Hyperaktivita, porucha pozornosti s hyperaktivitou a porucha autistického spektra sa v bežnej reči často zamieňajú, hoci ide o rozdielne pojmy a diagnózy. Hyperaktivita je symptóm - pozorovateľný prejav, ako napríklad horúčka alebo bolesť hlavy. ADHD je diagnóza - definovaný klinický stav, ktorý môže, ale nemusí zahŕňať hyperaktivitu.
Autizmus je neurovývojová porucha, ktorá zasahuje najmä sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie. Dieťa s autizmom môže byť pokojné, ale aj výrazne aktívne, impulzívne alebo mať poruchu pozornosti. Samotná zvýšená aktivita preto ešte neznamená ADHD ani autizmus.
Čo znamená hyperaktivita a čo ADHD
Začnime od podstaty. Hyperaktivita je v klinickom jazyku pomenovanie pre nadmernú motorickú aktivitu vzhľadom k vekovej norme. Je to popisný pojem, podobne ako keď lekár povie „pacient má horúčku” - vie, že niečo je, ale zatiaľ nevie prečo. Hyperaktivita sama osebe nič nediagnostikuje.
ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou, angl. Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder) je oproti tomu klinická diagnóza s presnými diagnostickými kritériami. Kľúčový rozdiel teda znie takto: hyperaktivita popisuje, čo sa deje.
ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania.
V MKCH-11 (platná od 2022, na Slovensku v postupnej implementácii) je terminológia zjednotená s medzinárodným úzusom a porucha sa oficiálne volá ADHD (6A05). Pre rodiča: ak Vám lekár alebo pedagóg povie „hyperkinetická porucha”, hovorí v podstate o tom istom, čo dnešná klinická prax nazýva ADHD. Nie je to iná diagnóza.
Živé dieťa nemusí mať ADHD
Jeden z najdôležitejších poznatkov moderného výskumu vývinovej psychológie: aktivita dieťaťa sa nedelí binárne na „normálnu” a „patologickú”. Je to kontinuum. Niektoré deti sú od narodenia pokojnejšie, iné živšie.
Živé dieťa je živé doma aj v škole, ale problémy má iba v špecifických situáciách (napr. na omši alebo v kine), ktoré sú vekovo neprimerané.
„Hyperaktívne dieťa” je popis správania (dieťa je motoricky aktívnejšie než priemer). „Dieťa s ADHD” je klinická diagnóza podľa medzinárodných kritérií.
Moje dieťa je veľmi živé. Veľmi pravdepodobne nie. Živé deti sú normálnou súčasťou populácie a majú vo vývine často silné stránky - energiu, sociabilitu, tvorivosť.
ADHD sa odlišuje od živého temperamentu pervazívnosťou, pretrvávajúcosťou a merateľným dopadom na fungovanie.
Aktuálna systematická review a meta-analýza 48 prospektívnych štúdií (Sayal et al., 2023 v Journal of Child Psychology and Psychiatry), ktorá zahrnula 112 716 batoliat, potvrdila, že vyššia úroveň aktivity v batolacom veku je štatisticky spojená s väčšou pravdepodobnosťou ADHD v neskoršom detstve (korelácia r = 0,39).
Ale - a to je dôležité - korelácia 0,39 znamená, že z hyperaktívnych batoliat väčšina ADHD nemá.
Tri hlavné prejavy ADHD
ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.
Nepozornosť
- dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach
- ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia
- často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce
- často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.)
- požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti
- často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie
Hyperaktivita
- dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť)
- býva nekľudné, niekedy aj v spánku
- vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť
- často je nadmerne hlučné
Impulzivita
- dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania
- nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby
- veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku
- v škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní
- všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu
Ako sa ADHD prejavuje podľa veku
Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.
ADHD je prítomná u dieťaťa od raného detstva. Najčastejšie sa prejaví pri nástupe na základnú školu. Ak sa nelieči, môže pretrvávať až do dospievania.
Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť.
Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné.
V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí.
Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede.
Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.
V dospievaní sa vonkajšia motorická aktivita môže meniť. Čiastočne áno. V adolescencii a dospelosti sa telesná hyperaktivita typicky zmierňuje - namiesto pobehovania sa prejavuje skôr ako vnútorný nepokoj, vrtenie v lavici, roztržitosť, preplnenosť plánmi.
ADHD u dievčat a nepozorný podtyp
Porucha pozornosti s hyperaktivitou je častejšia u chlapcov. Prejavy u dievčat sú menej nápadné.
Vráťme sa k rozdielu, ktorý sa v laickej debate takmer nikdy nespomína: nepozorný podtyp ADHD (historicky nazývaný ADD - attention deficit disorder).
Dieťa s týmto podtypom v triede neruší. Nie je hyperaktívne. Je skôr opakom: tiché, zasnené, pomalé, nepresné.
Pozerá do zošita, ale nevie, kde ste v učebnici. Tento podtyp je najčastejšie prehliadnutý, pretože v triede nespôsobuje problémy - iba postupne „klesá” vo výsledkoch.
Pri dlhodobom sledovaní sa ukazuje, že dievčatá majú tento podtyp častejšie než chlapci, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo sa u dievčat ADHD diagnostikuje neskoro alebo vôbec.
Dcéra sa v škole správa tichšie, ale doma je ako motorček. Áno, toto je častý vzorec u dievčat s ADHD.
Mnohé dievčatá svoje ťažkosti v škole maskujú - učia sa sedieť, tlmiť impulzy, aby zapadli. Príde domov, kde je bezpečné prostredie, a vybudená energia sa uvoľní.
Paradoxne práve tento profil - tichá v škole, roztržitá doma - je jedným z dôvodov, prečo sa dievčatá diagnostikujú neskôr alebo vôbec.
Čo môže vyzerať ako hyperaktivita
Ak Vaše dieťa vykazuje zvýšenú motorickú aktivitu, je potrebné zvážiť aj iné príčiny - pred tým, než sa hyperaktivita zjednodušene označí ako „ADHD”.
- Úzkosť sa u detí často neprejavuje plačom ani verbalizovanou obavou, ale motorickým nepokojom, nervozitou, vrtošivosťou.
- Dieťa vyzerá ako hyperaktívne, ale vnútorne je úzkostné.
- Deti, ktoré spia málo alebo nekvalitne, sa cez deň prezentujú paradoxne hyperaktívne - aktivita je v skutočnosti kompenzáciou únavy.
- Niektoré deti majú nižší prah pre zmyslové vnemy a na plnohodnotne podnetové prostredie (trieda, obchod, hlučná jedáleň) reagujú dysreguláciou - pohybovým nepokojom, vybuchovaním.
- Deti, ktoré prežili traumu (rozvod, úmrtie, násilie, zanedbávanie), často vykazujú hypervigilanciu - neustálu pripravenosť na nebezpečenstvo, ktorá navonok vyzerá ako hyperaktivita.
- Niektoré deti s obsesívnymi myšlienkami alebo kompulzívnym správaním vyzerajú „nesústredene a nepokojne” - pritom ich pozornosť je upnutá na vnútorné obsesie.
- Zriedkavejšie, ale možné: hyperfunkcia štítnej žľazy, niektoré epileptické stavy (absencie), vedľajšie účinky liekov (kortikoidy, niektoré antihistaminiká).
Preto je komplexná psychologická diagnostika v SCPP TREA vždy diferenciálna - neposudzujeme iba to, či má dieťa ADHD, ale aj to, či jeho prejavy nemôžu mať inú príčinu.
ADHD a autizmus: čo majú spoločné
Autizmus je neurovývojová porucha. Patrí do skupiny chorôb nazývaných pervazívne vývojové poruchy (PDD).
Je charakterizovaný narušeným vývojom v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Pacienti často vykazujú opakujúce sa, obmedzené a stereotypné vzorce/záujmy správania.
Porucha autistického spektra môže mať rozmanitú podobu, s rôznou mierou závažnosti príznakov. V každom prípade však ide o ochorenie, ktoré preniká a zasahuje do všetkých oblastí vývinu a života dieťaťa.
Deti s autizmom sa však môžu líšiť v obraze konkrétnych príznakov, preto sa postupne upúšťa od označenia autizmus a skôr sa začína hovoriť o poruche autistického spektra.
Je to tak. Evidujeme u nich poruchu pozornosti, spojenú s hyperaktivotou (ADHD), úzkostné poruchy, ale aj problémy so spánkom.
ADHD a autizmus sa môžu vyskytovať súčasne, ale jedna diagnóza automaticky neznamená druhú. Pri posudzovaní je potrebné sledovať celý vývin dieťaťa, fungovanie v rôznych prostrediach a konkrétny dopad príznakov.
Čo je autizmus
Autizmus vzniká v dôsledku poruchy vývinu nervového systému v prenatálnom období.
Prejavuje sa narušením v troch oblastiach - ide o narušenie sociálnej interakcie, narušenie komunikácie a prítomnosť stereotypných vzorcov správania a záujmov.
Príznaky sa väčšinou objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období.
Poruchy autistického spektra zahŕňajú autizmus a súvisiace poruchy. Stupeň autizmu sa môže meniť od mierneho po ťažký.
U ťažko postihnutých osôb sa často vyskytuje hlboké mentálne postihnutie. Stredne postihnutí ľudia sa môžu zdať zdraví, ale zvyčajne sú pozorované abnormality sociálnej interakcie.
Jedným z nich je najmä úroveň intelektu. Ide o deti so závažným intelektovým postihnutím, máme však aj autistické deti s priemerným až nadpriemerným intelektom.
S mierou intelektu do istej miery súvisí aj funkčnosť dieťaťa v bežnom živote.
Asi 10 % detí s autizmom môže mať mimoriadnu schopnosť v jednej oblasti, ako je pamäť, matematika, hudba alebo umenie.
Typické prejavy autizmu v ranom veku
Prvé príznaky toho, že vývin ich dieťaťa neprebieha štandardne, často zaznamenajú práve rodičia. Býva to najčastejšie vo veku 2- 4 rokov.
My však vieme, že prvé príznaky sa dajú postrehnúť už vo veku okolo jedného roka.
- Môže ísť o problémy so spánkom, s celkovou dráždivosťou dieťaťa.
- Dieťa sa môže málo usmievať, alebo sa neusmieva vôbec.
- Nenadväzuje očný kontakt pri dojčení.
- Nemá záujem o spoločnú hru s rodičom.
- Dieťa ešte nezačalo rozprávať.
- Nereaguje, keď ho zavolajú menom.
- Má príliš časté záchvaty zlosti, ak nedosiahne, čo chce.
- Dieťa môže pôsobiť, akoby malo vlastný svet.
Príznaky sa však objavujú dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe rodičia pozorujú, že vývin ich dieťaťa v danej oblasti je nápadne odlišný už od začiatku.
Pri druhom spôsobe sa vývin dieťaťa javí ako normálny, potom však nastáva náhla alebo postupná strata už nadobudnutých zručností či schopností.
Najvýraznejšie je to v tom, že dieťa, ktoré už začalo používať slová, odrazu úplne prestane rozprávať.
Zároveň môže prestať nadväzovať očný kontakt, alebo môže klesnúť úroveň hry, ktorú malo dovtedy.
Komunikácia a sociálna interakcia pri autizme
Dieťa okrem reči nepoužíva ani gestá, ktorými by sa snažilo tento verbálny deficit vynahradiť.
Chýba u neho tzv. symbolická hra - nepoužíva postavy a predmety zástupne - nehrá sa s nimi „akože“ na niečo.
Keď ho niečo zaujme v priestore, nezdieľa tento záujem o predmet ukazovaním. Nezdieľa s rodičmi radosť, ktorú prežíva.
U niektorých detí, napriek tomu že používajú reč, ide v skutočnosti len o tzv. naučené frázy.
Áno, majú ich však často naučené ako frázy z rozprávok, z reklám, alebo napočúvané z rozhovorov okolo seba. Niekedy ich môžu použiť v správnom kontexte, inokedy nie.
Ich reč potom môže vyznieť neprirodzene a zvláštne.
„Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú. Majú ich len často problém regulovať a identifikovať u iných ľudí,“ hovorí psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Ivan Belica, ktorý sa venuje diagnostike a výskumu autizmu.
Deti s autizmom však bežne prežívajú a prejavujú emócie, no často ich majú problém regulovať.
Senzorické záujmy a stereotypné správanie
Okrem uvedených sociokomunikačných príznakov sa objavujú aj príznaky ako sú napríklas senzorické záujmy.
To znamená, že dieťa preferuje zvukové alebo blikajúce hračky, nadmerne ovoniava predmety, dáva ich do úst.
Veľakrát potrebuje niečo držať v ruke, prípadne potrebuje ohmatávať povrchy predmetov.
Objavujú sa tiež repetitívne aktivity, to znamená opakujúce sa činnosti a jednoduché nefunkčné manipulácie s predmetmi ako roztáčanie a sledovanie točiacich sa predmetov, sledovanie koliesok na autíčku, opakované otváranie a zatváranie dverí alebo ukladanie predmetov do radu.
Dieťa prejavuje záujem o nezvyčajné predmety akými sú ventilátory alebo elektrické zásuvky.
Často trepoce prstami, nezvyčajné nie je ani trepotanie celých rúk, alebo neprirodzené opakujúce sa pohyby celého tela.
Deti môžu tiež vyžadovať určitú postupnosť v niektorých činnostiach, ako je obliekanie.
Môžu mať problém so zmenami. Napríklad dlho trvá, než si zvyknú pri prechode letného oblečenia na zimné a naopak.
Poruchy autistického centra majú často vplyv aj na zmysly dieťaťa.
Prvou rovinou je intenzita zmyslového vnímania, ktorá môže byť veľmi odlišná od bežného človeka.
Druhou rovinou je presah zmyslov do kognitívnych schopností. Autisti môžu myslieť v obrazoch, v hudbe, pohyboch, či dotykoch.
Mozog spracováva všetky informácie, ktoré dostávame prostredníctvom zmyslov, roztriedi ich a sprostredkuje pochopenie informácií.
Keď sa autizmus prejavuje ako nepokoj alebo problémové správanie
Stáva sa, že rodičia nespozorujú, že vývin ich detí je odlišný, a to najmä vtedy, ak ide o ich prvé dieťa.
Vtedy nemajú možnosť porovnať jeho vývin s neurotypickým súrodencom alebo iným bežným dieťaťom.
V takomto prípade sa podozrenie objaví po nástupe do materskej školy, kde sa zvýraznia odlišnosti v správaní dieťaťa.
Sú ale aj prípady, keď rodičia ani okolie nevidia, že vývin dieťaťa prebieha odlišne až do nástupu do školy.
Škola totiž kladie na dieťa zvýšené nároky, ktoré takéto dieťa nemusí zvládať a objavia sa prvé problémy.
Často sa to prejaví najmä v podobe problémového správania. Dieťa nerešpektuje učiteľov, čo si potom učitelia často vysvetľujú ako drzé správanie.
Vtedy sú to najmä oni alebo odborníci z poradenských zariadení, ktorí iniciujú vyšetrenie na PAS.
Deti s PAS, ktoré sú zachytené až v školskom veku, mali normálny rečový vývin a majú aspoň priemerné intelektové schopnosti.
Sú to zvyčajne deti, ktoré sú známe aj pod označením deti s Aspergerovým syndrómom.
Na prvodiagnostiku sa tak dostávajú až na prvom stupni, prípadne aj druhom stupni základnej školy. Obzvlášť to platí pre dievčatá.
Autizmus v dospelosti a rozdiely vo fungovaní
Sú však aj prípady, keď na sebe ľudia v dospelom veku pozorujú určité oslabenia v sociálnych zručnostiach, v nadväzovaní vzťahov, fungovaní v kolektíve a podobne.
Niektorí pacienti s autizmom dokážu viesť zdravý fungujúci život bez akýchkoľvek prekážok.
Avšak aj u detí s autizmom s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery, ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu.
Majú dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu.
Prečo ADHD a autizmus vznikajú
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa.
Príčinou vzniku ADHD je nedostatočné biochemické fungovanie mozgovej kôry na vrodenom podklade.
ADHD vzniká vo veľ kej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa.
ADHD má [Inference: silnú genetickú zložku, s odhadmi heritability z dvojčatových štúdií v pásme ~70-80 %].
Zároveň sa však často stáva, že ADHD v rodine je, len nebol nikdy diagnostikovaný - u starších generácií sa ADHD takmer vôbec nediagnostikovalo.
Príčina autizmu nie je známa.
Autizmus je vývinová porucha (celoživotná). Autizmus sa nedá diagnostikovať podľa jediného indikátora.
Komorbidita a ďalšie ťažkosti
Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia.
Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.
Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu.
Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním. Fajčia, skúšajú piť alkohol a šikanujú iných.
Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity.
Ľudia s autizmom môžu mať aj iné zdravotné ťažkosti. Často majú aj telesné ťažkosti - poruchy imunitného systému alebo tráviace ťažkosti.
Jedinci s autizmom sú náchylní na problémy s dýchaním, problémy s výživou (v dôsledku odmietania mnohých potravín, potravinové alergie) a emocionálne problémy (napr. depresia a úzkosť).
Existuje silná súvislosť medzi záchvatmi a autizmom. U mnohých pacientov s autizmom sa vyvinú záchvaty.
Kedy vyhľadať vyšetrenie pri podozrení na ADHD
V praxi potrebujeme konkrétny prah, po ktorom má zmysel objednať sa na vyšetrenie.
Dieťa má 7-8 rokov a viac (pred 7-8r.
Ak sa u Vášho dieťaťa vyskytujú 3 a viac z týchto signálov, objednanie vyšetrenia má zmysel.
Neznamená to, že diagnóza ADHD sa potvrdí - znamená to, že profesionálny pohľad Vám rozlíši, či ide o ADHD, variant normy, alebo inú príčinu.
Kľúčové zdroje informácií pred konzultáciou s odborníkom:
- spätná väzba z materskej školy / školy - ako sa dieťa správa v štruktúrovanom prostredí
- konzistentnosť - sú prejavy prítomné vo viacerých prostrediach alebo iba v jednom?
- dopad - spôsobujú merateľný problém (zlé známky, sociálne konflikty, vyčerpávajúce úlohy)
Z Vášho pozorovania doma to často nie je jednoznačne rozpoznateľné - a to je v poriadku, nie je to Vaša úloha ako rodiča.
Diagnostika ADHD
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov.
Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami.
Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov.
Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.
Diagnostika v SCPP TREA prebieha v troch fázach:
- Vstupný rozhovor s rodičom (cca 50 min, bez dieťaťa) - podrobná anamnéza, aktuálne ťažkosti, prezretie školských zošitov.
- Komplexné vyšetrenie dieťaťa (1-2 stretnutia po 60-90 min) - psychologické vyšetrenie (test intelektu Woodcock-Johnson IE / WISC, škály pozornosti, posúdenie emocionálneho ladenia) a prípadne aj špeciálno-pedagogické vyšetrenie (čítanie, pravopis, matematika).
- Záverečná konzultácia s rodičom - výsledky, diagnostická správa, plán podpory.
Je to hyperaktivita, ADHD alebo niečo iné? Komplexná psychologická a špeciálno-pedagogická diagnostika v SCPP TREA v Bratislave.
Vždy diferenciálna - posudzujeme ADHD, ŠVPU, emocionálne ladenie a ďalšie možné príčiny.
Vyšetrenie pri podozrení na autizmus
Autizmus musí byť identifikovaný v počiatočných štádiách a osoba nesmie mať žiadne problémy so sluchom.
Jednotlivec môže mať stále poruchu sluchu, ktorá môže brzdiť vývoj reči, aj keď otáča hlavu na výkrik alebo tlieskanie.
Existujú dva typy testov sluchu.
- Behaviorálna audiometria: Pacient je umiestnený v miestnosti a pozorujú sa jeho reakcie na rôzne tóny. Zvyčajne ho vykonáva skúsený lekár alebo klinický audiológ.
- sluchom vyvolané reakcie mozgového kmeňa (BAER): V tomto teste sa monitorujú elektrické reakcie mozgu.
Počas vyšetrenia sa môže lekár s dieťaťom rozprávať alebo sa s ním hrať a pozorovať, ako sa dieťa učí, ako hovorí, ako sa pohybuje a ako sa správa.
Môže zahŕňať skríning zraku a skríningové testy sluchu, neurologické testy, genetické testovanie a iné testy.
Odoberajú sa vzorky krvi a moču, ktoré sa používajú na vyhodnotenie základných ochorení, ako sú niektoré vrodené poruchy metabolizmu.
Neurozobrazovanie ako napr MRI skenovanie sa môže vykonať, ak neurologické vyšetrenie naznačuje abnormalitu v mozgu (v dôsledku štrukturálnych lézií v mozgu).
Správne vyhodnotenie a identifikácia kauzálneho problému autizmu umožňuje lekárovi zhodnotiť jednotlivca a začať špecifickú liečbu alebo terapiu.
Skríning autizmu u malých detí
Existuje krátky dotazník s dvadsiatimi otázkami, určený pre deti vo veku 16-30 mesiacov, ktorý sa volá M-CHAT-R.
Je voľne dostupný na internete, mal by byť však k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok v ranom veku.
Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika prítomnosti PAS, odporúča sa kontaktovať napríklad Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Na základe telefonickej konzultácie je možné ďalej zvážiť, či je potrebné podstúpiť kompletnú diagnostiku, alebo nie.
Ak je podľa dotazníka vysoké riziko prítomnosti PAS, odporúča sa podstúpiť kompletnú diagnostiku.
Ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti o vývine, môžu stav dieťaťa konzultovať s pediatrom, s centrom včasnej intervencie, detským psychiatrom a psychológom, prípadne priamo kontaktovať pracoviská špecializované na diagnostiku autizmu.
Význam včasnej intervencie
Je veľmi dôležité identifikovať autizmus v ranom veku a včasná diagnóza má lepšie šance na účinnú liečbu.
Čo by ste radili rodičom, ktoré majú dieťa s PAS ako odborník? To opäť značne závisí od stavu konkrétneho dieťaťa.
Ak ide o dieťa, podchytené v ranom veku, osobitne v prípade, ak nerozpráva, tak je asi najdôležitejšie nastúpiť včas na intervencie.
Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
Úroveň reči je významným ukazovateľom. Ukazuje sa, že pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet.
Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností.
Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote.
Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríkad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
Podpora a terapia pri ADHD
Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná.
Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby.
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií.
Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin).
Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov.
Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ.
Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program.
Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta.
Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“.
Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory.
Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania.
Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
Praktické postupy doma a v škole
- Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole.
- Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
- Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
- Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
- Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.
- Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť.
- Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii.
- Trávte s ním čo najviac času.
- Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.
- Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.
- Rozprávajte sa s dieťaťom.
- Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.
- Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom.
- Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.
Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa.
Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná.
Ďalšie podporné metódy
- Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia - logopédia.
- Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role.
- Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania.
Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Podpora a terapia pri autizme
Aktuálne neexistuje biologická liečba autizmu.
Pedopsychiater môže predpísať psychofarmaká na zníženie agresívnych prejavov, úzkosti, prípadne hyperaktívneho správania, ale žiadny liek nezaberá na jadrové príznaky autizmu.
Používané intervencie sú tak postavené na psychologickom základe.
Maximalizácia nezávislej funkcie a kvality života a minimalizácia symptómov sú hlavnými cieľmi manažmentu autizmu.
Je viacero postupov, ktoré sa používajú, ale jeden z najpoužívanejších a najmä najlepšie účinkujúcich postupov je postavený na základe takzvaných princípoch ABA.
Táto terapia sa zvykne označovať ako ABA terapia a podporuje rozvoj reči, učí dieťa používať gestá, vypýtať si čo chce, primeraným spôsobom vyjadriť čo potrebuje, ale napríklad aj redukovať nežiaduce problémové správanie.
Okrem toho sa odporúča podstúpiť intenzívne logopedické, špeciálno-pedagogické a ďalšie intervencie.
Konkrétne terapie je potrebné voliť po dôkladnom zhodnotení stavu a potrieb dieťaťa odborníkom.
Vzdelávací a odborný program
Najbežnejším a najúčinnejším liečebným prístupom je vzdelávací (školský alebo odborný) program.
V tomto sa sleduje úroveň výkonu žiaka.
Pri obhajobe detí s autizmom musia byť deti rozdelené do malých a kontrolovaných skupín.
Tréning zahŕňa programy nácviku slovnej zásoby, ktoré sú bez stimulácie (tak zrakovej, ako aj sluchovej).
Dieťaťu sú prezentované malé kúsky informácií a okamžite sa hľadá odpoveď dieťaťa.
Dieťa si musí osvojiť každý kúsok informácie predtým, ako ho naučí inú jednotku informácie.
Vzdelávanie rodiny
Členovia rodiny musia byť vzdelávaní a povzbudzovaní, aby sa naučili a porozumeli potenciálnym motivátorom, ako aj negatívnemu správaniu jedinca s autizmom.
Rodičia a rodinní príslušníci musia byť otvorení učiť sa všetkým novým terapiám a musia byť trpezliví.
Komunikáciu a interakciu s ostatnými treba podporovať a učiť deti, dospievajúcich a dospelých.
Odporúčam tiež, aby sa rodičia spojili s inými rodičmi napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti.
Dnes sú tiež už dostupné aj viaceré knihy a kurzy v slovenskom alebo českom jazyku, kde sa dajú nájsť spoľahlivé informácie o autizme - o podstate ochorenia, ale aj o tom, ako s dieťaťom komunikovať, pracovať.
Lieky pri vybraných prejavoch
Niektoré lieky sa odporúčajú na liečbu určitých symptómov.
Pri agresívnom správaní sa odporúča liečba haloperidolom a aripiprazolom.
Hyperaktivitu a poruchu pozornosti u detí možno kontrolovať metylfenidátom.
Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Pred použitím liekov, výživových doplnkov alebo zdravotníckych pomôcok si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľov a v prípade potreby sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.
Strava, cukor a omega-3 mastné kyseliny
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD.
Podľa štúdie cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie.
Nie. „Cukor spôsobuje hyperaktivitu” bola v odbornej literatúre testovaná opakovane a konzistentne nepreukázala štatisticky významný efekt cukru ako takého na správanie detí.
Čo môže hrať rolu: spánok, režim, kofeín v niektorých nápojoch, celkové podnetové prostredie.
A jedno psychologické vysvetlenie: rodič, ktorý očakáva, že dieťa bude po sladkom „divoké”, si jeho aktivitu interpretuje ako potvrdenie - typický klam potvrdenia.
Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny.
Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.
Doplnky stravy ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny sa odporúčajú.
Pri autizme sa môžu objaviť problémy s výživou v dôsledku odmietania mnohých potravín alebo potravinových alergií.
Ak má dostatočne pestrú stravu, netreba sa snažiť to riešiť.
Každodenná pomoc pri zmyslových a praktických ťažkostiach
Podporovať aktivity napomáhajúce rozvoju vestibulárneho systému, napríklad hojdanie na hojdacom koníkovi, na hojdačke, či točenie na kolotoči.
Rozdeliť aktivity na čiastkové, ľahšie dosiahnuteľné po krokoch.
Rozložiť nábytok po obvode miestnosti a uľahčiť orientáciu, umiestniť farebnú pásku na zem na vyznačenie hraníc, používať „pravidlo dĺžky ruky“ na posúdenie osobného priestoru.
Cvičiť aktivity na rozvoj jemnej motoriky.
Zmeniť konzistenciu jedla, napríklad variť kaše.
Pomaly zoznamovať s rôznymi materiálmi v okolí úst, ako je flanel, zubná kefka a rôzne druhy jedál.
Používať silne voňajúce produkty ako odmenu a odvrátiť pozornosť od nevhodných silne zapáchajúcich vnemov.
Čo môžu urobiť rodičia
Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí.
Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní.
ADHD vzniká vo veľ kej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa.
Rodič autistického dieťaťa, jeho rodina a priatelia majú pred sebou neľahkú úlohu: spoznať a pochopiť dieťa.
Autizmu sa viacerí rodičia doslova desia. Rodičia majú častokrát skreslenú predstavu o tom, čo autizmus je.
Presne tak - autizmus vyžaduje zvýšené nároky na čas, ktorý je potrebné dieťaťu venovať, nároky na schopnosť emocionálne zvládať celú situáciu a v neposlednom rade aj zvýšené nároky v ekonomickej oblasti.
Rodičia počúvajú komentáre okolia, že nevedia vychovať vlastné dieťa.
Veľká časť ich obáv je spojená aj s tým, ako sa dieťa začlení do školy, riešia, nakoľko bude v budúcnosti samostatné a podobne.
Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi.
Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať.
Aj napriek tomu, že ADHD spoznávame stále lepšie a lepšie, neustále narážame ako spoločnosť na limity.
V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť.
Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím.
Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.
Článok slúži na informačné účely a nenahrádza individuálne odborné posúdenie.
tags: #hyperaktivita #autizmus #vyzor #dieta