Kedy je narodenie Jána Krstiteľa v gregoriánskom kalendári

Narodenie svätého Jána Krstiteľa sa v gregoriánskom kalendári slávi 24. júna. Ide o slávnosť, teda najvyššiu kategóriu liturgického sviatku. Dátum nie je náhodný: podľa Evanjelia podľa Lukáša archanjel Gabriel oznámil Panne Márii počatie Ježiša v čase, keď bola Alžbeta už v šiestom mesiaci tehotenstva. Cirkevná tradícia preto slávi Jánovo narodenie presne šesť mesiacov pred Narodením Pána, ktoré pripadá na 25. december.

Narodenie svätého Jána Krstiteľa je v Cirkvi výnimočné. Cirkev si zvyčajne pripomína svätých v deň ich smrti, ktorý sa chápe ako deň ich narodenia pre nebo. Ján Krstiteľ však patrí k veľmi úzkemu okruhu postáv, pri ktorých sa slávi už ich príchod na svet. Okrem neho sa v liturgickom kalendári osobitne slávi narodenie Ježiša Krista a Panny Márie.

Presný dátum slávnosti Narodenia Jána Krstiteľa

Na Západe sa sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa slávi tiež 24. júna. Tento sviatok bol známy už v 4. storočí a vyskytuje sa aj v najstaršom kalendári africkej cirkvi z 5. storočia.

Prečo sa Jánovo narodenie slávi šesť mesiacov pred Vianocami

Evanjelium podľa Lukáša hovorí, že anjel Gabriel oznámil Márii počatie Ježiša v čase, keď bola Alžbeta už v šiestom mesiaci tehotenstva. Z tohto biblického údaja vyrástla liturgická tradícia sláviť Jánovo narodenie presne šesť mesiacov pred Narodením Pána.

Ján Krstiteľ sa teda v liturgickom kalendári pripomína 24. júna, zatiaľ čo Kristovo narodenie pripadá na 25. december. Aj preto sa o tejto slávnosti niekedy hovorí ako o zvláštnom „advente uprostred liturgického roka“.

Dátum slávnosti má aj symbolický súvis s prírodným rytmom roka. Narodenie Jána Krstiteľa pripadá na obdobie, keď sa dni po letnom slnovrate začínajú skracovať, zatiaľ čo po Vianociach sa postupne predlžujú. Kresťanská tradícia v tom videla obraz Jánových slov: „On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 30).

Kto bol Ján Krstiteľ

Ján Krstiteľ bol synom kňaza Zachariáša a Alžbety. Patrí k najväčším postavám dejín spásy, pretože bol posledným starozákonným prorokom a bezprostredným predchodcom Ježiša Krista.

Sám Kristus povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Lk 7, 28). Ján bol posledným človekom, ktorý prorokoval príchod Mesiáša a volal k pokániu.

Po stáročia Boh pripravoval svet skrze Izraelitov na spásu ľudstva. Ján je posledným článkom v reťazci veľkých mužov a žien, ktorí obracali srdcia späť k Bohu. Jeho poslanie spočívalo v tom, že mal pripraviť cestu pred Spasiteľom, zvestovať príchod Krista, pripraviť národ na tento príchod a pokrstiť samotného Krista.

Sv. Augustín o Jánovi hovorí: „Najväčší z ľudí bol poslaný vydať svedectvo o tom, ktorý bol viac ako človek.“

Neobyčajné okolnosti Jánovho počatia a narodenia

Už jeho počatie a narodenie boli neobyčajné. Jeho otec, kňaz Zachariáš, a matka Alžbeta boli dlhé roky bezdetní. Už boli v starobe a nedúfali, že môžu mať dieťa, takže sa s tým zmierili.

Anjel sa zjavil Zachariášovi a oznámil mu narodenie syna, ktorý bude veľký pred Pánom. Povedal mu, že bude na radosť mnohým, bude veľký pred Bohom a Duchom Svätým bude naplnený ešte v útrobách svojej matky.

Zachariáš týmto slovám neuveril a chcel od anjela znamenie. Oponoval, že je starý a stará je aj jeho manželka, a preto predsa nemôžu mať dieťa. Anjel mu riekol, že je archanjel Gabriel a je poslaný od Boha, aby mu to zvestoval.

Keď sa Zachariáš vrátil domov do Chebronu, jeho manželka po nejakom čase naozaj počala a päť mesiacov to tajila.

Na rozdiel od narodenia jeho príbuzného o šesť mesiacov neskôr, Ježiša, bol Ján počatý prirodzeným spôsobom. Zázrak spočíval v tom, že Boh odstránil Alžbetinu neplodnosť a že anjel túto udalosť ohlásil.

Keď Mária, matka Božia, počala Ježiša, po šiestich mesiacoch prišla na návštevu k Alžbete. Pri ich zvítaní Alžbeta pocítila, ako sa jej dieťa v útrobách zaradovalo pri stretnutí s Mesiášom.

Cirkev prostredníctvom Písma vždy chápala, že Ján bol naplnený Duchom Svätým už od materského lona. Evanjelista Lukáš opisuje, ako pri stretnutí Márie s Alžbetou dieťa v jej lone zajasalo.

Jánovo narodenie v evanjeliu

V evanjeliu čítame o narodení a pomenovaní Jána Krstiteľa. Keď sa narodil, pomenovali ho Ján (Lk 1, 57 - 80). Narodenie sprevádzala veľká radosť rodičov, ktorí boli veľmi vďační Bohu za tento veľký dar vo svojom starom veku.

V ich dobe ľudia bezdetných považovali za ľudí hriešnych. Zachariáš a Alžbeta preto neprijali narodenie svojho syna iba ako osobné šťastie, ale aj ako prejav Božej milosti.

Napokon sa Ján narodí, dostáva meno a rozväzuje sa otcov jazyk. Zachariáš mlčí a stráca hlas, až kým sa nenarodí Ján, Pánov predchodca, a vtedy sa mu hlas vracia.

Čo iné znamená Zachariášovo mlčanie ako tajomné proroctvo, pred Kristovým kázaním istým spôsobom skryté a uzavreté? Otvorí sa pri Jánovom príchode a stane sa jasným, keď príde ten, ktorého predpovedalo.

Otvorenie Zachariášovho hlasu pri Jánovom narodení je to isté, čo roztrhnutie opony pri Kristovej smrti na kríži. Keby bol Ján zvestoval seba samého, Zachariášove ústa by sa neboli otvorili. Jazyk sa rozväzuje, lebo sa rodí hlas.

Keď už Ján zvestoval Pána, opýtali sa ho: „Kto si ty?“ Odpovedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“ Ján bol hlas, ale Pán bol „na počiatku Slovo“.

Ján ako posledný prorok a predchodca Krista

Cirkev slávi Jánovo narodenie ako niečo sväté. Svätý Augustín hovorí: „Kým medzi svätými Otcami niet ani jedného, ktorého narodenie by sme oslavovali, Jánovo narodenie slávime a slávime aj narodenie Kristovo.“

Ján tvorí akési rozhranie medzi dvoma zákonmi, Starým a Novým. Veď sám Pán svedčí, že je istým medzníkom: „Zákon a Proroci sú až po Jána Krstiteľa.“

Vo svojej osobe teda predstavuje Starý zákon a ohlasuje Nový. Pretože predstavuje Starý, rodí sa z dvoch starcov, a pretože ohlasuje Nový, je už v živote matky vyhlásený za proroka.

Ešte sa nenarodil a už sa radosťou zachvel v matkinom lone pri príchode svätej Márie. Už tam mal poslanie, poslanie skôr, ako sa narodil. Ukazuje sa, čí bude predchodca, skôr, ako by ho on videl.

Zachariášove slová o jeho poslaní znejú: „A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu“ (Lk 1, 76).

Tieto slová poukazujú na nerozlučné spojenie medzi povolaním a poslaním, medzi volaním a misiou. Veľkosť Jánovho povolania v skutočnosti spočíva v neopakovateľnom význame jeho poslania.

Jánovo verejné pôsobenie

Ján žil na púšti až do tridsiatich rokov, keď sa naplnilo ďalšie proroctvo od archanjela Gabriela, že príde hlas z púšte, ktorý bude vyzývať ľudí, aby sa kajali, lebo sa približuje Kráľovstvo nebeské.

Vo veku tridsať rokov vystúpil verejne pri rieke Jordán, kde hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil. Mnohí sa k nemu pridávali, medzi nimi aj Ježiš.

Jeho krst pripravoval svet na krst a znovuzrodenie, ktoré prinesie Kristus. Ján volal Izraelitov k pokániu a mnohých krstil, hoci iným spôsobom, než ako poznáme kresťanskú sviatosť.

Život svätého Jána Krstiteľa bol striedmy a kajúci, v súlade s posolstvom obrátenia, ktoré zdieľal. Za odev mu slúžil plášť z ťavej srsti, prepásaný bol koženým pásom. Pokrmom mu boli kobylky a lesný med (Mk 1, 2 - 6).

Hlásal príchod Božieho kráľovstva. Jeho kázanie bolo nebojácnym ohlasovaním Božej pravdy, o ktorej vydával svedectvo až do svojej smrti.

Jánova pokora a jeho vzťah ku Kristovi

Ján Krstiteľ je príkladom pokory a správneho úmyslu. Nikdy sa nesnažil svietiť vlastným svetlom, ohlasovať seba, využívať svoje povolanie na získanie významu či iných osobných výhod.

Povedal: „Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách“ (Sk 13, 25).

Niekoľkým svojim učeníkom vysvetlil: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba“ (Jn 3, 27). Keď sa začali obávať, že jeho nasledovníkov ubúda, pokračoval: „Táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať“ (Jn 3, 29 - 30).

Ján nikdy nechcel upriamovať pozornosť na seba. Jeho život mal od začiatku jediný cieľ - ukázať na Krista, pripraviť mu ľud a vydať o ňom svedectvo.

Podľa slov svätého Augustína si Ján vždy uvedomoval, že „on je hlas, ale Pán je Slovo, ktoré na počiatku už existovalo. Ján bol pominuteľným hlasom, Kristus bol od počiatku večným Slovom“.

Prečo Cirkev slávi Jánovo narodenie

Cirkev slávi narodenie Jána Krstiteľa z viacerých dôvodov.

• Ján je posledný a najväčší z prorokov.
• Jeho narodenie bolo do istej miery zázračné.
• Jeho život a pôsobenie boli nerozlučne späté s prípravou na Kristov príchod.
• Volal ľudí k pokániu a pripravoval ich na krst a znovuzrodenie v Kristovi.
• Bol bezprostredným predchodcom Mesiáša a svedkom jeho príchodu.

Pri narodení Panny Márie si Cirkev pripomína prvú osobu, ktorá bola počatá bez dedičného hriechu. Na Vianoce oslavuje narodenie vteleného Pána a spásu, ktorú priniesol. Pri Jánovi Krstiteľovi si pripomína narodenie človeka, ktorý bol osobitne povolaný pripraviť ľud na príchod Krista.

Ján si svoje narodenie nevybral a nebol počatý nadprirodzeným spôsobom. Napriek tomu bolo jeho narodenie darom a znamením Božej prozreteľnosti.

V tejto oslave Cirkev vzdáva úctu prorokom, skrze ktorých Boh viedol Izraelitov, zázraku Jánovho narodenia a novému zrodeniu, ku ktorému Ján volal.

Slávnosť 24. júna a umučenie 29. augusta

Cirkev si nepripomína iba Jánovo narodenie 24. júna, ale aj umučenie svätého Jána Krstiteľa 29. augusta.

Herodes Antipas usúdil, že hnutie vyvolané Jánom je nebezpečné. Ján ho neustále napomínal pre cudzoložstvo, a tak ho dal uväzniť.

Jánov koniec urýchlila pasca Herodiady. Na jej želanie a na želanie jej dcéry Salome bol Ján sťatý na hrade Machaeri pri Mŕtvom mori.

Jeho smrť si Cirkev pripomína 29. augusta. Jánovo narodenie, ktoré sa slávi 24. júna, je však jeho najväčším sviatkom.

Ján Krstiteľ vo východnej cirkevnej tradícii

Východná cirkev sa osobitnou úctou vinie k svätému Jánovi Krstiteľovi. Na rozdiel od Západu viac zdôrazňuje jeho prímenie Predchodca alebo Predteča než označenie Krstiteľ.

Jediný okrem Bohorodičky spomedzi svätých má deň narodenín pre tento svet. Východná tradícia si pripomína aj jeho počatie 23. septembra.

Úcta svätého Jána Krstiteľa je na Východe pradávna a rozšírená. Svedčí o tom veľký počet chrámov zasvätených jeho úcte, ikonografia, úcta jeho pozostatkov a až šesť sviatkov na jeho česť v priebehu roka.

Na Východe je úcta k svätému Jánovi Krstiteľovi veľmi rozšírená. Katedrálny chrám prešovského biskupstva je zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi a on je nebeským patrónom všetkých príslušníkov prešovského biskupstva.

Liturgický význam slávnosti

Slávnosť Narodenia Jána Krstiteľa má v liturgii ďalšiu zvláštnosť: patrí k sviatkom svätých, ktoré sú veľmi úzko prepojené s temporálnym cyklom, teda s oslavou Kristových tajomstiev počas cirkevného roka.

Väčšina svätcov sa do kalendára zaraďuje najmä v rámci sanktorálneho cyklu. Ján Krstiteľ však do liturgického roka vstupuje inak - nie iba ako vzor svätosti, ale ako postava priamo spojená s Kristovým príchodom, zjavením a verejným účinkovaním.

Jeho narodenie je najväčším sviatkom svätého Jána Krstiteľa. Bolo známe už v 4. storočí. Svätý Augustín hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a svätého Jána Krstiteľa.“

V liturgii sa pri tejto slávnosti pripomína Ján ako prorok a Predchodca Pánov. Tropár ho oslovuje slovami: „Prorok a Predchodca Pánov, nie sme schopní dôstojne ťa osláviť, hoci ťa vrúcne uctievame.“

Kondák vyjadruje význam jeho narodenia takto: „Dnes neplodná rodí Kristovho predchodcu, ktorý je splnením všetkých proroctiev. On v Jordáne pokrstil Krista, ako to predpovedali Písma.“

Jánovo poslanie a kresťan v súčasnosti

Každý kresťan je tiež povolaný pokračovať v poslaní Jána Krstiteľa a pripravovať ľudí na stretnutie s Kristom.

Svätý Josemaría o Jánovi hovorí: „Aké krásne je správanie Jána Krstiteľa! Aké čisté, aké šľachetné, aké nezištné!“ Jeho učeníci poznali Krista len z počutia a Ján ich viedol k dialógu s Majstrom. Umožnil im, aby ho videli a jednali s ním, a dal im príležitosť obdivovať zázraky, ktoré konal.

Podobne ako Ján, aj kresťania sú povolaní prinášať Krista na miesta, kde sa odohráva ich život. S týmto cieľom môžu upriamiť svoj pohľad na Ježiša a naplnení jeho životom pozývať k tomu istému aj ľudí okolo seba.

Jánovo tajomstvo sa podľa Origena vo svete realizuje aj dnes. Ktokoľvek je predurčený uveriť v Ježiša Krista, potrebuje, aby do jeho duše najprv vstúpil Jánov duch a sila, aby pripravil Pánovi dobre disponovaný ľud a aby vyrovnal cesty a narovnal chodníky drsného srdca.

Apoštolát a obrátenie sŕdc sú Božou úlohou, na ktorej sú ľudia pokornými spolupracovníkmi. Kristus musí rásť a ľudské ja sa musí zmenšovať.

Slávnosť 24. júna preto pripomína nielen historický dátum narodenia syna Zachariáša a Alžbety. Je to deň, v ktorom Cirkev oslavuje proroka, ktorý bol od materského lona spojený s Božím plánom, pripravoval cestu Spasiteľovi, volal k pokániu a ukazoval na Krista.

tags: #kedy #je #narodenie #jana #krstitela #v