Niektoré deti sa chcú veľkú časť dňa nosiť na rukách, iné začnú odmietať chôdzu najmä v určitých situáciách, napríklad v obchode alebo pri únave. Rodičov potom často napadne otázka, či ide o prirodzenú potrebu blízkosti, zvyk, rozmar alebo zdravotný problém.
Pri posudzovaní situácie je dôležitý vek dieťaťa, jeho pohybové schopnosti, okolnosti, v ktorých chce byť na rukách, a tiež to, či dokáže bez ťažkostí behať a hrať sa doma alebo na ihrisku.
Prečo sa bábätká a malé deti chcú nosiť
Niektoré deti sú také, že to vyslovene vyžadujú. Moj prvý syn taký nebol, ale tento druhý bol taký, že prvých 6 mesiacov som pri nom nič neurobila, stále sa chcel pestovať a nosiť, zaspal mi cez den len v kočíku.
Nosenie detí je prirodzené a deti sú na to zvyknuté už z bruška. V prvých mesiacoch života dieťa ešte nedokáže samostatne zvládať svoje potreby, presúvať sa ani objavovať svet tak ako staršie dieťa. Blízkosť rodiča mu poskytuje bezpečie, teplo a možnosť pozorovať okolie.
Tvojmu drobcovi je na rukách dobre, vidí čo robíš, má prehľad o veciach ktoré sú mu zo zeme ukryté. Horšie by to bolo keby už behal a stále by sa pýtal na ruky.
U malého dojčaťa je závislosť na rodičoch pochopiteľná, prirodzená a zdravá. Inštinkty zakódované v nižších častiach mozgu mu signalizujú, že bez tesného telesného kontaktu s rodičom mu hrozí nebezpečenstvo. Opustenie môže znamenať aj smrť.
Potrebuje dostať to, čo jeho prvé vývojové štádium vyžaduje - uspokojovanie potrieb, tíšenie plaču, veľa telesného a verbálneho kontaktu, pocit maminej hrejivej lásky,. Tak sa postupne učí dôverovať.
Možno dieťa naučiť na ruky?
Nie je pravda, že si dieťatko „naučíš na ruky“ alebo že ťa bude „zneužívať“, je to hlúposť, ktorú nám dali do hláv.
Niektorí rodičia sa zdráhajú dlhšie nosiť svoje bábätko na rukách, pretože sa obávajú, aby sa „na ruky“ nenaučilo, aby nezostalo na rodičoch a na ich náručí závislé. Chcú, aby bolo dieťatko samostatné a domnievajú sa, že samostatnosť je najlepšie začať trénovať hneď od narodenia.
Pravdou je však presný opak. Už počas samotného prvého roka života je medzi deťmi nosenými a nenosenými na rukách vidno podstatný rozdiel.
Deti s dostatkom telesného kontaktu sú spokojnejšie, menej plačú, svoj bdelý život tak môžu viac venovať pozorovaniu, učeniu. Ich telo nemusí znášať nadmerné výkyvy stresových hormónov.
Ak sa rodičia citlivo starajú o potreby dieťaťa, nenechajú ho nevšímavo plakať a neustálym fyzickým kontaktom mu dávajú najavo svoju lásku, naučí sa im dieťa dôverovať.
Pocit dôvery sa zvnútorňuje a stáva sa z neho základ pre sebadôveru. Zároveň dieťa nadobúda základy zdravej sebaúcty a sebavedomia.
Takto „vyzbrojené“ dokáže v ďalších vývojových štádiách lepšie prekonávať prekážky a pokračovať v zdravom psychickom raste (samozrejme naďalej láskavo a múdro vychovávané).
Telesný kontakt a psychický vývoj dieťaťa
Podstatné je však aj to, ako starostlivosť v prvom roku života dieťaťa podmieňuje jeho ďalší psychický vývoj. V tomto období, hoci si naň neskôr človek vôbec nepamätá, sa kladú hlboké základy vnútorného psychického života.
Človek na nich stavia po celý život. Sú poskladané z jednotlivých, väčšinou sa opakujúcich zážitkov a pocitov bábätka.
Dieťatko často nosené dostáva i základy emočnej inteligencie. Rodič sa učí lepšie poznávať dieťa, no i dieťa, ktoré trávi veľa času s rodičom, sa účastní na jeho emočnom prežívaní. Dostáva tak základy súcitu.
V správaní voči druhým ľuďom je spočiatku opatrné, ale po chvíli už ústretové, a preto býva veľmi obľúbené. S veľkou pravdepodobnosťou zostane takým i naďalej, aj keď dospeje.
Človek, ktorý nosí hlboko v duši maminu náruč plnú lásky, je viac schopný druhým lásku dávať a konať nezištne, altruisticky, smerom k vznešeným cieľom.
Počas dospievania mu vnútorná sila, ktorú nadobudlo počas ranného detstva, pomôže odolávať nástrahám, akými sú drogy či iné nezdravé spôsoby života. Bude odolnejšie voči úzkostným a depresívnym poruchám.
Kedy sa potreba nosenia zvyčajne zmierňuje
Deti vyžadujú nosenie približne do obdobia, kým sa nenaučia loziť a chodiť. V texte sa uvádza približne 9. mesiac života, no každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
Keď sa naučil sedieť, bolo to lepšie, už sa začal trochu zabávať aj sám s hračkami.
Moja malá má 5,5 mesiaca a tiež si vyžadovala nonstop nosenie. Ale keďže má už cez 7 a pol kila a ja mám problémy s chrbticou, tak sa ju pokúšam odučiť od toho. V podstate som celkom úspešná, ale malá si vyžaduje stále pozornosť, už nepotrebuje byť stále na rukách, ale stále musím byť pri nej.
Problém je aj v tom, že ona by lozila, chodila, sedela, ale ešte to nedokáže sama. A keď nie je v dosahu nikto, kto by ju rozptýlil, zlostí sa.
Treba len preklenúť tých pár mesiacov, kým drobci začnú loziť, chodiť a potom bude dobre.... teda dobre ako dobre, potom ich nebudeme vedieť chytiť.
Keď sa naučil sedieť, bolo to lepšie, už sa začal trochu zabávať aj sám s hračkami. Neboj sa, ono ho to časom prejde, za pár mesiacov ho budeš naháňať.
| Obdobie | Čo môže dieťa potrebovať |
|---|---|
| Prvé mesiace | Veľa telesného kontaktu, tíšenie plaču a nosenie |
| Obdobie pred lezením a chôdzou | Pomoc pri objavovaní sveta a častú blízkosť rodiča | Po začiatku sedenia | Viac samostatnej hry s hračkami |
| Po začiatku lezenia a chôdze | Postupné samostatné objavovanie okolia |
Ako zabaviť dieťa, ktoré nevydrží samo
Ak dieťa nevydrží dlho v detskej telocvični, hojdačke alebo pri hračkách, nemusí to znamenať, že robíte niečo nesprávne. Malé dieťa často potrebuje, aby bol rodič nablízku a pomáhal mu udržať pozornosť.
Podávame hračky, hladkáme sa, spievame.
Skús si dať drobca do nejakej sedačky, vajíčka a pod. a podávaj mu hračky, alebo mu daj nejaké závesné hrkálky.
Dieťa sa môže zapájať aj do bežného života rodiča, pretože na rukách vidí, čo rodič robí, a má lepší prehľad o okolí. Postupne sa tak učí pozorovaním, hrou a pohybom.
Nosenie v šatke alebo nosiči
Najbezpečnejšie a najpríjemnejšie sa bábätko cíti v nosiči typu šatky či vaku, schúlené v polohe, ktorá mu je dôverne známa zo života pred narodením.
Táto poloha je preň najvhodnejšia aj z telesného hľadiska.
V jednej zo skúseností sa uvádza používanie šatky alebo nosiča Mancuca, pričom ostatné nosiče autorka neodporúča. Pri výbere nosiča je dôležité zohľadniť vek dieťaťa, jeho polohu a pohodlie dieťaťa aj rodiča.
Nosenie v nosiči môže byť praktickou alternatívou vtedy, keď dieťa potrebuje blízkosť, ale rodič potrebuje mať voľnejšie ruky. Zároveň však nosenie na rukách a nosenie v nosiči nie sú úplne rovnaké situácie a rodič môže medzi nimi postupne hľadať rovnováhu.
Čo robiť pri nočnom budení
Pri nočnom budení nie je nevyhnutné dieťa vždy nosiť. Jedna zo skúseností odporúča položiť si ho na seba na prsia, prikryť ho, prípadne mu dať mliečko a keď zaspí, pomaly ho zosunúť vedľa seba.
Iné dieťa naopak nechcelo byť v noci na rukách a spinkalo celkom dobre. Aj v tomto prípade je preto vhodné sledovať konkrétne potreby dieťaťa, jeho spôsob upokojenia a to, čo funguje pre celú rodinu.
Dieťa vyjadruje svoju nepohodu a bezmocne volá všemocného rodiča, aby prišiel, pomohol, pritúlil, pofúkal. Nesklamte jeho dôveru.
Nenechávajte ho osamotené. Poskytnite mu životodárne ľudské teplo, pocit bezpečia a istoty, ktorý získa vo vašej náruči.
Keď chce byť na rukách staršie dieťa
Iná situácia nastáva pri dieťati, ktoré už chodí, behá a napriek tomu chce byť pri určitých príležitostiach nosené. Takéto správanie sa môže objaviť napríklad v obchode, pri únave, počas dlhšieho presunu alebo v prostredí, ktoré je pre dieťa náročné.
Skúsenosť s takmer trojročným dieťaťom opisuje, že doma dcérka behá ako šidlo a na ihrisku pobehuje po celom ihrisku, no pri návšteve obchodu začne plakať, že chce byť na rukách.
V takejto situácii je dôležité sledovať, či dieťa odmieta chôdzu všade, alebo iba za určitých okolností. Ak doma behá a na ihrisku sa pohybuje bez problémov, môže ísť o únavu, potrebu pozornosti, náročnosť prostredia alebo o spôsob, ktorým si pýta pomoc a blízkosť.
Ak sa dieťa sťažuje na bolesť nôh, rodič môže pozorovať, či sa bolesť opakuje, či obmedzuje pohyb a či sa objavujú aj iné ťažkosti. Pri pochybnostiach je vhodné zájsť k lekárke.
Ako prestať dieťa nosiť na rukách
Ak rodič už viac nevládze alebo nechce dieťa nosiť na rukách, jeho hranica je dôležitá. Teraz nehovorím o nosení v nosiči, či v šatke. Skôr mám na mysli nosenie na rukách.
Dieťa môže byť zvyknuté, že kedykoľvek potrebuje, má vašu náruč otvorenú. Dopredu si premyslite možnosti, ktoré dieťaťu ponúknete.
Určite berieme ohľad na vek dieťaťa. Vysvetlíme dieťaťu, že je to pre nás priveľa a predstavíme mu alternatívy.
Rozprávame sa v predstihu, kedy máme na to priestor a sme vyrovnaní - dieťa i my.
Praktický postup pri nastavovaní hranice
- Najskôr si ujasnite, kedy už nosenie nezvládate alebo ho nechcete poskytovať.
- Vysvetlite dieťaťu hranicu pokojne a primerane jeho veku.
- Ponúknite mu inú možnosť, napríklad chôdzu, kočiar, držanie za ruku alebo prestávku.
- Počítajte s tým, že zmena môže priniesť plač a odpor.
- Zostaňte pokojný a dodržte hranicu, ktorú ste oznámili.
Každá zmena prináša určitú dávku stresu. A to už poznáte. Dôležité je byť pokojný a zostať tam pre dieťa ako láskavý vodca, ktorý dodržuje to, čo povedal.
Tu dieťa narazí na hranicu. A ďalej trváme na dodržaní našich hraníc.
Vhodná veta môže znieť: „Chcel by si ísť na ruky, ale ja ťa nemôžem zobrať.“
Je v poriadku povedať, čo potrebujeme a čo nechceme. Aj malému dieťaťu. To je jeden z prvých krokov k rešpektujúcej komunikácii.
Ak nerešpektujeme seba ani len my sami, ako môžeme očakávať, že nás bude rešpektovať niekto iný?
Čo môže dieťaťu pomôcť namiesto nosenia
- držanie za ruku počas chôdze;
- krátka prestávka v pokojnejšom prostredí;
- kočiar, ak ho dieťa akceptuje;
- hračka alebo predmet, ktorý pomôže odviesť pozornosť;
- spoločné pozorovanie okolia;
- pochvala za každý úsek, ktorý dieťa prejde samo;
- vysvetlenie vopred, že rodič ho tentoraz nebude niesť;
- ponuka voľby medzi dvoma prijateľnými možnosťami.
Pri menších deťoch môže byť užitočné podávať hračky, používať závesné hrkálky, spievať, hladkať sa a zostať v ich dosahu.
Kedy vyhľadať lekárku
Ak dieťa doma behá ako šidlo alebo na ihrisku pobehuje po celom ihrisku, no v obchode chce byť na rukách, často ide o rozdiel medzi jednotlivými situáciami. Rodič však môže vyhľadať lekárku vtedy, keď má pochybnosti alebo keď dieťa opakovane tvrdí, že ho bolia nohy.
Osobitnú pozornosť si zaslúži situácia, keď dieťa nechce chodiť ani doma, prestane používať pohybové schopnosti, kríva, plače pri pohybe alebo sa k odmietaniu chôdze pridajú ďalšie nezvyčajné prejavy.
Pri bežnej potrebe blízkosti však nie je dôvod považovať samotné nosenie za zlyhanie rodiča. Dieťa môže potrebovať kontakt, podporu a čas, kým začne svet objavovať samostatnejšie.
Dieťatko môžete bez obáv neobmedzene nosiť na rukách. Veľa tým získa nielen ono, ale aj vy.
Ak sa však rodič cíti preťažený, má bolesti chrbta alebo už nosenie fyzicky nezvláda, je v poriadku nastaviť hranice a ponúknuť dieťaťu inú formu blízkosti.