Francúzsko sprístupnilo asistované oplodnenie slobodným ženám

Ženám vo Francúzsku, ktoré túžili po deťoch, no nemali mužského partnera, sa po novom naskytla možnosť využiť asistovanú reprodukciu.

V krajine prijali nový zákon o bioetike, v rámci ktorého majú prístup k asistovanej reprodukcii slobodné ženy aj lesbické páry. Francúzsko sa týmto krokom pripojilo ku krajinám ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Malta.

Čo znamená asistovaná reprodukcia pre slobodné ženy

Asistovaná reprodukcia, zjednodušene povedané, znamená, že ženy, ktoré chcú mať deti, využijú darcu spermií.

Umelé oplodnenie (IVF) predstavuje pre mnohé slobodné ženy a lesbické páry možnosť, ako si splniť sen o materstve. Francúzska vláda pripravila legislatívu, ktorá umožňuje slobodným ženám a lesbickým párom podstúpiť mimotelové oplodnenie, takzvanú in vitro fertilizáciu, a súvisiace úkony vo Francúzsku, aby preto nemuseli cestovať do zahraničia.

Doteraz museli kvôli tejto možnosti vycestovať do zahraničia. Nová právna úprava tak odstraňuje prekážku, ktorá ženám bez mužského partnera komplikovala prístup k liečbe a často ju robila závislou od legislatívy, cien a podmienok v iných krajinách.

Asistovaná reprodukcia bude pre ženy vo veku do 43 rokov v krajine plne hradená zo zdravotného poistenia. Systém zdravotnej starostlivosti by mal pokryť náklady na asistovanú reprodukciu pre všetky ženy do 43 rokov.

Vývoj zákona o bioetike

Francúzska vláda navrhla legislatívu, ktorá by poskytla slobodným ženám a lesbickým párom prístup k asistovanej reprodukcii v krajine, namiesto toho, aby ju hľadali v zahraničí.

Dolná komora francúzskeho parlamentu, Národné zhromaždenie, schválila návrh kontroverzného zákona, ktorý umožní lesbám a slobodným ženám podstúpiť procedúry umelého oplodnenia za pomoci spermií od darcov.

Francúzsky Senát následne schválil zákon umožňujúci slobodným ženám a lesbickým párom prístup k umelému oplodneniu (IVF). Zákon je súčasťou širšieho zákona o bioetike, ktorý v októbri prešiel prvým čítaním v Národnom zhromaždení, dolnej komore parlamentu, kde má Macron väčšinu.

Zákon prešiel v 348-člennom Senáte pomerom hlasov 160-116, pričom v hornej komore parlamentu majú nad Macronovou centristickou stranou prevahu pravicoví republikáni.

V krajine napokon prijali nový zákon o bioetike, v rámci ktorého majú prístup k asistovanej reprodukcii slobodné ženy aj lesbické páry.

Reforma počas vlády Emmanuela Macrona

Podľa agentúry ide o najzásadnejšiu sociálnu reformu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona od jeho nástupu do úradu v roku 2017. Ide o prvú veľkú spoločenskú reformu počas funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.

Vláda prezidenta Macrona zdôvodňuje plánované opatrenia rastúcou pluralitou modelov rodiny. V správe pred parlamentným plénom Jean-Louis Touraine, poslanec vládnucej strany „La République en Marche“ (LRM), hovoril o práve stať sa slobodnou matkou.

Aj „Comité consultatif national d'éthique“ (CCNE) podporuje plány Macronovej vlády. Je to vraj v zmysle slobody a rovnosti, že nielen heterosexuálne páry môžu siahnuť po umelom oplodnení.

Macron, ktorý pripustil politické riziká spojené s danou legislatívou, mal podľa AFP na pamäti silnú vlnu odporu, ktorý pred šiestimi rokmi v krajine vyvolala legalizácia manželstiev párov rovnakého pohlavia.

Prečo ženy predtým cestovali do zahraničia

Podľa predchádzajúcej právnej úpravy nemali slobodné ženy a lesbické páry vo Francúzsku rovnaký prístup k procedúram asistovanej reprodukcie ako heterosexuálne páry.

Francúzska vláda pripravila zmenu práve preto, aby ženy nemuseli za umelým oplodnením cestovať do zahraničia. Rozdiely medzi európskymi krajinami totiž viedli k reprodukčnej turistike, pri ktorej ženy vyhľadávali kliniky v štátoch s otvorenejšou legislatívou.

Na Slovensku je umelé oplodnenie dnes zakázané pre lesbické páry a single ženy. Za umelým oplodnením musia cestovať do inej krajiny. Na to sa odhodlajú len tie ženy, ktoré sa neboja jazykovej bariéry a majú dosť peňazí.

Francúzsko v európskom kontexte

Francúzsko sa týmto krokom pripojilo ku krajinám ako Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Malta.

Viaceré krajiny v Európe ho aj z demografických dôvodov otvárajú pre širšiu skupinu žien.

Dánsko

Do Dánska chodí pre umelé oplodnenie množstvo lesbických párov a single žien. Téma v krajine nie je tabu, spoločnosť o nej diskutuje už od 90. rokov.

V roku 1996 totiž dánsky parlament zakázal lekárom pomáhať lesbám a single ženám s umelým oplodnením. V roku 1999 si Storková dokonca založila vlastnú kliniku a inšpirovala k tomu aj ďalšie pôrodné asistentky.

Do Dánska zrazu prichádzali ženy z celej Európy a v krajine sa začala debata o tom, či umelé oplodnenie pre lesby a ženy bez partnerov celkom nepovoliť.

Do roku 2018 však bola v Dánsku predsa len skupina žien, ktorá umelé oplodnenie nemohla podstúpiť: neplodné lesby a single ženy. Zákon totiž stanovoval podmienku, že dieťa musí mať spoločnú genetiku aspoň s jedným rodičom.

Tieto ženy preto začali cestovať do Španielska, kde im to zákon dovoľoval.

Španielsko

V Španielsku sa o uhrádzaní umelého oplodnenia v posledných rokoch takisto živo diskutuje.

V roku 2013 tam konzervatívna vláda zakázala štátnym klinikám poskytovať umelé oplodnenie single ženám a lesbickým párom, v súkromných klinikách ich zasa nemali uhrádzané.

Liberálnejšia španielska vláda tento zákaz v roku 2018 zrušila a ženy bez partnera a lesbické páry tak opäť získali možnosť bezplatne podstúpiť umelé oplodnenie.

Priebeh jedného cyklu umelého oplodnenia

Čo to pre ženu vlastne znamená, že podstúpi jeden cyklus umelého oplodnenia?

„V skratke sa to dá opísať takto: žena dostane menštruáciu, začne si pichať hormonálne injekcie, dostane ovuláciu, okolo 14. dňa sa odoberú vajíčka, po piatich dňoch sa vytvoria embryá, jedno sa vloží do maternice a čaká sa, či žena otehotnie,“ vysvetľuje hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu Martin Petrenko.

Celý cyklus umelého oplodnenia stojí podľa Petrenka asi 3-tisíc eur a poisťovne uhrádzajú zhruba dve tretiny.

Cena za umelé oplodnenie je rovnaká, či žena otehotnie pomocou svojich vajíčok alebo darovaných.

Pri asistovanej reprodukcii sa zároveň otvárajú otázky súvisiace s darcovstvom. „Vajíčka nemôžu byť predané. Žiaden ľudský orgán nemôže byť predaný, ani spermie. Prečo potom ženy za darovanie vajíčok dostávajú zaplatené stovky eur?“

„Nie je to predaj vajíčok. Sú to náklady na darovanie. Žena je vyradená z práce, je v tom bolestné, cestovanie,“ vymenúva Petrenko.

Slovensko: rozdielny prístup k IVF

Na Slovensku je situácia v oblasti umelého oplodnenia odlišná.

Umelé oplodnenie je hradené zo zdravotného poistenia, ale len pre heterosexuálne páry, kde žena spĺňa vekové kritérium (mladšia ako 40 rokov) a existuje lekárska indikácia neplodnosti.

Pre slobodné ženy a lesbické páry je umelé oplodnenie na Slovensku zakázané. Umelé oplodnenie je dnes na Slovensku zakázané pre lesbické páry a single ženy.

Hoci je umelé oplodnenie na Slovensku hradené zo zdravotného poistenia, pre mnohé páry zostáva finančne nedostupné, za jeden pokus o otehotnenie musia doplatiť asi tisíc eur.

Pre slobodné ženy či lesbické páry navyše zostáva umelé oplodnenie úplne nedostupné.

Dôvera, Union a Všeobecná zdravotná poisťovňa v roku 2020 uhradili spolu viac ako 3100 cyklov umelého oplodnenia. Za jeden cyklus v priemere zaplatili asi 1100 eur.

Na to, aby slovenská poisťovňa žene zákrok uhradila, musí byť mladšia ako 40 rokov a mať po boku partnera. Bez muža jej na klinikách umelé oplodnenie podstúpiť nedovolia.

Dve Rakúšanky sa teda v Rakúsku môžu zosobášiť, podstúpiť umelé oplodnenie a obe budú aj uznané za matky a zapísané do rodného listu. Pre Slovenky v Rakúsku to však neplatí.

Argumenty za sprístupnenie oplodnenia

• Právo na sebaurčenie: Každá žena má právo rozhodovať o svojom tele a o tom, či chce mať dieťa.
• Rovnosť: Všetky ženy by mali mať rovnaký prístup k možnostiam, ako si splniť sen o materstve, bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu alebo rodinný stav.
• Pluralita rodinných modelov: Spoločnosť sa mení a existuje mnoho rôznych typov rodín. Štát by mal rešpektovať túto rozmanitosť a umožniť ženám vytvárať rodiny, ktoré im vyhovujú.

Vláda prezidenta Macrona zdôvodňuje plánované opatrenia rastúcou pluralitou modelov rodiny. Je to vraj v zmysle slobody a rovnosti, že nielen heterosexuálne páry môžu siahnuť po umelom oplodnení.

Argumenty proti sprístupneniu oplodnenia

• Právo dieťaťa na otca: Dieťa má právo na otca a na kompletnú rodinu s oboma rodičmi.
• Etické otázky: Umelé oplodnenie vyvoláva mnohé etické otázky, napríklad otázku anonymity darcu spermií a otázku komercializácie reprodukcie.
• Finančná náročnosť: Sprístupnenie umelého oplodnenia pre širšiu skupinu žien by mohlo zaťažiť systém zdravotného poistenia.

Napriek schváleniu zákona téma umelého oplodnenia pre slobodné ženy vyvoláva vo Francúzsku kontroverzie.

Táto iniciatíva vyvolala hnev konzervatívcov, ako aj niektorých členov Macronovej strany Republika vpred (LREM), ktorí sa obávajú toho, že zákon zvýši počet „detí bez otca“.

Kritici tohto rozhodnutia avizovali protesty.

Stanovisko katolíckych predstaviteľov

Parížsky arcibiskup Michel Aupetit označil novinky za „zmenu paradigmy, pri ktorej sa medicína stane službou, ktorá plní individuálne priania“.

Spoločne s biskupom Ericom de Moulins-Beafortom, predsedom Konferencie biskupov Francúzska (KBF), a arcibiskupom Pierrom d'Ornellasom, predsedom Bioetickej komisie pri KBF, predstavil stanovisko KBF.

Aupetit vidí nebezpečenstvo, že sa medicína urobí závislou od „trhu s asistovanou reprodukciou“.

Predseda KBF Eric de Moulins-Beafort vyzval na účasť na demonštrácii proti reforme, ktorá bude znamenať elimináciu otcov.

Vek, plodnosť a rozhodovanie o materstve

Túžba po dieťati je hlboko zakorenená v mnohých ženách. Avšak, nie všetky ženy majú partnera, s ktorým by mohli založiť rodinu tradičným spôsobom.

MUDr. Peter Krajkovič z centra asistovanej reprodukcie Helios v Martine tvrdí, že vek žien, ktoré chcú otehotnieť, sa stále zvyšuje a prístup k tehotenstvu sa počas jednej generácie úplne zmenil.

Mladšej generácii žien sa mení pohľad na materstvo a rodinný život. Snaha vydať sa, mať muža, deti a rodinu už nie je prvoradá, ako to bolo u našich rodičov.

Priority sa posúvajú, na prvom mieste je kariéra - dôležité je teda najskôr si zarobiť a dieťa počká.

Aj medializované informácie o starších prvorodičkách vyvolávajú v ženách dojem, že otehotnieť sa dá v každom veku. Lenže to nie je pravda.

Fyziologicky má žena vajíčka vo vaječníkoch už od narodenia a ďalšie v priebehu života nevznikajú. Zásoba a kvalita vajíčok počas života ženy postupne klesá.

Sme naprogramovaní na tehotenstvo a pôrod v mladom veku, ja odporúčam prvé dieťa vo veku okolo 25 až 27 rokov.

Ženy nie sú fyziologicky stvorené na tehotenstvo v štyridsiatke alebo v päťdesiatke.

Veková hranica úhrady vo Francúzsku preto predstavuje jednu z dôležitých podmienok prístupu k asistovanej reprodukcii.

Právne a etické otázky

Či by mali byť tieto postupy právne zaznamenané, vláda zatiaľ nerozhodla.

Vláda sa zatiaľ nerozhodla, či bude takýto postup zákonne zaznamenávať alebo bude požadovať od rodičov, aby svoje deti upovedomili, že sa narodili s pomocou in vitro oplodnenia.

Otázka informovania detí súvisí s anonymitou darcu spermií a s právom človeka poznať svoj biologický pôvod.

Rozšírenie asistovanej reprodukcie preto neznamená iba zmenu prístupu k zdravotnej službe, ale aj potrebu riešiť evidenciu, rodičovské práva, postavenie darcov a ochranu záujmov dieťaťa.

Francúzsky zákon podľa agentúry Reuters uvoľní niektoré z najprísnejších zákonov v západnej Európe, ktoré sa týkajú asistovanej reprodukcie.

tags: #francuzsko #slobodne #zeny #oplodnenie