Kto môže zastupovať dieťa na súde a rozhodovať o jeho dôležitých veciach

Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, a naopak, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

Starostlivosť o deti musí byť zabezpečená v každom prípade a kde nestačia rodičia, zasahuje štát.

Rodičovské práva a povinnosti

Osobná starostlivosť (rodičovské práva a povinnosti) je povinnosťou a právom rodičov.

Starostlivosť o maloleté dieťa zhŕňa podľa § 160 ABGB najmä vnímanie telesných záujmov dieťaťa a zdravia, ako aj priamy dohľad, výchovu, najmä rozvoj telesných, duševných a charakterových síl, podporu daností, schopností, dispozícií a možností rozvoja dieťaťa a aj jeho vzdelávanie v škole a povolaní.

K starostlivosti sa radí aj lekárske ošetrovanie detí, k výchove stanovenie pobytu dieťaťa (§ 162 ABGB), teda aj rozhodnutie o ceste do zahraničia, ako aj výber školy alebo voľba a zmena náboženstva.

K správe majetku dieťaťa patrí napríklad disponovanie výživným dieťaťa (stanovenie a jeho zmena, prijatie potvrdenia, vymáhanie, použitie).

Zákonným zastupovaním sa rozumie oprávnenie a povinnosť vykonávať za dieťa právne úkony.

Zahŕňajú tie úkony zastupovania v mene dieťaťa, ktoré dieťa priamo oprávňujú alebo zaväzujú, ako aj udeľovanie súhlasu.

Zákonné zastupovanie sa môže vzťahovať na starostlivosť a výchovu, ako aj na správu majetku ako „vonkajší prejav“ týchto záležitostí (napr. uzatvorenie zmluvy o ošetrení lekárom, súhlas s liečbou dieťaťa), v protiklade voči skutočnému vykonávaniu týchto úloh ako „vnútornému prejavu“ (napr. podávanie liekov, prebaľovanie kojenca alebo dozor nad vybavovaním školských úloh).

Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Rodičovské práva a povinnosti, a teda aj právo zastupovať svoje maloleté dieťa, majú obaja rodičia.

V zásade platí, že aj napriek rozvodu rodičov a úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu ostávajú viac menej obom rodičom rovnaké práva a povinnosti.

To znamená, že obaja rodičia môžu napr. dieťa zastupovať na súde (okrem prípadu kolízie záujmov).

Kto môže zastupovať maloleté dieťa

V prvom rade sú zákonnými zástupcami dieťaťa jeho rodičia, ktorí vykonávajú správu jeho majetku.

Pre zákonné zastúpenie existuje zásada výlučného zastupovania, to znamená, že každý rodič je oprávnený a povinný zastupovať dieťa.

Jeho právny úkon je právne účinný aj vtedy, ak s tým druhý rodič nesúhlasí (§ 167 ods. 1 ABGB).

V občianskoprávnych konaniach je každý rodič oprávnený aj k samostatnému zastupovaniu dieťaťa.

Pokiaľ sa o tom rodičia nedohodnú alebo súd neurčil jedného z nich alebo tretiu osobu ako zástupcu, je zástupcom rodič, ktorý stanovil prvý procesný úkon (§ 169 ABGB).

Hoci maloleté dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, môže vykonávať jednoduché úkony, ktoré sú primerané jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V súkromnom práve je podľa zákona č. 89/2012 (Občianskeho zákonníka) spôsobilosť dieťaťa na konkrétny právny úkon viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť osôb jeho veku.

Ide o vyvrátiteľnú domnienku; v každom prípade je možné preukázať opak.

Plná právna spôsobilosť sa nadobúda dosiahnutím 18 rokov; pri splnení určitých podmienok ju súd môže priznať aj dieťaťu, ktoré dosiahlo vek 16 rokov.

Ak dieťa nemá právnu spôsobilosť, musí za neho konať jeho zákonný zástupca alebo opatrovník.

Rozdiel medzi bežnými a podstatnými vecami

V súvislosti s rozhodovaním o dieťati a jeho zastupovaním je potrebné rozlišovať, či sa jedná o rozhodovanie v bežnej veci, alebo vo veci podstatnej.

Základné pravidlo, je také, že v bežných veciach mal. dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem mal. dieťaťa.

V podstatných veciach mal. dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne, sledujúc najlepší záujem mal. dieťaťa a to na základe rodičovskej dohody.

Bežným rozhodnutím vo veci mal. dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutie rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne nemá výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa.

Bežnými rozhodnutiami sú teda tie, ktoré rodič spravidla bežne robí v súvislosti s tradičnou starostlivosťou o dieťaťa pri zastupovaní dieťaťa alebo správne jeho majetku.

Bežným rozhodnutím je napríklad zastupovanie dieťaťa pri zakúpení letenky, alebo pri zriadení sporenia či poistky dieťaťa.

Bežné záležitosti vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa.

Pri bežných veciach koná samostatne, bez súhlasu druhého rodiča, ten z rodičov, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa.

V podstatných záležitostiach rozhodujú obaja rodičia spoločne, resp. jeden z nich, pokiaľ je na konkrétnom rozhodnutí o maloletom dieťati dohodnutý s druhým rodičom.

Podstatným rozhodnutím vo veci mal. dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutie rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa.

Podstatnými rozhodnutiami sú napríklad trvalé alebo dlhodobé vycestovanie mal. dieťaťa do krajiny, ktorá nie je obvyklým pobytom mal. dieťaťa, zmena štátneho občianstva mal. dieťaťa, poskytovanie zdravotnej starostlivosti mal. dieťaťu, najmä v prípadoch poskytovania dlhodobej zdravotnej starostlivosti alebo starostlivosti, ktorá môže mať priamy vplyv na život mal. dieťaťa, vrátane zmeny ošetrujúceho lekára mal. dieťaťa, príprava na budúce povolanie mal. dieťaťa, najmä rozhodovanie o forme a druhu štúdia, vrátane zmeny školy mal. dieťaťa, zmena priezviska mal.

Má zverenie dieťaťa vplyv na zastupovanie?

Nijako.

Či je dieťa zverené súdom do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo nie, táto skutočnosť nemá nijaký vplyv na spôsob rozhodovania rodičov či už v bežných alebo podstatných veciach dieťaťa.

To isté platí pri striedavej starostlivosti.

Aj napriek tomu, že by súd rozhodol, že zastupovať dieťa bude iba jeden z rodičov, neznamená to, že druhý toto právo stráca.

V dôležitých veciach totiž rodičia rozhodujú vždy spoločne.

V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné pripomenúť, že pokiaľ súd rozhoduje o výkone práv a povinnosti k maloletému dieťaťu (pri rozvode rodičov alebo rozchode partnerov), zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov neznamená, že iba tento rodič je oprávnený zastupovať dieťa a rozhodovať v jeho záležitostiach.

Uvedené podporuje aj súdna prax, podľa ktorej zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať.

Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon v ustanovenia § 35 Zákona o rodine nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť.

V inom rozhodnutí súd uviedol, že o bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, pričom zároveň samostatne za dieťa v zmysle tohto rozhodnutia aj koná.

V podstatných veciach môže rovnako konať aj len jeden z rodičov, avšak zásadne len na základe dohody s druhým rodičom.

Bežné záležitosti je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza.

Nemožno preto konštatovať, že o nich môže rozhodovať iba ten rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Rozhodovať o dieťati teda budú vždy obaja rodičia.

Podľa názoru súdnej praxe nie je správne, ak súdy vo výrokoch rozhodnutí uvádzajú, že „zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach bude matka“, nakoľko táto formulácia nezodpovedá požiadavkám praktického života.

Čo ak sa rodičia nevedia dohodnúť

V prvom rade urobte všetko preto, aby ste sa dohodli a o podstatnej veci nemusel rozhodovať niekto tretí, súd.

Primerane veku a rozumovej vyspelosti dieťaťa zistite názor dieťaťa k podstatnej otázke a tento názor rešpektujte ak je to možné.

Spoločné rozhodovanie v podstatných záležitostiach ale neznamená, že rodičia musia byť vždy obaja prítomní a obaja prejaviť súhlas v konkrétnej veci týkajúcej sa maloletého.

Rozhodnutie môže navonok prejaviť jeden z rodičov, pokiaľ existuje medzi týmto a druhým rodičom dohoda.

Dohoda si pritom nevyžaduje osobitnú formu, napr. písomnú.

V úplnej rodine, prípadne medzi rodičmi, ktorí majú dobré vzťahy aj po rozvode či rozchode, v zásade nie je problém pri rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.

Iná je ale situácia v prípade rodičov, ktorí voči sebe prejavujú apatiu, nenávisť alebo iné negatívne emócie.

Aj v tomto prípade ale platí, že rozhodnutie o podstatnej záležitosti týkajúcej sa maloletého, či už ho navrhuje matka a otec nesúhlasí (alebo opačne), musí sledovať v prvom rade záujem maloletého.

Ak sa rodičia nedohodnú, o podstatnej veci môže rozhodnúť súd.

Rozhodnutie súdu nahrádza vôľu a rozhodnutie rodiča.

Najlepší záujem dieťaťa

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Bez ohľadu na to, či sa jedná o podstatnú alebo bežnú záležitosť, rodičia by mali konať vždy v najlepšom záujme dieťaťa.

Čo je najlepším záujmom dieťaťa zákon priamo nestanovuje, nakoľko tento je potrebné zisťovať v konkrétnej veci vo vzťahu ku konkrétnemu dieťaťu osobitne.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Záujem dieťaťa sa predovšetkým zisťuje prostredníctvom názoru maloletého dieťaťa.

Názorom dieťaťa musí byť venovaná starostlivosť primeraná jeho veku a vyspelosti.

Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.

V konaní, ktorého účastníkom je dieťa, ktoré dokáže formulovať svoje názory, musí súd zistiť jeho názor v danej veci.

Názor dieťaťa sa zisťuje v závislosti od jeho veku.

Spravidla sa však realizuje pohovor s dieťaťom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aj zastupuje dieťa v súdnom konaní.

Či súd rozhodne v priebehu niektorého z konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok) dieťa vypočuť alebo nie, závisí od okolností konkrétneho prípadu.

V týchto konaniach berie súd zreteľ predovšetkým na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Rozhodovanie súdu po rozvode

V prípade rozvodu rodičov, podľa zákona je súčasťou rozvodového rozsudku aj úprava pomerov k maloletým deťom, resp. úprava rodičovských práv a povinností.

Bez rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí súd ani nemôže rozviesť manželstvo.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd obligatórne upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Princíp je taký, že len vo výnimočných prípadoch rozhoduje súd.

Je to najmä ak sa rodičia nevedia počas rozvodového konania dohodnúť, alebo je iný dôvod.

V rámci rozvodového konania teda súd buď chváli rodičovskú dohodu, alebo sám upraví rodičovské práva a povinnosti.

Súd môže zveriť maloleté dieťa na čas po rozvode aj do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti.

Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Kolízny opatrovník

Rodičia nemôžu dieťa zastupovať, ak by došlo ku konfliktu záujmov - napríklad pri predaji nehnuteľnosti rodičovi alebo súrodencovi.

Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

V takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.

Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom.

Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené.

Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámil súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, predniesol ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní.

Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.

Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.

Kedy zasahuje súd do rodičovských práv

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva, a teda aj maloleté dieťa aj zastupuje len jeden z rodičov v prípadoch predpokladaných v § 28 ods. 3 ZR.

Od zásahov do rodičovských práv a povinností jedného z rodičov podľa § 38 ZR spočívajúcich v ich pozastavení, obmedzení alebo pozbavení treba dôsledne odlišovať úpravu rodičovských práv a povinností podľa § 24, § 25, § 36 ods. 1 ZR spočívajúcu najmä vo zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 ZR, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťa, zostávajú zachované obidvom rodičom aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Z uvedeného vyplýva, že len súd (nie iný štátny orgán) môže obmedziť práva rodičov a vždy len zo zákonných dôvodov.

Zákonným dôvodom na obmedzenie rodičovských práv podľa ustanovenia § 38 ZR je rozhodnutie súdu o obmedzení rodičovských práv.

Pokiaľ aj teda nastane jedna z vyššie uvedených skutočností, samo o sebe to neznamená, že druhý rodič „stráca“ práva rozhodovať o maloletom dieťati.

K naplneniu hmotnoprávneho predpokladu musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, a tou je rozhodnutie súdu o obmedzení rodičovských práv.

Bez ohľadu na to, či sa rodič o dieťa zaujíma a prispieva na jeho výživu, zastupovanie a rozhodovanie o dieťati je súčasťou jeho rodičovských práv podľa ustanovenia § 28 zákona o rodine.

Ako podať návrh na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije.

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje mal. dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti.
2. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt.
3. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate rozhodnutia o podstatnej veci dieťaťa a akého.
4. Návrh podrobne odôvodnite.
5. Priložte rodný list mal. dieťaťa.

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu.

Pôjde najmä o zisťovanie názoru mal. dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov.

Súd vykoná dokazovanie a zásadne rozhoduje podľa toho, čo je pre dieťa lepšie.

To je základný princíp pri rozhodovaní o podstatnej veci dieťaťa.

Ak majú rodičia odlišné návrhy riešenia podstatnej veci starostlivosti o dieťa, súd zistí ktorý z týchto návrhov je pre dieťa lepší.

Od toho sa následne bude odvíjať výrok súdneho rozhodnutia, teda či návrhu rodiča vyhovie, alebo ho zamietne.

Zastúpenie advokátom nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou.

Lehoty a rýchlosť konania vo veciach detí

Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

V nesporových konaniach, a najmä v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa, sa dôraz kladie na rýchlosť konania.

Vo veciach úpravy pomerov dieťaťa je možné vydať predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodne do 7 dní; v prípade vážneho ohrozenia alebo narušenia dôležitého záujmu dieťaťa súd obvykle rozhodne o predbežnom opatrení do 24 hodín.

Štandardné konanie by potom malo byť ukončené do 6 mesiacov od začatia konania.

Úloha orgánu sociálnoprávnej ochrany detí

V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí.

Túto pôsobnosť vykonávajú predovšetkým obecné úrady s rozšírenou pôsobnosťou.

Orgán sociálno-právnej ochrany detí môže začínať určité konania uvedené vyššie v texte a následne v týchto konaniach pôsobiť ako kolízny opatrovník.

Zároveň zabezpečuje sociálno-právnu ochranu dieťaťa aj mimo súdneho konania, či už v rámci preventívnej alebo poradenskej činnosti, alebo prostredníctvom výchovných opatrení.

V uvedených prípadoch môže konanie začať (prípadne doň vstúpiť) aj štátne zastupiteľstvo.

Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak môže urobiť v prípadoch, keď ide o uloženie osobitného opatrenia pri výchove dieťaťa, o ústavnú výchovu, o určenie dátumu narodenia alebo ak ide o pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo ich výkonu.

Ak konanie iniciuje štátne zastupiteľstvo, vystupuje ako každý iný navrhovateľ.

V právnych otázkach týkajúcich sa maloletého je totiž potrebná ingerencia štátu, vyvažovanie, hľadanie, udržiavanie a ochrana rovnováhy.

Správa majetku maloletého dieťaťa

Maloleté dieťa môže byť vlastníkom nehnuteľnosti, či už darovaním, dedením alebo iným zákonným spôsobom.

V prvom rade sú zákonnými zástupcami dieťaťa jeho rodičia, ktorí vykonávajú správu jeho majetku.

Pri bežných úkonoch môžu majetok dieťaťa spravovať rodičia, pestúni alebo náhradní opatrovníci.

Rodičia nemôžu dieťa zastupovať, ak by došlo ku konfliktu záujmov - napríklad pri predaji nehnuteľnosti rodičovi alebo súrodencovi.

Podľa § 30 Občianskeho zákonníka v takýchto prípadoch súd ustanoví osobitného zástupcu, známeho ako kolízny opatrovník.

Ak rodičia zomreli, boli pozbavení rodičovských práv alebo ich nemôžu vykonávať, súd ustanoví poručníka.

Ak dieťa nežije s rodičmi, ale bolo zverené do starostlivosti príbuzného alebo inej osoby na základe rozhodnutia súdu, táto osoba spravuje majetok dieťaťa len v bežných veciach.

Ak rodičia nechránia majetok dieťaťa dostatočne, môže súd ustanoviť majetkového opatrovníka podľa § 33 Zákona o rodine.

Rodičia tiež môžu na základe plnomocenstva poveriť správou majetku aj inú osobu.

Výživné a rodičovské práva

Po každej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšku výživného je možné podať návrh na zníženie/zvýšenie výživného.

Pri znižovaní výživného súd vždy prihliada na pomery účastníkov konania v čase pôvodného súdneho rozhodnutia a následne na pomery účastníkov v súčasnosti.

Až po zistení zmien pomerov bude možné odhadnúť, či súd pristúpi k zmene výšky výživného.

Pri maloletých deťoch treba prihliadnuť aj na to, že deti starnú a náklady na ich život sa zvyšujú aj plynutím času.

Na dieťa Vašej partnerky sa nebude prihliadať, nakoľko k nemu majú vyživovaciu povinnosť iba jeho rodičia, t.j. matka a biologický otec.

Súd však prihliadne na príjem Vašej partnerky, nakoľko žijete v spoločnej domácnosti.

Rozhodovanie dieťaťa v súdnom konaní

Dieťa sa môže v súdnom konaní ocitnúť vo viacerých úlohách.

V občianskom konaní býva obvykle účastníkom, môže však vystupovať aj ako svedok.

Dieťa sa môže ocitnúť v oboch druhoch konania, najčastejšie však vystupuje v nesporových konaniach, napríklad v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa.

V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa sa rieši hlavne problematika spojená s menom a priezviskom dieťaťa, výživným, úpravou styku s dieťaťom, rodičovskými právami a povinnosťami a konkrétne otázky starostlivosti o dieťa.

Právna spôsobilosť detí v občianskych súdnych konaniach je podobne ako v súkromnom práve viazaná na rozumovú a vôľovú vyspelosť detí ich veku.

Všeobecnou zásadou v občianskom súdnom konaní, ktorého účastníkom je dieťa, je dôraz na zabezpečenie záujmov dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa.

V občianskych súdnych konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých hrá zásadnú úlohu orgán sociálno-právnej ochrany detí.

Elektronická komunikácia a právne zastupovanie

Osobné stretnutie s advokátom môžete nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým.

Dištančné stretnutia s klientom na telefóne alebo prostredníctvom niektorej z elektronických platforiem ako napr. SKYPE, Viber, WhatsApp.

Vaše zastúpenie viem prevziať tiež bez toho, aby sme sa osobne stretli.

Z pohodlia domova mi viete udeliť plnú moc aj doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme.

Nemusíte chodiť na poštu.

Elektronické podávanie návrhov, žalôb, vyjadrení, odvolaní.

Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky.

V oblasti rodinného práva poskytujeme komplexné právne služby, od základného právneho poradenstva až po zastupovanie v súdnom konaní.

Rodinné právo je jednou z kľúčových oblastí špecializácie našej advokátskej kancelárie.

tags: #dieta #na #sude #moze #zastupovat