Dvojročné dieťa nechápe: ako rozumieť jeho reči, správaniu a vývinu

Ak máte pocit, že vaše dvojročné dieťa nerozpráva, nechápe jednoduché pokyny alebo reaguje neprimeraným vzdorom, obavy sú prirodzené. Reč aj správanie sa u detí vyvíjajú postupne a každé dieťa má vlastné tempo. Dôležité je sledovať nielen počet slov, ale aj porozumenie, gestá, záujem o komunikáciu a celkový vývin.

Susedkino dieťa rovnakého veku už rozpráva celé vety. Vaše zatiaľ ukazuje prstom a hovorí „tam“ alebo „daj“. Porovnávanie detí je prirodzené, ale zriedkakedy užitočné. Každé dieťa sa vyvíja iným tempom.

Čo by malo dvojročné dieťa zvládať

Okolo druhých narodenín väčšina detí aktívne používa 50 až 200 slov. Začínajú spájať dva výrazy do jednoduchých spojení: mama papá, ešte mlieko, veľké auto.

Do 2 rokov dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam a začína kombinovať dve až tri slová, čím vytvára prvé jednoduché vety. Slovná zásoba sa rozširuje zhruba na 50 slov.

Pri správnom vývoji reči sa prvé slová objavujú vo veku 10-15 mesiacov. Vo veku 18 mesiacov na otázku „Kde je jablko?“ vie dieťa identifikovať jablko na obrázku a dokonca aj porozumie tomu, na čo sa pýtame. Dvojročné dieťa má slovnú zásobu v počte minimálne 50 slov a tieto slová začína spájať do viet.

Niektoré deti začnú rozprávať v 18 mesiacoch, iné až v 2,5 roku. Aktívna slovná zásoba je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa. Chlapci môžu začať rozprávať o čosi neskôr ako dievčatá.

Dôležitejšie než počet slov je to, či dieťa komunikuje. Ukazuje prstom? Prináša vám veci, ktoré chce ukázať? Reaguje na jednoduché pokyny ako „podaj mi loptu“?

Niektoré deti hovoria menej, ale rozumejú výrazne viac. Ak dieťa nehovorí, ale všetko chápe, môže ísť o oneskorený rečový vývin, ktorý sa dá dobre stimulovať. To však neznamená, že porozumenie možno vždy považovať za dostatočné. Dôležité je posudzovať celkový obraz vývinu.

Čo znamená, keď dvojročné dieťa „nechápe“

Rodič môže povedať, že dieťa nechápe, keď nereaguje na pokyn, odmieta spolupracovať, neodpovedá na otázku alebo sa správa tak, akoby nepočulo. Príčinou však nemusí byť vždy problém s porozumením.

Dvojročné dieťa rozumie jednoduchým otázkam, no jeho pozornosť je krátka a správanie často riadia emócie. Problém so sústredením môže brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.

Vo veku dvoch rokov sa deti ešte len učia žiť v tomto veľkom svete plnom pravidiel a často nekonajú podľa predstáv rodičov. Mnohé z vecí, ktoré v tomto období robia a s ktorými rodičia márne bojujú, sú pritom úplne normálne.

Kým dospelý uvažuje logicky, dvojročné dieťa ešte logicky neuvažuje. Jeho správanie až z 90 % riadia emócie, nie logické funkcie mozgu.

Dieťa samo nechápe, prečo sa správa tak, ako sa správa. Proste to tak cíti a musí to dať zo seba von.

Prečo dvojročné dieťa odmieta, vzdoruje a kričí

Dva roky - to je vek, kedy prichádza k prvému veľkému testovaniu rodičovskej trpezlivosti, keď dieťa začína vzdorovať, nepočúva a všetko odmieta. Život s dvojročným dieťaťom nie je obvykle med lízať.

Fáza negatizmu sa prejavuje slovami „nie“, „nechcem“ a „nebudem“. Dvojročné deti chcú všetko a chcú to hneď. Rovnako ako pojem vlastníctva je im cudzí aj koncept trpezlivosti.

Dieťa nevie, prečo je smädné a nechce si zobrať vodu. Nevie, prečo je hladné a nedá si vami ponúkaný toast. Jediné, čo vie, je to, že niekde tam vo vnútri jeho mozgu je ohromujúci impulz, ktorý mu káže povedať: „Vodu nie.“

Namiesto toho, aby ste sa dvojročného vypytovali a zisťovali čo, prečo, načo a podobne, jednoducho ho rešpektujte. Preskočte otázky. Keď sa spýtate „Čo sa deje?“, „Prečo si to urobil?“ alebo „Prečo plačeš?“, dieťa môže reagovať mlčaním, plačom alebo krikom.

Akceptujte to, čo si myslí, robí a cíti. Zostaňte pokojní. Objímte ho. Keď je smädné, podajte mu vodu. Keď ju odmietne alebo odhodí, dajte mu čas. „Vidím, že nechceš piť. Tak sa napiješ neskôr,“ povedzte pokojne.

Deti vo veku dvoch rokov ešte nemajú dostatočnú slovnú zásobu na to, aby vyjadrili svoje pocity. Nedokážu spracovať svoje silné emócie, ktoré ich občas prevalcujú, takže reagujú tak, ako to vedia - záchvatom hnevu.

Práve objatia často pomáhajú deťom zvládať negatívne emócie a upokojujú ich. Keď sa vaše dieťa naučí, že objatie pomáha, je pravdepodobné, že pri najbližšej príležitosti namiesto záchvatu hnevu vyhľadá vašu náruč.

Čo je v správaní dvojročného dieťaťa normálne

Zdieľanie

Zdieľanie nie je pre deti prirodzené. Či už ide o hračky, jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné, je to niečo, čo sa musia deti naučiť.

Deti sa síce môžu naučiť základy zdieľania približne vo veku troch rokov, ale celý koncept delenia pochopia až vo veku sedem rokov a viac. Nerozumejú, že to, čo vlastnia, je ich a že to dostanú späť.

Dajte im čas a ukážte im, že aj vy sa o veci delíte. Môže ísť aj o také maličkosti, ako požičanie knihy partnerovi alebo ponúknutie sladkosti iným deťom.

Čakanie a trpezlivosť

Od drobcov vo veku dvoch rokov nemožno očakávať dlhé čakanie. Príliš dlhé čakanie v deťoch môže vyvolať frustráciu, preto ich nenechávajte čakať dlhšie, ako je to potrebné.

Dobrou správou je, že detská pozornosť sa v tomto období sústredí na konkrétnu vec iba krátko, takže sa môžete drobca pokúsiť rozptýliť iným spôsobom.

Hra s ostatnými deťmi

Deti vo veku dvoch rokov sa iba zriedka hrajú s ostatnými deťmi. Áno, hrajú sa v ich blízkosti, ale hra nie je spoločná. Ide o takzvanú paralelnú hru, počas ktorej sa deti hrajú vedľa seba bez toho, aby zasahovali do herného procesu toho druhého.

Nenúťte svoje deti, aby sa cielene hrali s rovesníkmi či súrodencami, keď im vyhovuje hra osamote.

Samostatnosť

Dvojročné deti majú tendenciu napodobňovať rodičov a vykonávať činnosti spolu s nimi, čo podporuje rozvoj nezávislosti.

Dovoľte deťom, aby vám pomáhali s prácami v domácnosti, samozrejme s tými, ktoré sú primerané veku. Dvojročné deti môžu upratať hračky, vyhodiť plienku do koša či napiť sa z pohára bez vašej asistencie.

Deti v tomto veku už začínajú prejavovať záujem o princíp fungovania dverí, čo môže viesť k častému skúšaniu prístupov a zámkov na nábytku. Je vhodné zabezpečiť doma bezpečné prostredie vrátane detských zábran a vhodných uzáverov.

Ako podporiť reč dvojročného dieťaťa

Najúčinnejší spôsob, ako podporiť reč dvojročného dieťaťa, nie je žiadne špeciálne cvičenie. Je to jednoduché rozprávanie sa pri bežných činnostiach.

Dieťa sa učí rozprávať nie vtedy, keď ho učíte, ale vtedy, keď sa s ním rozprávate.

Keď obliekate dieťa, komentujte: „Teraz dáme tričko. Modré tričko.“ Opisujte mu, čo robíte, čo vidíte a čo sa deje okolo.

Aj keď vám neodpovedá slovami, učí sa počúvať, rozumieť a neskôr aj napodobňovať.

Dajte dieťaťu čas na odpoveď

Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Odpoveď potrebuje približne 12 sekúnd.

Pre dieťa je zložité pochopiť otázku a potom ešte použiť všetko k tomu, aby to vyjadrilo. Ak mu doprajete dostatok času, vytvárajú sa v mozgu trvalé spojenia, takzvané synapsy. Tieto prepojenia umožňujú konať čoraz rýchlejšie a s väčšou istotou.

Rozširujte detské výroky

Keď sa dieťa snaží povedať slovo, neopravujte ho. Radšej slovo zopakujte správne v celej vete.

Ak povie „toto hau-hau“, odpovedzte: „Áno, toto je psík.“ „Auto ide brm brm.“

Detské slová môžu byť skrátené, neúplné alebo skomolené. Namiesto viet ako „Tak sa to nehovorí“ jednoducho zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu vzor k správnemu použitiu daného slova.

Používaním jazyka dieťa učíme a neodrádzame ho od komunikačnej interakcie.

Komunikujte jednoducho

Zjednodušte otázky a odpovede. Napríklad: „Čo je to?“ - „Psík!“ - „To je psík. Ako robí psík?“

Zvuky zvierat, vecí, strojov a javov môžu byť pre dieťa zaujímavým spôsobom, ako sa zapojiť do komunikácie. Pri napodobňovaní zvukov dbajte na správnu ukážku.

Nenúťte deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa. Posilní to chuť dieťaťa rozprávať.

Obrázkové knihy, riekanky a pesničky

Obrázkové knihy patria medzi najúčinnejšie nástroje na rozvoj reči.

Sadnite si s dieťaťom a ukazujte na obrázky: „Pozri, pes! Čo robí pes? Hav hav!“ Nečítajte text, radšej sa rozprávajte o obrázkoch.

Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Môžu chcieť stále dokola tú istú obľúbenú pasáž. Opakovanie môže byť pre dospelého otravné alebo obmedzujúce, ale pre dieťa je úžasné a dôležité.

Hmatové knižky sú pre dvojročné deti výborné, lebo zapájajú viac zmyslov naraz. Dieťa sa dotýka rôznych povrchov a vy pritom pomenúvate, čo cíti.

Najdôležitejšie je s dieťaťom veľa a často hovoriť - opisujte mu, čo robíte, čo vidíte a čo sa deje okolo.

Podporujte gestá a mimiku, naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne. Spoločné spievanie a riekanky sú pre rozvoj komunikácie obohacujúce a nenahraditeľné.

Hravé rečové aktivity

• Pusinkové rozcvičky.
• Jazdy.
• Zvuky zvierat, vecí, strojov a javov.
• Fúkanie, pri ktorom sa dieťa učí regulovať prúd vzduchu.
• Spoločné riekanky a piesne.
• Pomenúvanie predmetov, činností a vlastností.

Pri hre môžete využívať aj kartičky na rozvoj reči. Dôležité však je, aby sa z aktivity nestal nátlak, ale prirodzená spoločná komunikácia.

Vplyv obrazoviek na aktívnu reč

Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu. Môže to spôsobiť, že sa rozvíjanie slovnej zásoby spomaľuje.

V mnohých prípadoch je spoločné spievanie a riekanky nahradené televíziou, telefónom a tabletom.

Aktívna reč sa však rozvíja najmä v obojstrannej komunikácii. Dieťa potrebuje počuť slovo, vidieť predmet alebo činnosť, skúsiť reagovať a dostať odpoveď od človeka.

Vývin reči od druhého do tretieho roku

Od 2 rokov prichádza fáza otázok: „Čo to je?“ Dieťa začína ohýbať slová, časovať a skloňovať ich.

Od 3 rokov nastáva rečový boom a začína obdobie gramatizácie. Dieťa začína používať súvetia, tvorí gramaticky správne vety, rozlišuje pohlavie a používa správnu osobu. Používa čoraz viac prídavných mien a zámen.

V dvoch rokoch je bežné, že cudzí ľudia rozumejú len asi polovici toho, čo dieťa hovorí. Rodičia zvyčajne rozumejú viac. Zrozumiteľnosť sa výrazne zlepšuje medzi 2. a 3. rokom.

Reč dvojročného dieťaťa sa rozvíja každý deň, pri každom rozhovore, pri každej knižke a pri každej pesničke.

Možné príčiny oneskoreného vývinu reči

Oneskorený vývin reči u detí môže mať viacero príčin, ktoré môžu byť biologické, vývinové alebo psychosociálne.

Porucha sluchu

Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.

Vývinová apraxia reči

Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.

Znížený svalový tonus

Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.

Ťažkosti s pozornosťou

Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.

Dedičné faktory

Pri hodnotení vývinu je dôležité zohľadniť aj rodinnú anamnézu a to, či sa v rodine vyskytovali rečové poruchy.

Dvojjazyčné prostredie

Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov. Pri miešaní jazykov je vhodné, aby doobeda všetci rozprávali anglicky a poobede slovensky.

Vyhnite sa používaniu dvoch jazykov v jednej vete. Deti môžu rovnocenne rozumieť obom jazykom, no na vyjadrovanie môže byť slovenčina pravdepodobne ťažšia. Chce to len viac času a dodržiavanie uvedeného pravidla.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Po druhom roku však existujú určité vývojové hranice, ktoré by nemali zostať bez povšimnutia.

• Ak 15-mesačné dieťa nerozpráva, nereaguje na meno alebo nepoužíva gestá, je dobré spozornieť.
• Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, návštevu pediatra neodkladajte.
• Ak dvojročné dieťa stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, je vhodné obrátiť sa na odborníka.
• Ak dieťa nerozumie jednoduchým pokynom alebo vyzerá, akoby občas nepočulo, treba preveriť porozumenie aj sluch.
• Ak dieťa stratí slová alebo komunikačné schopnosti, je potrebné vyhľadať pomoc bez zbytočného otáľania.

Ak dieťa po druhom roku výrazne zaostáva v reči oproti rovesníkom, začnite konzultáciou s pediatrom. Vyšetrenia sú prispôsobené veku dieťaťa a neinvazívne. Dieťa sa hrá, odborník pozoruje jeho správanie a schopnosti.

Výsledkom môže byť upokojenie, že vývin je v poriadku, alebo odporúčanie na podporu vývinu.

Máte právo vyhľadať ďalší odborný názor - psychológa, logopéda alebo špeciálneho pedagóga.

Ktorí odborníci môžu pomôcť

• Logopéd: Posúdi reč, porozumenie, komunikáciu a spôsob, akým dieťa tvorí slová.
• Detský psychológ: Posúdi celkový vývin dieťaťa vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
• Neurológ: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému, napríklad s vývinovou dyspraxiou, epilepsiou alebo hypotenziou.
• Foniater: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.

Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v ranom štádiu, keď je práca s dieťaťom najefektívnejšia.

Návšteva logopéda nie je dôkaz, že niečo zanedbávate. Je to dôkaz, že sa staráte.

Prečo sa neoplatí čakať bez sledovania vývinu

Väčšina detí, ktoré v dvoch rokoch hovoria menej slov, jednoducho potrebuje viac času. Niektoré sa rozrozprávajú zo dňa na deň, akoby im niekto prepol vypínač. Nie preto, že by bolo niečo zlé.

Čakanie bez sledovania vývinu však môže byť zbytočnou stratou času. Schopnosti, ktoré sa dieťa naučí v jednom období, sú potrebné na to, aby sa mohlo naučiť schopnosti nové.

Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole.

Ak trojročné dieťa ešte nespája slová do viet, možno sa to naučí v 4 rokoch, ale vety nemusia byť gramaticky správne. Ak sa gramatika upraví v 5 rokoch, dieťa ešte nemusí byť pripravené na školu. V 1. ročníku môže mať problém naučiť sa správne čítať a písať a v ďalších ročníkoch môže bojovať s učením.

Čím skôr nájdeme kľúč k riešeniu, tým rýchlejšie dokážeme pomôcť a tým menej problémov sa môže objaviť neskôr v škole.

To však neznamená, že každé pomalšie hovoriace dieťa bude mať neskôr ťažkosti. Mnohé deti potrebujú len miernu podporu, aby sa „naštartovali“.

Každodenná rutina, hra a pohyb

Dvojročné dieťa má už nadmerne vyvinutú schopnosť vnímania svojho okolia. Začína sa omnoho viac socializovať aj s inými členmi rodiny či známymi, pričom mu nie je cudzie ani hranie sa v blízkosti iných detí.

Do vývinu patrí aj zvýšená energia a potreba pohybových hier. Motorika sa neustále zlepšuje a dieťa naberá lepší zmysel pre rovnováhu a koordináciu.

Dieťa dokáže vo veku dvoch rokov stráviť celý deň bez spánku, no ak sa vyčerpá, zaspí rýchlo kdekoľvek.

Rozvíja sa aj schopnosť detí vnímať, kedy nastáva čas vykonávania potreby, čo vedia rodičovi verbálne signalizovať. Preto je vhodné začať dieťa učiť na nočník.

Každodenné činnosti poskytujú prirodzený priestor na rozvoj reči, samostatnosti, motoriky aj porozumenia. Dieťa chce byť súčasťou diania a môže sa zapojiť do jednoduchých činností primeraných veku.

Čo môže rodič robiť každý deň

1. Rozprávajte sa s dieťaťom pri obliekaní, jedle, kúpaní a upratovaní.
2. Opisujte krátkymi vetami, čo práve robíte a čo vidíte.
3. Ukazujte predmety a pomenúvajte ich.
4. Po otázke počkajte približne 12 sekúnd na odpoveď.
5. Rozširujte detské slová do správnych krátkych viet.
6. Neopravujte dieťa priamo a nepoužívajte vety „Tak sa to nehovorí“.
7. Čítajte obrázkové knihy a rozprávajte sa o obrázkoch.
8. Spievajte piesne a hovorte rytmické riekanky.
9. Podporujte gestá, mimiku a ukazovanie.
10. Obmedzte dlhé pozeranie televízie alebo videí.
11. Nenúťte dieťa hovoriť, keď nie je pripravené alebo dobre naladené.
12. Všímajte si porozumenie, reakciu na meno, gestá a záujem o komunikáciu.
13. Pri pochybnostiach vyhľadajte pediatra alebo logopéda.

Reč dvojročného dieťaťa sa rozvíja každý deň, pri každom rozhovore, pri každej knižke a pri každej pesničke. Nemusíte byť logopéd, aby ste pomohli. Stačí byť prítomný, rozprávať sa a počúvať. Aj keď odpoveď zatiaľ príde len v podobe ukázania prstom alebo nadšeného „tam!“.

tags: #dvojrocne #dieta #nechape