Máte doma bábätko a chcete vedieť, či sa jeho ruky vyvíjajú správne a zároveň ako podporiť ich vývin?
Ak sa vaše bábätko občas napne, je nepokojné a plače, vo väčšine prípadov to môže byť spojené s frustráciou. Nezrelosť nervového systému bábätka je procesom, ktorý prebieha individuálne u každého dieťaťa. Je dôležité vedieť, že okrem pozorovateľného vývoja dochádza aj k jemným zmenám v nervovom a svalovom vývoji, ktoré môžu spôsobiť menšie odchýlky.
Samotný pohyb je dosť zrejmý a často sa pozoruje, keď je dieťa v náručí. Bábätko sa prehýba, odhŕňa hlavu dozadu, napína chrbát a vo väčšine prípadov plače. Možno sa zdá nahnevané.
Čo znamená, keď bábätko vystiera ručičky
Keď dieťa cíti znížený pocit bezpečia, vyvolá to uňho reflexívne roztiahnutie rúk, čo je známe ako Moro reflex.
Moro reflex síce nie je napínanie, ale v jeho prejave to môže byť podobné. Tieto správanie alebo symptómy môžeme ľahko odlíšiť od seba.
Keď napríklad návšteva príde a zrazu bábätko zodvihne a ono sa prekvapí nečakanou situáciou, neznámym hlasom alebo tvárou, môže reagovať napnutím tela. Deti sú veľmi citlivé na pohyby, zvuky a drobné podnety, ktoré sú odlišné od tých, na ktoré sú zvyknuté od rodičov.
Ak cudzí človek bábätko zodvihne inak, alebo s väčšou silou, bábätko sa môže stať frustrovaným. Keďže bábätká nemajú iné prostriedky na vyjadrenie svojich pocitov ako hlas, či svaly, pokúsia sa tieto pocity vyjadriť napnutím tela a plačom.
Ak by sme tento pohyb vyskúšali, zistíme, že tento tvar tela si vyžaduje veľké úsilie na posilnenie svalov okolo chrbtice. Preto je to veľmi užitočné, pretože efektívne posilňuje chrbtové svaly dieťaťa. Pripravuje ho na ďalší pohybový vývoj a v tejto pozícii môže sústrediť pozornosť na vzdialenejšie objekty.
Vývoj úchopu a pohybov rúk podľa veku
Novorodenec až 3. mesiac
Novorodeniatko zvyčajne drží ručičky vo voľnej pästi. Postupne svoju ručičku začne uvoľňovať, aby sa pripravilo na cielené uchopovanie vecí vo svojom okolí.
V tomto období má dieťatko tzv. tonický úchopový reflex, čo znamená, že keď vložíme náš prst do ručičky dieťatka, zovrie ho v päsť. Tento reflex by mal trvať do konca tretieho mesiaca.
Na konci tretieho mesiaca by už bábätko malo objaviť svoje ruky. Začať si ich dávať pred tvár a do úst. Pomaly by sa mal začať objavovať fantómový úchop čo znamená, že dieťatko pri kŕmení začína chytať fľašu.
V treťom mesiaci by už dieťatko malo poznať svoje ruky. To znamená, že si ručičky oblizuje a strká do úst.
3. až 4. mesiac
V 4. mesiaci by sa u dieťatka malo začať rozvíjať uchopovanie zo strany. Podporiť to môžeme tak, že mu budeme zo strany podávať malé ľahké hračky.
Hračky bábätku nevkladajte priamo do rúk, len mu ich podávajte. Dieťatko hračky začne dávať do úst, opäť je to prirodzené, preto mu to nezakazujte.
V ľahu na brušku sa učí siahať po rôznych predmetoch, ktoré vidí. Dokáže udržať váhu hlavy a hrudníka aj jednou rukou a druhú používa, aby dočiahlo na určitú hračku. Zosilňuje tak chrbtové a šijové svaly.
V 4. mesiacoch sa ešte nedá povedať, či bude dieťatko pravák alebo ľavák. Bočný úchop by malo zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Keď zvládne úchop zo strany jednou rukou najneskôr do 14 dní by to malo zvládnuť aj druhou rukou.
4. až 5. mesiac
V tomto období by už dieťatko malo byť schopné zvládnuť úchop pred strednou líniou tela. Postupne by malo vedieť si hračku preložiť z ruky do ruky.
Podporiť to môžete tak, že mu budete podávať hračku zo strán a postupne prechádzať do strednej línie tela dieťatka.
Na konci tohto obdobia by dieťatko malo začať uchopovať hračky aj na brušku. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť dieťaťa môžete tak, že mu položíte hračku vedľa ruky.
Opäť hračky strká najprv do úst. Platí to, čo aj v predchádzajúcom období, dieťatko to musí zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Zatiaľ nie je pravákom ani ľavákom.
5. mesiac
Dieťatko by už malo vedieť hračku zobrať do ruky z každej strany a zároveň ju vedieť prekladať. Pomôcť rozvíjať túto schopnosť mu môžete tak, že bude hračku podávať z každej strany a pomocou hračky ho motivovať otáčať sa na bok.
Vhodné sú ľahké hračky, s ktorými sa dieťatku ľahko manipuluje. Hračku by si už nemalo len vkladať do úst, ale aj obzerať.
Malo by vedieť zobrať si hračku, ktorá je vedľa neho, keď leží na chrbátiku. Zároveň je na chrbátiku schopné si hračku prekladať z ruky do ruky.
V ľahu na brušku dieťa dočahuje oboma rukami na hračku, ktorú vidí a hrá sa s ňou a zároveň drží zdvihnutú hlavu a hruď.
Dojča dokáže v ľahu na bruško urobiť lietadielko- súčasne upaží obe ruky, nohy zanoží a hlavičku dvihne vysoko, čím sa mu prehne chrbátik.
Dieťa sa aktívne otočí z ľahu na chrbte do ľahu na brušku a už sa mu podarí niekedy aj pretočiť sa naspäť na chrbátik. Už dočiahne na nôžky rúčkami a strká si ich do úst.
6. mesiac
V ľahu na chrbte si bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty nožičky.
Bábätko siaha po hračke už celou ručičkou, respektíve otvorenou dlaňou. Dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov a maximálne natiahnuť ostatné štyri prstíky.
Pôvodne bábätko uchopovalo hračky z malíčkovej strany ruky a následne ich baliť do dlane. Ak mu podáte hračku priamo v strednej rovine, teda nad tvárou či hrudníkom bábätka, nebude sa vedieť rozhodnúť, akou ručičkou má na hračku siahnuť.
V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci tiež k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane.
Dostalo sa tak do tzv. „druhého poschodia“, odkiaľ má opäť o máličko lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku k úchopu hračky.
Počas tohto mesiaca sa dieťa otáča z polohy na chrbte do polohy na bok a do dovŕšenia 6. mesiaca by malo zvládnuť dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško.
Tým, že dieťa siaha cez strednú rovinu, dochádza k postupnej rotácii jednotlivých úsekov chrbtice. Dieťa začne rotovať aj panvu a zapojí šikmé brušné svaly tak, aby sa dokázalo pretočiť na bok a ešte ďalej na bruško.
K dotočeniu z boku na bruško ale musí dokázať rozdeliť obe nožičky. Doteraz obe nožičky pracovali pri pritiahnutí k brušku súčasne, teraz ale k tomu, aby sa z ľahu na ľavom boku dieťa pretočilo na bruško, musí dokázať vrchnú pravú nožičku pokrčiť ešte viac a spodnú ľavú naopak natiahnuť.
Rovnako tak musí vedieť rozlíšiť obe ručičky.
7. až 12. mesiac
V siedmom mesiaci sa bábätko najviac zaujíma o veci vo výške, za ktorými sa naťahuje.
Je schopné pinzetového úchopu, čo znamená, že zbiera omrvinky zo zeme a dokáže udržať v rukách aj veľmi malý predmet. Dokáže hádzať predmety a začína sa mu rozvíjať jemná motorika.
Preto by ste mali dieťatku ponúkať predmety rôzneho tvaru, materiálu a veľkosti. Opäť musí byť vývoj oboch rúk symetrický.
V tomto mesiaci sa dieťa plazí po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhupnúť na štyri, ale u každého je to individuálne a väčšinou sa rozhojdáva.
Je tam prítomný šikmý sed, zatiaľ ale nezrelý.
V ôsmom mesiaci sa samo posadí bez držania s rovnou chrbticou. Plazí sa správne, čo znamená, že používa ručičky aj nožičky. Je tu prítomný pinzetový úchop.
Dieťatko by už malo vedieť samostatne liezť po štyroch a keď nie, tak sa len plazí po brušku. Naučí sa už dvíhať predmet jednou rukou a pritom sa druhou drží ohrádky alebo nábytku.
Prečo bábätko vystiera ruky a nohy
V prípade bolesti brucha dieťa zdvíha nohy, má tvrdé bruško a môže byť počuť aj zvuk čriev.
Kŕče v brušku alebo pálenie záhy pri refluxe môžu bábätko veľmi znepokojovať. Ak je napínanie spojené s bolesťou, bude to sprevádzané silným plačom a dieťa sa ťažko upokojí.
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne.
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Čo je svalový tonus a hypertonus
Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus.
Svalový tonus je reflexne udržované napätie svalu, ktoré je dôležitým pilierom pre zvládnutie akéhokoľvek pohybu a udržanie vzpriamenej polohy (napr. sedu, stoja).
Stupeň tohto napätia sa mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je ovládaný centrálnou nervovou sústavou. Vyšetrenie svalového napätia je dôležitou súčasťou diagnostiky neurologického stavu novorodenca.
Dobrá správa je, že zvýšené svalové napätie nemusí vždy znamenať ochorenie. Hodnotenie svalového tonusu je často subjektívne, záleží na skúsenostiach neurológa, či fyzioterapeuta.
Znaky zvýšeného svalového napätia
Napätie vychádza od krčnej chrbtice a šije, ramená sú pritiahnuté k ušiam. Ja hovorievam, že tieto deti „nemajú krk“, alebo že vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa schováva do svojho panciera.
Zvyknú mať dlane v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku, nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči.
Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, luku (opistotonu). Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu a v mnohých prípadoch vzniká aj asymetria.
Hrudník je v inspiračnom postavení (stále v nádychu), prítomné je rýchle, povrchové dýchanie. Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy.
Je plačlivé, nekľudné, má rýchle a nekoordinované pohyby rukami a nohami. Často má problémy s kojením, zaspávaním, budí sa častejšie.
Prítomné sú aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, ale aj naopak, koliky môžu byť dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca.
Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami.
V polohe na brušku bývajú deti veľmi plačlivé, prepínajú sa do „luku“ a sú nespokojné, pretože sa nedokážu oprieť o predlaktia a udržať hlavu v napriamení.
Poloha na bruchu nie je obľúbená, lebo sa v nej ešte viac prehlbuje záklon a ruky idú ešte viac do zapaženia, tzv. „lietadielko“.
Prejavom v stoji býva, že zotrvávajú väčšinu času na špičkách, alebo vytáčajú nohy von do strán, a nedokážu došliapnuť na chodidlo.
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom.
Možné príčiny hypertonu
Hypertonus môže vzniknúť už počas tehotenstva. Zvýšený stres, partnerské problémy, strach z pôrodu, obavy o dieťa, to všetko má vplyv na vývin bábätka.
Netreba zabúdať ani na prekonané ochorenia počas gravidity, očkovania matky počas gravidity, sociálne pomery matky, spôsob počatia bábätka (či bolo dobrovoľné a prijaté matkou…).
Hypertonus bábätka vzniká často aj pri pôrode, napríklad v prípade, ak má bábätko nedostatok kyslíka (asfyxia). Môže ísť o poranenie centrálnej nervovej sústavy.
Ten sa popisuje ako centrálny hypertonický syndróm. Pri donosených novorodencoch vzniká hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii. Pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu.
Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode.
Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru.
Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu signalizovať riziko rozvoja DMO. V úvode môžu byť známky prejavu veľmi jemné a postupom času sa zvýrazňujú.
Rozvoj diagnózy sa datuje od prvých mesiacov až do 2 rokov. Pri diagnostike je dôležitý multidisciplinárny prístup.
Symetria pohybov a používanie oboch rúk
V 4. mesiacoch sa ešte nedá povedať, či bude dieťatko pravák alebo ľavák. Bočný úchop by malo zvládnuť rovnako obidvomi rukami.
Platí to, čo aj v predchádzajúcom období, dieťatko to musí zvládnuť rovnako obidvomi rukami. Zatiaľ nie je pravákom ani ľavákom.
Opäť musí byť vývoj oboch rúk symetrický.
Veľmi suverénne by už malo dokázať udržať telíčko v osi. To znamená, že hlava, trup a nožičky sú v jednej priamke.
Túto zručnosť si bábätko začalo osvojovať už v 3. mesiaci svojho veku.
Ak dieťa síce dokáže symetrickú polohu zaujať, však často sa vracia do asymetrickej polohy, mali by ste kontaktovať neurológa, pediatra či fyzioterapeuta.
U päťmesačného dojčaťa môžeme pozorovať počiatky pretáčania. Veľkou motiváciou pre bábätko je dosiahnuť na hračku, ktorá je na strane.
Dieťa by malo začať siahať na hračku pravou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, ľavú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí telíčko do ľahu na ľavý bok.
Pokiaľ u svojho bábätka pozorujete, že preferuje oporu iba napr. o ľavé predlaktie a pravé koleno a uvoľňuje k hre iba pravú ručičku, mali by ste tiež zbystriť svoju pozornosť.
Kedy vyhľadať pediatra, neurológa alebo fyzioterapeuta
Ak si nie ste istí, prečo sa vaše dieťa napína, poraďte sa s odborníkom.
Niekedy nie je ľahké presne popísať, čo sa deje, preto je užitočné spraviť video, ktoré môže pomôcť lekárovi pri diagnostike.
Ak napínanie sprevádza silný plač, dieťa sa ťažko upokojuje, má tvrdé bruško alebo sa napína opakovane počas celého dňa, je vhodné obrátiť sa na pediatra.
Odborné vyšetrenie je dôležité aj vtedy, ak dieťa dlhodobo preferuje jednu stranu, nedokáže sa oprieť o predlaktia, často sa prehýba do luku alebo má výrazne zatvorené dlane.
Ak však ešte v 5. mesiaci dieťa síce dokáže symetrickú polohu zaujať, však často sa vracia do asymetrickej polohy, mali by ste kontaktovať neurológa, pediatra či fyzioterapeuta.
Ako dieťaťu pomôcť pri napínaní
Pre neškodné napínanie môžeme dieťaťu pomôcť. Upokojte ho, ak zistíte, čo ho vyrušilo.
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom.
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo.
Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež.
Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu.
Takto sa nám darí budovať aj emočne stabilné dieťatko, ktoré je pokojné a v pohode. V opačnom prípade sa zvyšuje svalové napätie.
Keď je dieťa nekľudné, dych sa zrýchli a prejaví sa povrchové dýchanie.
V prvých troch mesiacoch dieťa ešte nerozumie, čo mu hovoríme, ale vníma náš dotyk ako veľmi intenzívny spôsob komunikácie. Je prejavom náklonnosti, lásky a priateľstva, má vplyv na psychický a fyzický stav.
Dieťa súčasne nadobúda pocit kľudu, istoty a ochrany.
Hypertonické deti neotužujeme, práve naopak, snažíme sa im ponúknuť teplé prostredie.
Hračky a polohovanie pri podpore vývinu rúk
Hračky bábätku nevkladajte priamo do rúk, len mu ich podávajte.
Vhodné sú ľahké hračky, s ktorými sa dieťatku ľahko manipuluje.
Preto by ste mali dieťatku ponúkať predmety rôzneho tvaru, materiálu a veľkosti.
Podporiť to môžete tak, že mu budete podávať hračku zo strán a postupne prechádzať do strednej línie tela dieťatka.
Pomôcť rozvíjať túto schopnosť dieťaťa môžete tak, že mu položíte hračku vedľa ruky.
Pomôcť rozvíjať túto schopnosť mu môžete tak, že bude hračku podávať z každej strany a pomocou hračky ho motivovať otáčať sa na bok.
V tomto období nedávame bábätku hračku do ruky, práve naopak, snažíme sa ruky rozvoľniť a vyhladkávaním po dorze (chrbte) dlane pouvoľňovať.
Ak by sme bábätko naďalej dávali na brucho bez pomoci v tejto polohe, záklon a hypertonus sa môže ešte viac zvýrazniť. Je potrebné im pomôcť s udržaním tejto polohy na bruchu rodičovskou asistenciou.
Odborná terapia pri hypertonuse
Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prístup k takému novorodencovi musí byť individuálny.
Často využívané techniky sú polohovanie, handling, respiračná fyzioterapia, kontaktné dýchanie, Bobath koncept, kojenecké masáže, bazálna stimulácia, exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej, techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív.
V niektorých prípadoch sa pristupuje aj k Vojtovej metóde, najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche (CKP).
Často sa stáva, že túto terapiu rodičia a ani dieťa netoleruje, preto netreba zabúdať aj na celkový stav rodiča.
Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách.
Vojtova terapia nemusí mať v tom prípade také výsledky, aké sa očakávajú.
Hypertonus nie je možné vyriešiť za pár dní. Vyžaduje si dlhodobú terapiu, pri závažnejších diagnózach môžeme hovoriť o rokoch.
Je potrebné, aby rodičia pochopili ako vedia pomôcť svojmu dieťatku a čo všetko mu môžu ponúknuť aby sa upokojilo, cítilo sa v bezpečí a dostávalo veľa lásky.
V prvých mesiacoch nám dieťa nepovie, čo ho bolí a trápi. Môžeme iba vylučovacou metódou hľadať príčinu.
Deti sú veľmi napojené na emočné pole maminky a krásne nám zrkadlia naše vnútorné rozpoloženie. A tak si nezabúdajme nájsť ako matky čas aj pre seba, aby sme sa dokázali s úsmevom na tvári postarať o naše ratolesti.