Cushingov syndróm a tehotenstvo

Cushingov syndróm je hormonálna porucha, pri ktorej sú tkanivá v tele dlhodobo vystavené nadmernému pôsobeniu kortizolu - tzv. stresového hormónu. Ide o zriedkavé endokrinné ochorenie, ktoré môže ovplyvniť metabolizmus, krvný tlak, imunitu, kosti, svaly, psychiku aj reprodukčný systém.

Tehotenstvo pri Cushingovom syndróme si vyžaduje individuálne posúdenie a starostlivé sledovanie, pretože samotný nadbytok kortizolu môže zvyšovať riziko komplikácií u tehotnej ženy aj plodu. Kortizol je však pre telo nepostrádateľný a počas tehotenstva sa jeho hladiny prirodzene menia, preto sa príznaky ochorenia môžu prekrývať s bežnými prejavmi gravidity.

Čo je Cushingov syndróm

Cushingov syndróm, odborne aj hyperkortizolizmus, je stav organizmu vznikajúci následkom dlhodobej expozície nadmerným koncentráciám hormónu kortizolu.

Tento hormón patrí do skupiny steroidov a produkuje ho kôra nadobličiek, teda párové žľazy umiestnené nad obličkami. Kortizol je známy ako „stresový hormón“, pretože jeho hladina stúpa pri fyzickej a psychoemocionálnej záťaži.

Hlavnou funkciou kortizolu je pomáhať organizmu zvládnuť záťaž mobilizovaním potrebných zdrojov. Pod jeho vplyvom sa počas stresu zvyšuje koncentrácia glukózy, teda cukru, v krvi a zabezpečuje sa prísun energie pre mozog a svaly.

Medzi ďalšie funkcie kortizolu patria:

• zvýšenie krvného tlaku, zrýchlenie srdcového rytmu a dýchania pre rýchly prísun kyslíka a živín do vnútorných orgánov;
• posilnenie svalového tonusu pre zabezpečenie okamžitej reakcie na ohrozenie;
• zníženie zápalu pre ochranu tkanív pred nadmerným poškodením v stresových podmienkach;
• regulácia metabolizmu živín, hladiny cukru v krvi, zápalovej reakcie aj odpovede organizmu na stres;
• ovplyvňovanie imunitných funkcií, regulácie srdca a krvného tlaku.

Kortizol tiež dočasne potláča činnosť tráviaceho a reprodukčného systému, keďže sa nepodieľajú na adaptácii organizmu na fyzickú a psychickú záťaž. Dlhodobý nadbytok tohto hormónu v organizme však môže viesť k trvalému narušeniu metabolizmu.

Rozdiel medzi Cushingovým syndrómom a Cushingovou chorobou

Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no v skutočnosti medzi nimi existuje podstatný rozdiel.

Cushingova choroba je konkrétny typ tohto syndrómu. Najčastejšie ju spôsobuje nezhubný nádor hypofýzy, teda malej žľazy v mozgu, ktorá riadi tvorbu viacerých hormónov.

Pri nezhubných nádoroch podmozgovej žľazy, nazývanej aj hypofýza, dochádza k zvýšenej tvorbe hormónu ACTH, čo má za následok zvýšenie produkcie kortizolu nadobličkami.

Čo spôsobuje Cushingov syndróm

Cushingov syndróm môže vzniknúť v dôsledku nadmernej tvorby adrenokortikotropného hormónu, ktorý sa syntetizuje v hypofýze a stimuluje činnosť nadobličiek.

Exogénny Cushingov syndróm

Cushingov syndróm môže napredovať v dôsledku príčiny mimo vášho tela, teda pri exogénnom Cushingovom syndróme. Jedným príkladom je užívanie perorálnych kortikosteroidných liekov vo vysokých dávkach počas dlhšieho časového obdobia.

Najčastejšou príčinou Cushingovho syndrómu je užívanie glukokortikoidov, ktoré sa často označujú aj ako kortikoidy alebo kortikosteroidy. Nejde pritom len o lieky vo forme tabliet, ale napríklad aj injekcie do kĺbov, inhalátory, nosné spreje, očné kvapky, masti a krémy.

Perorálne kortikosteroidy môžu byť nevyhnutné na liečbu zápalových ochorení, ako je reumatoidná artritída, lupus a astma, alebo na zabránenie úbytku transplantovaného orgánu v tele.

Existuje tiež možnosť vyvinúť Cushingov syndróm z injekčných kortikosteroidov, ako sú časté injekcie na bolesť kĺbov, burzitídu a bolesť v chrbte.

Inhalačné steroidné lieky, užívané na astmu, a steroidné kožné krémy, používané na kožné poruchy, ako je ekzém, sú zvyčajne menej pravdepodobné, že spôsobia Cushingov syndróm ako perorálne kortikosteroidy.

Cushingov syndróm sa môže vyvinúť aj v dôsledku dlhodobého užívania glukokortikoidov pri autoimunitných, reumatologických a chronických zápalových ochoreniach. Lieky tejto skupiny sa často predpisujú pri systémovom lupus erythematodes, systémovej sklerodermii, reumatoidnej artritíde, Bechterevovej chorobe, bronchiálnej astme a glomerulonefritíde.

Pri užívaní glukokortikoidov sa Cushingov syndróm zvyčajne vyvíja v priebehu niekoľkých mesiacov.

Endogénny Cushingov syndróm

Tento stav môže byť tiež spôsobený zvýšenou produkciou kortizolu v tele, teda endogénnym Cushingovým syndrómom.

Môže k tomu dôjsť v dôsledku nadmernej produkcie jednej alebo oboch nadobličiek alebo zvýšenej produkcie adrenokortikotropného hormónu, ktorý vo všeobecnosti reguluje produkciu kortizolu.

Endogénny Cushingov syndróm môže byť spôsobený tiež zhubnými a nezhubnými nádormi, ktoré produkujú ACTH - adrenokortikotropný hormón stimulujúci nadobličky k zvýšenej tvorbe kortizolu.

Medzi príčiny patria:

• nádor hypofýzy, teda adenóm hypofýzy;
• ektopické novotvary nachádzajúce sa v pľúcach, pankrease, štítnej žľaze alebo týmuse, ktoré produkujú ACTH;
• nádory nadobličiek, teda adenómy a karcinómy, ktoré zvyšujú produkciu kortizolu;
• uzlovitá hyperplázia nadobličiek, ktorá zvyšuje sekréciu „stresového hormónu“.

Nádor hypofýzy, ktorý sa nachádza v spodnej časti mozgu, vylučuje nadmerné množstvo ACTH, čo zase stimuluje nadobličky, aby vytvárali viac kortizolu. Keď táto forma syndrómu progreduje, nazýva sa to Cushingova choroba.

Zriedkavo sa nádor vyvinie v orgáne, ktorý vo všeobecnosti neprodukuje ACTH, začne však tento hormón nadmerne vylučovať, čo vedie k Cushingovmu syndrómu. V takom prípade hovoríme o ektopickom Cushingovom syndróme.

Ektopický tumor môže byť napríklad bronchiálny karcinoid. Rakovinové nádory kôry nadobličiek, teda adrenokortikálne karcinómy, sú sporadické, ale môžu spôsobiť aj Cushingov syndróm.

Cushingov syndróm a plodnosť

Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu môže dočasne potláčať reprodukčný systém a narúšať hormonálnu rovnováhu potrebnú na ovuláciu a pravidelný menštruačný cyklus.

U žien s Cushingovým syndrómom sa môžu objaviť poruchy menštruačného cyklu, oligomenorea alebo amenorea, a ochlpenie mužského typu, teda hirsutizmus.

Poruchy menštruačného cyklu u žien a erektilná dysfunkcia u mužov zvyšujú riziko neplodnosti.

To však neznamená, že tehotenstvo nie je možné. Možnosť otehotnenia závisí od príčiny Cushingovho syndrómu, hladiny kortizolu, funkcie hypofýzy a nadobličiek, prítomnosti nádoru, celkového zdravotného stavu a použitej liečby.

Pri podozrení na hormonálnu poruchu je vhodné plánovanie tehotenstva konzultovať s endokrinológom a gynekológom ešte pred počatím.

Je tehotenstvo pri Cushingovom syndróme možné

Tehotenstvo pri Cushingovom syndróme je možné, ale ide o stav, ktorý si vyžaduje individuálne posúdenie rizík a úzku spoluprácu viacerých odborníkov.

Cushingov syndróm je zriedkavý a jeho príznaky sa môžu počas tehotenstva prekrývať s bežnými prejavmi gravidity. Priberanie, únava, zmeny krvného tlaku, poruchy metabolizmu cukrov alebo zmeny kože preto nemožno hodnotiť izolovane.

Pri rozhodovaní o tehotenstve lekár posudzuje najmä:

• príčinu nadbytku kortizolu;
• závažnosť a trvanie ochorenia;
• aktuálnu hladinu kortizolu a ACTH;
• krvný tlak a metabolizmus glukózy;
• stav kostí, svalov a srdcovo-cievneho systému;
• prítomnosť nádoru hypofýzy alebo nadobličiek;
• užívané glukokortikoidy a ďalšie lieky;
• predchádzajúcu liečbu a riziko nežiaducich účinkov.

Výber liečby vždy závisí od príčiny a závažnosti ochorenia, pridružených diagnóz, predchádzajúcej liečby a rizika nežiaducich účinkov.

Prečo môže byť Cushingov syndróm v tehotenstve rizikový

Dlhodobý nadbytok kortizolu môže viesť k poruchám metabolizmu sacharidov. „Stresový hormón“ stimuluje produkciu glukózy v pečeni a môže viesť k zníženiu citlivosti tkanív na inzulín.

Medzi možné komplikácie patria:

• zvýšený krvný tlak;
• poruchy metabolizmu cukrov a cukrovka;
• poruchy tukového metabolizmu;
• osteoporóza a zvýšené riziko zlomenín;
• svalová slabosť a úbytok svalovej hmoty;
• zvýšená náchylnosť na infekcie;
• poruchy psychiky a spánku;
• trombóza a ďalšie kardiovaskulárne komplikácie.

Zvýšený objem krvi v dôsledku zadržiavania tekutín v organizme môže viesť k arteriálnej hypertenzii, teda trvalo zvýšenému krvnému tlaku.

Vysoká hladina kortizolu narúša metabolizmus lipidov, čím zvyšuje koncentráciu „zlého“ cholesterolu v krvi. Nadbytok kortizolu ovplyvňuje aj systém zrážania krvi, čím zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín v cievach.

Ochorenie je nebezpečné rizikom vzniku cukrovky, pretože nadmerná hladina kortizolu zvyšuje koncentráciu glukózy v krvi a znižuje citlivosť tkanív na inzulín.

Možné riziká pre tehotnú ženu

Počas tehotenstva môže neliečený alebo nedostatočne kontrolovaný Cushingov syndróm zhoršovať zdravotný stav matky. Osobitnú pozornosť si vyžadujú krvný tlak, hladina glukózy, telesná hmotnosť, príznaky infekcie, stav kostí a psychické ťažkosti.

Dlhodobý nadbytok kortizolu môže viesť k poruchám vodno-soľovej rovnováhy. Pod vplyvom kortizolu dochádza k zadržiavaniu sodíka a vody v organizme, čo vedie k zvýšeniu objemu cirkulujúcej krvi a vyššiemu zaťaženiu srdca a ciev.

Pri Cushingovom syndróme môže dôjsť k zvýšeniu hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi. Kortizol zároveň urýchľuje rozklad bielkovín, čo vedie k úbytku svalovej hmoty a stenčeniu kože.

V dôsledku poruchy vstrebávania vápnika v čreve je Cushingov syndróm nebezpečný zvýšeným rizikom vzniku osteoporózy, teda zníženia hustoty kostnej hmoty a náchylnosti k častým zlomeninám.

Možné riziká pre plod a priebeh tehotenstva

Pri nadbytku kortizolu je potrebné sledovať aj vývoj tehotenstva a stav plodu. Riziko komplikácií závisí od hladiny kortizolu, príčiny ochorenia, času stanovenia diagnózy a účinnosti liečby.

Pri tehotenstve s Cushingovým syndrómom je potrebné individuálne prispôsobiť sledovanie pacientky a plodu. Starostlivosť môže vyžadovať spoluprácu endokrinológa, gynekológa so skúsenosťami s rizikovým tehotenstvom, internistu a podľa príčiny aj neurochirurga alebo chirurga.

Počas tehotenstva sa nesmie samostatne meniť dávka glukokortikoidov ani vysadzovať liečba. Náhle vysadenie môže viesť k závažnému nedostatku kortizolu a ohroziť zdravie matky.

Príznaky Cushingovho syndrómu

Príznaky Cushingovho syndrómu sa líšia v závislosti od hladín kortizolu v tele.

Cushingov syndróm nemá jeden konkrétny príznak, ktorý by sám o sebe spoľahlivo potvrdil diagnózu. Únava, priberanie, vysoký krvný tlak, depresívna nálada či zvýšená hladina cukru v krvi patria medzi časté príznaky, ktoré môžu mať množstvo rôznych príčin.

Príznaky Cushingovho syndrómu preto môžu byť spočiatku pripisované bežnejším ochoreniam alebo samotnému životnému štýlu.

Zmeny telesného vzhľadu

Charakteristickým znakom ochorenia je centrálny typ obezity, ktorý sa prejavuje v oblasti brucha, hrudníka, krku a tváre.

Pri bežnom priberaní sa tuk zvyčajne ukladá rovnomernejšie. Pri Cushingovom syndróme môže pacient priberať v páse, zatiaľ čo svaly na stehnách a ramenách slabnú.

Medzi typické prejavy patria:

• okrúhla, teda mesiačikovitá tvár;
• začervenanie pokožky tváre;
• tukové usadeniny v oblasti krku a chrbta, takzvaný vdovský hrb;
• nahromadenie tuku na hrudníku a bruchu;
• tenké a chudé horné a dolné končatiny;
• úbytok kostrových svalov;
• rednutie a vysušovanie pokožky;
• modriny a fialové strie na bruchu, stehnách a prsiach;
• lámavosť vlasov a nechtov;
• akné a zvýšená náchylnosť na zubný kaz;
• zvýšené ochlpenie na tvári a tele u žien.

Tým, že sú typicky nahromadené zásoby tuku v hornej polovici tela, hrudník takéhoto pacienta sa zvykne nazývať aj „byvolí“.

Kožné a svalové prejavy

Medzi príznaky ochorenia patrí tenká, ľahko poškoditeľná pokožka, sklon k tvorbe hematómov, pomalé hojenie rán a fialové strie na bruchu, stehnách a prsiach.

V dôsledku svalovej slabosti a rýchlej únavy je fyzická výkonnosť pri Cushingovom syndróme obmedzená.

Reprodukčné a hormonálne prejavy

U žien sa môže objaviť nepravidelná alebo vynechávajúca menštruácia a zvýšené ochlpenie. U žien s Cushingovým syndrómom sa môžu objaviť poruchy menštruačného cyklu a ochlpenie mužského typu.

U mužov sa môže prejaviť znížená sexuálna túžba a erektilná dysfunkcia.

Metabolické prejavy

Medzi metabolické poruchy pri Cushingovom syndróme patria poruchy tukového metabolizmu, poruchy bielkovinového metabolizmu, poruchy metabolizmu vápnika a poruchy vodno-soľovej rovnováhy.

V dôsledku nahromadenia tukových usadenín v oblasti tváre, krku, hrudníka a brucha môže dôjsť k zvýšeniu hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi.

Kortizol spomaľuje vstrebávanie vápnika v čreve a urýchľuje jeho vylučovanie z organizmu, čím potláča obnovu kostného tkaniva.

Psychické prejavy

Cushingov syndróm môže ovplyvňovať emócie a psychiku človeka v dôsledku pôsobenia nadbytku kortizolu na centrálny nervový systém.

Medzi možné emocionálne a psychické poruchy patria najmä:

• zvýšená podráždenosť, výbušnosť a agresivita;
• časté výkyvy nálady;
• nadmerná úzkosť;
• strata záujmu o život;
• plytký spánok a nespavosť;
• zhoršenie pamäti a schopnosti sústrediť sa;
• spomalené myslenie;
• problémy s učením a pracovným výkonom.

V zriedkavých prípadoch sa môžu vyvinúť závažné psychické poruchy, ako sú opakované halucinácie a paranoja.

Prečo je diagnostika v tehotenstve náročná

Počas tehotenstva dochádza k prirodzeným hormonálnym zmenám, ktoré môžu ovplyvniť hladiny kortizolu. Niektoré prejavy, ako priberanie, únava, zmeny nálady, vysoký krvný tlak alebo zvýšená hladina cukru v krvi, sa môžu vyskytovať aj bez Cushingovho syndrómu.

Diagnostika preto patrí do rúk endokrinológa a musí zohľadňovať štádium tehotenstva, užívané lieky, fyzikálne prejavy a výsledky hormonálnych vyšetrení.

Ako sa diagnostikuje Cushingov syndróm

Diagnostika Cushingovho syndrómu zahŕňa zber anamnézy, fyzikálne vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia a v prípade potreby aj zobrazovacie vyšetrenia zamerané na určenie príčiny ochorenia.

Počas prvej konzultácie endokrinológ analyzuje ťažkosti pacienta, zaujíma sa o prítomnosť chronických ochorení a upresňuje zoznam užívaných liekov.

Diagnostika môže zahŕňať:

• stanovenie hladiny kortizolu v krvi;
• meranie koncentrácie kortizolu v dennej moči;
• stanovenie hladiny kortizolu v slinách odobratých v noci;
• meranie hladiny ACTH v krvi;
• dexametazónový supresný test;
• zobrazovacie vyšetrenia na určenie zdroja nadmernej tvorby kortizolu.

Pri teste moču môže byť pacient požiadaný, aby zhromažďoval moč počas 24 hodín.

Hladiny kortizolu počas dňa zvyčajne stúpajú a klesajú. U ľudí bez Cushingovho syndrómu hladina kortizolu večer značne klesá.

Pri dexametazónovom supresnom teste sa podá pacientovi glukokortikoid dexametazón a sleduje sa, či dochádza k útlmu sekrécie ACTH a kortizolu v organizme.

Dexametazón je syntetický glukokortikoid, ktorý za normálnych okolností potláča produkciu kortizolu nadobličkami. Pacient užije jeden miligram lieku večer pred spaním a ráno absolvuje odber krvi na kortizol. U zdravého človeka sa hladina „stresového hormónu“ po užití dexametazónu znižuje, zatiaľ čo pri Cushingovom syndróme zostáva táto hodnota v krvi vysoká.

Odber vzoriek z petrózneho sínusu môže pomôcť rozhodnúť, či je príčina endogénneho Cushingovho syndrómu uložená v hypofýze alebo niekde inde.

Zobrazovacie metódy, ako počítačová tomografia a magnetická rezonancia, pomáhajú spresniť diagnózu tým, že väčšinou odhalia tumorózne zmeny v oblasti hypofýzy alebo nadobličky.

Počas tehotenstva sa výber vyšetrení a ich načasovanie posudzuje individuálne. Zobrazovacie vyšetrenia a lieky používané pri diagnostike sa majú vždy konzultovať s lekárom.

Liečba Cushingovho syndrómu pred tehotenstvom

Liečba Cushingovho syndrómu je zameraná na zníženie hladiny kortizolu v organizme, zmiernenie príznakov a prevenciu komplikácií.

Liečba Cushingovho syndrómu závisí od jeho príčiny.

Úprava kortikosteroidnej liečby

Ak Cushingov syndróm vznikol v dôsledku užívania syntetických hormónov, nižšia dávka môže kontrolovať príznaky.

Najlepšou možnou liečbou tohto stavu je vysadenie glukokortikoidov, respektíve ich pomalé znižovanie.

Nie vždy je to však možné a lieky z tejto skupiny musia byť dlhodobo pacientom podávané z vitálnej indikácie.

Ak sú príčinou ochorenia glukokortikoidy, lekár môže postupne znižovať ich dávku na najnižšiu účinnú hodnotu alebo zvážiť inú liečbu pôvodného ochorenia.

Glukokortikoidy sa nesmú vysadiť náhle, pretože organizmus môže dočasne stratiť schopnosť vytvárať dostatočné množstvo vlastného kortizolu.

Chirurgická liečba

Ak Cushingov syndróm vznikol na podklade nádoru hypofýzy alebo nádoru nadobličky, po chirurgickom odstránení týchto nádorov z tela dochádza aj k spontánnej úprave hladín kortizolu a postupnému odozneniu príznakov hyperkortizolizmu.

Pri endogénnom Cushingovom syndróme je prvou možnosťou spravidla odstránenie nádoru, ak je operácia uskutočniteľná a môže upraviť nadmernú tvorbu kortizolu.

Pri Cushingovej chorobe sa nádor hypofýzy najčastejšie odstraňuje operáciou cez nos. Z chirurgických prístupov sa pri nádoroch podmozgovej žľazy štandardne volí takzvaný transsfenoidálny prístup cez nosovú dutinu.

Po úspešnej operácii môže byť určitý čas potrebné dopĺňať glukokortikoidy, kým sa obnoví prirodzená tvorba kortizolu v organizme.

Lieky

Z ústnej medikácie sa podávajú lieky ako pasireotid a kabergolín.

Liečbou Cushingovho syndrómu spojeného s nadmernou produkciou kortizolu v nadobličkách sú inhibítory steroidogenézy. Tieto lieky potláčajú enzýmy podieľajúce sa na syntéze „stresového hormónu“ a pomáhajú rýchlo znížiť jeho hladinu v krvi.

Medzi ďalšie lieky, ktoré sa predpisujú pri Cushingovom syndróme, patria:

• blokátory glukokortikoidných receptorov, ktoré bránia väzbe kortizolu na bunkové receptory a znižujú jeho účinok na organizmus;
• agonisty somatostatínu a dopamínu, ktoré potláčajú syntézu ACTH v hypofýze;
• cytostatiká, ktoré spomaľujú rast hormonálne aktívnych nádorov hypofýzy, nadobličiek a iných vnútorných orgánov.

Aj keď sú tieto lieky účinné, majú vedľajšie účinky. Počas plánovania tehotenstva a v tehotenstve sa ich použitie posudzuje osobitne podľa prínosu a rizika pre matku a plod.

Rádioterapia a liečba komplikácií

Liečba môže zahŕňať úpravu alebo postupné vysadenie glukokortikoidov pod dohľadom lekára, chirurgickú liečbu, lieky znižujúce tvorbu kortizolu alebo rádioterapiu.

Pri výskyte komplikácií môže byť potrebná dodatočná symptomatická terapia. Jej cieľom je úprava krvného tlaku a metabolizmu, stabilizácia psychoemocionálneho stavu, posilnenie svalového a kostného tkaniva.

Podľa dostupnej literatúry je pri terapii Cushingovho syndrómu potrebné liečiť aj pridružené choroby, ako cukrovku, zvýšený krvný tlak, osteoporózu, psychické ťažkosti a poruchy minerálov.

Liečba Cushingovho syndrómu počas tehotenstva

Liečba počas tehotenstva sa vyberá individuálne podľa príčiny ochorenia, závažnosti príznakov, štádia tehotenstva a rizika pre matku a plod.

Ak je príčinou dlhodobé užívanie glukokortikoidov, lekár môže zvážiť úpravu dávky na najnižšiu účinnú hodnotu alebo inú liečbu pôvodného ochorenia. Takáto zmena musí prebiehať pod dohľadom lekára.

Ak je príčinou nádor, lekár posudzuje, či je možné liečbu odložiť, použiť lieky alebo pristúpiť k chirurgickému riešeniu. Rozhodnutie závisí od biologickej aktivity nádoru, hladiny kortizolu a zdravotného stavu tehotnej ženy.

Niektoré lieky používané pri Cushingovom syndróme môžu mať vedľajšie účinky a ich bezpečnosť počas tehotenstva sa musí posúdiť individuálne. Tehotná žena by nemala začínať, vysadzovať ani meniť hormonálnu liečbu bez pokynu endokrinológa.

Sledovanie tehotnej ženy

Starostlivosť má byť individuálne prispôsobená pacientovi a má zahŕňať spoluprácu s endokrinológmi.

Počas tehotenstva môže byť potrebné sledovať:

• krvný tlak;
• hladinu glukózy v krvi;
• telesnú hmotnosť a opuchy;
• príznaky infekcie;
• stav kože a hojenie rán;
• svalovú silu a fyzickú výkonnosť;
• psychický stav a kvalitu spánku;
• laboratórne hodnoty podľa odporúčania lekára;
• rast a stav plodu podľa gynekologického plánu.

Pri Cushingovom syndróme je dôležité venovať pozornosť aj príznakom, ktoré môžu signalizovať zhoršovanie zdravotného stavu, najmä výraznému zvýšeniu krvného tlaku, prudkému zhoršeniu opuchov, výraznej slabosti, poruchám vedomia, silnej bolesti hlavy, dýchavičnosti alebo príznakom infekcie.

Strava a životný štýl

Svoje nezastupiteľné miesto má aj správna diéta, ktorá by mala byť vyvážená s ohľadom na komplikácie, akými sú cukrovka, vysoký cholesterol a obezita.

Pri plánovaní jedálnička je vhodné zohľadniť krvný tlak, hladinu cukru, stav kostí a prípadné zadržiavanie tekutín. Konkrétne zmeny stravy má pri tehotenstve odporučiť lekár alebo nutričný odborník.

V terapii Cushingovho syndrómu má svoje postavenie aj rehabilitácia. Uľavenie od bolestí cestou kúpeľov, masáží či vodného cvičenia je žiaduce.

Táto komplexná terapia upevňuje celkové zdravie, zlepšuje kondíciu, tiež vedie k zlepšeniu odolnosti organizmu na záťaž a môže byť odporučená ošetrujúcim lekárom.

Počas tehotenstva je vhodné voliť iba takú fyzickú aktivitu, ktorá je bezpečná vzhľadom na stav matky, tehotenstvo, krvný tlak, svalovú slabosť a stav kostí.

Kedy vyhľadať lekára

Na vyšetrenie sa odporúča objednať v prípade rýchleho priberania s ukladaním tuku na bruchu, prsiach, krku a tvári, výskytu fialových strií na tele a stenčenia horných a dolných končatín.

Obzvlášť dôležité je vyhľadať endokrinológa, ak sa tieto príznaky objavili počas dlhodobého užívania glukokortikoidov pri autoimunitných, reumatologických alebo chronických zápalových ochoreniach.

Samotná nadváha, únava, depresívna nálada či vysoký krvný tlak zvyčajne neznamenajú Cushingov syndróm. Ak sa tieto prejavy zhoršujú alebo sa objavujú vo vzájomnej kombinácii s ďalšími typickými príznakmi Cushingovho syndrómu, je vhodné poradiť sa s lekárom.

Ak ste v tomto článku spoznali niektoré zo svojich príznakov, neznamená to automaticky, že máte Cushingov syndróm. V prípade podozrenia sa obráťte na svojho všeobecného lekára, ktorý zhodnotí príznaky, užívané lieky a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia.

Cushingov syndróm lieči endokrinológ, teda lekár špecializujúci sa na diagnostiku a liečbu ochorení spojených s hormonálnou nerovnováhou.

Odborná starostlivosť pri plánovaní tehotenstva

Plánovanie tehotenstva pri Cushingovom syndróme by malo prebiehať po zhodnotení hormonálneho stavu a pridružených ochorení. Dôležité je informovať lekára o všetkých užívaných liekoch vrátane tabliet, injekcií, inhalátorov, nosových sprejov, očných kvapiek, mastí a krémov.

Pred použitím liekov, výživových doplnkov alebo zdravotníckych pomôcok si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľov a v prípade potreby sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť alebo konzultáciu s farmaceutickým pracovníkom.

tags: #cushingov #syndrom #a #tehotenstvo