1948 bolo na Lettricha podané trestné oznámenie pre jeho protikomunistické prejavy počas jesennej politickej krízy.
Bol donútený vzdať sa funkcie predsedu Slovenskej národnej rady.
Demokratická strana sa rozpadla a jej predstaviteľov začala Štátna bezpečnosť zatýkať.
Lettrichovi sa podarilo z republiky 5. marca 1948 ujsť.
V marci 1948 s bratom emigroval cez Rakúsko.
Dvoch dôstojníkov, ktorí im pomohli, odsúdili neskôr na 15 a 20 rokov straty slobody.
Cez Rakúsko emigroval do Londýna a odtiaľ potom odišiel do exilu v Spojených štátoch amerických.
Politická činnosť v exile
Od marca 1948 žil v exile a angažoval sa v exilovom československom odboji.
Organizoval Demokratickú stranu a pôsobil v niekoľkých organizáciách.
Vo februári 1949 spoluzakladal Radu slobodného Československa, v ktorej bol v rokoch 1949 - 1954 podpredsedom.
Po nezhodách v Rade slobodného Československa založil v roku 1963 Výbor slobodného Československa a stal sa jeho predsedom.
V roku 1962 založil organizáciu Stála konferencia slovenských demokratických exulantov.
Organizácia sídlila v kanadskom Toronte a odmietala koncepciu centralistického československého štátu.
V rokoch 1963 - 1969 bol jej predsedom.
V roku 1968 sa stal predsedom Zhromaždenia európskych ujarmených národov.
Slovensko po vojne: cesta k voľbám v roku 1946 | SK DEJINY
Vydavateľská, akademická a verejná činnosť
Bol redaktorom a vydavateľom listu Demokratickej strany Čas, ktorý vychádzal v rokoch 1949 - 1959 vo Washingtone.
Prednášal na viacerých amerických univerzitách.
Publikoval v krajanskej i americkej tlači.
Svoj život v emigrácii zasvätil myšlienke obnovy demokracie v Československu.
Jeho pôsobenie v Spojených štátoch amerických sa spájalo predovšetkým s organizovaním politického exilu, obhajobou demokratických princípov a hľadaním podpory pre obnovu demokratického Československa.
Jozef Lettrich a slovenský exil v Severnej Amerike
Lettrichovo pôsobenie treba vnímať v širšom kontexte československého a slovenského exilu v Severnej Amerike.
Na snímke slovenský politik a finančník Rudolf Fraštacký.
Fraštacký bol československý politik slovenského pôvodu, poslanec Národného zhromaždenia a po nástupe KSČ exilový politik a významný finančník.
Narodil sa 11. februára 1912 v Mošovciach v Turci.
Zomrel 19. marca 1988 v Toronte.
Predtým pôsobil v bankovníctve a financovaní exilovej komunity, pričom zohral významnú úlohu v organizovaní exilu a podieľal sa na založení exilových štruktúr.
Fraštacký a Lettrich zohrávali doplňujúce úlohy v rovine politického a finančného zabezpečenia slovenského exilu.
Fraštackého príbeh ilustruje široký kontext československého exilu, ktorý Lettrich pomáhal formovať prostredníctvom rôznych organizácií a iniciatív.
Život a úmrtie v New Yorku
Jozef Lettrich zomrel 29. novembra 1969 v americkom New Yorku.
Jeho telesné pozostatky previezli v septembri 1990 na Národný cintorín v Martine.
V úvodných biografických údajoch sa uvádza aj pochovanie na Českom národnom cintoríne v Chicagu, neskorší záznam však uvádza prevoz telesných pozostatkov na Národný cintorín v Martine v septembri 1990.
Pocty a pripomínanie osobnosti
V roku 1991 mu bol in memoriam udelený Rad Tomáša Garrigua Masaryka.
Na jeho počesť je pomenovaná ulica v Martine.
Od roku 2006 je po ňom pomenované osemročné gymnázium v Martine.
Jeho odkaz šíri aj Nadácia Dr. Lettricha, ktorá podporuje študentov Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.
O jeho živote natočila v roku 1996 Slovenská televízia dokumentárny film v réžii F. Bartka.
Svet slovenskej diaspóry si dodnes pripomína Lettrichov prínos ako významného predstaviteľa exilu a jedného z organizátorov úsilia o obnovu demokracie v Československu.