Hana Košková sa narodila 7. júna 1942 v obci Tuhár. Detstvo prežila v dedinskom prostredí, ktoré sa neskôr výrazne premietlo do jej literárnej tvorby. Spisovateľka, poetka a prekladateľka Hana Košková (1942) je jednou z najvnímavejších a najpresvedčivejších autoriek trvalo zakotvených v slovenskej literatúre.
„Písanie je pre mňa dýchanie a pokoj nuda.“ Táto veta vystihuje jej vzťah k literatúre a tvorivému procesu. Košková sa venuje poézii, próze pre dospelých i detských čitateľov, povestiam, legendám a prekladateľskej práci.
Detstvo a vzdelanie
Hana Košková sa narodila 7.6.1942 v obci Tuhár. Detstvo prežila v dedinskom prostredí. Strednú zdravotnícku školu navštevovala v Lučenci.
Skúsenosť s dedinským prostredím, rodinnými väzbami a medzigeneračnými vzťahmi sa neskôr stala dôležitou súčasťou jej poetiky. V druhej zbierke Spojitosť spracovala na pozadí zážitkov z vlastného detstva tradičné motívy rodiny, dedinského prostredia a medzigeneračných vzťahov. Súbor týchto lyricko-reflexívnych básní venovala svojmu otcovi.
Práca v zdravotníctve a novinárska činnosť
V zdravotníctve pracovala do roku 1978. V tomto roku nastúpila ako redaktorka do okresných novín Ipeľ, neskôr to bol regionálny týždenník Novohrad.
V novinárskej práci ju zaujímala nielen prítomnosť, ale aj minulosť. Bádala v kronikách novohradských obcí, archívov. Neskôr jej tieto poznatky poslúžili pri písaní novohradských povestí.
Od roku 1992 pôsobí ako poetka v slobodnom povolaní. Skúsená autorka šiestich detských kníh a viacerých zbierok poézie Hana Košková, ktorá publikuje od začiatku 70. rokov, vytvorila rozsiahle dielo pre deti i dospelých.
Prvé literárne pokusy a začiatky publikovania
Hana Košková písala básne už ako stredoškolská študentka. Prvé verše, predovšetkým v duchu dobových socialistických ideálov, publikovala od začiatku 70. rokov 20. storočia v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Nové slovo a i. a v zborníkoch mladej poézie a prózy (Dychtivo spolu, 1974, Právo na pieseň, 1976, Sonety ročných období, 1977).
Svoje prvé verše uverejnila v zborníku Dychtivo spolu (1974). Knižne debutovala v roku 1976 zbierkou Pod teplom krvi. Venuje sa v nej najmä typicky „ženským“ témam (krehká ľúbostná lyrika a básne o materstve).
Protiváhu tejto intímnej sféry tvorí makrosvet dejín, konkrétne Povstania, ktoré autorka prezentuje transponovane z rozprávania otca a starších.
Básnické zbierky Hany Koškovej
V 80.- tych rokoch vydala tri básnické zbierky Spätné zrkadlo (1982), Tvár pri tvári (1988), Vnútrozemie (1989). V nových kultúrno- spoločenských zmenách jej vychádzali ďalšie básnické zbierky ako Záhrada, zviera vo mne (2000), Náhrdelník z hrdličiek (2001) a iné.
| Rok | Dielo |
|---|---|
| 1974 | Dychtivo spolu |
| 1976 | Pod teplom krvi |
| 1982 | Spätné zrkadlo |
| 1988 | Tvár pri tvári |
| 1989 | Vnútrozemie |
| 2000 | Záhrada, zviera vo mne |
| 2001 | Náhrdelník z hrdličiek |
Kritický pohľad na neduhy súvekej spoločnosti prezentovala v básnickej zbierke Spätné zrkadlo, ďalšie básne s dôrazom na etický a existenčný rozmer vo sfére medziľudskej komunikácie sústredila do knihy Tvár pri tvári.
Problematiku životných peripetií súčasnej ženy priblížila v introvertnejšie ladenej zbierke lyrických miniatúr Vnútrozemie. V podobnom duchu sú napísané aj jej ďalšie zbierky intímnej poézie Záhrada, zviera vo mne a Náhrdelník z hrdličiek.
Koškovej poetické dielo nateraz uzatvára básnická zbierka Súrodenci zo sna. V nej rovnako ako v predchádzajúcich zbierkach dominuje pohľad ženy na svet.
Charakteristika poézie
Pre jej poéziu je charakteristická úspornosť výrazu, minimalizmus a obraznosť. Jej verše sú ako šperky, cez ktoré vnímame autorkin vonkajší a vnútorný svet.
Autorka z poetologického hľadiska preferuje voľný verš. V jej poézii nájdeme básne občianskej lyriky s prvkami satiry, sarkazmu a irónie, ako aj introvertnejšie ladené zbierky intímnej poézie.
Kľúčovou témou sú pre Koškovú medziľudské - partnerské. Priateľské, rodinné vzťahy, ale aj medzigeneračné, zväčša nie ideálne, neposkytujúce pocity ľudskej prítomnosti alebo aspoň účasti.
Hľadanie naplnenia vo vzťahoch patrí k významným tematickým okruhom jej tvorby. Medzi poviedkami Hany Koškovej nájdeme aj texty, v ktorých sa zidealizovaná predstava v citovej oblasti mení na klam, túžba po nepravom vzťahu odkryje pravý, no nenávratne stratený vzťah (Medzi dvoma bratmi).
Človek v autorkinom chápaní vôbec odmieta to, čo má cenu a váhu a so zastretým zrakom sa pachtí za chimérami.
Motív straty a hľadania rovnováhy
Odprevadiť záveje je básnická zbierka slovenskej poetky Hany Koškovej, v ktorej sa autorka otvára jednej z najuniverzálnejších ľudských skúseností - strate blízkeho človeka.
Básnická zbierka Hany Koškovej je preniknutá stratou blízkeho človeka, čo sa odzrkadľuje vyjadrením osamelosti a hľadaním novej rovnováhy. Ako príklad spomeňme napríklad citáty z básne Sen.
Hana Košková a novohradské povesti
V novinárskej práci ju zaujímala nielen prítomnosť, ale aj minulosť. Bádala v kronikách novohradských obcí, archívov. Neskôr jej tieto poznatky poslúžili pri písaní novohradských povestí.
Bohato ilustrovaná zbierka povestí stelesňuje mnohoročnú zberateľskú prácu publicistky Hany Koškovej. Námety čerpala z miestnych archívov, obecných kroník, publikovaných prameňov i od autentických rozprávačov.
Ale čo neprezradia nemí pamätníci zašlých čias, to vypátrala a vo viac ako tridsiatke príbehov rozpovedala zberateľka povestí a spisovateľka Hana Košková.
Mara medvedia a ďalšie povesti
Druhá časť povestí a legiend z Novohradu voľne nadväzuje na autorkinu knihu Mara medvedia (2007). Spisovateľka opäť hlboko načrela do bohatého zdroja zaznamenaných príbehov v miestnych archívoch, obecných kronikách i od ľudových rozprávačov.
Et Ablovaná a oceňovaná autorka Hana Košková nadväzuje na vydané knihy povestí Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti.
Mlynárske povesti
Keby tak vedeli rozprávať zrúcaniny starých vodných a veterných mlynov a obilných sýpok, ozrutné mlynské kolesá s dômyselne vybudovanými náhonmi pri dedinských jarkoch, vekmi ohlodané kamenné žarnovy.
Keby tak vedeli rozprávať zrúcaniny starých vodných a veterných mlynov a obilných sýpok, ozrutné mlynské kolesá s dômyselne vybudovanými náhonmi pri dedinských jarkoch, vekmi ohlodané kamenné žarnovy.
Klotildin čardáš
V povestiach z Novohradu Klotildin čardáš umelecky spracovala archívne materiály o novohradských muzikantoch.
Klotildin čardáš otvára svet novohradských muzikantov - ľudí, ktorých um s hudobným nástrojom prekročil hranice regiónu a preslávil Novohrad v celom Rakúsko-Uhorsku i ďaleko za jeho hranicami.
Janičiarka
Leg enda z Novohradu Janičiarka je románová novela Hany Koškovej, ktorá oživuje takmer zabudnutú kapitolu slovenských dejín - obdobie tureckej nadvlády a osudy ľudí, ktorých vojna navždy zmenila.
Dráma zavlečených dvojčiat, z ktorých Turci vychovali janičiarov, čerpá z historických udalostí počas tureckej okupácie Slovenska i zo starej legendy o dievčati, ktoré sa v snahe ostať v blízkosti svojho brata vydávalo za chlapca. Nikto neodhalil jej.
Tvorba pre deti
Vo svojej literárnej tvorbe sa prihovára aj detskému čitateľovi v knižkách Príbehy z ľudožrútskej ulice (2007), Vitajte v Krkaháji (2009), Uľa Fuľa krotí farby (2012) a iné.
Autorka Hana Košková otvára brány detskej čitateľskej zvedavosti. Jej detské knihy prinášajú fantáziu, humor, príbehy o priateľstve, rodine, školských problémoch i o vzťahu človeka k prírode.
Vitajte v Krkaháji
Súrodenci Šimon a Kamila sa s rodičmi presťahujú do malého mestečka Krkaháj kde zažijú veľa veselých, zaujímavých a nevšedných príhod.
Uľa-Fuľa krotí farby
Temperamentná „jedenástka“ Uľa-Fuľa nemá príliš v láske poriadok, čipky a volány, skôr sa jej páčia staré, zaprášené veci, fľaky na tričku jej neprekážajú, ale najradšej má farby.
Mama nemá na mladú slečnu a jej problémy veľa času, otec, zanietený speleológ, stále cestuje. I najlepšia kamarátka zavše zlyhá.
Piešťanko a pani Nitková
Škriatkovia sú neviditeľné rozprávkové bytosti, ktoré žijú aj tam, kde by ich nikto nečakal. Vyskytujú sa aj v našich kúpeľoch na Slovensku - Piešťanko, Bardej, Smrdáčik, Sklenôčka, Sliačanka a ďalší.
Čo ak sú kúpele plné neviditeľných obyvateľov, o ktorých hostia ani netušia? Presne tak to funguje v svete, ktorý otvorila Hana Košková vo svojej detskej knižke Piešťanko a pani Nitková.
Žuvačkový strom
Spisovateľka Hana Košková rada pre deti píše príbehy. Nechýbajú ani v tejto knižke Žuvačkový strom, ktorú si môžete prečítať. O čom sa v nej dočítate?
Čo všetko sa môže udiať v jednej školskej triede? Žuvačkový strom od Hany Koškovej prináša pestrú zbierku humorných príbehov, ktoré sa odohrávajú v Ovocnej triede - a každý z nich prekvapí iným spôsobom.
Jašenie s Jašom
Každé dieťa túži mať vlastného štvornohého priateľa. Ak ním môže byť naozajstný kôň, je to o to úžasnejšie. Mama sa bojí, že je nebezpečný, ale dedko vie, že to tak nie je. A tak sa pred čitateľmi odvíjajú príbehy o priateľstve hlavnej hrdinky a jej jazdeckého koníka Jaša.
Každé dieťa, ktoré miluje zvieratá, sníva o vlastnom štvornohom priateľovi. No mať priamo jazdeckého koníka - to je splnený sen z tých najkrajších.
Lola Holá a dyskalkúlia
Šikovná a múdra piatačka Lola Holá má okrem čudného priezviska jeden veľký problém. Dyskalkúliu. Že čo to je?
Poznáte niekoho, kto má problém s matematikou - nie preto, že by sa neučil, ale preto, že jeho mozog jednoducho funguje inak?
O rôznych poruchách učenia, o denných trampotách a zážitkoch školáčky Loly a jej výnimočných spolužiakov.
Pracovné zošity a čítanie s porozumením
Pracovný zošit s podtitulom Čítanie a počúvanie s porozumením pre deti vo veku od 6 do 8 rokov, t. j. žiakom 1. - 2. ročníka ZŠ a slúži na to, aby sa deti naučili čítať a počúvať s porozumením.
Pracovný zošit s podtitulom Čítanie a počúvanie s porozumením pre deti vo veku od 7 do 9 rokov. Prináša texty na čítanie a súčasne obsahuje QR kódy na nahrávky s možnosťou počúvať literárny text. Pracovný zošit rozvíja schopnosť chápať texty, pracovať.
Hana Košková tak vo svojej tvorbe prepája literárny zážitok s rozvíjaním čitateľských zručností. Jej detské knihy otvárajú priestor pre predstavivosť, humor, citlivosť aj premýšľanie o vzťahoch a každodenných problémoch.