Dieťa si samo vyberie: ako ponúkať voľbu a zároveň udržať pevné hranice

Rodičia sa pri výchove detí najčastejšie radia do dvoch skupín. Prvá je presvedčená, že dieťa má byť ticho a počúvať múdrejšieho dospelého. Druhá časť rodičov sa snaží o rešpektujúci prístup k dieťaťu. Je možné zvoliť aj tzv. zlatú strednú cestu?

Jasné a pevné hranice dávajú dieťaťu pocit bezpečia a poriadku. Poriadok vo vzťahoch a pravidlách pomáha dieťaťu nájsť stabilitu. Dieťa potrebuje predvídateľnosť. Má sa čoho chytiť, vie, čo má očakávať.

Aj v rámci pevne určených hraníc môžeme dať dieťaťu na výber. Dieťa tak získava pocit, že má určitú kontrolu nad vlastným životom, zatiaľ čo rodič zostáva zodpovedný za bezpečnosť, zdravie a základnú úctu.

Prečo dieťa potrebuje hranice aj možnosť voľby

Od približne dvoch rokov sa dieťa snaží testovať hranice a nájsť v nich čo i len najmenšiu trhlinu. Reakcia, ktorú dostane, má byť stále rovnaká. Výnimky dieťa zneisťujú.

Samozrejme, sú otázky bezpečnosti, zdravia a základnej úcty, v ktorých nie je na výber. Dieťa nemôže hrať futbal uprostred cesty. Môže si ale vybrať, či bude hrať futbal na ihrisku, alebo si radšej vezme bicykel.

Keď prechádzame cez cestu, dieťa sa nás musí držať. Je dôležité, aby rodič vnímal, čo je podstatné a z čoho nesmie ustúpiť. A čo je menej dôležité a v tom nechal dieťaťu na výber.

V knihe Klub nerozbitných detí Marianna Rajecová vysvetľuje, že keď povolíme dieťaťu zapájať sa do kontroly nad svojím životom v mnohých malých veciach, skôr akceptuje, že niekedy to nie je možné.

Marianna Rajecová to nazýva „zákonom spojených nádob“. Autoritatívna aj demokratická výchova sú v rovnováhe. Doprajme deťom pocit, že majú kontrolu nad vlastným životom. Že majú možnosť o sebe a veciach týkajúcich sa ich života rozhodovať.

Ako ponúknuť dieťaťu výber bez vyjednávania o pravidlách

Rozhodneme sa dať dieťaťu na výber z dvoch alebo viacerých možností. To, čo si dieťa vyberie, musí byť prijateľné pre obe strany. Pre dieťa, i pre nás.

Ponúkame mu len také možnosti, s ktorými súhlasíme. Je dôležité, aby aj my sme sa cítili s detským rozhodnutím komfortne.

Martina Vagačová, výchovná poradkyňa a autorka princípu efektívneho rodičovstva hovorí, že „voľba, ktorú dieťaťu ponúkame, by mala byť veku a situácii primeraná. Prijateľná pre dieťa, i pre rodičov“.

Prípadne mu dajme šancu prísť s vlastným návrhom. Niekedy deti majú naozaj prekvapivé riešenia problémov.

Rôzne možnosti voľby

Možnosť „čo“

Dieťa málo pije. Chceme, aby sa napilo. Dieťa odmieta. Vyjadríme empatické pochopenie, spolu s vysvetlením, prečo je dôležité piť.

Môžeme mu ponúknuť výber: „Budeš piť čaj alebo mlieko?“

Keď sa dieťa odmieta obliecť, ponúkneme mu výber, čo si oblečie prvé. „Oblečieš si najprv vrch, alebo spodok?“

Táto technika pomáha dieťaťu sústrediť sa na to, čo je v danú chvíľu potrebné urobiť.

Možnosť „kedy“

Dieťa si odmieta umyť zuby. Behá po byte so smiechom a chce, aby sme ho chytali, presviedčali. Prípadne len mykne plecom, že sa mu nechce.

Umyť si zuby je ale niečo bezpodmienečne nutné. „Zuby si umývať treba. Urobíš to pred rozprávkou alebo po rozprávke?“

Pričom zdôrazníme, že keď si niečo vyberie, dôverujeme, že to aj splní.

Výber poradia

Potrebujeme, aby si dieťa ponáhľalo večer do postieľky. Jeho pozornosť sa ale sústredí na všetko iné, len nie na večerné chystanie sa.

Dáme mu teda na výber: „Oblečieš si najprv pyžamo alebo si najprv umyješ zuby?“

Musí sa chystať do postele. Môže si ale vybrať, v akom poradí urobí jednotlivé potrebné úkony.

Výber „ako“ alebo „čím“

Vyššie máme spomenutý príklad s pitím. Okrem „čo“, vieme ponúknuť aj „čím“: „Napiješ sa z hrnčeka s obrázkom alebo zo skleneného pohárika?“

Sám alebo spolu

Dieťa sa odmieta obliecť a behá po byte holé. Má na výber: „Pôjdeš sa obliecť sám, alebo pôjdeme spolu?“

Tým, že mu ponúkneme urobiť niečo spolu, vyjadrujeme pochopenie, že sa mu nechce. Spoločne strávený čas môže byť spríjemnením nechcenej aktivity.

Koľko

Dieťa musí ukončiť nejakú aktivitu. Môžeme mu ale dať na výber, či ju ukončí za 5 minút alebo za 7.

Pre nás je podstatné, aby ju ukončilo.

Čo robiť, keď sa rodič s dieťaťom často dostáva do konfliktu

Možno vo vašej domácnosti aktuálne prebieha veľa súbojov, kde sa dieťa snažíte o niečom presvedčiť a dieťa s vami bojuje.

Skúste si spraviť zoznam. Napíšte si najčastejšie situácie, kde s dieťaťom bojujete a skúste porozmýšľať, či je v danej situácii možnosť poskytnúť dieťaťu čiastočný výber, ktorý mu celú problémovú udalosť uľahčí.

To, čo si dieťa vyberie, musí byť prijateľné pre obe strany. Ponúkame mu len také možnosti, s ktorými súhlasíme.

Ak dieťa dostane možnosť vybrať si medzi prijateľnými alternatívami, nemusí bojovať o kontrolu nad celou situáciou. Rodič pritom nemusí ustupovať z pravidla, ktoré považuje za dôležité.

Keď dieťa preferuje jedného rodiča

Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť zložité, a nie je nezvyčajné, že dieťa silne preferuje jedného rodiča pred druhým. Tento fenomén, známy ako „preferenčné rodičovstvo“, môže predstavovať výzvy pre oboch rodičov, ale je to prirodzené!

Áno, je úplne normálne, že batoľa, malé dieťa, staršie dieťa alebo dokonca tínedžer v rôznych fázach svojho vývoja preferuje jedného rodiča pred druhým.

Keď dieťa uprednostňuje jedného rodiča, môže to byť pre druhého rodiča zmätočné a znepokojujúce. Nebojte sa! Vzorce pripútania detí sú zložité a môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane veku, osobnosti a skúseností.

„Nadmerne pripútaný“ vzťah s jedným rodičom môže byť dôsledkom rôznych faktorov, ako je temperament dieťaťa alebo rozdiely v starostlivosti.

Deti často hľadajú útechu a bezpečie u hlavného opatrovateľa, žiadajú otca o rozprávky pred spaním, ale počas dňa vyžadujú čas s matkou.

Prečo si dieťa vyberá práve mamu

To, čo my vnímame ako náklonnosť, lásku, zvyk či obľúbenosť, má však aj iné pozadie.

Vedci zistili, prečo si deti vyberajú v mnohých situáciách väčšinou len a len mamu.

„Mami, zdvihni ma!“ „Mami, poď sem, chcem sa k tebe túliť!“ „Mami, môžem sedieť s tebou. A odpiť si z tvojho pohára?“ Aj tieto vety možno počujete od svojich drobcov doma.

Najmä menšie deti skutočne inklinujú v týchto činnostiach k mame, a nevedia si predstaviť, že by šli za niekým iným, kto by im napríklad pofúkal boliestku.

Prečo sa deti počas rozprávky tlačia k mame? Prečo na návšteve či v reštaurácii chcú sedieť iba na jej nohách? Prečo je mama tá, ktorej blízkosť si vždy vyberú?

Mama ako primárna opatrovateľka

Fenomén matky vytvárajú situácie, kedy sú mamy prevažne opatrovateľkami v domácnosti.

Začína to už od narodenia bábätka. Prvé mesiace si mama vytvára vzťah s dieťaťom, a to aj práve preto, že z mamy sa stáva primárna opatrovateľka dieťaťa - prebaľuje, dojčí, kúpe, uspáva, hrá sa.

Všetky tieto činnosti vykonáva najmä mama.

Nie je to tak, že potom nemajú spojenie k druhému rodičovi, ide len o to, že netrávia rovnako dlhý čas s ockom, ako aj s mamou.

Mama sa preto stáva pre dieťa číslo 1.

Známe reakcie prinášajú pocit bezpečia

Táto interakcia medzi mamou a dieťaťom je príkladom toho, čo výskumníci označujú ako „synchronizáciu“.

Opisujú ju ako „zložitý tanec“, ktorý vychádza z oboznámenia sa s behaviorálnym repertoárom a interakčnými rytmami partnera.

Dieťa inklinuje k matke, je zvyknuté na jej správanie, pozná a očakáva jej reakciu.

Mama je tá, ktorá pobozká, pohladí, pochváli, objíme, a to už od útleho detstva. Dôvod, prečo si ju dieťa vyberá skôr, než kohokoľvek iného, pramení práve odtiaľ.

Dieťa uprednostní mamu, pretože cíti v jej prítomnosti bezpečie a istotu.

Ako reagovať, keď dieťa chce iba jedného rodiča

Rodičia by sa nemali cítiť zranení alebo interpretovať preferencie svojho dieťaťa ako odraz svojich rodičovských schopností.

Ak si uvedomíte nerovnosti medzi preferovaným rodičom, sebou a deťmi, je dôležité nepanikáriť.

Ak je vaše dieťa pevne pripútané k vám a preferuje vašu prítomnosť, uznajte jeho pocity a uistite ho o svojej láske.

Buďte citliví na jeho potreby a pochopte, že môže prechádzať fázou, keď hľadá dodatočnú útechu a bezpečie.

Ponúknite trpezlivosť a podporu, keď prechádza svojimi emóciami.

Vyhnite sa znižovaniu alebo trivializovaniu jeho emócií, pretože to môže vytvoriť bariéru pre otvorenú komunikáciu a problémy s emocionálnou reguláciou.

Uznanie a overenie pocitov vášho dieťaťa, bez ohľadu na jeho vzory pripútania, je dôležité. Dajte im vedieť, že ich emócie sú vypočuté a prijaté.

Vyhnite sa porovnávaniu alebo súťaženiu o pozornosť vášho dieťaťa. Namiesto toho prejavte skutočnú radosť, keď vaše dieťa trávi čas s vaším partnerom.

Zároveň povzbudzujte svojho partnera, aby trávil kvalitný čas s dieťaťom, zapájajúc sa do aktivít, ktoré obaja majú radi.

Počas období silnej pripútanosti k jednému rodičovi môžu deti prejavovať odpor alebo preferencie týkajúce sa toho, kto plní ich potreby. V takých situáciách je dôležité, aby rodičia stáli pevne a nechali druhého rodiča riešiť požiadavky dieťaťa.

Tým demonštrujete jednotný prístup a posilňujete pochopenie dieťaťa, že obaja rodičia sú rovnako zapojení do starostlivosti o neho.

Budovanie vzťahu s oboma rodičmi

Hovorte doma o rôznych aktivitách, ktorými sa môžete so svojím dieťaťom zapojiť, a vyjadrite nadšenie z vašich spoločných činností.

Jedným zo spôsobov, ako posilniť rodinné väzby, je nájsť aktivity, ktoré si môžete užiť spoločne ako rodina.

Či už je to varenie, prechádzka v parku alebo plánovanie rodinných dovoleniek, tieto spoločné zážitky podporujú pocit jednoty a zabezpečujú, že obaja rodičia sú rovnako zapojení.

Zapojenie sa do spoločných záľub, hier alebo výletov pomáha vytvárať drahocenné spomienky a posilňuje pocit jednoty.

Zabezpečte, aby obaja rodičia aktívne zapojovali sa do starostlivosti o deti a trávili s nimi kvalitný čas, aj keď ste len v tej istej miestnosti a robíte rôzne úlohy, čo je známe ako „paralelná hra“ v terapii hrou a vývoji detí.

Keď vaše dieťa trávi čas s druhým rodičom, využite voľný čas na starostlivosť o seba a osobné záujmy.

Použite tento čas na dobíjanie energie a sústredenie sa na aktivity, ktoré vám prinášajú radosť a relaxáciu. Venujte sa koníčkom, čítajte knihu, cvičte alebo si jednoducho oddýchnite.

Bezpečná pripútanosť a vývoj dieťaťa

Výskumy zistili, že bezpečná pripútanosť k rodičom je spojená s pozitívnymi výsledkami v emocionálnom a sociálnom vývoji detí.

Deti s bezpečnou pripútanosťou majú tendenciu vykazovať vyššie sebavedomie, lepšie medziľudské vzťahy a zlepšenú emocionálnu reguláciu.

Na druhej strane, neisté pripútanie, najmä úzkostné a vyhýbavé štýly pripútania, sú spojené s rôznymi psychologickými problémami, ako je úzkosť, depresia a behaviorálne problémy u detí.

Nezdravý vzťah jedného rodiča s dieťaťom môže mať negatívny vplyv na emocionálny vývoj dieťaťa.

Dieťa môže mať problémy so separačnou úzkosťou, čo vedie k ťažkostiam pri vytváraní zdravých vzťahov v budúcnosti.

Ako rodičia interagujú so svojimi deťmi, ovplyvňuje sociálne fungovanie detí.

Riešenie nadmerne pripútaného vzťahu si vyžaduje čas a trpezlivosť. Deti môžu prežívať obdobia zvýšenej pripútanosti v dôsledku rôznych faktorov, ako sú zmeny v prostredí alebo emocionálne výzvy.

Buďte trpezliví a umožnite dieťaťu spracovať svoje pocity vlastným tempom.

Keď dieťa prejavuje silnú pripútanosť k jednému rodičovi, je dôležité pochopiť, že ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálneho vývoja.

Voľba pri jedle: dieťa rozhoduje o množstve, rodič o štruktúre

Vyberavé dieťa je vo väčšine rodín skôr vývinová fáza než zlyhanie rodičov.

Problém zvyčajne nevzniká z toho, že dieťa odmietne brokolicu.

Cieľom nie je „presvedčiť dieťa dnes večer“.

Deti majú často citlivejšie vnímanie chutí a textúr, napríklad mäkké verzus chrumkavé alebo omáčka verzus suché jedlo.

Tento rámec paradoxne znižuje konflikty: dieťa má kontrolu nad množstvom, čo mu prináša pocit bezpečia, a rodič má kontrolu nad štruktúrou, čo prináša stabilitu.

Čo znamená vyberavosť v jedle

Pojem „picky eaters“ nemá jednoznačne prijatý slovenský ekvivalent. Tento termín možno voľne preložiť ako deti, ktoré sú nadmerne vyberavé vo svojom stravovaní.

Tieto deti majú obvykle silné preferencie niektorých druhov jedla, obmedzený výber prijatých potravín, jedia malé porcie, preferujú tekutiny pred jedlom a odmietajú skúšať nové druhy potravy.

Presný výskyt tejto nadmernej vyberavosti nie je známy. Podľa dotazníkovej holandskej štúdie je v 18 mesiacoch 26,5 %, v 3 rokoch 27,6 % a v 6 rokoch 13,2 %.

Vnímanie nadmernej vyberavosti v jedle môže byť skreslené nereálnymi očakávaniami, čo sa týka rastu dieťaťa.

Počas prvého roka života sa strojnásobí hmotnosť dieťaťa a vyrastie o 50 % svojej dĺžky.

Do začiatku puberty je prirodzene rýchlosť rastu dieťaťa a nárast hmotnosti nižšia.

S tým sa spájajú menšie energetické požiadavky a chuť do jedla.

Batoľatá začínajú prejavovať svoju osobnosť a chcú sa aktívne zúčastňovať na výbere svojej stravy.

Malé deti sa boja nových chutí a je nutné im opakovane podávať nové potraviny, kým ich nezačnú prijímať.

Čo môže vyberavosť ovplyvňovať

Príčina tejto nadmernej vyberavosti nie je dosiaľ úplne objasnená.

Určite zohráva rolu stravovanie tehotnej ženy a dojčiacej matky.

Dojčené deti sú vystavené viacerým chuťovým podnetom cez materské mlieko a lepšie prijímajú nové chute a druhy potravín ako umelo živené.

Genetická výbava dieťaťa tiež hrá rolu a niektoré deti sú prirodzene vyberavejšie.

Všeobecne možno povedať, že „picky eaters“ majú nižší príjem zeleniny, ovocia, mäsa, jeho náhrad a rýb.

Vo väčšine prípadov je nižší príjem vlákniny, čo sa prejavuje sklonmi k zápche.

„Picky eaters“ často mávajú nižší príjem železa, zinku, vitamínov A, C, E, B1, B2 a B3.

Časť detí označených ako „picky eaters“ má nižší BMI, nižšie množstvo tukového tkaniva, bývajú chudšie a menšieho vzrastu.

Tieto deti sú tiež náchylnejšie na infekcie, najmä dýchacích ciest.

Po dosiahnutí školského veku bývajú „picky eaters“ častejšie uzavreté do seba, majú tendencie k somatizácii ťažkostí, bývajú nervóznejšie, môžu mať sklony k depresívnym náladám a sú ustráchanejšie v neznámom prostredí.

Z hľadiska fyzickej aktivity bývajú „picky eaters“ menej výkonné vo svojich aktivitách.

Praktické možnosti, ktoré môže dieťa pri jedle dostať

• Jeden malý kúsok stačí.
• Najprv malé množstvo novinky vedľa známeho jedla.
• Začnite malou porciou.
• Plný tanier môže dieťa odradiť už na pohľad.
• Ryža, cestoviny, pečivo alebo jogurt môžu byť bezpečným prvkom jedla.
• Dajte zeleninu bokom na okraj taniera.
• Dieťa si ju môže vziať, keď chce.
• Jasne daný čas pri stole môže byť napríklad 20-30 minút.
• Oceňte, že dieťa jedlo skúsilo, namiesto toho, aby ste hodnotili množstvo.
• Ak dieťa odmieta jednu podobu jedla, skúste inú formu.
• Chrumkavá surová zelenina často funguje lepšie než dusená mäkká.
• Skúste zeleninu ako snack „na stole“ bez komentára.
• Dip nie je prehra - môže byť „most“, napríklad jogurtový.

Koľko má dieťa zjesť

Praktické pravidlo je začať malou porciou a ponúknuť pridanie.

Dajte „testovaciu“ porciu 2-3 sústa, aby dieťa neodradil plný tanier.

Neriešte jeden obed, ale celý týždeň a hlavne rast.

Ak dieťa dlhodobo rastie podľa svojho percentilu, má energiu a je v pohode, „je málo“ často znamená len iné potreby než má rodič v hlave.

Mám dieťa nútiť ochutnať?

Nenútiť. Ponúknuť.

Funguje „kontaktný“ prístup: kúsok novinky na tanieri bez komentára a vedľa toho vždy bezpečný prvok, ktorý dieťa je.

U detí často vyhráva opakovanie bez tlaku.

Niekedy stačí pár ponúk, inokedy to chce viac kontaktov, kľudne 10+, kým sa potravina stane „známa“.

Keď dieťa neje mäso alebo ryby

Mäso nie je jediný zdroj bielkovín - pomôžu vajcia, mliečne výrobky, strukoviny alebo tofu.

Pri mäse často rozhoduje textúra: mleté alebo fašírky bývajú prijateľnejšie než „kus“.

Odmietanie rýb je veľmi časté.

Časť rodín volí omega 3 ako doplnok, najmä keď dieťa ryby dlhodobo neje.

U dlhodobo vyberavých detí môžu dávať zmysel ako „poistka rutiny“, nie ako náhrada jedla.

Dôležité je držať sa veku a odporúčaného dávkovania a nečakať, že doplnok vyrieši samotnú vyberavosť.

Riešte alternatívy bielkovín: vajcia, mliečne, strukoviny, tofu, kvalitná šunka občas.

Jednoduchý režim pri vyberavom stravovaní

Najčastejšie ide o kombináciu nepravidelných desiat, únavy a toho, že dieťa vie, že si „počká“ na obľúbenejšiu variantu.

Pomáha režim: 3 hlavné jedlá + 1-2 desiaty v rovnaký čas a medzi jedlami už len voda.

Desiate či olovranty by mali byť malé a mali by sa podávať v pravidelnom čase a časových intervaloch, aspoň 2-3 hodiny po hlavnom jedle.

Mlieko, výživné nápoje, ovocné šťavy, polievky a voda by sa mali podávať na konci hlavného jedla alebo desiatej či olovrantu.

Rodiny by sa mali stravovať spolu.

Umožniť samostatné kŕmenie podľa veku dieťaťa s toleranciou vzniknutého neporiadku primeraného veku.

Neodlákavať pozornosť dieťaťa od kŕmenia, napríklad hračkou, zapnutým televízorom, tabletom alebo inými elektronickými zariadeniami.

Systematicky zavádzať nové pokrmy.

K obľúbeným pokrmom dieťaťa pridávať malé porcie novej stravy.

Ak dieťa odmieta nové pokrmy, ponúknuť len jeden kúsok a nenútiť dieťa zjesť väčšie množstvo.

Nový pokrm by sa mal zaviesť znova až o niekoľko dní alebo týždňov.

Príjem jedla by sa mal začať do 15 minút od posadenia sa k stolu a nemal by trvať dlhšie ako 20-30 minút.

Po skončení kŕmenia by sa mali zvyšky jedla odstrániť zo stola a ďalšie kŕmenie ponúknuť až v bežnom čase stravovania.

Podávané pokrmy musia zodpovedať veku dieťaťa.

Z psychologického hľadiska je lepšie začať malou porciou a postupne pridávať na tanier, ako podať ihneď neprimerane veľkú porciu.

Správanie rodičov počas kŕmenia by malo byť neutrálne.

Kedy vyhľadať pediatra

Pri podozrení na nadmernú vyberavosť v stravovaní dieťaťa je vhodné vyšetrenie praktickým lekárom pre deti a dorast.

PLDD podrobne rozoberie s rodičmi anamnézu, najmä čo sa týka stravovacích návykov, a fyzikálne vyšetrí dieťa.

V prípade podozrenia na ochorenie prejavujúce sa nadmernou vyberavosťou sú indikované vybrané vyšetrenia.

Výhodou je vyhodnotenie presne zapísaného 3- až 7-dňového jedálneho lístka nutričným terapeutom na odhalenie eventuálneho nedostatku energetického príjmu alebo niektorých zložiek stravy.

Ak dieťa chudne, nepriberá, vracia alebo odmieta celé skupiny potravín, obráťte sa na pediatra.

Vyberavosť konzultujte s pediatrom aj vtedy, ak dieťa dlhodobo nepriberá alebo chudne, má časté bolesti brucha, zvracia pri textúrach, jedlo vyvoláva paniku alebo jedlo výrazne narúša fungovanie rodiny.

Pri potvrdení nadmernej vyberavosti je prvým krokom snaha o úpravu zloženia jedálneho lístka.

Ak by to nebolo dostatočne efektívne, možno podávať špeciálne, energeticky bohaté tekuté a pudingové preparáty s cieľom zlepšenia skladby jedálneho lístka.

Trojmesačné podávanie produktov enterálnej výživy vo veku 3-5 rokov viedlo v štúdiách k významnému zlepšeniu hmotnosti a výšky v porovnaní s deťmi, ktoré túto nutričnú podporu nemali.

U detí s nutričnou intervenciou došlo k poklesu počtu infekcií najmä dýchacích ciest.

Zdá sa, že dlhodobé podávanie enterálnej výživy podporuje rozmanitosť pokrmov a zaisťuje dostatočný príjem živín bez negatívneho dopadu na príjem bežnej rodinnej stravy.

Na slovenskom trhu sú k dispozícii preparáty enterálnej výživy pre novorodencov a dojčatá do jedného roka veku alebo hmotnosti 8 kg s energetickým obsahom 1 kcal v 1 ml.

Pre batoľatá a predškolské deti sú k dispozícii preparáty tekutej alebo pudingovej konzistencie, s energetickým obsahom 1,5-2,4 kcal/ml.

Doplnky stravy nenahrádzajú pestrú stravu

Doplnky stravy nemajú nahrádzať pestrý jedálniček. Vyberavosť nevyrieši.

Jednoduchú dennú rutinu však môže doplniť.

Základom zostáva pokojné ponúkanie pestrého jedla bez nátlaku.

Ak však dieťa dlhodobo jedáva úzky výber potravín, môžete Omega 3 & Multivitamín pre deti zaradiť ako samostatný rituál napríklad po raňajkách.

Medvedíky nenahrádzajú pestrú stravu a neriešia príčinu vyberavosti.

Obsahujú rastlinnú omega-3 ALA, nie EPA a DHA, a preto nie sú priamou náhradou rýb.

Nepodávajte ich ako odmenu za zjedené jedlo.

Súčasne držte jednoduchú rutinu po raňajkách, „niečo stále“, aby to nebol každodenný boj o nové veci.

Dôležité upozornenie: Tento článok má iba informatívny charakter a nenahrádza odborné lekárske odporúčanie, vyšetrenie ani liečbu.

Ak riešite zdravotný stav, užívate lieky, ste tehotná alebo dojčíte, konzultujte vhodnosť výživových doplnkov s lekárom alebo lekárnikom.

Ak riešite dlhodobo úzky jedálniček, držte sa jednoduchej rutiny a varovné signály konzultujte s pediatrom.

Ako používať voľbu v každodennom rodičovstve

Voľba nemusí znamenať, že dieťa rozhoduje o všetkom. Rodič najprv určí hranicu a potom vyberie oblasti, v ktorých môže dieťa rozhodovať.

• Rodič určí, že dieťa sa musí obliecť, dieťa si vyberie, čo si oblečie prvé.
• Rodič určí, že si dieťa musí umyť zuby, dieťa si vyberie, či to urobí pred rozprávkou alebo po rozprávke.
• Rodič určí, že dieťa musí ísť do postele, dieťa si vyberie poradie večerných úkonov.
• Rodič určí, že dieťa musí ukončiť aktivitu, dieťa si vyberie medzi 5 alebo 7 minútami.
• Rodič určí, že dieťa sa musí napiť, dieťa si vyberie nápoj alebo nádobu.

Takýto prístup spája jasné hranice s rešpektom k detskej potrebe samostatnosti.

Rodič nemusí vyhrať každý spor a dieťa nemusí rozhodovať o každej podmienke. Dôležité je rozlíšiť, čo je nevyhnutné, a čo môže zostať predmetom výberu.

Rodičia môžu vytvoriť zdravú a milujúcu pripútanosť so svojimi deťmi podporovaním rovnováhy, trávením individuálneho aj spoločného času so svojimi deťmi a vytváraním láskyplného prostredia.

tags: #dieta #samo #vyberie