Keď dieťa zrazu odmieta matku a vyžaduje si iba otca, môže to rodiča veľmi zraniť a vyvolať pocity viny, bezmocnosti či strachu, že sa vzťah s dieťaťom nenávratne narušil. Takéto správanie však nemusí znamenať, že dieťa matku prestalo ľúbiť alebo že matka urobila niečo nesprávne.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené!
Áno, je úplne normálne, že batoľa, malé dieťa, staršie dieťa alebo dokonca tínedžer v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým. Deti často hľadajú útechu a bezpečie u hlavného opatrovateľa, žiadajú otca o rozprávky pred spaním, ale počas dňa vyžadujú čas s matkou.
Preferovanie matky alebo otca neznamená väčšiu lásku
Psychológovia a psychologičky tvrdia, že preferencia jedného rodiča pred druhým nie je rovnaká vec ako láska. To, že dieťa zrazu chce pre všetko otecka alebo mamičku, hoci to tak doteraz nebolo, neznamená, že vás prestalo ľúbiť, hoci to môže povedať, však áno, nemali by sme si to zamieňať ani s našimi schopnosťami rodiča, chybou vo výchove, ani že preferovaný rodič je lepší rodič.
Napokon - nie je dôležitejšie byť dobrým rodičom, než tým obľúbeným?
Preferovanie sa týka aj konkrétnych situácií: ak maminka číta pravidelne rozprávku na dobrú noc, dieťa kúpe, spieva mu - dieťa je zvyknuté a nebude chcieť, aby to robil niekto iný.
Niekedy ide o podobné osobnosti - syn alebo dcéra preto viac inklinujú k otcovi, zdieľajú spoločné aktivity, koníčky. Alebo preferovaný rodič dieťaťu pre obľúbenosť viac dovoľuje.
Často k tomu dôjde aj pri narodení súrodenca, sťahovaní, rozvode, novej práci...
Vedzte, že nie ste sama či sám a podobný problém si prežili takmer všetky rodiny. A to nielen v období, keď bolo dieťa malé, ale aj v puberte či v dospelosti.
Prečo dieťa niekedy odmieta práve matku
Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností.
„Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti.
Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce.
Vývojová potreba samostatnosti
Deti si v istom období života začínajú uvedomovať nezávislosť, možnosť samostatne rozhodnúť sa, s kým budú tráviť čas, ako si naplniť isté potreby.
„Som svoja vlastná osobnosť,“ akoby chceli povedať.
To by ste naopak mali podporiť a ukázať dieťaťu, že je všetko v poriadku a ste mu poruke.
Určite mu nechcete dať najavo, že to, čo práve chce, potrebuje, ide si za tým - alebo sa to len učí - nie je správne a nezáleží na tom.
Obmedzená schopnosť vnímať viac vzťahov naraz
Deti majú podľa výskumov ešte nedostatočné kognitívne schopnosti, aby mali niekoľko preferujúcich vzťahov naraz - dokážu mať len jeden jediný, keď sú ešte malé.
My dospelí vnímame každý jeden vzťah ako separátne jednotky.
Malé deti nedokážu spracovať fakt, že milovať môžu viacero ľudí naraz - a akoby milujú jedného rodiča „naraz“.
Preto dokážu povedať - „teraz ľúbim ocinka, nie teba, maminka!“
Ide však o zdravý spôsob, akým sa vyvíjajú a ktorý si potrebujú prežiť, zároveň si vybudovať detskú nezávislosť.
Zmena rodinnej situácie
Každá zmena je pre dieťa stres, ktorý musí zvládnuť.
Dieťa si nevie zvyknúť na zmenu dynamiky, menej času s biologickým rodičom.
Doteraz bolo najdôležitejšou osobou pre svojho rodiča a zrazu má „konkurenciu“ v podobe nového partnera a jeho detí.
Spoločné bývanie s ďalším človekom, prípadne ďalšími deťmi, je teda zmena obrovská.
Deti na ňu treba dobre pripraviť - rozprávať sa s nimi, ako to bude v novej domácnosti vyzerať, nechať ich povedať ich predstavy a hlavne ich uistiť, že náš vzťah k nim sa nezmenil, že ich máme stále rovnako radi.
Rozdielne pravidlá v dvoch domácnostiach
Dieťa si nevie zvyknúť na pravidlá novej domácnosti. Môžu byť striktnejšie ako predtým a nechápe, prečo to tak musí byť.
Pravidlá a hranice v novej rodine bývajú častou rozbuškou.
Musíme rešpektovať a brať do úvahy potreby viacerých ľudí a pravidiel, ako keď rodič žil so svojim dieťaťom sám.
Pre dieťa to môže byť šok.
Mamy i otcovia sa často boja, že ak budú v dodržiavaní hraníc dôslední, dieťa k nim nebude chcieť chodiť.
Pre deti sú ale pravidlá dobré, jasné a predvídateľné hranice vnímajú ako bezpečie.
Háčik je v tom, dobre im to odkomunikovať a neskončiť na bojisku - kto vyhrá.
Tip: dohodnite sa, ktoré pravidlá sú naozaj dôležité a cez ktoré nejde vlak. Zvyšné berte s ľahkosťou, svet sa nezrúti.
Dieťa sa necíti vítané alebo prijaté
Dieťa sa nemusí u vás cítiť vítané a prijaté.
Majte pozitívne rituály, ktoré dieťaťu uľahčia striedanie domácností - napríklad filmový večer v prvý deň, keď k nám príde.
Dôvodov môže byť viac - vyčleňte si čas len pre vás a porozprávajte sa s dieťaťom, čo sa deje.
Skúste len počúvať a nehodnotiť, čo dieťa hovorí.
Nezačnite mu vysvetľovať, že to tak vnímať nemôže, prípadne vybuchnúť v hneve.
Dieťa sa však môže zaseknúť a nič sa nedozviete.
Keď dieťa odmieta matku v noci
U niektorých detí sa preferencia rodiča objaví najmä počas nočného prebudenia, choroby alebo silného rozrušenia.
Ak je dieťa cez deň spokojné, hrá sa s matkou, vyhľadáva jej blízkosť a v noci po prebudení náhle vyžaduje otca, môže ísť o obdobie zvýšenej potreby útechy a bezpečia.
Deti môžu prežívať obdobia zvýšenej pripútanosti v dôsledku rôznych faktorov, ako sú zmeny v prostredí alebo emocionálne výzvy.
Buďte trpezliví a umožnite dieťaťu spracovať svoje pocity vlastným tempom.
Ak je vaše dieťa pevne pripútané k vám a preferuje vašu prítomnosť, uznajte jeho pocity a uistite ho o svojej láske.
Buďte citliví na jeho potreby a pochopte, že môže prechádzať fázou, keď hľadá dodatočnú útechu a bezpečie.
Ponúknite trpezlivosť a podporu, keď prechádza svojimi emóciami.
Rovnako dôležité je, aby matka odmietnutie nevnímala ako dôkaz vlastného zlyhania.
„Bolí ma z toho srdiečko. Môj trojročný syn je posadnutý otcom. Neviem, čo som spravila alebo čo robím zle. Prečo je to tak a dá sa s tým niečo urobiť?“
Takéto pocity sú pochopiteľné, pretože odmietnutie od dieťaťa, ktorému sme venovali všetok čas, energiu, pre ktoré makáme od skorého rána do neskorého večera, pre ktoré toľko obetujeme - bolí.
Čo robiť, keď dieťa matku odmieta
1. Zachovajte pokoj
Keď sa deti dostanú do veku, že praktizujú túto novoobjavenú autonómiu a vyberajú si rodiča, s ktorým chcú byť, pokračujte vo svojej činnosti ďalej a nedávajte im najavo, ako vás to trápi a trhá vám to srdce.
Snažte sa nebyť príliš emocionálni či hádzať svoje rozpoloženie na deti.
Nesmú sa cítiť vinné za vaše pocity.
Frustráciu a slzy si nechajte pre seba - deti nie sú zodpovedné za to uznať vás ako dobrého rodiča.
2. Uznajte emócie dieťaťa
Uznanie a overenie pocitov vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vzory pripútania, je dôležité.
Dajte mu vedieť, že jeho emócie sú vypočuté a prijaté.
Vyhnite sa znižovaniu alebo trivializovaniu jeho emócií, pretože to môže vytvoriť bariéru pre otvorenú komunikáciu a problémy s emocionálnou reguláciou.
Ak ste príliš kritickí alebo odmietaví, pravdepodobne si tento spôsob vzťahovania osvojí a stane sa príliš kritickým alebo odmietavým voči sebe samému.
3. Nevynucujte si náklonnosť
Láska sa nevynucuje.
Ak dieťa nechce, aby ho matka v konkrétnej chvíli objímala alebo uspávala, je vhodné zostať nablízku, pokojne pomenovať jeho potrebu a ponúknuť mu dostupnosť.
Dieťa potrebuje cítiť, že matka zostáva bezpečná a prítomná aj vtedy, keď si vyberie druhého rodiča.
4. Vytvárajte vlastné spoločné chvíle
Ak preferovaný rodič odíde a ostanete vy - skúste tento stresujúci moment premeniť na niečo zábavné: tancujte, spievajte, vymyslite kreatívnu aktivitu, ktorú ste doteraz nerobili - alebo ktorú dieťa nerobí s preferovaným rodičom.
Spravte z toho zvyk, sólo rande: vytvorte vlastnú pieseň na hudobnom nástroji, vybudujte búdku pre vtáčika s tým, že mu požičiate svoju drahocennú „techniku“.
Výbornou stratégiou je zapojiť sa do obľúbených aktivít dieťaťa s preferovaným rodičom.
Pomalu, postupne a nenápadne, nenásilne.
Nezabudnite tiež pozorovať, čo preferovaný rodič robí inak, že sa dieťa cíti v jeho blízkosti bezpečnejšie a príjemnejšie, ako napĺňa potreby dieťaťa, na čo lepšie reaguje.
5. Zapájajte oboch rodičov
Zároveň povzbudzujte svojho partnera, aby trávil kvalitný čas s dieťaťom, zapájajúc sa do aktivít, ktoré obaja majú radi.
Počas období silnej pripútanosti k jednému rodičovi môžu deti prejavovať odpor alebo preferencie týkajúce sa toho, kto plní ich potreby.
V takých situáciách je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa.
Tým demonštrujete jednotný prístup a posilňujete pochopenie dieťaťa, že obaja rodičia sú rovnako zapojení do starostlivosti o neho.
Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina.
Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení.
Zapojenie sa do spoločných záľub, hier alebo výletov pomáha vytvárať drahocenné spomienky a posilňuje pocit jednoty.
6. Dovoľte druhému rodičovi pomôcť
Ak ste preferovaným rodičom, nezabudnite sa s partnerom alebo partnerkou o tom otvorene, slobodne rozprávať.
Možno vy sa cítite frustrovaní, že nemôžete ani na chvíľu od dieťaťa odísť a mať čas pre seba, možno ste vyčerpaní od množstva energie, ktoré dieťaťu venujete a potrebujete pomoc.
Odíďte na moment do úzadia a neriaďte každý ich krok.
Nechajte druhého pomôcť vám aspoň s niektorými povinnosťami, aby ste hľadali balans.
Dajte mu však možnosť rozhodnúť sa, zapojiť a vyriešiť situáciu po svojom.
Nebojte sa tiež rozprávať dieťaťu o druhom rodičovi, čo je na ňom dobré, čo na ňom spoločne máte radi - alebo nechajte na dieťati, nech vymenuje, čo sa mu na ockovi či mamičke páči najviac.
Keď dieťa odmieta matku po rozchode rodičov
Preferovanie jedného rodiča na úkor druhého môže byť bolestivé aj pri ťažkom rozvode.
„Muž nám ubližoval, aj dcérke aj mne. Rozvod bol dlhý, psychicky náročný. Aké bolo moje prekvapenie, keď zrazu jedného dňa chcela byť dcérka len s ním. Preferovala jeho! Cítila som sa podvedená. Ale čo robiť? Vysvetliť jej, že jej kupuje všetko, čo chce, len preto, aby mi cez ňu ubližoval?“
Pri rozdelenom režime starostlivosti môže byť pre malé dieťa náročné opakovane prechádzať medzi dvoma domácnosťami.
Štvorročné dieťa v striedavej starostlivosti môže uprednostňovať jedného rodiča a toto správanie diskusia pripisuje vývojovému štádiu a emocionálnej náročnosti striedania domovov.
Názory na vhodnosť striedavej starostlivosti pre malé deti sa môžu líšiť. Niektorí pripomínali, že striedavá starostlivosť sa dáva aj mladším deťom, ak má otec väzbu a podmienky, zatiaľ čo iní odporúčali striedavku až od približne desiatich rokov a považovali štvorročné dieťa za emocionálne zraniteľné.
Preto je dôležité posudzovať konkrétnu situáciu, vek dieťaťa, jeho väzby, mieru stability a schopnosť rodičov spolupracovať.
Čo môže zvyšovať preferenciu jedného rodiča
Otcove povolenia, napríklad tablet či časté nákupy hračiek, a priame výroky typu „neboj, nebudeš musieť s ňou ísť“ môžu posilniť dieťaťovu preferenciu otcovi alebo pôsobiť ako manipulácia.
Diskutujúci označili takýto komentár za „šikovnú manipuláciu“ a tvrdili, že môže znižovať vnímanie matky a upevňovať preferenciu dieťaťa k otcovi.
Pri posudzovaní takéhoto správania je dôležité rozlišovať medzi bežnými rozdielmi vo výchove a opakovaným ovplyvňovaním dieťaťa proti druhému rodičovi.
V prípade, že dieťa zrazu zmení správanie, nechce s jedným rodičom hovoriť, chodí k nemu len z donútenia, všetko je na ňom zlé a často sa naň hnevá bez zjavnej príčiny, môže ísť naozaj o ovplyvňovanie dieťaťa druhým rodičom, ktorý sa snaží o odcudzenie a narušenie vášho vzťahu.
Je to obrovská téma, náročná pre všetkých - rodiča, nevlastného rodiča a hlavne dieťa.
Stabilita pri striedaní domácností
Navrhované opatrenia zahŕňali častejšie krátke stretnutia s druhým rodičom počas týždňa, vytvorenie „pevného“ domu s konzistentnými rutinami a minimalizovanie dramatických reakcií pri preberaní dieťaťa.
Pri rozhodovaní o zmene režimu starostlivosti je potrebné zohľadniť stabilné podmienky a väzbu dieťaťa na oboch rodičov.
Konkrétne kroky odporúčali právne konzultácie so zameraním na dokazovanie starostlivosti a stability.
Ak striedavka narúša emocionálnu stabilitu dieťaťa, niektorí odporúčali žiadať primárnu starostlivosť jedného rodiča, pričom súd preferuje striedavku len vtedy, ak obe strany majú preukázateľnú starostlivosť a väzbu.
Prípad dieťaťa, ktoré matku odmietalo
Sedemročnému Williamovi z Humenného musela učiteľka v básničke ku Dňu matiek vymeniť slovo mamička za babička.
Chlapček svoju mamu odmieta.
Najmä teraz, keď sa oňho súdi so starými rodičmi, ktorí ho vychovávajú.
Emília a Jozef Vozárovci vychovávajú chlapca odmalička.
„Po večeroch sa zvyknem pozerať na fotografiu svojej dcéry Emílie a premýšľam nad tým, čo sa to s ňou vlastne stalo, prečo je taká,“ rozhovorila sa pani Vozárová.
„Nemáme to ľahké, denne dochádzame z Humenného do Sniny, kde má môj manžel súkromnú neurologickú ambulanciu a ja mu robím zdravotnú sestru. Ale dieťa milujeme a radi mu venujeme všetok voľný čas,“ pokračuje Williamova babka.
„Za nič na svete ho dcére nedáme, iba cez moju mŕtvolu. Podľa súdneho rozhodnutia ho už má, ale nemá jeho dušu.“
Chlapček k nim natešene pribehol.
„Má len nás, matka sa oňho nestará,“ vraví babička.
Učí sa s ním, chodievajú na huby, sú veľkí kamaráti.
William je naše slniečko.
Jeho matka ani nevie, o čo prichádza.
Rodinné okolnosti podľa starých rodičov
Vozárovci sú manželmi tridsaťštyri rokov a vychovali dve dcéry.
„Neviem, či sme niekde urobili chybu, ale starali sme sa o ne, ako najlepšie sme vedeli, venovali sme im všetok čas, brávali sme ich do prírody.“
Mladšia Emília odišla po škole do Bratislavy nájsť si prácu, ale našla si chlapca, otehotnela, s otcom dieťaťa sa rozišla a vrátila sa k rodičom.
Keď mal chlapček desať dní, Emília ho nechala u rodičov a stopom sa vybrala na výlet, vraj si potrebuje oddýchnuť.
„Ani keď bola doma, nestarala sa oňho. Večne telefonovala, večer chodila von, vracala sa ráno a dlho vyspávala.“
Keď mal chlapček rok, odišla s ním na Moravu za niekým, kto mal za sebou väzenie.
Potom si dcéra našla prácu vo Švajčiarsku a dieťa súdne zverili do opatery starých rodičov.
„Mysleli sme si, že chlapčeka vychováme a na strednú školu už pôjde u mamy vo Švajčiarsku. Nenapadlo by nám, že to takto dopadne,“ vzdychla si pani Vozárová.
Skúsenosť s pobytom u matky
„Nemôžeme ho dať dcére. Mala ho vo Švajčiarsku mesiac a videli sme, čo s ním urobila. Keď sme poňho prišli, takmer sme ho nespoznali. Bol smutný, dehydrovaný, nechodil von a pri odchode sa s mamou nechcel ani rozlúčiť,“ posťažoval sa doktor Vozár.
Ich Emília si vo Švajčiarsku našla priateľa, Taliana Benjamina, a keď sa zaňho pred dvoma rokmi vydala, začala žiadať Williama k sebe.
Starí rodičia sa domnievali, že o dieťa má záujem iba preto, aby naň brala sociálne dávky.
Nezvykla mu telefonovať ani písať, keď prišla po čase do Humenného, nevenovala sa mu a neprispievala naňho.
„Šokovala ma, keď sa ma spýtala, kedy sa William narodil, lebo mu chce dať vypracovať horoskop. Ako môže matka zabudnúť, kedy sa narodilo jej jediné dieťa?“ sťažuje sa jej matka.
Školské ťažkosti a odmietanie kontaktu
Do prvej triedy ho viedla babička, ale až na tretí deň po začiatku školského roka.
Dcéra si ho chcela odviesť do Švajčiarska, aby začal chodiť do školy tam, ale starí rodičia ho nepustili.
Teraz je William druhák a chodí do školy na Hrnčiarskej ulici.
Výborne sa učí, má rád učiteľku aj spolužiakov.
„Na túto školu sme ho prepísali na začiatku tohto školského roka. Do tej predošlej nechcel chodiť, lebo cez vyučovanie za ním chodili pracovníčky zo sociálneho odboru, nosili mu darčeky od mamy a nútili ho, aby jej z okna zakýval, hoci sa tomu bránil.“
Keď sa začali učiť nemčinu, odmietal to, lebo po nemecky hovorí jeho mama, a roztrhal zošit.
Starí rodičia tvrdia, že William nie je ochotný nosiť ani rifle, ktoré má od mamy, tvrdí, že kinderká od nej sú horšie a nezje ich, trhá jej fotografie, a keď ju v Humennom zbadá, ustrašený uteká domov, lebo sa bojí, aby ho nezobrala.
„William nám hovorí, že nechce ísť k mame, chce byť u nás a stať sa lekárom ako dedko. Keby sme jej ho dali, myslel by si, že ho už ani my nechceme.“
Súdne rozhodnutie
Na súde Vozárovci so svojou dcérou Emíliou neudržiavajú kontakt.
Okresný súd v Humennom dieťa prisúdil matke.
V jej prospech sa vyjadrila aj psychologička a na jej stranu sa prikláňali aj sociálni pracovníci z okresu, ktorí údajne uvádzali, že starí rodičia dieťa ovplyvňujú proti matke.
Proti rozhodnutiu okresného súdu sa starí rodičia odvolali, ale Krajský súd v Prešove potvrdil predchádzajúci rozsudok.
Starí rodičia tvrdili, že Williama ani nevypočuli a vôbec nebrali do úvahy skutočnosti, ktoré svedčia proti ich dcére.
Tento rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.
Tento prípad ukazuje, že odmietanie rodiča môže mať viacero možných vysvetlení a že samotné správanie dieťaťa nemožno bez ďalšieho považovať za dôkaz manipulácie ani za dôkaz zanedbávania.
Kedy môže ísť o ovplyvňovanie dieťaťa
Príkladom možného ovplyvňovania je situácia, keď dieťa zrazu zmení správanie, odmieta komunikovať s jedným rodičom, chodí k nemu iba z donútenia a používa slová, ktoré nie sú primerané jeho veku.
Občas akoby druhého rodiča až nenávidelo alebo sa ho bálo.
Hovorí slová, ktoré nie sú primerané jeho veku, napríklad: „Aj tak som ti ukradnutý a opustíš ma ako mamu alebo tatu.“
V takom prípade môže ísť naozaj o ovplyvňovanie dieťaťa druhým rodičom, ktorý sa snaží o odcudzenie a narušenie vášho vzťahu.
Nie každé odmietnutie však znamená manipuláciu.
Najprv je dôležité pochopiť, čo sa deje - prečo zrazu moje dieťa ku mne nechce chodiť?
Dôvodov môže byť mnoho a nie každý musí nutne znamenať problém vo vašom vzťahu s dieťaťom.
Čo nerobiť, keď dieťa odmieta jedného rodiča
- Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa.
- Namiesto toho prejavte skutočnú radosť, keď vaše dieťa trávi čas s vaším partnerom.
- Nevyvolávajte v dieťati pocit viny za to, že má rado druhého rodiča.
- Nehovorte pred dieťaťom zle o druhom rodičovi.
- Nevynucujte si objatie, rozhovor ani okamžitú zmenu postoja.
- Nesnažte sa získať dieťa iba darčekmi a neporovnávajte materiálne výhody dvoch domácností.
- Nepremieňajte odovzdávanie dieťaťa na dramatický konflikt.
Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností.
Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa.
Význam bezpečnej väzby a hraníc
Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí.
Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu.
Na druhej strane, neisté pripútanie, najmä úzkostné a vyhýbavé štýly pripútania, sú spojené s rôznymi psychologickými problémami, ako je úzkosť, depresia a behaviorálne problémy u detí.
Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba.
Zdravo citovo naviazané dieťa je spôsobilé prispôsobiť sa a prijať hranice bez zlosti a bez strachu.
Samozrejme, sú vývinové obdobia, keď súčasťou separačného procesu je snaha presadzovať vlastnú vôľu a odmietať hranice, ktoré rodič definuje.
Ak rodič akceptuje tieto vývinové snahy dieťaťa, potom aj emočne kritické obdobie, napríklad obdobie vzdoru, ostane bez následkov a dieťa si vytvorí žiaduci vzťah s realitou a naučí sa tolerovať potreby najbližších.
Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice.
Ak deti majú zdravo stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami, dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu.
Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje.
Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť.
Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.
Ako hovoriť s dieťaťom, ktoré odmieta matku
Vyčleňte si čas len pre vás a porozprávajte sa s dieťaťom, čo sa deje.
Skúste len počúvať a nehodnotiť, čo dieťa hovorí.
Dieťaťu môžete pokojne povedať, že rozumiete, že teraz chce byť s otcom, a zároveň mu pripomenúť, že matka je tu preňho.
Ak vám to fakt nejde, môže pomôcť dobrý detský psychológ, ktorý má techniky na odhalenie problému a poradí vám, ako na to.
Nie ste v tom sami - máte k dispozícii veľa odborníkov, ktorí tieto náročné situácie pomôžu zvládať vám, partnerovi a hlavne deťom.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať vtedy, keď odmietanie trvá dlhodobo, výrazne narúša každodenné fungovanie alebo je sprevádzané strachom, úzkosťou, výraznou zmenou správania či telesnými ťažkosťami.
Pomoc môže byť užitočná aj vtedy, keď sa rodičia nedokážu dohodnúť na pravidlách, dieťa je vystavené konfliktu alebo sa opakovane objavujú výroky, ktoré pôsobia ako naučené a nezodpovedajú jeho veku.
Navigovanie v zložitostiach rodičovstva, najmä pri riešení preferenčných vzťahov, môže priniesť pocity úzkosti a viny.
Ak vás tieto emócie preťažujú, je dôležité pamätať si, že hľadanie pomoci je znakom sily, nie slabosti.
Rodičovstvo je cesta objavovania a potreby každého dieťaťa sú jedinečné.
Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja.
Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia.
Vaša cena a hodnota nie je definovaná reakciami dieťaťa na vás, je vysoká aj napriek tomu, čo si o vás dieťa myslí, najmä v puberte.
