Diéta podľa krvných skupín, nesúlad krvných skupín a význam placenty v tehotenstve

Krvná skupina ovplyvňuje najmä transfúzie, dedičnosť a niektoré situácie počas tehotenstva. V súvislosti s výživou vznikla aj teória diéty podľa krvných skupín, ktorá rozdeľuje odporúčané a neodporúčané potraviny podľa skupín 0, A, B a AB.

Počas tehotenstva však nejde o to, či sa krvné skupiny partnerov „hodia“, ale predovšetkým o prítomnosť antigénov a protilátok, najmä v systéme Rh-D. Dôležitú úlohu pritom zohráva placenta, ktorá zabezpečuje výmenu kyslíka, živín a odpadových látok medzi matkou a plodom.

Čo je diéta podľa krvných skupín

Zakladateľom výživovej teórie podľa krvných skupín bol naturopat Peter J. D'Adamo, ktorý nadviazal na výskumy svojho otca. D'Adamo sa zaoberal vzťahom medzi skladbou jedálnička a krvnými skupinami.

Svoju teóriu založil na individualite každého z nás, ktorá súvisí s genetickými vlohami. V ľudskej populácii sa vyskytujú 4 základné krvné skupiny - 0, A, B, AB.

Každá skupina má svoj špecifický znak - antigén na membráne červených krviniek. Červené krvinky potom podľa D'Adama reagujú na určité potraviny lepšie, alebo horšie, čo ovplyvňuje, ako sa po jedle cítime.

Rovnako ako iné alternatívne prístupy ku stravovaniu, aj táto diéta stojí na filozofických základoch. Pravidlá hovoria, čo je „správne“ a čomu by sa mali ľudia vyvarovať, ak sa rozhodnú ju dodržiavať.

Krvná skupinaTradičné zaradenieCharakter odporúčanej stravy
0Pravekí lovci a zberačiBielkoviny živočíšneho pôvodu, zelenina a semienka
APoľnohospodáriStrava rastlinného pôvodu
BKočovní pastieriRastlinná aj živočíšna strava
ABNajmladšia krvná skupinaKombinácia princípov skupín A a B

Odporúčania pre jednotlivé krvné skupiny

Krvná skupina A

Majitelia tejto krvnej skupiny boli vraj v minulosti poľnohospodári. Pestovanie rastlinných produktov a chov domácich zvierat sa začali rozvíjať v časoch, kedy si ľudia začali domestikovať zvieratá a cielene pestovať niektoré druhy rastlín.

Dá sa povedať, že išlo o opak stravy krvnej skupiny 0. V súčasnej dobe by mohol tento spôsob stravovania odpovedať vegetariánskej strave.

Medzi vhodné potraviny patrí veľké množstvo ovocia a zeleniny a ďalších produktov rastlinného pôvodu, obilniny, ryža a strukoviny.

Ak sa neriadite princípmi vegánstva alebo vegetariánstva, zaradiť môžete v malej miere aj mäso - predovšetkým ryby (pstruh, makrela, kapor) a hydinu.

Nevhodné potraviny sú potom takmer všetky druhy tmavého mäsa, morské plody a mliečne produkty. Mäso pri strave podľa krvnej skupiny A nahradíte sójovými produktmi.

Krvná skupina B

Vzhľadom k tomu, že táto krvná skupina patrila kočovným pastierom, na ich jedálničku sa objavovala ako strava rastlinná, tak živočíšna.

Do skupiny vhodných potravín sa radí napríklad mäso (okrem kuracieho a bravčového), ryby, nízkotučné mliečne výrobky, vajcia, listová zelenina, ryža alebo špalda, zemiaky a huby.

Medzi nevhodné potraviny patrí kuracie a bravčové mäso, morské plody, obilniny (najmä pšenica a kukurica) a strukoviny (fazuľa, šošovica).

Krvná skupina AB

Je to najmladšia skupina a v populácii najvzácnejšia. Títo ľudia sa veľmi ľahko prispôsobili novým druhom potravín.

Ľudia so skupinou AB stoja na čiastočnom zlúčení dvoch princípov (kombinácia skupín A a B). Zo všetkých typov vyžaduje najmodernejší spôsob obživy.

Medzi odporúčané potraviny patrí tofu, morské plody, ryby (losos, tuniak, sardinky), mliečne produkty so živými kultúrami, zelené druhy zeleniny a strukoviny.

Losos je vhodný pre krvné skupiny AB aj B. Okoreňte ho lyofilizovaným tymiánom!

Krvná skupina 0

Jedná sa o pravekých lovcov a zberačov. Základom ich jedálničku bolo teda to, čo ulovili alebo našli voľne rásť v prírode.

Ide teda predovšetkým o mäso, niektoré druhy ovocia a zeleniny a semienka. V jedálničku pravekých lovcov sa neobjavovali potraviny obsahujúce lepok a mlieko.

Jedálničku krvnej skupiny 0 by mohlo zodpovedať paleo stravovanie. Do skupiny vhodných potravín sa radí mäso - predovšetkým jahňacie, baranie, hovädzie, zverina, ale aj ryby (makrela, treska), strukoviny (fazuľa, hrach), zelenina - predovšetkým listové druhy, ovocie a semienka.

Medzi nevhodné potraviny sa radia mliečne výrobky a potraviny s obsahom lepku. Ak patríte do tejto krvnej skupiny, máte problémy s trávením mliečnych produktov, ale nemôžete si ich odpustiť, nahraďte ich rastlinnou alternatívou.

Funguje strava podľa krvných skupín?

V súčasnej dobe ale nie je známy lekársky výskum, ktorý by potvrdzoval, že domnelý vzťah medzi krvnými skupinami a ideálnou skladbou stravy významne napomáha zdraviu.

Delenie stravy podľa krvných skupín môže nášmu telu prospievať, ale vôbec to s krvnými skupinami nemusí súvisieť. Ide predovšetkým o to, že sa v jedálničku objavujú potraviny hodnotné a čerstvé, ktoré telu dodajú potrebné látky.

Výskumy potvrdzujú, že konkrétne krvnej skupiny súvisia s vyšším rizikom niektorých ochorení. Napríklad skupina AB má najvyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb. V závislosti na tomto zistení je dobré, keď ľudia upravia svoj jedálniček tak, aby toto riziko zmiernili.

Ak sa teda rozhodnete, že chcete stravu podľa svojej krvnej skupiny vyskúšať, dobre zvážte svoj aktuálny zdravotný stav. Rovnako ako ostatné diéty nie je vhodná pre každého a vždy by ste sa mali riadiť individuálnymi potrebami.

Každý z vyššie menovaných stravovacích návykov má nedostatok nejakej zložky potravy, ktorá by vášmu telu mohla chýbať. Pomôcť môže ľuďom, ktorý svoju ideálnu skladbu potravy ešte len hľadajú, chcú načerpať inšpiráciu a vyskúšať nový prístup.

Ak zistíte, že vám strava rozdelená podľa krvných skupín prospieva a neškodí, pokojne sa ňou riaďte.

Krvné skupiny a ich dedičnosť

Naša krv je zložená z rôznych druhov buniek, ktoré plávajú v žltkastej tekutine nazývanej krvná plazma. Pod pojmom krvná skupina rozumieme všetky geneticky určené vlastnosti červenej krvinky, ktoré sú dané prítomnosťou špecifických antigénov.

Za objavom krvných skupín stál viedenský lekár Karl Landsteiner. V súčasnosti existuje viac než 45 systémov kategorizácie krvných skupín. V praxi sa však väčšina z nás stretáva s dvomi najpoužívanejšími.

Len v roku 2024 vedci vyriešili 50-ročnú záhadu a oficiálne uznali nový krvný systém nazvaný MAL. V rámci neho identifikovali extrémne vzácny typ krvi, ktorý interne nazvali „Gwada negativ“ (podľa pôvodu rodiny, u ktorej bol objavený).

Systéme skupín AB0 rozlišuje štyri hlavné krvné skupiny A, B, AB, 0. To, do ktorej skupiny patríte, závisí od antigénov A a B a protilátok vo vašej krvi.

Krvné elementy - čiže krvinky (biele, červené, krvné doštičky) majú na svojom povrchu zložité molekuly, tzv. antigény. Na základe štruktúry jednotlivých antigénov rozoznávame jednotlivé krvné skupiny.

To, akú máme krvnú skupinu, je dané našimi rodičmi. Jeden gén krvnej skupiny dostaneme od otca a jeden gén od matky.

Gény A a B sú dominantné a gén 0 je nedominantný. Ak sa teda napríklad gén 0 spáruje s génom A, krvná skupina bude A, pretože gén A je dominantný nad génom 0.

Ak sa napríklad stretnú A a B, dochádza k tzv. kodominantnosti a neprevažuje tak ani jeden gén a vyskytujú sa preto súčasne.

Krvná skupina rodičovMožná krvná skupina dieťaťa
0 a 00
A a 0A alebo 0
B a 0B alebo 0
AB a 0A alebo B
A a AA alebo 0
B a BB alebo 0
A a BA, B, AB alebo 0
A a ABA, B alebo AB
B a ABA, B alebo AB
AB a ABA, B alebo AB

Rh faktor a krvná skupina dieťaťa

Veľmi podstatným prvkom v systéme krvných skupín je Rh faktor. Rhesus faktor bol pomenovaný podľa opíc - makakov (Rhesus Macaque), u ktorých bol tento prvok objavený.

Týmto faktorom sa odlišuje, či je krvná skupina, resp. krv jedinca Rh pozitív alebo Rh negatív. Ak je faktor Rh pozitívny, obsahuje Rh antigén, ak je Rh negatívny, neobsahuje Rh faktor.

Rh faktor je tvorený širšou skupinou 50 antigénov, pričom z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny je najdôležitejší antigén D. Ak majú červené krvinky na svojom povrchu antigén D, krvná skupina sa označuje ako Rh+, naopak, ak D antigén prítomný nie je, krvná skupina sa označuje ako Rh-.

Označenie Rh faktorom jasne definuje, či je D-antigén v krvi jedinca prítomný - A+, A-, B+, B-, AB+, AB-, 0+, 0-.

Ak má otec napríklad Rh+ pozitívny a matka Rh- negatívna, dieťa môže mať buď faktor Rh+, alebo Rh-. Ak sú obaja rodičia Rh-, dieťa bude Rh-. Ak je aspoň jeden rodič Rh+, dieťa môže byť Rh+ alebo Rh- podľa konkrétnej genetickej kombinácie.

Môžu mať partneri s odlišnou krvnou skupinou deti?

Neexistuje žiadne odborné stanovisko, ktoré by jasne definovalo, ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti alebo by boli rizikové. Splodiť dieťa môžu jedinci s akoukoľvek krvnou skupinou.

Rodičia môžu mať obaja rovnakú krvnú skupiny a rovnaký Rh faktor a bez problémov sa im môže narodiť dieťa. V zásade to znamená len to, že sú obmedzené určité variácie toho, aké krvné skupiny môže mať ich dieťa.

Napríklad, ak má otec i matka krvnú skupinu B, dieťa môže mať krvnú skupinu B a 0. Ak majú obaja rodičia A, krvná skupina dieťaťa môže byť A alebo 0.

Vyššie riziko počas tehotenstva vzniká len u žien, ktoré majú Rh faktor negatívny. Z hľadiska dedičnosti krvnej skupiny existujú určité riziká v prípade, ak sú Rh faktory rodičov negatívne a pozitívne.

Žiadna krvná skupina nie je najhoršia, rovnako ako neexistuje najlepšia krvná skupina. To, aké krvné skupiny sa k sebe hodia, je vecou genotypu.

Nesúlad krvných skupín matky a dieťaťa

Plod v tele matky má v sebe polovicu génov od svojej matky a polovicu od svojho otca. Táto druhá - otcovská polovica je pre matku vlastne cudzia.

Plod v maternici má svoj vlastný krvný obeh, takže krvinky plodu neprichádzajú do priameho styku s krvinkami matky. Aj pri normálnom fyziologickom pôrode, pri poruchách placenty (predčasné odlučovanie placenty v tehotenstve), pri kyretáži alebo potrate sa môže malé množstvo krvi plodu dostať do tela matky.

Antigény na krvinkách plodu zdedené od otca, a teda pre matku cudzie, v tomto prípade vyvolajú v tele matky tvorbu protilátok. Tieto protilátky sú schopné prejsť cez placentu do krvného obehu plodu a spôsobiť rozpad krviniek (hemolýzu krviniek plodu).

Dieťatko tak trpí málokrvnosťou a jeho prežitie závisí najmä od toho, koľko protilátok sa mu dostalo do obehu. Po narodení sa tak môže stretnúť so žltačkou, ktorá je pri hemolytickej chorobe oveľa intenzívnejšia a dlhšia ako bežná novorodenecká žltačka.

Rh inkompatibilita

Najčastejším klinickým problémom je tzv. Rh inkompatibilita. Dochádza k nej vtedy, ak matka je Rh negatívna (t.j. na svojich erytrocytoch nemá Rh antigén) a dieťa je Rh pozitívne.

Priebeh prvého takéhoto tehotenstva je zväčša bezproblémový. Ak sa však dostane malé množstvo erytrocytov takéhoto plodu do tela matky, vyvolá sa tvorba protilátok (matka vytvorí protilátku anti-D) a môže dôjsť k hemolýze - rozpadu erytrocytov u dieťaťa.

Na vyvolanie tvorby protilátok stačí 0,1 ml erytrocytov plodu. Pri takejto Rh inkompatibilite sa zvyšuje pravdepodobnosť protilátkovej odpovede v každej nasledujúcej gravidite.

Vytvorené protilátky nie sú problémom počas prvého tehotenstva. Ak je ďalšie dieťa Rh+ pozitívne, tieto anti-D protilátky môžu prejsť placentou do obehu dieťaťa.

Tam sa naviažu na červené krvinky a zapríčinia ich zrýchlené vychytávanie a zánik v slezine. To spôsobuje rozklad krviniek (hemolýza).

Nesúlad medzi matkou 0 a dieťaťom A alebo B

V malom množstve prípadov sa môže vyskytnúť aj nekompatibilita medzi krvnými skupinami rodičov, ktorej príznaky sa objavujú v menej ako 10 % prípadov.

Môže vzniknúť u tehotných žien, ktoré majú krvnú skupinu 0 (má protilátky A aj B) a plod má v krvných bunkách antigény A alebo B. Činnosť erytrocytov je však v počiatkoch veľmi slabá, a to vedie k slabej tvorbe protilátok.

Tieto antigény sú v počiatočných fázach slabo vyvinuté, a preto nemajú veľkú silu, aby podnietili tvorbu protilátok. Miera postihnutia krviniek je však zanedbateľná v tomto prípade a telo plodu sa s tým vysporiada.

Prvé a ďalšie tehotenstvo

Nie všetky protilátky, ktoré vznikajú v tele matky môžu ohroziť vyvíjajúci sa plod. Hovoríme o tzv. klinicky významných protilátkach.

Ich prítomnosť v tele plodu potom môže smerovať k rozvoju ochorenia, ktoré sa nazýva hemolytická choroba plodu a po pôrode aj novorodenca.

Dá sa povedať, že prvé tehotenstvo je pri tomto ochorení len predpríprava na budúce tehotenské komplikácie. U prvorodičiek sú preto akékoľvek komplikácie spojené s „krvnou nekompatibilitou“ skôr ojedinelé.

Predsa len však existuje výnimka. Ide o tzv. syndróm babičky, kedy sa choroba môže prejaviť aj počas prvého tehotenstva, ide však naozaj o veľmi raritné prípady.

Aj keď sa prvorodička môže počas tehotenstva cítiť dobre a protilátky jej telo voči bábätku nevytvára, všetko sa môže zmeniť, keď otehotnie druhýkrát.

Vyšetrenia počas tehotenstva

V tehotenskej poradni vám ako jedno zo základných vyšetrení urobia krvné testy. Každá tehotná žena by mala absolvovať klinické vyšetrenie, či sa v jej tele nevytvorili protilátky už pred graviditou.

Pre gynekológa je veľmi dôležité poznať Rh faktor tehotnej ženy. Určite oznámte svojmu gynekológovi nielen to, či máte A, B, AB alebo 0, no dôležitý je Rh-D faktor.

Aj Rh-D pozitívnej tehotnej by sa mali kontrolovať protilátky, ktoré sa zisťujú tzv. nepriamym antiglobulínovým (Coombsovým) testom. Či ide o anti-D protilátky alebo protilátky systémov non Rh-D určí hematologické laboratórium.

Hladinu protilátok je v rizikových prípadoch dobré laboratórne zisťovať v určitých intervaloch aspoň dvakrát počas tehotenstva, napr. v 12. týždni a 28. týždni. Prípadne trikrát v 34.

Podľa odborníka z myjavskej pôrodnice by sa mala zisťovať hladina protilátok minimálne 2x počas tehotenstva. Ideálne aj 3x, a to približne v 12. týždni, 28. týždni a 34. týždni.

Anti-D imunoglobulín a prevencia

Aby lekári zabránili vzniku hemolytickej choroby novorodencov, podajú matke anti-D imunoglobulín, ktorý má za úlohu vychytávať anti-D protilátky vytvorené v tele matky.

Deje sa tak v 28. týždni alebo dvakrát, v 28. a 34. týždni tehotenstva. Rh negatívne mamičky dostávajú anti-D imunoglobulín okamžite po pôrode.

Ak sa u ženy antigén Rh-D nenachádza, no krv dieťaťa ho obsahuje, môže dôjsť k vývoju hemolytickej choroby plodu alebo u novorodenca.

Po narodení je vhodné následne vyšetriť Rh faktor dieťaťa, v prípade, že je dieťa Rh+ pozitívne, matke je podaná do 72 hodín druhá dávka Rhega injekcie.

Liečivo s obsahom anti-D globulínu by malo byť podané žene s Rh- faktorom i v prípade, ak takéto tehotenstvo skončilo odumretím plodu (spontánnym potratom) alebo ak diagnostické výsledky tehotnej ženy ukázali podozrenie na riziko vzniku genetickej chyby u dieťatka.

Ďalej dopĺňa, že tento liek sa podáva aj vtedy, ak tehotenstvo skončilo stratou alebo bola počas tehotenstva vykonaná amniocentéza. Podanie tohto lieku by sa určite vždy malo poznamenať do tehotenskej knižky.

Čo sa môže stať pri hemolytickej chorobe

Do istej miery je plod schopný tieto straty krviniek kompenzovať. Po prekročení tejto schopnosti dochádza k rozvoju anémie plodu a tkanivá začnú mať nedostatok kyslíka.

Ak sa plod nedokáže so stratami krviniek vysporiadať a tento stav sa zanedbá, môže to spôsobiť anémiu či stratu kyslíka plodu, pretože červené krvinky plodu budú chýbať a nebude možný transport kyslíka cez placentu.

Rozvinuté ochorenie potom môže spôsobiť po narodení hemolytickú chorobu novorodenca v rôznom stupni postihnutia, alebo dôjde k smrti plodu.

Po narodení sa môže objaviť intenzívnejšia a dlhšie trvajúca žltačka. Novorodenecká žltačka sa lieči fototerapiou (ozárenie modrým svetlom) alebo infúziami.

Pri ľahších formách hemolytickej choroby novorodenca niekedy stačí fototerapia. Inak pomáha transfúzia krvi alebo sa v liečbe používajú aj imunoglobulíny, ktoré spomaľujú rozpad krviniek.

Diagnostika a liečba závažných stavov

Pri kritických hodnotách je potrebné pristúpiť k diagnostike plodu, aby sa zabránilo ďalšiemu rozvoju ochorenia.

Napichnutím pupočníka - kordocentézou sa odoberie krv plodu a spraví sa krvný obraz. Pripadne je možné vykonať vyšetrenie plodovej vody - amniocentézu.

Vyšetruje sa krvný obraz plodu a hladina bilirubínu. Krv sa získava kordocentézou - napichnutím pupočníka plodu pod UZV kontrolou.

Vyšetrenie bilirubínu sa rovnako robí aj vyšetrením plodovej vody pri amniocentéze. Ak je to nutné, plod môže cez pupočník dostať intrauterinnú transfúziu, a to aj opakovane.

Placenta a jej význam v tehotenstve

Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky.

Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočnej šnúry.

Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.

Ako vzniká placenta a ako vyzerá

Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí.

Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek.

V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.

Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá.

Spájajú sa s dieťaťom cez pupočnú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu.

V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu.

placenta a pupočná šnúra schéma

Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.

Úlohy placenty

Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva.

Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi.

Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu.

Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Placenta má tiež rozhodujúcu úlohu pri produkcii hormónov. Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum.

Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť.

Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.

Placentárna nedostatočnosť

Placenta je orgán, ktorý sa vyvíja v maternici, keď sú ženy tehotné. Niekedy nerastie tak, ako musí, alebo sa môže zraniť.

Výsledkom môže byť zdravotný stav známy ako placentárna nedostatočnosť. Tento stav je tiež bežne známy ako placentárna dysfunkcia alebo uteroplacentárna vaskulárna nedostatočnosť.

Placentárna nedostatočnosť nastáva, ak sa placenta nevyvinie správne alebo je poranená. Keď placenta nefunguje dobre, nemôže dodávať dostatok kyslíka a živín dieťaťu z krvného obehu matky.

Ak dôjde k poraneniu placenty, môže to znížiť krvný obeh medzi obehovým systémom matky a placentou. Výsledkom je, že dieťa dostáva menej živín, ako je potrebné.

Bez tejto základnej podpory dieťa nemôže rásť a prosperovať. To môže spôsobiť predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť, ako aj vrodené chyby a môžu tiež zvýšiť riziko komplikácií pre matku.

Ak placenta zlyhá, nedokáže poskytnúť dieťaťu dostatok kyslíka a živín z krvného obehu ženy. Bez tejto kritickej podpory nemôže dieťa dobre rásť a rozvíjať sa.

Môže to mať za následok predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť a vrodené postihnutia. Zvyšuje tiež riziko komplikácií u žien.

Príznaky a diagnostika placentárnej nedostatočnosti

Placentárna insuficiencia je náročná na identifikáciu, najmä pri prvom tehotenstve. Vo všeobecnosti existuje len málo alebo žiadne príznaky, ktoré súvisia s placentárnou insuficienciou.

Niektoré stopy však môžu viesť k včasnej diagnostike tohto stavu. Ženy môžu pozorovať, že veľkosť ich maternice je menšia ako v predchádzajúcich tehotenstvách a plod môže byť tiež menej aktívny, ako sa očakávalo.

Veľmi dôležité sú pravidelné predpôrodné prehliadky v pravidelných intervaloch.

Placentárna nedostatočnosť sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď existujú špecifické vývojové problémy s placentou.

Rizikové faktory a možnosti liečby

Placentárna nedostatočnosť sa zvyčajne nepovažuje za život ohrozujúcu pre ženy. Riziko pre ich zdravie však nastáva v dôsledku predisponujúcich príčin placentárnej insuficiencie ako je hypertenzia resp. cukrovka.

Keď sa placentárna insuficiencia objaví skôr v tehotenstve, zdravotné problémy dieťaťa môžu byť vážnejšie.

V súčasnosti lekári nedokážu účinne liečiť placentárnu nedostatočnosť. Avšak liečba iných stavov, ako je cukrovka alebo vysoký krvný tlak, môže pomôcť pri raste dieťaťa.

V takýchto prípadoch môže lekár odporučiť pokoj na lôžku alebo poslať pacienta k špecialistovi, ktorý môže predpísať určité steroidy, ktoré môžu pomôcť zvýšiť vývoj pľúc dieťaťa.

Môže zvýšiť šance dieťaťa na prežitie pri predčasnom pôrode. Lekár môže tiež predpísať nízke dávky aspirínu a vitamínové doplnky, ktoré pomôžu placente pripojiť sa k maternici.

Včasná detekcia je nevyhnutná pri zvládaní placentárnej insuficiencie. Ženy sa musia vyhýbať zneužívaniu drog, fajčeniu a konzumácii alkoholu.

Musia zabezpečiť, aby dostali všetku požadovanú prenatálnu starostlivosť. Lekár môže vykonať testy na zistenie placentárnej nedostatočnosti.

Keď placenta nedokáže dostatočne podporovať plod, lekár môže odložiť pôrod, keď sú ženy tehotné menej ako šesť mesiacov a vyšetrenia naznačujú, že dieťa je mimo ohrozenia života.

Lekár môže vyvolať pôrod, keď tehotenstvo pokročilo po tridsiatom siedmom týždni alebo ak je dieťa v nebezpečenstve.

Ďalšie problémy s placentou

Nízko položená placenta - placenta praevia

S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice.

Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode.

Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov. Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení.

Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.

Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa.

Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Predčasné odlúčenie placenty - abrupcia

Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice.

Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode.

Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.

Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.

Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.

Zadržanie placenty - placenta adherens

Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.

Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty.

Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.

Placenta a viacplodové tehotenstvo

Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná.

Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok).

Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.

Krvná skupina, placenta a tehotenská starostlivosť

Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Pri určitých situáciách sa však malé množstvo krvi plodu môže dostať do krvného obehu matky.

Môže k tomu dôjsť pri normálnom fyziologickom pôrode, pri predčasnom odlučovaní placenty v tehotenstve, pri kyretáži alebo potrate, ale aj pri diagnostických výkonoch ako amniocentéza, kordocentéza a odber choriových klkov.

Ak je matka Rh negatívna a plod Rh pozitívny, kontakt krvi môže vyvolať tvorbu anti-D protilátok. Tieto protilátky môžu následne prejsť cez placentu a poškodzovať červené krvinky plodu.

Preto je dôležité poznať krvnú skupinu a Rh faktor už na začiatku tehotenstva, absolvovať odporúčané krvné testy a informovať gynekológa o potratoch, predchádzajúcich pôrodoch či invazívnych vyšetreniach.

Najčastejšie otázky

Môže diéta podľa krvnej skupiny liečiť ochorenia?

V súčasnej dobe ale nie je známy lekársky výskum, ktorý by potvrdzoval, že domnelý vzťah medzi krvnými skupinami a ideálnou skladbou stravy významne napomáha zdraviu.

Je krvná skupina 0 najlepšia alebo najhoršia?

Žiadna krvná skupina nie je najhoršia, rovnako ako neexistuje najlepšia krvná skupina.

Ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti?

Neexistuje žiadne odborné stanovisko, ktoré by jasne definovalo, ktoré krvné skupiny nemôžu mať spolu deti alebo by boli rizikové. Splodiť dieťa môžu jedinci s akoukoľvek krvnou skupinou.

Kedy vzniká riziko počas tehotenstva?

Riziko vzniká predovšetkým vtedy, ak je matka Rh- a dieťa Rh+. V malom množstve prípadov sa môže vyskytnúť aj nekompatibilita medzi krvnou skupinou 0 matky a krvnou skupinou A alebo B plodu.

Ako zistiť pravú krvnú skupinu matky?

Nechať si urobiť opakovaný odber krvi v laboratóriu alebo ako samoplatca; v diskusii odporúčali overenie v tehotenskej poradni a opakované vyšetrenie u obvodnej lekárky alebo v nemocnici.

Prečo novorodenec s inou skupinou potrebuje fototerapiu?

Diskusia uvádza, že inkompatibilita skupín môže viesť k hemolýze a novorodeneckej žltačke, ktorá sa lieči fototerapiou (ozárenie modrým svetlom) alebo infúziami.

Kedy vyhľadať lekára?

Ak máte akékoľvek obavy súvisiace s odlišnosťou krvných skupín vás či partnera, informujte sa u vášho gynekológa.

Pri krvácaní, bolestiach brucha, častých kontrakciách, výrazne zníženej aktivite plodu alebo pri podozrení na problém s placentou je potrebné bezodkladne kontaktovať zdravotnícke zariadenie.

tags: #dieta #nesulad #krvnych #skupin #velka #placenta