Dojčenie a trávenie novorodenca

Materské mlieko je ľahko stráviteľné pre dieťa a jeho ešte nedostatočne vyvinutý tráviaci trakt.

Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém. Materské mlieko obsahuje v tom správnom pomere všetky potrebné látky tak, aby bol zabezpečený optimálny telesný aj duševný vývoj dieťaťa. Dojčené deti trpia menej často hnačkami a bolesťami bruška. Dojčením sa dieťa dokáže upokojiť, čo má pozitívny vplyv na jeho nervovú sústavu, zároveň si vytvára pevnejšie puto so svojou matkou.

Dojčenie nie je iba fyzickým procesom, ale tiež silne ovplyvňuje psychiku matky i dieťaťa a má významný vplyv na vzťah medzi nimi. Pri dojčení neuspokojujeme iba hlad a smäd, ale pomáhame dieťaťu prekonať bolesť, nepríjemné pocity a uspokojiť potrebu lásky.

Prečo je materské mlieko vhodné pre trávenie novorodenca

Materské mlieko je prirodzený a optimálny spôsob výživy novorodencov a malých detí, ktorý zaisťuje nielen prísun potrebných živín, ale tiež posilňuje imunitný systém dieťaťa a vytvára pevný emocionálny vzťah medzi matkou a dieťaťom.

Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava. Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.

Materské mlieko obsahuje veľké množstvo protilátok, čím prispieva k tvorbe imunity. Zároveň, keďže sa matka aj dieťa vyskytujú v rovnakom prostredí, telo matky produkuje aj špecifické protilátky proti daným patogénom v prostredí.

Prvé mlieko, ktoré novorodenec dostáva po pôrode, sa nazýva kolostrum. Toto husté, žltkasté mlieko je veľmi bohaté na proteíny, protilátky a ďalšie imunitné faktory, ktoré chránia dieťa pred infekciami.

Kolostrum je žltkastej farby a obsahuje vysoký podiel protilátok, má aj vyšší obsah bielkovín, minerálov a vitamínov rozpustných v tukoch, ako sú vitamíny A, E a K. Toto prvotné materské mlieko poskytuje dieťaťu dôležitú imunitnú ochranu, najmä keď sa po prvýkrát stretáva s mikroorganizmami z prostredia.

Počas prvých dní po pôrode sa u mamičky tvorí kolostrum - prvé mlieko, ktoré je pre novorodenca mimoriadne dôležité. Toto husté žltkasté mlieko obsahuje unikátny koktail bielkovín, vitamínov, minerálov a protilátok. Dodáva dieťaťu nielen energiu, ale predstavuje aj ochranu proti baktériám a vírusom. Pomáha bábätku pri dozrievaní tráviaceho systému a podporuje imunitu. Dokonca pomáha odstrániť prvú stolicu, tzv. smolku, čím znižuje riziko novorodeneckej žltačky.

Po pôrode sa počas prvých 2 až 3 dní vytvára kolostrum (mledzivo), v množstve približne 40 - 50 ml - to je však pre novorodenca úplne dostačujúce.

V prvých dňoch po pôrode produkujú prsia tzv. kolostrum, čo je hustá, žltkastá tekutina bohatá na protilátky a živiny. Mnoho matiek sa obáva, že malé množstvo kolostra nie je dostatočné, ale treba si uvedomiť, že žalúdok novorodenca je v prvých dňoch veľmi malý a nepotrebuje veľké objemy mlieka.

Malý žalúdok a postupné zvyšovanie množstva mlieka

Novorodenec má prirodzene veľmi malý žalúdok, ktorý dokáže prijať len 20 ml (približne 4 čajové lyžičky) tekutiny naraz. Preto je úplne normálne, že vaše bábätko je často hladné a smädné.

Žalúdok novorodenca je po narodení malý a kolostrum je ideálne v množstve aj kvalite. Dieťa sa len učí prijímať a spracovávať potravu, postupne si rozťahuje žalúdok a trávi viac a viac mlieka.

Nezabúdajte, že tieto hodnoty sú len orientačné - každé bábätko je iné. Dôležité je, že kojenie vyžaduje často, je spokojné a dobre priberá.

O niečo neskôr, medzi 2. a 4. dňom po pôrode, začne vaše telo produkovať viac mlieka, aby uspokojilo potreby rastúceho dieťatka.

Na začiatku si vytvoríte iba malé množstvo materského mlieka, pretože hormonálne zmeny, ktoré produkciu mlieka spúšťajú, sa dejú pomaly a končí ešte len druhý až štvrtý deň. Preto máte možno obavy, že vaše dieťatko nemá dostatok mlieka, ale keďže je na začiatku jeho žalúdok veľmi malý a často sa kŕmi, nie je to žiadny problém.

Dojčenie na požiadanie podporuje trávenie aj tvorbu mlieka

Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.

Dojčenie podľa potrieb dieťaťa je najefektívnejšie - dieťa nie je frustrované, pretože aktívne reagujeme na jeho potreby. A pretože hlavným hormónom pre udržanie tvorby materského mlieka je prolaktín - efektívne satie dieťaťa podporuje a udržiava laktáciu.

Pravidelné dojčenie znižuje tlak v mliečnych kanálikoch a zvyšuje produkciu mlieka. Produkcia mlieka sa prispôsobuje potrebám dieťaťa.

Zvyčajne je to každé dve až tri hodiny, a to aj v noci. Tento prístup sa nazýva „responzívne kŕmenie“ (alebo „kŕmenie na požiadanie“) a je to dôležité nielen pre zabezpečenie výživy a hydratácie dieťatka, ale aj samotnú tvorbu materského mlieka.

V prvých 48 hodinách však môže byť kŕmenie častejšie, aj každú hodinu, pretože jeho žalúdok je ešte príliš malý na to, aby udržal väčšie množstvo materského mlieka.

Experti na laktáciu odporúčajú, aby novorodenec pil aspoň 8 až 12-krát denne počas prvých týždňov života.

V prvých dňoch po narodení sa bábätko bude chcieť dojčiť veľmi často, možno aj každých 30 minút. Namiesto sledovania času je však dôležité, aby ste sa sústredili na to, či je bábätko spokojné a nasýtené.

V prvom týždni po narodení bude dieťa vyžadovať mlieko aspoň každé dve až tri hodiny (možno aj viac!) po celý deň aj noc.

Materské mlieko je ľahko stráviteľné, takže sa deti potrebujú dojčiť častejšie ako deti kŕmené formulou. Je úplne normálne, ak je dieťa spočiatku dojčené opakovane a často, aj niekoľkokrát v priebehu 1-2 hodín. Tento stav sa volá „cluster feeding“ a je prirodzeným prejavom v správaní dieťaťa. Zabezpečuje mu výživu a dostatočné množstvo materského mlieka.

Častejšie pitie zabraňuje tomu, aby sa dieťa mliekom zahlcovalo, čo sa stáva vtedy, keď sú prsia po dlhej prestávke medzi dojčeniami napäté. Dieťa potom nedokáže silný prúd mlieka prehĺtať až vracia.

Ako spoznať hlad novorodenca

Je úplne normálne, že vaše bábätko je často hladné a smädné. Novorodenec vie dať najavo, že je pripravený na dojčenie, ešte predtým, ako začne plakať.

• Pohyb očí pod viečkami - bábätko môže pohybovať očami, aj keď má viečka zatvorené, čo je znak, že sa začína prebúdzať a hľadá prsník.
• Rúčky pri tvári - keď dieťatko dvíha ruky k tvári alebo si ich cmúľa, znamená to, že sa chce nakojiť.
• Pohyb úst - môže začať otvárať ústa, akoby sa chystalo začať piť.
• Mrnčanie - dieťatko môže začať jemne mrnčať, čo naznačuje, že je hladné a vyžaduje kojenie.
• Napätie tela a úst - keď je novorodenec hladný, môže začať rýchlejšie dýchať alebo vydávať jemné mrmlanie.
• Vyplazovanie jazyka, oblizovanie pery, rýchly pohyb očných buliev, cmukanie, oblizovanie a cmúľanie rúk.
• Zvýšené pohyby okolo úst, strečing tela, hniezdenie sa a naťahovanie.

Ideálne je dieťatko začať dojčiť už pri prvých príznakoch hladu - mľaská, otvára ústa, olizuje sa, prikladá si ruku k ústam alebo ju cmúľa, točí hlavičkou či vyplazuje jazyk.

Čím skôr si dieťa privinieme k sebe a nakŕmime, tým je to lepšie. Vyhneme sa tak jeho nervozite a frustrácii.

Plač je neskorý signál - ak dieťatko začne plakať, je už naozaj hladné, ale v tomto momente je pre neho ťažšie sa správne prisať.

Ak má však dieťa záchvat plaču, len veľmi ťažko sa dokáže prisať na prsník. Pri plači má novorodenec jazyk v ústach hore na podnebí. Nedokáže sa teda prisať k prsníku. Preto ho sa ho pokúsime najskôr upokojiť až potom ho priložíme k prsníku.

Prvé dojčenie a kontakt koža na kožu

Dojčenie by sa malo začať čo najskôr po pôrode, ideálne počas prvej hodiny.

Hneď po pôrode sa dieťa priloží na prsník mamičke, cíti teplo, dotyk matkinho tela, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas, jeho ústočká nájdu miesto, z ktorého môžu sať.

To všetko mu uľahčí uvolnenie napätia a traumy z pôrodu. Tvár matky je pri dojčení v takej vzdialenosti, na ktorú novorodenec dokáže zaostriť svoj zrak.

Pre ideálny nástup laktácie je dôležitý kontakt koža na kožu. Častým kontaktom, dotykmi, hladkaním, ovoniavaním a bozkami podporujeme nielen vzájomný vzťah, ale aj tvorbu oxytocínu - hormónu, ktorý uvoľňuje mlieko z prsníkov.

Kontakt „koža na kožu“ nie je len krásny okamih. Je to dôležitý krok na rozbehnutie dojčenia. Pomáha bábätku cítiť sa bezpečne, podporuje rozvoj sacieho reflexu, u mamy podporuje tvorbu materského mlieka a produkciu oxytocínu - hormónu lásky.

Novorodenec sa nemusí ihneď po narodení prisať na prsník, preto prvé chvíle počas bondingu môžu využiť na to, aby si spoločne oddýchli, spoznali sa, dojčenie môže prísť na rad neskôr.

Inštinktívne správanie novorodenca po pôrode

Intuitívne dojčenie začína už krátko po pôrode. Pri zdravom novorodencovi vieme pozorovať inštinktívne správanie už počas jeho prvej hodiny života. Nastáva totiž najmä pri kontakte koža na kožu.

1. Ako prvé po pôrode počujeme popôrodný plač, kedy sa dieťa nedostatkom kyslíka a chladom prvý krát nadýchne a z pľúcnych mechúrikov vytlačí tekutinu.
2. Relax, ktorý nastáva ihneď po skončení prvého plaču, sprevádza upokojenie dieťa.
3. Prebudenie začína prvým otvorením očí, pohnutím úst a pohybmi rúk a pliec.
4. Jeho aktivita sa začína zvyšovať, pohybuje telom, prstami, zdvíha hlavu a už má dlhšie otvorené oči.
5. Následne nastáva oddych. Ten môže nastať kedykoľvek medzi jednotlivými fázami.
6. Novorodenec sa na tele matky začne plaziť. Sú to pohyby, ktoré ho posúvajú bližšie k bradavke a dvorcu.
7. Zoznamovanie prebieha, akonáhle sa dostane k dvorcu. Začne ho olizovať, ochutná kolostrum, pohybuje ústami okolo bradavky a dvorca.
8. Satie a tzv. samoprisatie nastáva po krátkej chvíli. Dieťa sa dojčí, koľko potrebuje.
9. Spánok prichádza zhruba po 1,5 až 2 hodinách po narodení.

K efektívnemu dojčeniu prispievame tak, že využijeme čas na dojčenie už počas prvého bondingu. Najsilnejší sací reflex má novorodenec do prvej pol hodiny po pôrode.

Správne prisatie je dôležité aj pre trávenie

Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka. To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka.

Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca. Dieťa by nemalo držať len bradavku, ale malo by sa prisať aj na dvorec bradavky.

Pri správnom prisatí dieťa obklopí ústami nielen bradavku, ale aj časť dvorca, čo umožňuje efektívne sanie.

Bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa. Treba, aby zachytilo väčšiu časť bradavky a dvorca, aby začalo intenzívne sať, nie iba konček bradavky.

Bábätko má na rozhraní tvrdého a mäkkého podnebia citlivý sací bod, kde sa má dotknúť bradavka. Bradavka by mala byť v strede úst, smerovať k podnebiu.

Najdôležitejšie je, aby dieťa pri kojení ležalo a malo hlavičku, krk a telo v jednej línii - to umožňuje správne prisatie.

Uistite sa, že bábätko má dostatočne otvorené ústa - jeho brada by sa mala dotýkať prsníka, pričom jazyk bude pri prsníku.

Ústa by mali byť otvorené tak, že pod spodnou perou by mala byť viditeľná väčšia časť dvorca, tmavšej pokožky okolo bradavky, ako nad hornou perou.

Sledujte líca dieťaťa - počas kojenia by mali byť líca dieťaťa plné a zaoblené, čo naznačuje správne prisatie a efektívne kŕmenie.

Pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha. Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník.

Najdôležitejšie je, aby dieťa pri kojení ležalo a malo hlavičku, krk a telo v jednej línii - to umožňuje správne prisatie.

Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku. Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia.

Dojčenie treba začať správnym priložením dieťaťa k prsníku čo najskôr po pôrode tak, aby ústočkami uchopilo nielen bradavku ale aj dvorec.

Polohy vhodné na dojčenie novorodenca

Nemenej dôležité je to, v akej polohe dieťatko kojíte, pretože to ovplyvňuje nielen správny záchyt bradavky, ale aj efektivitu dojčenia a pohodlie pre vás aj bábätko. Nesprávna poloha môže spôsobiť bolesti, problémy s tvorbou mlieka a znížiť celkovú účinnosť kojenia.

Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie. Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát.

Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom.

Kolíska

Je jednou z najbežnejších polôh pri dojčení.

• Dieťa si uložte k prsníku, z ktorého ho budete kojiť, tak aby bolo celé telo otočené k vám.
• Hlavičku jemne oprite do ohybu vášho lakťa - mala by byť dobre podopretá a v úrovni prsníka.
• Druhou rukou si zo spodnej strany podoprite prsník, aby ste mu uľahčili prisatie.
• Priložte dieťa k prsníku tak, aby malo v ústach nielen bradavku, ale aj čo najväčšiu časť dvorca.
• Uistite sa, že hlavička dieťaťa je v jednej línii s jeho telom - nemala by byť vykrútená nabok, pretože by sa mu mohlo ťažšie prehĺtať.

Skrížená kolíska

Ide o jednu z najodporúčanejších polôh pri dojčení novorodencov, pretože vám umožňuje mať väčšiu kontrolu nad hlavou bábätka.

• Pohodlne sa usaďte, najlepšie na stoličku alebo do kresla s opierkami.
• Položte si bábätko bruškom k sebe.
• Ak dojčíte z pravého prsníka, držte bábätko ľavou rukou a naopak.
• Tou rukou, ktorou ho držíte, mu zároveň jemne podopierajte hlavičku zozadu.
• Druhou rukou si podoprite prsník zospodu.
• Pomaly priložte dieťa k prsníku. Nech má v ústočkách aj väčšinu dvorca, nielen bradavku.

Nepredkláňajte sa, nenakláňajte sa k dieťaťu - priložte bábätko k prsníku, nie naopak.

Uvoľnená alebo polosediaca poloha

Uvoľnená alebo ležiaca poloha pri dojčení je obľúbená najmä u novorodencov, pretože im dáva priestor prirodzene sa prisať a využíva ich inštinkty.

• Ľahnite si alebo sa pohodlne nakloňte dozadu a podložte si chrbát vankúšmi.
• Položte bábätko na svoje bruško - tak, aby ležalo bruškom na vás, telíčko a hlavičku jemne podopierajte.
• Dieťa sa začne prirodzene hýbať a „hľadať“ bradavku - je to jeho reflex.
• Keď nájde bradavku, netlačte ho - väčšina bábätiek sa dokáže prisať sama, využívajúc gravitáciu.

Táto poloha je tiež skvelá pre udržanie kontaktu „koža na kožu“ alebo pre upokojenie bábätka.

Poloha na boku v ľahu

Poloha na boku v ľahu je ideálna najmä v noci alebo keď si potrebujete počas kojenia oddýchnuť. Je pohodlná pre mamičku aj bábätko, najmä po pôrode alebo po cisárskom reze, keď je dôležité vyhnúť sa tlaku na brucho.

• Ľahnite si na bok a podložte si hlavu a chrbát vankúšmi pre väčšie pohodlie.
• Bábätko si položte tiež na bok - bruškom k vám, tvárou k prsníku.
• Jednou rukou dieťa jemne podopierajte, druhou uchopte prsník a bradavkou sa dotknite jeho pier.
• Keď sa dieťa prisaje, môžete si podoprieť hlavu jednou rukou a druhou udržiavať bábätko blízko tela.

Futbalová poloha

Nazýva sa aj poloha pod pazuchou a je skvelá najmä po cisárskom reze, alebo vhodná aj pri kojení dvojčiat. Ocenia ju aj mamičky s väčšími prsiami alebo plochými bradavkami.

• Položte si bábätko vedľa seba pod pazuchu, bruškom k vám - ako keby ste držali „futbalovú loptu“.
• Rukou na tej istej strane si jemne podoprite jeho hlavičku tak, aby bola vo výške vašej bradavky.
• Jeho chrbátik vám bude ležať na predlaktí.
• Druhou rukou si pridržte prsník zospodu a jemne sa dotknite bradavkou pier dieťatka.
• Keď otvorí ústa dokorán, priložte ho k prsníku.
• Prisatie by malo byť hlboké - nielen bradavka, ale aj väčšia časť dvorca.
• Skontrolujte, či brada bábätka nie je pritlačená k hrudníku - malo by mať priestor, aby mohlo dobre prehĺtať.

Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz.

Keď budete skúšať rôzne polohy na dojčenie, riaďte sa tým, čo vám obom najviac vyhovuje. Sledujte, či sa dieťatko dobre prisáva, pokojne pije a či sa obaja cítite pohodlne.

Ako zistíte, že novorodenec prijal dostatok mlieka

Je úplne prirodzené, že ako mamička máte obavy, či je vaše bábätko dostatočne sýte a dobre sa napilo.

• Kojenie vyžaduje často - zvyčajne 8 až 12-krát za 24 hodín.
• Počujete a vidíte prehĺtanie, najmä po pár minútach od začiatku sania.
• Po dojčení je dieťatko uvoľnené, pokojné, niekedy zaspí alebo sa spokojne pozerá okolo seba.
• Priberá na váhe - je normálne, že prvý týždeň po narodení novorodenec mierne schudne, ale do 10. až 14. dňa by sa mal vrátiť na svoju pôrodnú hmotnosť.

Väčšina novorodencov potrebuje na kojenie 10 až 45 minút, ale každé dieťa je iné.

Dieťa by malo zostať na prsníku v ideálnom prípade, kým ho nepustí. Až potom mu ponúkneme druhý prsník.

Ak dieťatko prestane sať alebo pokojne zaspí, zvyčajne to znamená, že je nasýtené. Ak však opäť prejaví hlad, môžete mu prsník bez obáv ponúknuť.

Niektorým novorodencom postačí jeden prsník, iné sa dojčia z obidvoch, dokonca ich aj 2x vystriedajú. Postupne si so svojím dieťaťom vytvoríme rytmus a dĺžku dojčenia podľa toho, ako bude vyhovovať obidvom.

Predné a zadné mlieko

V prvých dňoch pri rozvoji tvorby mlieka je vhodné dojčiť z oboch prsníkov a zvyšok mlieka dôsledne odstriekať, aby sa tvorilo ďalšie a nehromadilo sa v prsníkoch.

Dojčenie striedavo, vždy iba z jedného prsníka sa odporúča neskôr, aby dieťatko dostalo nielen predné ale i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie.

Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník.

Prvé dni dojčíme z oboch prsníkov vždy, keď na dieťati spozorujeme prvé prejavy hladu. Podporuje to tvorbu materského mlieka a dieťa má čas a priestor si medzi prsníkmi odgrgnúť.

Na tretí či piaty deň môžeme už pozorovať väčšie množstvo mlieka, a ak dieťaťu jeden prsník stačil, môžeme použiť druhý prsník až na ďalšie dojčenie.

Zároveň môžeme počas dojčenia jemne stláčať prsník, čím dieťaťu pomáhame rýchlejšie sa napiť a zvyšujeme obsah tukov v materskom mlieku.

Tráviace ťažkosti, grganie a silný tok mlieka

Bolí vaše dieťatko bruško?

Ak má dieťa bolesti bruška, plynatosť alebo plače, nemusí to automaticky znamenať, že príčinou je konkrétna potravina, ktorú matka zjedla.

Napriek tomu, že v spoločnosti sa často obviňujú matky, že ich bábätko plače alebo ho „bolí bruško“ pre niečo, čo matka zjedla, pre takéto obviňovanie neexistujú žiadne vedecké dôkazy.

V materskom mlieku sa nenachádzajú potraviny, ktoré zjeme. Jednotlivé látky sa dostávajú do krvi už ako enzýmami rozložené na základné stavebné kamene a aj tie sa vstrebávajú rozdielnym spôsobom, rozdielnou rýchlosťou.

Črevné plyny sa nedostanú do materského mlieka. Materské mlieko sa tvorí z krvi.

Ak matka pije bublinkový nápoj, bábätko nepije „bublinkové mlieko“.

Ph krvi sa nezníži preto, že matka zje citrón.

Dieťa môže mať tráviace ťažkosti aj vtedy, keď je tok mlieka príliš silný. Vďaka tomu úniku môže vaše dieťa kašľať a prskať, pri zdvíhaní od dojčenia aj zvracať a môže ho bolieť bruško alebo môže mať prudkú, spenenú nazelenalú stolicu.

Pri dojčení vyskúšajte vzpriamenú polohu, dieťa môže lepšie riadiť tok mlieka, alebo použite polohu kolísky: držte dieťa cez ramená a uistite sa, že je hlava dieťaťa mierne naklonená dozadu a je vo vašom zápästí.

Buďte jemná a trpezlivá. Nechajte dieťa odpočívať a tráviť mlieko a to ako počas kojenia, tak po ňom.

Pokiaľ by ste s dieťaťom veľa alebo príliš rýchlo hýbali, môže mu byť zle.

Strava a pitný režim dojčiacej matky

Matka má počas dojčenia dodržiavať zásady správnej a primeranej výživy a pitný režim. Veľký význam má dostatočný príjem bielkovín, kalcia (vápnika), železa a vitamínov.

Mimoriadne dôležitý je dostatočný prívod vitamínov zo skupiny B (droždie, celozrný chlieb, orechy, zelenina, mlieko, ovocie a ich jadrá, syr, ryby, vajíčka, vnútornosti).

Pestrá strava najlepšie zabezpečí dieťaťu potrebné živiny. Odporúčanie „jesť za dvoch“ dnes neplatí.

Počas dojčenia sa odporúča konzumovať zdravú a vyváženú stravu s dostatočným obsahom čerstvej zeleniny a ovocia, celozrnných potravín a zdravých tukov, napríklad orechov, avokáda a niektorých druhov rýb, ktoré dodajú vám, ale aj dieťatku všetky potrebné vitamíny a minerály.

Určite je vhodné sa vyhýbať vysokospracovaným potravinám (polotovarom), ktoré obsahujú aj vysoké množstvá sacharidov a tukov.

Jedálniček počas kojenia by mal byť vyvážený a pestrý, no nemusíte sa zbytočne obmedzovať. Nemusíte preventívne vylučovať potenciálne alergizujúce potraviny (ako orechy či vajcia) ani strukoviny, pokiaľ sama nemáte alergiu alebo problém s konkrétnou potravinou.

Stravujte sa normálne a až v prípade, že by sa u dieťaťa objavili problémy (nadmerná plynatosť, nespokojnosť, vyrážky), začnite sledovať a prípadne upravovať svoju stravu.

Všetky kultúry majú určité zoznamy jedál, ktoré ak sa pre jednotlivé krajiny porovnajú, tak si navzájom odporujú.

Štúdie ukazujú, že obmedzenia jedálnička dojčiacich matiek vedú k zníženiu kvality života matiek a tiež k zníženiu dĺžky dojčenia.

Nie je rozumné odporúčať, aby sa všetky dojčiace matky vyhýbali určitým potravinám.

Nefajčite, nepite alkoholické nápoje. Snažte sa jesť ľahko stráviteľnú potravu, myslite na to, že čo môže uškodiť vám, uškodí aj vášmu dojčenému dieťaťu.

Vyhýbajte sa mastným prepečeným mäsám, potravinám, ktoré nafukujú a ktoré preháňajú alebo sú silno korenené.

Niektoré druhy potravín môžu u dieťatka vyvolať alergickú reakciu, preto je vhodné pri príznakoch alergie vynechať alergizujúce potraviny a sledovať reakciu dieťatka.

Počas dojčenia treba zvýšiť jeho množstvo až trojnásobne.

Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka. Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok, pravidelne v menších množstvách.

Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka.

Dostatočný pitný režim je pre dojčiace matky úplne zásadný. Dehydratácia môže viesť k zníženej produkcii mlieka a celkovému vyčerpaniu.

Ak matka potrebuje lieky, je dôležité skontrolovať ich bezpečnosť počas dojčenia. Ak vám je predpísaná akákoľvek liečba - nevynechávajte užívanie liekov bez konzultácie s vaším ošetrujúcim lekárom.

Kedy novorodenec nepotrebuje inú tekutinu

Prvé dva až štyri dni po pôrode nepotrebuje novorodenec vodu, ani inú tekutinu, kým sa matke nezačne vytvárať mlieko, stačí ho často prikladať na prsník.

Malé množstvo kolostra zodpovedá malému žalúdku novorodenca. Mlieko sa postupne zvyšuje a telo sa automaticky prispôsobuje jeho potrebám.

Naliate prsníky, zadržiavanie mlieka a mastitída

Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy).

Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť.

Ak sú prsia naliate, treba nadbytočné mlieko odsať alebo odstriekať, kým nenastane úľava.

Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia. Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie, nepravidelné dojčenie a tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka.

Jedným z najčastejších problémov, s ktorým sa matky stretávajú, sú bolestivé alebo popraskané bradavky.

Mastitída je bolestivý zápal prsníka, ktorý vzniká, keď je mlieko zadržiavané v mliečnych kanálikoch, čo spôsobuje infekciu.

Dojčite čo najčastejšie, aby ste udržali mliečny tok.

Niektoré ženy majú prsia veľmi tvrdé alebo citlivé až bolestivé - čomu hovoríme hromadenie mlieka v prsníku. Takéto prsníky sú tiež vďaka tomu, čo sa deje vo vnútri, pomerne teplé.

Na začiatku, kedy sa začína dieťatko dojčiť a telo matky ešte „nevie“, koľko mlieka je potrebné vyprodukovať, sa môžu objaviť zdurené, naliate prsníky.

Ak je prsník zdurený a tvrdý, dieťa sa naň nevie prisať - čo ešte viac zhoršuje daný stav.

Niekedy sa stane, že sa produkcia mlieka fakt rozbehne. Prvých niekoľko týždňov môžete mať nadbytok mlieka, ale to by sa malo skoro upraviť.

Pri nadmernom toku mlieka nechajte dieťa odpočívať a tráviť mlieko a to ako počas kojenia, tak po ňom.

Popraskané a bolestivé bradavky

Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté.

Často sú spôsobené nesprávnym prisatím. Ak prisatie bolí alebo je nepríjemné, môže byť nesprávne.

Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka.

Bradávky nechajte voľne uschnúť alebo ich jemne osušte bavlnou alebo flanelom, pretože infekcia má rada vlhké prostredie.

Upokojte bradavky a zmiernite ich bolestivosť a suchú pokožku pomocou 100% lanolínového krému alebo jemne naneste niekoľko kvapiek vlastného materského mlieka - nemusíte ho pred ďalším dojčením stierať.

Na ochranu bradaviek namáhaných dojčením je možné použiť aj prípravky s obsahom panthenolu.

Prsné bradavky je dobré umývať len čistou vodou, bez použitia mydla.

Ak bolesť v priebehu dojčenia po niekoľkých dňoch nezmizne, poraďte sa s lekárom alebo laktačnou poradkyňou.

Fľaša, cumlík a dojčiace pomôcky

Vyhnite sa fľaši a cumľu, vedú k problémom pri dojčeniu a jeho rýchlemu ukončeniu.

Pri dojčení sa odporúča vyhýbať cumlíku či kŕmeniu z fľaše, aspoň zo začiatku, keď ešte len začínate s dojčením.

Kŕmenie z fľaše je jednoduchý spôsob, ale novorodencovi sa nedostáva uspokojenia z dotyku matkinho prsníka a nikdy nebude mať blahodarný účinok na dieťa a matku.

Niektoré pomôcky však môžu byť užitočné v konkrétnych situáciách.

• Odsávačky materského mlieka sú jednou z najznámejších pomôcok, ktoré dojčiace matky používajú.
• Elektrické odsávačky sú silnejšie, efektívnejšie a vhodné na pravidelné odsávanie.
• Prsné vložky sú navrhnuté na ochranu oblečenia pred únikom mlieka a na zníženie podráždenia bradaviek.
• Dojčiace podprsenky poskytujú pohodlie a ľahký prístup k prsníku pri dojčení.
• Dojčiace vankúše môžu byť veľmi užitočné pri podpore dieťaťa počas dojčenia.
• Dojčiace klobúčiky sú malé silikónové pomôcky, ktoré sa umiestňujú na bradavky a pomáhajú s prisávaním dieťaťa.
• Ochranný krém na bradavky, najčastejšie lanolínový, môže pomôcť pri bolestivých alebo popraskaných bradavkách.

Ak sa vaše dieťa nedokáže prisať, môže vám poradkyňa odporučiť kontaktné dojčiace klobúčiky, čo znamená, že dieťa má okamžite väčšiu a pevnejšiu plochu, ku ktorej sa prisaje.

Ak máte vpadnuté bradavky, prípadne sa u vás objavili rany na bradavkách, môžete vyskúšať chrániče či tzv. klobúčiky na bradavky.

Ak máte problémy s dojčením aj po niekoľkých týždňoch, poraďte sa s laktačnou poradkyňou.

Dojčenie po cisárskom reze a v náročnejších situáciách

Pôrod cisárskym rezom predstavuje väčší zásah do organizmu rodičky. Tvorba mlieka sa môže, ale nemusí oneskoriť.

Cisársky rez môže mať vplyv na začiatok dojčenia, najmä kvôli bolesti a obmedzenej pohyblivosti matky.

Dojčenie po cisárskom reze môže byť výzvou, no s trochou trpezlivosti a správnou podporou je rovnako možné ako po prirodzenom pôrode.

Vhodná je napríklad poloha v ľahu naboku. Futbalová poloha nezaťažuje bruško ani jazvu po pôrode.

Predčasne narodené deti často nemajú plne vyvinutý sací reflex alebo nemajú dostatočnú silu na to, aby mohli byť plne dojčené.

Časté odsávanie mlieka pomáha udržiavať laktáciu, kým dieťa nezvládne priame dojčenie.

Bežné choroby, ako prechladnutie, chrípka alebo infekcia dýchacích ciest, nevyžadujú prerušenie dojčenia.

Počas choroby je dôležité, aby matka odpočívala a pila dostatok tekutín. Keď je dieťa choré, môže byť menej ochotné dojčiť, pretože sa necíti dobre.

Dojčite častejšie, aj keď dieťa saje kratšiu dobu.

Dojčenie dvojčiat alebo viacerých detí je náročnejšie ako dojčenie jedného dieťaťa, ale je to možné.

Čo robiť, ak sa dojčenie nedarí

Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia. Existuje iba malá skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek).

Máte obavy, či budete mať dostatok mlieka? Nemusíte sa trápiť - tvorba mlieka začína už počas tehotenstva, takže po pôrode je vaše telo pripravené na túto úlohu.

Materské mlieko sa v mliečnych žľazách začína tvoriť oveľa skôr, ako sa dieťa narodí - a to už od 16. týždňa tehotenstva.

Do materského mlieka sa dostávajú živiny, ktoré dieťa potrebuje pre svoj rast a vývoj. Produkcia mlieka sa riadi saním a dopytom.

Nedostatok materského mlieka je často obávaným problémom, aj keď mnoho matiek v skutočnosti produkuje dostatok mlieka pre svoje dieťa.

Počas niekoľkých prvých dní musíte iba kontrolovať, či dieťa nestráca na váhe viac ako normálne a či neprodukuje príliš málo mokrých a špinavých plienok, alebo nevykazuje známky dehydratácie.

Vyhľadajte laktačnú poradkyňu alebo sestru, ktorá najlepšie posúdi, či máte problém s produkciou mlieka.

V prvých dňoch po pôrode je dôležitá podpora odborníkov. Ak sa objavia problémy, ako bolesť, popraskané bradavky, retencia mlieka alebo nízka produkcia mlieka, je dôležité vyhľadať pomoc.

Dojčenie nie je vždy jednoduché a pokiaľ máte ťažkosti, nie ste v tom sami.

Ak sa dojčenie z nejakého dôvodu nedarí, je potrebné dojčiacu mamičku podporiť. Tlak v tomto smere môže matku traumatizovať.

Mnohé mamičky nemôžu dojčiť z rôznych zdravotných dôvodov alebo z osobných dôvodov. V takom prípade by však nemali byť odsudzované a ani ony samy by sa nemali za to viniť.

Rooming-in a vzájomné učenie sa matky a dieťaťa

Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.

Šestonedelie je obdobím, kedy sa s dieťatkom navzájom spoznávame. Učíme sa rozpoznávať prejavy jeho tela a reagujeme na jeho potreby.

Aj preto je na oddelení šestonedelia potrebný rooming-in, teda neustály kontakt s novorodencom. Už tu vzniká priestor na vzájomné zoznamovanie, častý kontakt a dojčenie.

Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia.

Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva.

Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené. Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.

Dojčenie, trávenie a ďalší vývoj dieťaťa

Obdobie novorodenca je od narodenia do 3 mesiacov veku. V tomto čase sa bábätko rýchlo vyvíja a jeho potreby, vrátane dojčenia, sa môžu meniť.

Tieto prvé tri mesiace sú veľmi dôležité, pretože pomáhajú vytvoriť správny dojčiaci rytmus, ktorý podporuje nielen jeho rast a výživu, ale aj posilňuje emocionálnu väzbu medzi vami a vaším dieťatkom.

Je však potrebné poznamenať, že len veľmi málo detí sa prirodzene dojčí v pravidelných intervaloch. Niektoré vyžadujú kojenie častejšie, iné len raz za niekoľko hodín. Tento nepravidelný rytmus je úplne normálny a neznamená žiadny problém.

Odborníci odporúčajú výlučné dojčenie do ukončeného 6. mesiaca života bábätka. Začiatkom 7. mesiaca sa do stravy začínajú pridávať prvé príkrmy, pričom sa aj naďalej pokračuje v dojčení.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výhradné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa, nasledované pokračujúcim dojčením spolu s pevnými príkrmami až do dvoch rokov veku dieťaťa alebo dlhšie.

Kombinácia dojčenia a príkrmov začína po 6 mesiacoch, keď sa začínajú zavádzať pevné príkrmy.

Dojčenie môže pokračovať oveľa dlhšie ako prvý rok života dieťaťa, a to ako z hľadiska výživy, tak pre emocionálne a zdravotné prínosy.

Dojčenie batoliat môže byť stále prospešné, ako z výživového, tak z emocionálneho hľadiska.

Odstavenie môže byť pozvoľný proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a citlivosť.

tags: #dojcenie #a #travenie #novorodenca