Dojčenie je jednou z veľmi diskutovaných tém dnešných mamičiek. Okrem mnohých iných aspektov riešia aj otázku, dokedy je vlastne pre dieťatko dojčenie prínosné.
Neexistuje nič také ako univerzálny časový údaj, veková hranica, odkedy už dojčiť netreba. Každá matka sama dobre vie, či jej dojčenie svojho staršieho dieťatka vyhovuje, čo to pre ňu znamená, či ju to nejako obmedzuje a podobne.
Do akého veku môže žena dojčiť
Všeobecne platí, že matka môže svoje dieťa dojčiť dovtedy, pokiaľ to obom - jej samej i jej a dieťatku - vyhovuje.
Dojčenie by mala byť normálna vec a dojčiť dieťa až do veku, v ktorom sa samo odstaví, by sa malo považovať za dojčenie normálnej dĺžky, nie za dlhodobé dojčenie.
Slovo „dlhodobé“ akoby naznačuje, že s dojčením detí v určitom veku už niečo nie je v poriadku. A to tak nie je.
Špecializované skupiny podporujú „dlhodobé“ dojčenie do tzv. samoodstavenia dieťaťom (úvodzovky preto, že by malo byť považované za úplne normálne a nie dlhodobé).
To znamená, že dieťa sa postupne samo rozhodne, že sa už sa viac dojčiť nechce - čo sa deje približne v období 3. až 5. roku života.
Odstavenie nastane vždy. Je to prirodzený proces a každé dieťa k nemu speje, pretože prirodzene speje k samostatnosti.
Tento proces nie je zvrátiteľný a dieťaťu, ktoré sa už nechce dojčiť, sa nedá dojčenie vnútiť.
Dojčené deti sú si navyše veľmi dobre vedomé svojich pocitov a nedajú sa nútiť do niečoho, čo nechcú.
Odstavenie nemusí byť spojené s plačom, naliatymi prsníkmi či nešťastným dieťaťom i matkou.
Odstavenie môže byť krásny proces, v ktorom si dieťa uvedomí, že dojčenie nepotrebuje.

Odporúčania podľa veku dieťaťa
Výlučné dojčenie je pre dieťa ideálne v prvých šiestich mesiacoch života.
Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života bábätka.
Začiatkom 7. mesiaca sa do stravy začínajú pridávať prvé príkrmy, pričom sa aj naďalej pokračuje v dojčení.
Po šiestich mesiacoch by malo dostávať už aj prvé príkrmy.
„Dieťa by malo byť výhradne na materskom mlieku prvých šesť mesiacov a dojčené by malo byť aspoň do prvého roku, ak sa dá, aj do druhého roku života, prípadne i dlhšie,“ hovorí MUDr. Vicianová.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčiť aj do dvoch rokov.
Ak sa pýtate, či má dojčenie význam aj po prvom či dokonca druhom roku, možno na túto otázku odpovedať kladne.
V niektorých krajinách je zvykom, že matky dojčia svoje deti dlhšie, inde s dojčením mamičky končia často ešte pred prvým rokom života dieťatka.
Jednoducho, iný kraj, iný mrav.
Je však vždy len na vás a na rôznych okolnostiach, ako dlho dožičíte svojmu dieťatku materské mlieko.
| Obdobie | Odporúčanie |
|---|---|
| Prvých šesť mesiacov | Výlučné dojčenie |
| Od začiatku 7. mesiaca | Pridávanie prvých príkrmov a pokračovanie v dojčení |
| Prvý rok života | Dojčenie aspoň do prvého roku, ak sa dá, aj dlhšie |
| Druhý rok života | Pokračovanie v dojčení podľa potrieb matky a dieťaťa |
| Približne 3. až 5. rok života | Možné prirodzené samoodstavenie dieťaťa |
Je rok a dosť?
Veľa mamičiek je (aj vďaka radám detských lekárov) presvedčených, že po prvom roku už dieťa materské mlieko nepotrebuje a je teda zbytočné ho dojčiť.
Preto často vo veku dvanásť mesiacov mamičky svoje deti od dojčenia odstavujú.
Nie je to však vôbec nutné a ak sa na to necítite, alebo vás do toho netlačia nejaké vážne okolnosti, dojčite svoje dieťa naďalej.
Niektorí pediatri odporúčajú skončiť s dojčením vo veku okolo jedného roka aj preto, že dieťa by sa malo čoraz viac osamostatňovať a dojčenie mu v tom podľa nich prekáža.
Tento názor však tiež nie je správny a vedecky podložený.
Do roka väčšinou mamy s dojčením končia a do roka a pol je to už samozrejmosťou.
Keď hovoríme o dojčení, mali by sme hovoriť o dojčení v rokoch, nie v mesiacoch.
Ľudia patria medzi tie cicavce, ktoré sa o svoje potomstvo starajú veľmi dlho, veľmi dlho ich dojčia, veľmi dlho ich nosia a toto všetko je pre ich správny vývoj potrebné.
Dojčenie treba podporovať tak dlho, ako trvá.
Čo prináša dojčenie po prvom roku
Podľa mnohých výskumov je materské mlieko cenným zdrojom vápnika, tukov, bielkovín a vitamínov pre vaše dieťa aj po prvom roku.
Výskumy tiež ukazujú, že dojčenie detí starších ako jeden rok, má stále vysokú hodnotu aj z dôvodu posilňovania imunitného systému.
Ak dojčíte dlhodobo, robíte teda veľa pre imunitu svojho drobca.
Riziko alergií je taktiež u dlhodobo dojčených detí nižšie v porovnaní s tými, ktoré boli dojčené len krátko alebo vôbec.
Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity.
Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí.
Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa.
Niektoré štúdie ukazujú, že dojčené deti dokonca majú o niečo vyššie IQ ako nedojčené.
Podľa mnohých výskumov je pre ľudí prirodzené dojčiť dieťa niekoľko rokov.
Ak dieťa nedokrmujete umelým mliekom, samé sa odstaví väčšinou až po štvrtom roku života.
Je ale nelogické, aby dieťa potrebovalo kravské alebo umelé mlieko, ale ľudské by bolo pre neho zbytočné (alebo škodlivé!).
Dojčenie nie je iba výživa
Dojčenie nie je len o výžive, ale aj o vzájomnej blízkosti matky a dieťatka.
Pre dieťa sú chvíle dojčenia vzácne, pretože vtedy nielenže dostáva svoje obľúbené mliečko, ale je v blízkosti svojej matky, cíti sa uvoľnene a spokojne, je v bezpečí.
A takúto blízkosť si rado vychutná aj dieťa v predškolskom veku, nielen malé bábätko či batoľa.
Matka tiež prežíva hlboké pocity pri dojčení staršieho dieťatka.
Význam dojčenia z hľadiska výživy a vzájomnej emocionálnej väzby medzi matkou a dieťaťom sa stále zdôrazňuje.
Niekedy matky dojčia aj dlhšie ako dva roky a myslím, že v neskoršom období dojčenie zohráva veľkú úlohu hlavne v prehlbovaní vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom.
Je to unikátny vzťah.
Dieťa z neho môže profitovať vo svojom ďalšom živote z citového i sociálneho aspektu.
Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.
Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva.
Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené.
Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.
Výhody dojčenia pre matku
Dojčenie je dôležité aj pre ženu, po pôrode pomáha maternici rýchlejšie sa vrátiť do pôvodného stavu.
Vracia organizmu hormonálnu rovnováhu a významne podporuje citovú väzbu k dieťaťu.
Dojčenie zároveň prináša mnoho benefitov aj pre matku - urýchľuje popôrodné zotavenie, pomáha k redukcii váhy, napomáha k celkovej mentálnej vyrovnanosti (a to aj vďaka hormónu - oxytocínu, ktorý sa počas dojčenia uvoľňuje).
Dojčenie je pre matku zdravé.
Ženy by mali okrem iného dojčiť aj pre svoje zdravie.
Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka.
Dojčenie je tiež prevenciou pre rakovinu vaječníkov, maternice a endometria, chráni proti osteoporóze, znižuje potrebu inzulínu diabetičiek počas dojčenia, spravidla odďaľuje návrat plodnosti a na dlhú dobu potláča ovuláciu, dojčiace matky po pôrode spravidla ľahšie schudnú.
Mnohým zdravotným problémom, s ktorými ženy neskôr v živote bojujú, by sa dalo zabrániť dojčením.
Aj keď je dojčenie prírodný antikoncepčný prostriedok, nie je spoľahlivý.
Je nepravdepodobné, že bude účinný po dobu šiestich mesiacov alebo pokiaľ výhradne nedojčíte.
Je dlhé dojčenie škodlivé?
Niektorí lekári zastávajú názor, že materské mlieko po prvom roku dieťaťu už v podstate nič neprináša a je teda zbytočné dojčiť.
Na druhej strane sú však iní lekári a tiež mnohí svetoví odborníci, ktorí hovoria, že dojčenie má význam aj po prvom či dokonca druhom roku veku dieťaťa.
Psychologička PhDr. Anna Dvorská uvádza opačný názor: Som proti takejto dĺžke dojčenia.
Hrozí tu riziko prehnanej naviazanosti dieťaťa na matku.
Tu už nejde o dojčenie, ale o zlozvyk a veľkú citovú väzbu na matku.
Môže ísť aj o upokojovanie dieťaťa.
Neskôr sa to môže odzrkadliť v nesamostatnosti, úzkostiach a nízkej tolerančnej hranici.
Iný odborný názor však zdôrazňuje, že tesná blízkosť matky s malým dieťaťom počas prvých rokov života dieťaťa, keď ho matka dojčí a spí spolu s ním, naplní dieťaťu potrebu bezpečia a istoty, a tento pocit si so sebou ponesie celý život.
Osobne si myslím, že bude.
No závislosť trvá len počas obdobia dojčenia.
Preto ak mamičke nerobí problém dojčiť svojho drobca aj dlhšie, nemala by sa riadiť radami okolia, ale mala by dať na svoje vlastné pocity a rozhodnúť sa podľa seba.
Dojčenie počas choroby a v náročných situáciách
Materské mlieko je veľký dar prírody, ktorý je podľa mňa nenahraditeľný najmä v čase choroby, pretože malé dieťa nie je natoľko zrelé, aby spolupracovalo pri liečbe.
Nie je ľahké podať mu lieky, dostatok tekutín, uspať ho pri bolestiach, upokojiť napríklad v nemocnici, ale aj doma.
Pri častom vstávaní kvôli dojčeniu netreba nič pripravovať, netreba dieťa motivovať, aby sa dostatočne napilo a nehrozila dehydratácia.
Dojčenie ich navyše upokojilo, aj pri bolestiach pomohlo zaspať, utíšiť sa.
Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém.
Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj.
Dojčené deti trpia menej často hnačkami a bolesťami bruška.
Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou.
Normálne dojčiť v čase, keď som chorá, aj pri vysokej horúčke.
Dojčenie zároveň ochránilo dcéru od nakazenia sa.
Ak máte zdravotné problémy alebo užívate lieky, nevysadzujte liečbu bez konzultácie s lekárom a overte si jej vhodnosť pri dojčení.
Dojčenie a návrat do práce
Mnoho žien je v situácii, keď sa chcú vrátiť do zamestnania, študovať alebo cestovať, kým o dieťa sa stará niekto druhý.
Pokiaľ sa vraciate do práce, dojčenie môže byť skvelým spôsobom, ako si počas veľkej zmeny vo vašich životoch zachovať blízkosť.
Môžete pre dieťa odstriekavať mlieko v práci a ráno a večer si vyčleniť dojčenie ako príjemné okamžiky, ktoré budete prežívať spoločne.
Nie je problém, ak je dieťa počas dňa s niekým druhým - vie, že mlieko má iba od matky a že môže jesť aj iné jedlo.
Niekto v dojčení pokračuje dlho, no po prvom roku nedojčí v noci.
Prípadne dojčí len trikrát denne.
Aj to môže byť riešenie.
Večer neodchádzam na dlho, pretože je pre druhých ľudí ťažké vysvetľovať ospalému dieťaťu, ktoré sa zobudí v noci, že nemôže mať mlieko.
Toto je naozaj obmedzenie.
Dojčenie staršieho dieťaťa je iné ako dojčenie trojmesačného bábätka.
Keď som dojčenie staršieho syna po jeho druhom roku začala pomaly znižovať, v noci som dojčila ďalej bez obmedzení.
Bola to pre mňa príjemnejšia a nenásilná cesta, pretože cez deň sa ľahko niečím zabavil, no v noci by bolo pre mňa ťažké vysvetľovať mu, že mlieko piť nemôže.
Keď som obmedzila denné dojčenie, onedlho sa prestal zobúdzať v noci.
Postupne som dojčila trikrát denne a počas posledného mesiaca syn pil len ráno, hneď po prebudení.
Ako často dojčiť novorodenca
Novorodenci potrebujú časté dojčenie - až každé dve či tri hodiny - a v prvých dňoch niekedy ešte častejšie.
Materské mlieko sa veľmi rýchlo trávi a ich žalúdky sú ešte veľmi malé, takže najlepší režim sa dá zhrnúť slovami „trochu a každú chvíľu“.
Pri dojčení sa snažte čo najpozornejšie sledovať dieťa a nehľadieť na čas a čoskoro si sama všimnete znaky, že je dieťa hladné a určité pravidelnosti, ktoré sú s tým spojené.
Pamätajte si ale, že každá takáto pravidelnosť je len krátkodobá.
Keď bude dieťa prechádzať rôznymi fázami skokového rastu, bude sa jeho chuť k jedlu - a teda aj potreba dojčenia - meniť.
Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.
Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci.
Ideálne je dieťatko začať dojčiť už pri prvých príznakoch hladu - mľaská, otvára ústa, olizuje sa, prikladá si ruku k ústam alebo ju cmúľa, točí hlavičkou či vyplazuje jazyk.
Ak je dieťatko už nepokojné a plače, ťažko sa začína dojčiť.
Nočné dojčenie je obzvlášť v prvých týždňoch života veľmi dôležité, pretože tvorí základ výživových požiadaviek dieťaťa a aj má vplyv na množstvo vášho mlieka.
Čím viac ale budete dojčiť, tým viac mlieka si bude telo vytvárať a čoskoro zistíte, že sa vaše telo dokáže prispôsobiť princípu dopytu a ponuky a množstvo mlieka sa prispôsobuje potrebám dieťaťa.
Tvorba mlieka a správne prisatie
Materské mlieko sa v mliečnych žľazách začína tvoriť oveľa skôr, ako sa dieťa narodí - a to už od 16. týždňa tehotenstva.
Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia.
Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek).
Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky.
Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť.
Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka.
To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka.
Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky.
Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca.
Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec, pričom bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu.
Dôležité pre úspešné dojčenie je aj správne prisatie dieťatka - dieťatko by nemalo držať len bradavku, ale malo by sa prisať aj na dvorec bradavky.
Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku.
Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia.
Do väčšiny problémov s dojčením vstupuje technika prisatia, poloha dieťaťa a frekvencia dojčenia.
Vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčení a jeho rýchlemu ukončeniu.
Ak dieťa plne dojčíte, nemalo by poznať cumeľ.
Technika sania z cumľa a z prsníka je rozdielna.
Praktické ťažkosti pri dojčení
Nočné prebúdzanie na dojčenie je pre vás isto náročné, preto je potrebné spať v tomto období vo chvíli, kedy spí vaše dieťa.
Potrebujete veľa odpočinku pre to, aby sa tvorba vášho mlieka ustálila.
Ak máte pocit, že je nutné vo chvíľach spánku dieťaťa urobiť domáce práce, požiadajte niekoho o pomoc alebo si ich nevšímajte.
Ďaleko dôležitejšie ako uprataný byt a uvarená večera je teraz to, čo robíte pre svoje dieťa.
Ak vás dojčenie zaťažuje a tešíte sa už len na to, kedy s tým skončíte, určite nie ste jediná.
Dlhodobé dojčenie určite nevyhovuje každému a hoci vo svete ho praktikujú celé národy, naša kultúra mu príliš nepraje.
Netvrdím, že ma časté dojčenie niekedy neobťažuje.
Sú obdobia, keď sa deti budia veľmi často a je to náročnejšie, ale netrvajú večne.
Po prerezaní zúbkov alebo ubezpečovaní sa, že som stále s nimi, sa to opäť ustáli na menej budení.
Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy).
Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť.
Ak je prsník zdurený a tvrdý, dieťa sa naň nevie prisať - čo ešte viac zhoršuje daný stav.
Ak sú prsia naliate, treba nadbytočné mlieko odsať alebo odstriekať, kým nenastane úľava.
Ďalšou z možných komplikácií sú rany na bradavkách - tzv. ragády.
Tie vznikajú najmä z dôvodu, že tkanivo bradavky nie je zvyknuté na pravidelné a dlhodobé satie alebo bábätko nemá správnu polohu pri dojčení.
V prípade vzniku rán na bradavkách sa zvyknú používať napr. prípravky s lanolínom na urýchlenie hojenia.
Na ochranu bradaviek namáhaných dojčením je možné použiť aj prípravky s obsahom panthenolu.
Prsné bradavky je dobré umývať len čistou vodou, bez použitia mydla.
Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia.
Myslím si, že takmer všetky problémy spojené s dojčením sa dajú riešiť, pokiaľ sú k dispozícii pravdivé informácie.
Žena môže zatelefonovať alebo objednať si návštevu laktačnej poradkyne.
Ak niekto nemá špecifické zdravotné problémy a nastane s dojčením nejaký problém, je maximálna pravdepodobnosť, že sa dá riešiť.
Strava a pitný režim dojčiacej matky
Za normálnych okolností platia pre dojčiace matky rovnaké pravidlá v stravovaní a v pitnom režime ako pre všetkých ostatných ľudí.
Žiadne paušálne obmedzenia nie sú odôvodnené.
Počas dojčenia sa odporúča konzumovať zdravú a vyváženú stravu s dostatočným obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, celozrnných potravín a zdravých tukov.
Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim.
Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny.
Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí.
Nefajčite, nepite alkoholické nápoje.
Všetko, čo počas dojčenia prijmete do svojho tela, ovplyvní zloženie materského mlieka.
Pozor si treba dávať aj pri rôznych druhoch liekov, liečiv či výživových doplnkov.
Ak vám je predpísaná akákoľvek liečba - nevynechávajte užívanie liekov bez konzultácie s vaším ošetrujúcim lekárom.
Postupné odstavovanie dieťaťa
Odstavenie je proces, kedy matka prestane dieťa dojčiť svojim materským mliekom.
V ideálnom prípade je prvým krokom k odstaveniu dieťaťa zavedenie doplnkových potravín, ktoré sa podávajú spoločne s materským mliekom asi od šiesteho mesiaca.
Spočiatku však tuhá strava iba materské mlieko dopĺňa, ale postupne ho bude nahrádzať.
Hneď, ako začne dieťa okolo šiesteho mesiaca jesť pevnú stravu, zistíte, že sa bude prirodzene a postupne znižovať počet denných dojčení.
Nech už sa rozhodnete začať s odstavovaním dieťaťa kedykoľvek, najlepšie je to robiť postupne.
Náhle ukončenie dojčenia by vás mohlo vystaviť riziku hromadenia mlieka v prsníku, upchatie mliekovodu alebo mastitídy, a tiež by to bola náhla prudká zmena pre tráviaci a imunitný systém dieťaťa.
Prsia si budú musieť zvyknúť na to, že produkujú menej mlieka a tak si pravdepodobne všimnete, že máte pocit, že sú plnšie a citlivejšie.
Hneď, ako si telo na nový režim zvykne - obvykle po niekoľkých dňoch - každý deň vynechajte jedno ďalšie dojčenie.
Niektoré mamičky ponúkajú miesto dojčenia pitie a desiatu, a tak sa stále udržujú pocit blízkosti.
Môžete tiež zmeniť svoju každodennú rutinu, hrať s dieťaťom jeho obľúbenú hru alebo sa môžete s dieťaťom vy alebo váš partner pomaznať.
Niektorým deťom bude trvať dlhšie, pokiaľ si na zmenu zvyknú, ale časom sa všetko zjednoduší.
Pokiaľ sa rozhodnete, že koniec dojčenia necháte na rozhodnutí dieťaťa, proces odstavenia bude pravdepodobne pomalý a postupný.
Vaše telo by malo mať dostatok času sa prispôsobiť, takže je nepravdepodobné, že budete zažívať nepríjemné pocity.
Keď dieťa postupne stráca záujem o dojčenie, môže sa stať, že cez deň začne uprednostňovať jedlo, hru a iné aktivity, zatiaľ čo dojčenie zostane už len ráno, večer alebo v noci.
Jedného dňa môže dieťa jednoducho zistiť, že je na dojčenie príliš unavené.
Rozhodnutie patrí matke a dieťaťu
Odstavenie od dojčenia by teda malo prísť vtedy, keď sú matka i dieťa na túto chvíľu pripravení.
Ak si tieto chvíľky s vaším drobcom vychutnávate, potom sa ich nevzdávajte len preto, že „sa to tak u nás zvyčajne robí“, alebo že vám doktor odporučil dieťa odstaviť skôr, než bude na dojčení príliš závislé.
Je to vaše dieťa, vaše dojčenie a preto aj čas odstavenia si musíte určiť sama.
Mnohé mamičky zbytočne skoro odstavili svoje deti, a to len preto, že sa to tak odporúča, alebo že sa cítili „čudne“, ak dojčili svoje dvoj- či trojročné dieťa.
Každý sa má možnosť rozhodnúť sa podľa seba.
Záverom by však bolo vhodné dodať, že aj keď sa dojčeniu v poslednom období venuje obrovská pozornosť a podpora, je rozhodnutie, či dojčiť, alebo nedojčiť, výlučne na mamičke.
Mnohé mamičky nemôžu dojčiť z rôznych zdravotných dôvodov alebo z osobných dôvodov.
V takom prípade by však nemali byť odsudzované a ani ony samy by sa nemali za to viniť.