Škrečok džungarský: plemeno, chov, rozmnožovanie a starostlivosť o mláďatá

Škrečok džungarský patrí medzi trpasličie škrečky a vďaka svojej malej veľkosti, zaujímavému vzhľadu a väčšinou mierumilovnej povahe je obľúbeným domácim zvieraťom.

Škrečok džungársky so svojimi 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého, sú to približne 2-3 roky. Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbí do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Oba poddruhy škrečka džungárskeho sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku.

Základná charakteristika škrečka džungarského

Škrečok džungarský patrí medzi malé druhy škrečkov, preto nepotrebuje také veľké vybavenie ako škrečok zlatý, stále však potrebuje dostatok priestoru na pohyb, hrabanie a vytváranie hniezda.

V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Obidve pohlavia môžeme chovať v pároch, v skupinách alebo samostatne.

Škrečky sú veľmi plaché zvieratá, a preto je potrebné pristupovať k nim opatrne.

Škrečok patrí medzi samotárske živočíchy. Preto je nutné, aby ste svoje škrečky pozorovali. Aktívnejšie dominantné zviera môže ostatné ohrozovať a odháňať ich od krmiva alebo z ich miesta na spanie. Utláčané zviera môže napokon uhynúť v dôsledku trvalého stresu.

Ako rozoznať škrečka džungarského od chrčka

V slovenskej literatúre sa môžeme stretnúť s rozdielnym výkladom názvov škrečok a chrček. Často sú nesprávne považované za synonymá. V skutočnosti, aj keď sú si škrečok a chrček veľmi podobní, sú medzi nimi výrazné rozdiely.

Jediným predstaviteľom chrčka je Chrček poľný - lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika.

Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 - 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 - 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 - 7 cm dlhé telo.

Rozdiel medzi samčekom a samičkou

Rozdiel v pohlaví sa rozoznáva podľa vzdialenosti medzi análnym a pohlavným otvorom. Pri samčekoch sú otvory oveľa ďalej od seba ako pri samičke.

Pri samčekoch je vzdialenosť medzi ritným otvorom a pohlavnými orgánmi viditeľne väčšia ako pri samičkách. Medzi pohlavným orgánom a análnym otvorom je výrazná medzera. Samičky majú ritný otvor a pohlavné orgány blízko seba.

Samce majú semenníky pod chvostom, ktoré môžu byť viditeľné alebo mierne zatiahnuté.

Pri dospelých zvieratách má samička pri pohľade zhora pekne zaguľatený zadoček a samček ho má špicato zakončený.

Samica má guľatý zadoček a samec ho má špicatý. Samec je ťažší, váži 35-40g a samica od 30-35g.

Vhodné podmienky na chov

Pre trpasličie škrečky je minimálny rozmer klietky 60x40 centimetrov. Pre väčšie škrečky by klietka mala mať minimálne rozmery 80x50 centimetrov.

Podstielka v klietke by mala dosahovať aspoň 15 centimetrov. Škrečky radi hrabú alebo kopú tunely.

Klietka nesmie byť umiestnená v prievane ani na priamom slnku. Ideálna izbová teplota je 20 až 22 °C (bežná izbová teplota). Ak je teplota nižšia než 10 °C, upadne zviera do zimného spánku. Teplotu nižšiu než 0 °C škrečky len zriedkakedy prežijú. Ideálna je relatívna vlhkosť vzduchu v rozmedzí od 40 do maximálne 50 %.

Základným vybavením je miska, napájačka a domček. Najdôležitejším prvkom je kolotoč. Ten by mal mať pri trpasličích škrečkoch najmenší priemer 20 centimetrov.

Dôležité je, aby kolotoč nemal štrbiny na behacej ploche, alebo zakrytú prednú časť.

Podstielka by mala byť jemná, bez triesok a ostrých hrán, aby nedráždila labky. Stelivo by malo dobre pohlcovať pachy, byť bezprašné a z prírodných materiálov.

Stelivo je možné premiešať so senom, čím bude pre škrečka atraktívnejšie a poslúži k stavbe hniezda alebo aj k občasnému pojedaniu.

Škrečky sú veľmi čistotné zvieratá a čistote prikladajú veľký význam. Vo svojej klietke si zriadia svoj vlastný záchodový kútik, a tiež sa často dôkladne čistia.

Čistenie klietky

Denné čistenie možno obmedziť na toaletný kútik, kontrolu vody a odstránenie zvyškov potravy.

Podstielku je potrebné každé dva mesiace vymeniť a starostlivo umyť a dezinfikovať klietku.

Dvakrát za týždeň treba vymeniť podstielku. Denne je treba vyčistiť záchodový kútik, raz za týždeň treba vyčistiť nádobku na kŕmenie, všetky hračky treba umyť teplou vodou, napájačku na vodu treba očistiť kefkou.

Pri gravidnej samičke a po pôrode sa však režim čistenia výrazne mení, pretože nadmerné rušenie môže viesť k stresu a ohrozeniu mláďat.

Strava škrečka džungarského

Škrečok nie je vyberavý a stačí mu len malé množstvo potravy. Čím bude potrava pestrejšia, tým bude škrečok spokojnejší.

Vhodné krmivo je napríklad sušené krmivo, ako hotová obilninová zmes, nesolené oriešky, obilie - pšenica, ovos, kukurica, slnečnicové semienka, tekvicové semienka, ovsené vločky.

Ďalej zelené krmivo - púpava, lúčna tráva, ďatelina, všetky druhy ovocia, zeleniny.

Živé krmivo - múčne červy, bielkovinová potrava - mäso, tvaroh, jogurt.

Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu.

Kŕmenie a vodu podávame škrečkovi aj cez deň, teda aj počas jeho spánku.

Príprava na párenie

Ak raz zatúžite po mláďatách, mali by ste si to pred tým dobre rozmyslieť lebo to nie je len "ťuťuťu jéj aké je to zlaté malinké ", vyžaduje to aj nejakú zodpovednosť.

Povedzme, že si k tomuto účelu zaobstaráte párik. Ale pozor, môžte mať potom veľmi rýchlo veľa mladých! Preto je potrebné, aby ste dopredu rozhodli, kam malé škrečiatka dáte lebo oni večne s mamou bývať nemôžu.

Základom pre úspešný odchov mláďat je zostavenie vhodného chovného páru. Pri malých druhoch škrečkov sú to najmenej štyri mesiace veku a pri väčších dva mesiace.

Ak chceme spáriť samca a samicu škrečka džungarského, potrebujeme, aby boli obaja pohlavne zrelí (t.j. 3 mesiace).

Predčasná gravidita môže negatívne ovplyvniť ich rast.

Inak hrozí, že samička nebude schopná vytvoriť dostatočné množstvo mlieka, alebo bude mať sklony ku kanibalizmu.

Samce a samičky sa stretávajú len v období párenia a veľmi rýchlo sa opäť rozídu.

Samica je pripravená páriť sa raz za 4 dni tzv. plodné dni.

Samičky sú pripravené k páreniu raz za 4 dni. Samička ochotná páriť sa zostáva sama od seba stáť v pokoji so zdvihnutým chvostíkom.

Vhodný čas na párenie sa pre samicu škrečka opakuje približne každých 6 dní, preto je dôležité vystihnúť tento správny moment.

Vzhľadom na rozdiely v uvádzaní plodného cyklu sa konkrétny interval môže líšiť podľa jednotlivého zvieraťa a podmienok chovu.

V ostatné dni mávajú sklony k agresivite a samčekov napádajú.

Je vhodné umiestňovať samičku do teritória k samčekovi a nie naopak. Ideálne je to večer medzi 20. a 23. hodinou.

Keď chováme jednotlivé pohlavia osobitne, necháme samičku a samčeka zoznámiť sa v neutrálnom prostredí bez ich známych pachov.

Dorozumievanie partnerov sa deje pachovými signálmi. Ak zistí, že situácia je priaznivá, začne sa o samičku uchádzať.

Po párení stuhnutosť pominie a samička vyzýva samčeka k ďalšej aktivite. Tento postup sa niekoľkokrát opakuje, dokiaľ samička samčeka neodmieta.

Párenie môže prebiehať agresívne, ale je to normálne správanie.

Ak chováme párik, dôjde k páreniu.

Samica dokáže rodiť až 4-krát ročne.

Škrečky džungarské zvyknú vrhnúť mláďaťa tak 3 až 7 krát do roka! Práve preto je dôležité predchádzať neplánovanému opakovanému páreniu.

Príznaky gravidity

Najprv je potrebné zistiť, či je samička gravidná. Zistíme to buď tým, že sme si to naplánovali požičaním samčeka a nechali sme ich nejaký čas spolu.

Alebo to zistíme tým, že má samička podozrivo veľké bruško- spozorujete to keď, si ju beriete na ruky a niečo sa vám na nej nezdá, v našom prípade teda bruško.

Ak si to všimnete, tak už bude naozaj veľké a onedlho nastane pôrod, keďže gravidita u škrečkov prebieha veľmi rýchlo.

Niekoľko dní pred pôrodom sa samičky začnú aktívne znášať do hniezda materiál a vystielať si úkryt.

Omnoho viac zhromažďuje zásoby, hrabe v hniezde a čulo vynáša materiál z hniezda a naspäť. Snaží sa všetko mäkko vystlať.

Gravidita škrečka džungarského

Gravidita: 19 dní.

Gravidita u škrečkov džungarských trvá cez 21 dní.

Gravidita u škrečkov džungarských trvá cez 21 dní. Dĺžka gravidity sa líši podľa druhu škrečka: škrečok zlatý býva gravidný 16 dní, škrečok Brandtov 16-17 dní, škrečok džungarský a ryšavka Roborowská 19-22 dní, škrečok Campbellov 18 dní, škrečok šedý 18-22 dní, škrečok kaktusový 21 dní, škrečok obyčajný 22-23 dní, škrečok dlhochvostý 22-25 dní, škrečok Eversmannov 20-28 dní, škrečok bielohrdlý 38 dní a škrečok veľký dokonca 102-138 dní.

Rozdiel medzi údajom 19 dní a údajom 19-22 dní súvisí s individuálnymi rozdielmi a s tým, že gravidita sa môže uvádzať ako typická hodnota alebo ako širší rozsah.

Príprava klietky pred pôrodom

Približne tri dni pred očakávaným pôrodom je dôležité dôkladne vyčistiť pôrodnú klietku, pretože po narodení mláďat ju nebudete môcť čistiť približne dva týždne, vrátane odstraňovania nečistôt.

V tomto období odstráňte všetky mostíky, rampy, tunely, plastové domčeky, pieskové kúpele a podstielku, ktoré by mohli predstavovať riziko pre mláďatá.

Môžete ponechať dobre vetraný úkryt pre matku, kde môže priviesť mláďatá na svet. Ak nič vhodné nemáte, postačí aj kartónová škatuľa bez dna.

Nastávajúcej matke poskytnite dostatok materiálu na hniezdo.

Ak samčeka nezahnala, dajte mu k dispozícií druhý úkryt, pretože ani samičky mierumilovných druhov škrečkov už samčekov v blízkosti hniezda nestrpia.

Dva dni pred pôrodom ešte raz vymeňte podstielku (nie však hniezdo).

Matka potrebuje pokojné prostredie. Hluk ju môže vyplašiť a môže dôjsť k usmrteniu niektorých alebo všetkých mláďat.

• Postarajte sa o dostatočné množstvo materiálu na stavbu hniezda.
• Zachádzajte so zvieraťom obzvlášť kľudne a priateľsky.
• Nepúšťajte k nemu niekoho neznámeho.
• Vyvarujte sa hluku.
• Ponúkajte stravu bohatú na bielkoviny a vitamíny.
• 2 dni pre termínom pôrodu ešte raz vymeňte podstielku.
• Nechajte zviera v úplnom pokoji, dávajte mu len krmivo a vodu.

Pôrod

Pôrod prebieha okolo obeda na 19.deň gravidity.

Pôrod prebehne väčšinou v noci a netrvá zpravidla dlhšie než pol hodinu.

Pôrod môže trvať aj niekoľko hodín.

Rozdiel v dĺžke pôrodu môže súvisieť s veľkosťou vrhu a individuálnym priebehom pôrodu.

To, že samička porodila, poznáte podľa toho, že dlhšiu dobu nevyliezla z hniezda.

Pôrod môže byť pre človeka takmer nepozorovateľný.

Mláďatá vychádzajú z tela matky hlavičkou napred.

Samička zotrváva v podrepe a čaká, až sa objaví mláďa. Uchopí ho do tlapiek, rezákmi ho vyprostí z plodového obalu a obal s placentou zožerie.

Samička hneď prekusne pupočnú šnúru a každé novorodeniatko dosucha olíže.

Nakoniec prekusne pupočnú šnúru a mláďa olíže.

Placenta vychádza neskôr.

Nebráňte jej v tom, pretože mláďatká by bez tejto starostlivosti neprežili.

Pri pôrode samičke nepomáhame!

Ak samica mláďa po narodení neoblíže, odvrhla ho a mláďa zomrie.

Hneď po narodení mláďatá začnú sať mlieko.

Novonarodené mláďatá

Mláďatá sa rodia holé, slepé a hluché.

Sú, holé, slepé a závislé na starostlivosti svojej matky, ktorá ich zásobuje mliekom, zahrieva a olizuje.

Novonarodené mláďatá sú malé, ružové a bez srsti. Sú úplne odkázané na matku, ktorá im poskytuje teplo a výživu.

Deň pôrodu: Holá, začervenaná koža, nevyvinuté, slabé končatiny, zavreté oči. Plazivé pohyby s natiahnutými nožičkami.

Novonarodené mláďatá sú dlhé asi 1 cm, ružovej farby, bez srsti, slepé a hluché.

Sú veľké asi 2 cm a prvé dni života sú závislé od materského mlieka.

Škrečulencov sa môže u džungarských narodiť od 4 do 8 mláďat, ale niekedy sa stane, že majú 1-2 mláďatá alebo aj cez 10.

Obvyklý počet narodených mláďat je 4-6.

Mláďatá majú cez 1 až 1,5 g, sú maličké ako stredne veľký necht a ich farba je ružová až miestami červená.

Starostlivosť matky o mláďatá

Kojenie

V prvých dňoch po pôrode samička mláďatá takmer neopúšťa.

Zaujíma typickú polohu ku kojeniu, aby žiadne z mláďat neutláčala svojím telom.

Mláďatá inštinktívne dolezú k siedmim až jedenástim párovým bradavkám a pevne sa prisajú.

Pritom prednými tlapkami masírujú brucho a mliečne žľazy, čo podporuje tvorbu mlieka.

Zahrievanie

Ak matka po niekoľkých dňoch opustí hniezdo, prikrýva mláďatá dosiaľ nepokryté srsťou materiálom, ktorým je vystlané hniezdo.

Pokiaľ by tak neurobila, mohli by mláďatá zomrieť na podchladenie.

Očista

Dôležitou súčasťou starostlivosti o mláďatá je to, že matka mláďatá výdatne olizuje.

Pritom ich povzbudzuje k vylučovaniu moču a stolice.

Matka mláďatá zásobuje mliekom, zahrieva a olizuje.

Vývoj mláďat podľa dní

Od 5. dňa: Mláďatá prvý krát hlodajú pevnú potravu. Začína sa objavovať slabé osrstenie. Dajú pozorovať prvé pohyby zamerané na očistu.

Od 10. dňa: Oči sú už otvorené, mláďa dokáže naplniť a vyprázdniť lícne torby. Pri očiste sedí, pri čom často stráca rovnováhu. Dokáže samostatne vylúčiť moč a stolicu.

Od 14. dňa: Prvé samostatné výlety mimo hniezda. Mláďatá sa spolu hrajú.

Postupne začínajú samostatne žrať a asi po troch týždňoch už nepijú materské mlieko.

Pri málopočetnom vrhu dojčí samička mláďatá asi tri týžd­ne.

Vo veku od 25. dňa sú už celkom nezávislé od matky.

Mláďatá sa začínajú socializovať: navzájom sa čistia, jedia spoločne, „kradnú“ si jedlo a skúšajú silu v hravých zápasoch. Toto správanie je normálne a učí ich dôležité sociálne zručnosti.

Manipulácia s mláďatami

Prvé dva týždne mláďatá nevyrušujte, nefotografujte a nesnažte sa s nimi manipulovať.

Ak sú už mláďaťa na svete, v žiadnom prípade ich nesmiete chytať, keďže by sa mohlo stať, že ich samička nechá.

V žiadnom prípade ich nesmiete chytať, treba ich prenášať s hniezdom, v ktorom sú.

Ak mladé ešte samostatne nežijú, mláďatá nesmieme chytať ani samičku vyrušovať hlukom, ani pohľadom.

Treba im sem-tam pozrieť, asi raz za deň, aby ste zistili, ako sa majú, či je všetko v poriadku.

Ak sú oči otvorené, môžete začať s opatrnou manipuláciou a upratovaním klietky.

Dávajte pozor - mláďatá majú silný obranný reflex a môžu zrazu vyskočiť z rúk.

Čistenie klietky po pôrode

Po pôrode budeš mať v klietke krvavé piliny. Tie ale zatiaľ tiež nevymieňaj (vhodný čas na výmenu je asi v druhom týždni. Krvavé piliny by nemali ublížiť škrečkom).

Približne dva týždne po narodení mláďat klietku nečistite, pokiaľ to nie je nevyhnutné.

V prvom týždni života škrečkov budete mať potrebu vyčistiť akvárium alebo klietku.

Keď mali tak 6-7 dní, opatrne vyberte domček, vyčistite akvárium (klietku) a nasypte nové piliny.

Samičku je dobré zatvoriť niekde mimo, aby nebola z tejto situácie nervózna.

Potom jemne, opakujem veľmi jemne, presuňte mláďatká do akvária (klietky).

V žiadnom prípade sa ich nesmiete dotknúť, treba ich prenášať s hniezdom, v ktorom sú, alebo opatrne ich premiestniť pomocou nejakého papierika tak, že si ich na ten papierik naberiete.

Ak sú mláďatá ešte slepé a bez srsti, bezpečnejšie je zachovať čo najviac pôvodného hniezda a vyhnúť sa úplnému vyčisteniu priestoru.

Odstavenie a osamostatnenie

Matka okolo 21. dňa začína mláďatá odstavovať - odmieta dojčenie, čo je prirodzený proces a neznamená, že ju treba oddeliť.

Po približne 3 týždňoch ich matka prestáva dojčiť.

Aj keď sú už plne odstavené, niektoré matky im ešte umožnia dojčenie pre pocit istoty.

Vo veku od 25. dňa sú už celkom nezávislé od matky. Vtedy ju od nich treba oddeliť, pretože niektoré samičky môžu byť agresívne voči svojim vlastným mláďatám.

Na odber od matky sú vhodné cca v 3. - 4.

Okolo 28. dňa je potrebné oddeliť matku a mláďatá podľa pohlavia.

Keď už žijú samostatne, treba oddeliť mladé od mamy a ešte pri mladých aj samcov od samíc.

Už dva až tri týždne po skončení dojčenia sú škrečky pohlavne dospelé, preto ich treba rozdeliť podľa pohlavia.

Spoločné chovanie súrodencov

Samčeky a samičky by mali zostať spolu so súrodencami rovnakého pohlavia, aby sa naučili dôležité sociálne návyky ako čistenie, hrabanie či hromadenie potravy.

Súrodenci rovnakého pohlavia by mali zostať spolu čo najdlhšie, no okolo šiesteho až ôsmeho týždňa môže dochádzať k agresii.

Mláďatá sa často hrajú zápasením, čo je prirodzené a dôležité pre ich vývoj.

Hracie súboje sú vzájomné a často sprevádzané drobnými výkrikmi.

Skutočné boje sú však sprevádzané hlasnými, dlhými výkrikmi a únikom jedného z mláďat pred agresorom.

Ak sú od seba hoci len na pár dní, strácajú najdôležitejšie poznávacie znamenie - pach, charakteristický pre danú skupinu.

Zvieratá sa potom môžu navzájom nebezpečne pohrýzť a väčšinou si už na seba nezvyknú.

Výživa gravidnej a dojčiacej samičky

Dodávajte samičke bielkoviny.

Ponúkajte stravu bohatú na bielkoviny a vitamíny.

V žiadnom prípade nesmiete zabudnúť dávať samičke veľké množstvo vody a jedla, aby mala dosť živín na tvorbu mliečka.

Ak by nemala, mohlo by sa aj stať, že nejaké živé mláďatko spapá, aby zabezpečila prežitie ostatným.

Samička si vo veľkom pchá potravu do vačkov a veľmi sa na ňu teší. Nosí ju teda škrečulencom vo veľkom množstve.

Prečo môže samička mláďa zjesť

Sem tam sa stane, že samička porodí niektoré mláďa mŕtve, v tomto prípade samička zvykne mláďa spapať.

Aj keď sa to zdá nechutné, samička si uvedomuje, že obsahuje veľa potrebných živín a tým aj pomôže ostatným mláďatám, keďže budú mať dostatok mliečka.

Prípadne tým samička aj zabráni rozkladu mláďaťa v hniezde a tým aj prípadnej infekcii.

Takéto správanie vyvoláva u mnohých ľudí odpor napriek tomu, že má prirodzené príčiny.

V prostredí, ktoré je pre potomstvo neisté, má zmysel využiť všetky živiny - mláďatá - tak, že ich matka zožerie.

Najčastejšie príčiny ohrozenia vrhu

• Nedostatok bielkovín.
• Príliš mladá samička.
• Mŕtve narodené mláďa.
• Oslabené mláďa.
• Hluk a rušenie.
• Zmeny prostredia.
• Stres nervóznej alebo bojácnej samičky.

Nedostatok bielkovín - dochádza k nemu vtedy, pokiaľ samička v období tehotenstva dostávala príliš málo bielkovín, alebo je príliš mladá.

Mŕtve narodené alebo oslabené mláďa - Keď matka zbavuje mláďa pupočnej šnúry, zožerie ju až k vyústeniu pri jeho telíčku.

Za normálnych okolností mláďa pri prerušovaní pupočnej šnúry protestuje a kričí. To vyvoláva v matke mechanizmus zábrany.

Zmeny prostredia - Nervózne a bojácne samičky zožerú mláďa aj týždeň po pôrode, ak sú rušené.

Oddelenie samčeka

Ak je v klietke ich otec, vyber ho a daj do druhej klietky.

Ak ju nemáš, tak do prenosky, príp. do dočastnej nádoby- ale počítaj s tým že tam bude približne mesiac.

Ak chováme párik, o mláďatá sa starajú obidvaja rodičia a za krátky čas bude mať samička ďalšie mláďatá.

Samce a samičky sa stretávajú len v období párenia a veľmi rýchlo sa opäť rozídu.

Vzhľadom na rýchle opätovné párenie je potrebné samčeka a samičku oddeliť po párení alebo po odbere mláďat.

Transport mláďat

Často môžeme pozorovať, ako matka svoje mláďatá pri transporte drží papuľkou za šiju.

Toto správanie pôsobí na malé škrečky ako signál, aby ostali ticho, znehybneli a nechali sa pokojne doniesť späť do hniezda.

Keď matka prenáša mláďatá, netreba jej v tom brániť.

Možné zdravotné problémy mláďat

Potenciálne problémy u mláďat:

• Najmenšie mláďatá môžu byť slabšie kvôli nedostatočnému vývoju v maternici.
• Nadúvanie sa môže prejaviť opuchnutým bruchom a žltkastým odtieňom kože.
• Mokrá chvostová choroba je bakteriálna infekcia čriev u mláďat medzi 3. až 6. týždňom, ktorá môže byť smrteľná.
• Ak matka uhynie, mláďatá do 7 dní majú veľmi nízku šancu na prežitie.
• Kanibalizmus môže súvisieť s nedostatkom bielkovín, nízkym vekom samičky, mŕtvo narodenými alebo oslabenými mláďatami, zmenami prostredia a rušením nervóznej matky.

Choroby a ich príznaky

Nachladnutie

Slzia mu oči, tečie mu z nosa, kýcha a nemá taký záujem o potravu ako obvykle.

Príčiny nachladnutia sú rôzne - prievan, stres, nedostatok potravy.

Hnačka

Mäkká až tekutá stolica, zlepená srsť okolo ritného otvoru.

Často je reakciou na chybnú starostlivosť, napríklad nevhodnou potravou, príliš teplým alebo vlhkým prostredím, špinavou vodou na pitie alebo akékoľvek jednostranné kŕmenie.

Parazity

Škrečok sa často škriabe a je nepokojný. Srsť môže byť naježená a dokonca vypadávať.

Pokiaľ je koža na týchto miestach červená alebo strupovitá, znamená to napadnutie svrabom alebo plesňou.

Mokrá chvostová choroba

Objvavuje sa väčšinou u mladších zvierat. Škrečky majú mokrú ritnú oblasť, hnačku a chudnú.

Ihneď vyhľadajte veterinárneho lekára.

Problémy s lícnymi vakmi

Ak škrečok dostáva sladkosti, škodí to jeho žalúdku, ale aj lícnym vakom, v ktorých môže dôjsť k ich zalepeniu.

Ďalšie trpasličie škrečky

Škrečok Roborovského je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungárskemu v jeho trpasličej skupine.

Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5-10 mm.

Na chov v domácnosti je vhodný. Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom, kvôli jeho rýchlosti a vrtkosti.

Škrečok čínsky patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8-12,5 cm.

Škrečok zlatý je veľký asi 15 cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov.

tags: #skrecok #dzungarsky #porod