Dvojročné dieťa sa nechce učiť: ako podporiť jeho záujem bez nátlaku

Učenie nie je len o pamätaní si faktov. Ide o schopnosť sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam. Preto je dôležité už od útleho veku dieťaťu ukazovať, že učiť sa dá zábavne, efektívne a s pocitom úspechu.

Pri dvojročnom dieťati však nemožno očakávať pravidelné učenie v školskom zmysle slova. Predškolský vek je ideálny čas na rozvoj základov učenia - cez hru, rozprávanie, kreslenie či objavovanie prírody. Dieťa sa v tomto období učí najmä napodobňovaním, pohybom, skúmaním a spoločnými aktivitami s rodičmi.

Čo znamená, keď sa dvojročné dieťa nechce učiť

Malé dieťa často odmieta činnosť, ktorú dospelý označí ako učenie, pretože jeho pozornosť je krátka a potrebuje okamžitý zmysel, pohyb alebo zábavu. Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí.

V tomto veku nejde o to, aby sa dieťa učilo podľa pracovných listov alebo si dlhodobo zapamätávalo učivo. Dôležitejšie je vytvoriť pozitívny vzťah k objavovaniu, komunikácii a riešeniu jednoduchých problémov.

Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu. Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom. Buďte pozitívni a oceňujte snahu, nielen výsledok. Aj malé pokroky si zaslúžia uznanie.

Prečo dvojročné dieťa odmieta učenie

Odmietanie učenia môže mať rôzne príčiny: únava, stres, nízke sebavedomie alebo príliš náročné úlohy. Pri dvojročnom dieťati k nim často patrí aj prirodzená potreba samostatnosti, premenlivá nálada, hlad, preťaženie podnetmi alebo jednoducho záujem o inú aktivitu.

Dieťa potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými sa cíti dobre, komunikujú s ním partnersky, sú autentickí a môže im veriť. Ľudia, ktorí ho nebudú trestať za chyby, známkovať a škatuľkovať.

Veríme, že dieťa nepotrebuje byť najlepšie, potrebuje však cítiť, že je dôležité. Prostredie, kde dieťa trávi 8 hodín denne, nesmie byť len o učení.

Najčastejšie dôvody nezáujmu

• dieťa je unavené alebo hladné;
• úloha je príliš náročná alebo trvá príliš dlho;
• aktivita nezodpovedá jeho aktuálnemu záujmu;
• dieťa potrebuje pohyb a nechce sedieť pri stole;
• rodič naň vytvára tlak, aby okamžite odpovedalo alebo zopakovalo slovo;
• dieťa sa bojí chyby alebo napomínania;
• dieťa ešte nerozumie, prečo by malo danú činnosť robiť.

Ako sa učí dvojročné dieťa

Dieťa sa učí, keď vás počúva, nové slovíčka sa naň môžu nalepiť aj vtedy, ak budete miestami aj neprirodzene veci komentovať.

Hovorenú reč dieťaťko počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte.

Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov. V tomto čase vývoja sa dieťa podľa Márie Montessori stáva „špongiou“ a začína viac či menej vnímať určité podnety, komunikáciu okolo seba a postupne obohacuje svoju slovnú zásobu.

To, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita.

Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto že ostatné deti už rečnia. Všetko má svoj čas.

Učenie cez hru, pohyb a každodenné situácie

Učte sa cez hru a pohyb - nie všetko musí byť pri stole.

Postupov a metód, ako naučiť dieťa rozprávať, je aj na internete veľké množstvo, čo však bude platiť na vášho drobca, vám nepovie zaručene nikto. Skúsiť môžete rôzne spôsoby, pretože, čím viac podnetov dieťaťu ponúknete, tým skôr sa môžete dočkať prvých hlások, slov, viet a súvetí.

Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá. Keď dieťaťu niečo rozprávate, udržujte s ním očný kontakt, snažte sa ho zaujať, ukazujte mu predmety, napodobňujte zvieracie zvuky a komunikujte s ním tak často, ako sa dá.

Pomenúvajte veci okolo seba, opakujte sa, pokojne opíšte farbu predmetu, čo robí, že lopta skáče, stojí alebo letí. Ukazujte na daný predmet, aby si ho dieťa zafixovalo aj vizuálne.

Ak po ceste prejde auto, zahrajte sa na športového komentátora a opisujte dieťaťu celú situáciu detailne, že zelené auto práve prešlo po ceste, auto je zelené, auto robí „brm brm“ a tak ďalej.

Budete sa opakovať, ale dieťa časom bude presne vedieť, čo je zelené a čo robí „brm brm“.

Praktické nápady na učenie počas dňa

• pri obliekaní pomenúvajte farby a časti oblečenia;
• pri varení nechajte dieťa pozorovať, miešať alebo triediť bezpečné suroviny;
• pri prechádzke pomenúvajte autá, zvieratá, stromy a zvuky;
• pri upratovaní triedte predmety podľa farby, veľkosti alebo tvaru;
• pri kúpaní hovorte o vode, pene, teple, chlade a jednotlivých častiach tela;
• pri hre s loptou používajte slová ako „hop“, „letí“, „bum“, „stojí“ alebo „skok“.

Rozprávanie ako prirodzená forma učenia

Chcete, aby dieťa bolo „ukecané“? Musíte takí byť aj vy.

Rozprávajte sa s dieťaťom hlavne o tom, čo uňho vzbudzuje záujem. Na dieťa treba ísť jednoducho, rozprávajte veľmi stroho a stručne. Používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne.

S dieťaťom sa rozprávajte tak, aby ste riadne artikulovali a nedeformovali reč, ktorou má neskôr plynule rozprávať. Dieťa totiž všetko napodobňuje a rozhodne nechcete, aby sa šušlanie na dieťa prenieslo.

Rozprávajte pomaly, zrozumiteľne a bez prehnaného akcentu. Podobne ako v predošlom prípade, ak chcete dieťa naučiť rozprávať, nepoužívajte priveľa zdrobnenín ani citosloviec, pokiaľ to nie je nutné.

Pokojne napodobnite zvuky zvierat. Ak chcete zdôrazniť, že je niečo maličké, môžete použiť zdrobneninu, no určite nevyužívajte tento nástroj na vysvetľovanie významu bežných vecí.

Neopakujte však rovnaké slovo nasilu iba preto, aby ho dieťa po vás zopakovalo. Opakovanie rovnakého slova dieťa môže začať nudiť a opakovanie nasilu za účelom, aby slovo po vás zopakovalo, môže dieťa skôr odradiť.

Nevadí, ak dieťa slovo nezopakuje o deň či dva ho možno presne pomenuje a vy budete milo prekvapení.

Čítanie, obrázky, básničky a pesničky

Spievajte, učte sa rýmovačky alebo básničky. Ideálne je, ak si s dieťaťom vytvoríte určitý rituál, pokojne pri čítaní alebo pri večernom kúpaní.

Na rozvoj, nielen rečových zručností, skvele poslúžia obrázkové knihy. Pravidelné čítanie sa môže stať rituálom a poukazovanie na všetko, čo sa na obrázkoch v knihe nachádza, je skvelým motivačným nástrojom.

Zvieratká či predmety na obrázkoch bude chcieť dieťa pomenúvať samo a ešte pred spaním si obľúbenú knihu donesie do postele.

V modernej dobe 21. storočia si tiež môžete prezerať obrázky na tablete alebo na mobile, čo môže niektoré ratolesti zaujať ešte viac. Klasickej knihe však dajte prednosť.

Spoločenské hry a rozvoj schopností

Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie.

Spoločenské hry deti vzdelávajú. Ich obrovskou výhodou je to, že v každom veku dokážu priniesť deťom celý rad benefitov. Tie najmenšie vďaka nim spoznávajú svet okolo seba, rozvíjajú komunikačné a koordinačné zručnosti.

Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme, aj učenie sa. A aby toho nebolo málo, pri hraní hier sa rozvíja kreativita a tvorivosť.

Výber správnej hry bude závisieť v prvom rade od veku vašich potomkov a aj od toho, aké schopnosti chcete u detí pomocou hry budovať. Aby boli pre deti skutočne aj zábavné, vyberajte také tituly, ktoré nie sú komplikované či náročné.

Deti do hier netreba nútiť.

Spoločenské hry však nemôžu byť nahradené tými počítačovými. Ak totiž deti hrajú hry na notebooku alebo mobile, nenaučia sa komunikovať s okolím, nesocializujú sa tak ako pri spoločenských hrách.

Pri stolových hrách veľmi rýchlo vzniká puto, ktoré je založené na dôvere a na trvalých vzťahoch.

Hra na roly podporuje komunikáciu

Hravou formou môžete u dieťaťa vzbudiť záujem o rozprávanie aj vtedy, ak sa zahráte na skutočné roly. Kuchár a zákazník, doktor a pacient, opravár, hasič - stačia potrebné rekvizity a kreativita nahradí mechanické opakovanie slov.

Dieťa pri hrách na roly nielen využíva slovnú zásobu, ktorú má, ale takisto sa učí nové slová. Reaguje na podnety, ktoré prichádzajú z druhej strany.

Veľmi motivujúce je aj natáčanie dieťaťa na kameru. Deti sa rady predvádzajú a ak budú stredobodom pozornosti, rady ukážu svoj talent.

Ako reagovať na chyby dieťaťa

Slová, ktoré dieťa používa na pomenovanie predmetov alebo činností, sú preň tými jedinými správnymi, zatiaľ.

Možno tieto slová nie sú správne pre vás, no ak je aktuálne auto v detskom slovníku „ado“, je to tak, nekarhajte ho, nekričte a neopravujte ho.

Pokojne mu povedzte: „Áno, toto je auto“, použite správny tvar slova. No nie je nutné dieťaťu to prízvukovať, opravovať ho a už vôbec nie nútiť ho vysloviť správny tvar slova.

Týmto spôsobom prirodzene zabránite vývoju jeho reči a odradíte ho. Pochvalou naopak dosiahnete viac.

Treba dvojročné dieťa nútiť učiť sa?

Nie.

Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto že ostatné deti už rečnia.

Rýchle a nesprávne cesty k tomu, aby sa dieťa učilo, keď nechce, využívajú len vonkajšiu motiváciu - učiť sa kvôli rodičom, kvôli dobrým známkam, kvôli strachu zo zlých známok či kvôli pochvale.

Veľkým rizikom však je, že keď trest či odmena pominú, dieťa stráca dôvod učiť sa.

Deti do hier netreba nútiť. Ak sa dieťa nechce zapojiť, je lepšie aktivitu odložiť a skúsiť ju neskôr iným spôsobom.

Rutina primeraná veku

Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas.

Pri dvojročnom dieťati však pravidelná rutina nemusí znamenať dlhé sedenie nad úlohami. Môže ísť o krátke každodenné čítanie, spoločnú pesničku, pomenovanie predmetov alebo jednoduchú hru.

Rozdeľte učenie na krátke úseky - napr. 15 minút učenia + 5 minút pauza.

Pri malom dieťati môže byť potrebný ešte kratší čas. Keď začne strácať pozornosť, aktivitu ukončite alebo zmeňte.

Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať.

Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.

Aký spôsob učenia môže dieťaťu vyhovovať

Neučíme sa všetci rovnako a tiež sa celý deň nedá učiť jedným štýlom (napríklad sedieť a počúvať výklad).

Jedna z typológií hovorí, že každý z nás preferuje jeden z týchto štýlov učenia sa: aktivista (potrebuje skúšať), teoretik (hľadá logiku a argumenty), reflektor (pozoruje a premýšľa), pragmatik (chce vidieť využitie v praxi).

• Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
• Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
• Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
• Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.

Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky.

Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami.

Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.

Vnútorná motivácia namiesto nátlaku

Dieťa potrebuje vnútornú motiváciu učiť sa a objavovať. Ak sa niečo nechcete naučiť, nikto vás neprinúti.

Preto v Neškole ponúkame príbehy, výzvy, staviame na tom, čo deti baví a dávame im zodpovednosť.

Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť.

Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie.

Namiesto toho, aby ste sa sústredili iba na výsledky, oceňujte úsilie, ktoré dieťa vyvíja.

Ako dieťa motivovať bez neustálych odmien

Medzi najúčinnejší prostriedok motivácie patrí pochvala.

Rodičia môžu oceňovať deti drobnými odmenami za úsilie a vytrvalosť, s ktorou sa každý deň doma učia látku, ktorej zvládnutie vyžaduje množstvo času a trpezlivosti.

S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok.

Pri dvojročnom dieťati je vhodnejšie oceňovať záujem, snahu, vytrvalosť a ochotu zapojiť sa, nie mechanicky odmeňovať každú správnu odpoveď.

Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci.

Čomu sa pri učení vyhnúť

• nenúťte dieťa opakovať slovo alebo úlohu okamžite;
• nekričte, keď dieťa urobí chybu;
• neporovnávajte ho s inými deťmi;
• nepoužívajte učenie ako trest;
• nevyžadujte dlhé sedenie pri stole;
• nerobte za dieťa nič, čo dokáže urobiť samo;
• nezahlcujte ho množstvom informácií naraz.

Deti často nie sú ani tak alergické na samotné pravidlá, ale na to, ako ich deťom poviete.

Trvajte prísne na dodržaní pravidla, ale pripomínajte jeho splnenie pokojným hlasom. Vyhnite sa zbytočnému kričaniu. Snažte sa príkazy povedať s pochopením. Dieťa ich skôr splní.

Namiesto príkazu môžete povedať: „Ja viem, že si unavený, mali ste v škole sedem hodín, ale tie úlohy je potrebné napísať.“

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak je odmietanie dlhodobé, porozprávajte sa so školou alebo odborníkom.

Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Najlepšie je obrátiť sa v takom prípade na odborníka, pediatra, logopéda, audiológa či detského psychológa.

Títo odborníci presne vedie posúdiť, v akom stave je úroveň verbálnej/neverbálnej komunikácie vášho dieťaťa.

Za problémami s rečou totiž nemusí byť len do istej miery prirodzené oneskorenie, ale pokojne aj iné ochorenia (autizmus, logopedické problémy, poruchy reči a jazyka, psychický vývoj a iné).

Faktory, ktoré ovplyvňujú vývoj reči, môžu byť aj dedičné zo strany matky alebo otca. Niektoré deti, ktoré sa rýchlo naučia chodiť, loziť, môžu rečové pokroky dosahovať pomalšie.

Vývin reči môže byť pomalší aj u detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s podváhou či anemické. Prejaviť sa môžu predchádzajúce ochorenia a zdravotné problémy, ktoré mohli rozvoj reči a jazyka spomaliť.

Aj také veci ako nádcha alebo chýbajúce zuby môžu zapríčiniť chyby v rečovom prejave.

Odporúčame obrátiť sa na pediatra, logopéda alebo detského psychológa.

Vývin reči približne medzi druhým a tretím rokom

Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť, „mama tam, havo hav, tata daj,“ a iné krátke slovné spojenia.

Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť.

V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti.

Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy.

Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov.

Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny. Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené.

To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nemožno presne definovať žiadnou normou či tabuľkou.

Rozhodne sa však netreba báť toho, ak sa niektoré z prejavov oneskoria.

Často kladené otázky

Kedy má dieťa začať s pravidelným učením doma?

Už od 6-7 rokov je vhodné budovať jednoduché rutiny.

Pri dvojročnom dieťati je vhodné budovať najmä pravidelný rytmus spoločného čítania, rozprávania, hry a objavovania.

Aký je najlepší spôsob učenia pre malé deti?

Najlepším spôsobom je učenie cez hru, pohyb, rozprávanie, obrázky, pesničky a každodenné situácie.

Mám dieťa nútiť učiť sa, aj keď nechce?

Nie. Nátlak môže dieťa odradiť a vytvoriť strach z chýb. Dôležité je nájsť vhodný okamih, skrátiť aktivitu a prispôsobiť ju záujmu dieťaťa.

Koľko času by sa malo dieťa učiť denne?

V mladšom školskom veku stačí 20-30 minút denne.

Pri dvojročnom dieťati nie je potrebné určovať pevný čas na školské učenie. Aktivity by mali byť krátke a prispôsobené jeho pozornosti.

Čo robiť, ak má dieťa problém so zapamätaním?

Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru.

Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.

tags: #dvojrocne #dieta #sa #necchce #ucit