Verejné napomenutie dieťaťa cudzím dospelým je citlivá situácia. Rodič môže cítiť hnev, bezmocnosť aj potrebu okamžite chrániť svoje dieťa, najmä ak naň niekto kričí pred ostatnými ľuďmi. Zároveň však existujú okolnosti, keď je rýchle upozornenie cudzieho dospelého opodstatnené, napríklad ak dieťa bez dozoru ohrozuje iných alebo poškodzuje majetok.
Rozhodujúce je rozlíšiť medzi primeraným upozornením, ktoré má okamžite zastaviť nebezpečné správanie, a agresívnym krikom, ktorého cieľom je dieťa zastrašiť alebo ponížiť.
Prečo krik na dieťa nie je dobrý spôsob komunikácie
Každý rodič sa ocitne v situácii, keď okríkne dieťa. Je to úplne normálna súčasť rodičovstva. No je rozdiel, či sa nám to pritrafí raz za čas v kritickej, neúnosnej chvíli alebo je krik v našej domácnosti na dennom poriadku ako chlieb s maslom.
Existuje milión malých, či veľkých dôvodov, prečo rodičia kričia na svoje deti. Odborníci sa ale zhodujú, že deti, na ktoré rodičia kričia, zvyknú byť agresívnejšie a viac úzkostnejšie.
Je jedno, či kričíte v izbe alebo na ihrisku, v tej chvíli, ako zdvihnete na niekoho hlas, paradoxne, môžu vaše slová strácať na sile. Dieťa sa na vás mlčky díva, ale v tom momente už nie je natoľko otvorené, aby sa ho dotkli vaše slová, ale sa zatvára do seba.
Keď kričíte, vyniká forma (a nie je dobrá) a zaniká obsah (čo je ešte horšie). Krik znemožňuje všetky kanály komunikácie medzi vami a dieťaťom a často sa míňa účinkom, lebo dieťa si neodnesie nič z lekcie, ktorú ste ho s dobrým úmyslom (len nie chvályhodnou formou) chceli naučiť.
Čo prežíva dieťa, keď naň dospelý kričí
Rodičovská moc nad malým dieťaťom je absolútna. V jeho očiach sú rodičia dvakrát väčší a zabezpečujú mu veci, ktoré potrebuje, a to jedlo, domov a lásku. Ak ho osoba, ktorej dôverujú, začne krikom zastrašovať, ničí to jeho pocit bezpečia.
Pozrite sa, ako sa mení tvár človeka, keď na neho niekto kričí. Ani dospelý človek sa necíti zvlášť príjemne, nieto malé dieťa, ktoré nie je dostatočne emocionálne zrelé, aby to spracovalo.
To, že krik nepoškodzuje mozog, ešte neznamená, že neostáva bez následkov. Mozog dieťaťa totiž na krik odpovedá.
U dieťaťa, ktoré ešte nemá rozvinutý prefrontálny kortex (prefrontálna kôra, ktorá sa nachádza v prednej časti lebky a zodpovedá za abstraktné myslenie a za našu schopnosť rozhodovať sa), reaguje mozog tak, že mu vysiela tieto signály: boj, odlet alebo zmrznutie.
- Môžu ťa dostať.
- Môžem utiecť.
- Alebo zamrznem.
Dieťa vyzerá vtedy celkom stuhnuté. Nič z toho nie je pre vývoj mozgu dobré, hovorí Markham. Ak sa tieto situácie často opakujú, v dieťati ostávajú zakorenené.
Rozdiel medzi krikom rodiča a zásahom cudzieho dospelého
Pri cudzom dieťati je dôležitý najmä dôvod zásahu, jeho naliehavosť a spôsob, akým dospelý zareaguje. Verejné napomenutie dieťaťa cudzím dospelým je v praxi akceptované v prípadoch, keď dieťa bez dozoru ohrozuje iných alebo poškodzuje majetok.
V diskusii ako opodstatnené prípady uviedli situácie, kde dieťa okamžite ohrozuje niekoho alebo majetok, napríklad ťahanie zvieraťa alebo hádzanie kameňov, pretože krik môže rýchlo zastaviť nebezpečné správanie.
| Situácia | Primeraný cieľ zásahu | Vhodný postup |
|---|---|---|
| Dieťa okamžite ohrozuje človeka alebo zviera | Rýchlo zastaviť nebezpečné správanie | Zvýšený hlas ako núdzové opatrenie na okamžité zastavenie správania |
| Dieťa poškodzuje majetok | Predísť ďalšej škode | Upozorniť dieťa a následne osloviť rodiča |
| Dieťa sa správa nevhodne, ale nejde o bezprostredné nebezpečenstvo | Pokojne vyriešiť situáciu | Najprv osloviť rodiča a požiadať ho, aby dieťa upokojil |
| Rodič nereaguje | Zabezpečiť pomoc alebo dohľad | Osloviť personál obchodu alebo primerane zakročiť |
No takisto, hovorí dr. Markham, sú situácie, keď je nutné zdvihnúť hlas. Napríklad, keď sa deti medzi sebou bijú alebo sú v ozajstnom nebezpečenstve.
To sú chvíle, keď ich musíte paralyzovať, keď potrebujete získať okamžite ich pozornosť a váš hlas znie skrátka inak. Zvýšte hlas, aby ste ich upozornili, ale stíšte ho, aby ste im vysvetlili, o čo ide.
Rozdiel je teda medzi krátkym, jasným upozornením a dlhým agresívnym krikom. Prvé môže byť núdzovým spôsobom, ako zabrániť úrazu alebo škode. Druhé môže dieťa vystrašiť a ponížiť, najmä ak prichádza od cudzieho dospelého.
Čo robiť, ak cudzí človek zakričí na vaše dieťa
Ak niekto cudzí zakričí na vaše dieťa na zastávke, ihrisku alebo v obchode, odporúčané kroky sú pokojne vysvetliť situáciu osobe, požiadať ju, aby prestala, a v prípade pokračujúceho rušenia požiadať o pomoc personál obchodu alebo vedúcu.
- Najprv zistite, čo sa stalo a či bolo vaše dieťa v bezprostrednom nebezpečenstve.
- Postavte sa za malé dieťa, ktoré sa nedokáže samé brániť.
- Pokojne požiadajte cudzieho človeka, aby prestal kričať.
- Ak išlo o nebezpečné správanie, vysvetlite dieťaťu, čo sa udialo.
- Ak osoba pokračuje v kriku alebo rušení, požiadajte o pomoc personál obchodu alebo vedúcu.
- Ak je situácia vyhrotená, nesnažte sa ju riešiť ďalším krikom.
Áno, určite sa postaviť za malé dieťa, ktoré sa nedokáže samé brániť a ktoré možno ani nechápe, čo urobilo. V provom rade ho brániť pred hnevom dospelého a v druhom rade mu vysvetliť, čo sa udialo.
Priama konfrontácia s tým, kto kričí, bola jednou z uvádzaných reakcií. Opätovať jej krik a hnev? Povedať jej s pokojom Angličana, že by sa mala za seba hanbiť? Na to nech už si odpovie každý sám.
Najbezpečnejšie však býva hovoriť vecne a pokojne. Opätovanie kriku môže konflikt rozšíriť a dieťa môže zostať v centre ešte väčšieho napätia.
Príklad konfliktu medzi deťmi na ihrisku
Bohužiaľ toto nie je ojedinelý prípad a je dosť možné, že ste niečo podobné zažili už aj vy. Mamička sa otočila a videla ako akési dieťatko sotilo do toho jej. Neovládla svoje emócie a spustila krik.
Na krku jej vstúpila žila a vyzerala ako posadnutá. Ziapala na malé, asi štvorročné dievčatko, ktoré pri hre sotilo do toho jej.
Väčšine matiek sa zrejme pri tejto predstave zdvihne tlak. Obzvlášť, ak si predstavíte, že by na mieste toho štvorročného dievčatka bolo vaše dieťa, logicky by ste cítili voči tej žene hnev.
V takejto situácii je vhodné najprv oddeliť deti, upokojiť vlastné dieťa a zabrániť tomu, aby sa konflikt zmenil na súboj dospelých. Dieťaťu treba vysvetliť, čo sa stalo, bez toho, aby sa z neho pred ostatnými ľuďmi stal vinník alebo terč verejného ponižovania.
A ako táto príhoda dopadla? Možno by ste čakali inú mamičku, či otecka, ktorý sa zdvihne a urobí rovnakú scénu smerom k agresívnej matke. Po chvíli sa však zdvihol starý otec, ktorý dievčatko obliekol a odišiel.
Prečo ľudia kričia na cudzie deti
Predstavte si človeka, ktorý žije v harmónií. Samozrejme, nikto z nás nežije na obláčiku nad dúhou a poletujúcimi jednorožcami - každý občas stratí nervy, má zlé obdobie, zvýši hlas, alebo si poplače.
Predstavte si však človeka, ktorý má milujúceho partnera, dobré vzťahy na pracovisku, v rodine aj medzi priateľmi, má prácu, ktorá ho baví a žije, cíti sa dlhodobo naplnený a v rámci svojich možností spokojne.
Človek, ktorý dokáže svoju surovú agresivitu otočiť proti cudziemu, malému a bezbrannému dieťaťu, má problém. Či už sa cíti sám, opustene, frustrovane, alebo prechádza náročným obdobím, tento človek vo vnútri trpí.
Navonok kričí, pretože aj jeho vnútro kričí.
Je však dobré si vždy uvedomiť, že ľudia, ktorí hystericky kričia, v skutočnosti pravdepodobne samy dlhodobo trpia. To však neznamená, že ich správanie treba tolerovať alebo že dieťa nemá dostať ochranu.
Je na Slovensku trestné zakričať na cudzie dieťa?
Právna istota chýba; v diskusii viacerí uviedli, že „zákon na to určite neexistuje“, zatiaľ čo iní spomínali možné spoločenské sťažnosti alebo hrozbu oznámenia „sociálke“.
V diskusii účastníci tvrdili, že neexistuje špecifický zákon, ktorý by výslovne zakazoval kričať na cudzie dieťa; žiadny konkrétny paragraf nebol v debate citovaný a právna otázka zostáva otvorená.
Samotná otázka, či niekto zakričal, preto nemusí mať jednoduchú odpoveď bez poznania konkrétnych okolností. Dôležité môže byť, či šlo o krátke upozornenie v nebezpečnej situácii, alebo o agresívne, opakované a ponižujúce správanie.
Pri vážnom incidente, vyhrážkach, fyzickom kontakte alebo opakovanom obťažovaní je vhodné vyhľadať konkrétnu právnu pomoc a nespoliehať sa iba na všeobecné tvrdenia z diskusií.
Ako majú reagovať rodičia, ktorí sami často kričia
Podľa psychologičky dr. Laury Markham, ktorá je autorkou knihy „Peaceful Parent, Happy Kids: How to Stop Yelling and Start Connecting,“ sa rodičia môžu bez kričania zaobísť.
Zároveň je ale realistka. Spíte v noci tri hodiny, samozrejme, že stratíte kontrolu a ste na nervy.
Ešte predtým, ako by niekoho tento výrok rozzúril, odborníčka upozorňuje, že je úplne pochopiteľné, keď je rodič v istých momentoch “na nervy” zo svojho dieťaťa. Je to pochopiteľné a stáva sa to každému.
Avšak stále je zodpovednosťou rodiča, ako na tieto podnety reaguje.
1. Identifikujte spúšťač hnevu
Veľakrát vás nemusia vytočiť iba deti, tých príčin môže byť omnoho viac. Napríklad stres kvôli práci, starostlivosť o domácnosť a pod.
Identifikujte spúšťač hnevu a frustrácie u vás. Odhaľte príčinu vašej frustrácie a riešte to.
A hlavne, nebojte sa požiadať o pomoc. Ak sa vraciate domov z práce a viete, že nič ešte nie je navarené, poproste o to svoju polovičku alebo si prípadne objednajte pizzu.
Život vie byť skutočne stresujúci. Nebuďte iba zhluk nervov a neprenášajte to na svojich najbližších.
2. Dieťa vopred varujte
Keď viete, že dieťa už moc prekračuje vaše hranice, no nechcete vybuchnúť, varujte ho. Na tom nie je nič zlé.
Aj syn či dcéra pri tom môžu spozornieť a takýto varovný signál im bude bohate stačiť.
3. Na chvíľu opustite miestnosť
Odborníčka Judy Arnall odporúča, aby ste sa v návale nervov išli vykričať do záchoda a následne to všetko spláchli.
Odborníčka vysvetľuje, že ide predovšetkým o to, aby ste na chvíľu opustili miestnosť a vyvetrali sa.
Takýto krátky odstup môže pomôcť prerušiť okamžitú reakciu a vytvoriť priestor na pokojnejší rozhovor.
4. Rozhovor odložte, kým sa emócie upokoja
V prípade, že na svoje deti vybuchnete, nesnažte sa im lekciu udeliť ihneď. Počkajte, kým sa emócie upokoja a budete sa môcť o tom lepšie porozprávať.
Spoločne sa môžete aj lepšie dopátrať k riešeniu. Preberajte to hlavne s chladnou hlavou.
Dieťaťu tiež môže potrvať, kým to v sebe všetko spracuje. Nechce predsa, aby sa na neho rodičia hnevali.
5. Nezostávajte pri sebaobviňovaní
Siggie Cohen na záver dáva do pozornosti dôležitú vec - nevyčítajte si to.
Kričali ste po dieťati? Okej, stane sa. Komu nie?
Nesmiete sa teraz zameriavať iba na to. Nie je to predsa koniec sveta. A navyše, budete mať ešte veľmi veľa príležitostí, ako si zlepšiť vzťah so svojím dieťaťom.
Ako už bolo vyššie uvedené, nie je dobré kričať na dieťa, no zároveň to nie je ani koniec sveta. Ak to teda nie je na dennom poriadku. Samozrejme, vždy sa to dá zlepšiť.
Čo môže nahradiť krik
Sústreďte sa na riešenie konfliktov v pokojnom dialógu.
A čo odporúča psychologička namiesto ukričaného riešenia situácií? Existuje alternatívna metóda, ktorá účinkuje oveľa lepšie a možno nie je ani tak ťažké si ju osvojiť.
A je to humor.
„Ak rodič odpovie duchaplne, s vtipom, ešte vždy si dokáže udržať svoju autoritu a ostane spojený s dieťaťom,“ hovorí.
Smiech je oveľa lepší spôsob, ktorý by pomohol vyriešiť mnohé situácie.
Rodičia ako vzor správania
Rodičia, ktorí sústavne kričia na svoje deti, ich naučia, že je to normálna forma správania, ktorú si aj osvoja.
Ak chceme, aby sa deti dobre správali, musíme im ísť prví príkladom, ako sa ovládať, ako sa správať, ako komunikovať s druhými.
Tento princíp platí aj pri situácii, keď na cudzie dieťa kričí iný dospelý. Dieťa sleduje nielen slová, ale aj spôsob, akým sa dospelí vyrovnávajú s konfliktom. Pokojná ochrana, jasné hranice a vecné vysvetlenie mu môžu ukázať iný model správania než krik a ponižovanie.
Najčastejšie otázky
Je na Slovensku trestné, ak cudzí človek zakričí na cudzie dieťa?
V diskusii účastníci tvrdili, že neexistuje špecifický zákon, ktorý by výslovne zakazoval kričať na cudzie dieťa; žiadny konkrétny paragraf nebol v debate citovaný a právna otázka zostáva otvorená.
Ako mám reagovať, ak niekto cudzí zakričí na moje dieťa na zastávke alebo v obchode?
Odporúčané kroky sú pokojne vysvetliť situáciu osobe, požiadať ju, aby prestala, a v prípade pokračujúceho rušenia požiadať o pomoc personál obchodu alebo vedúcu; jedna z uvádzaných reakcií bola aj priama konfrontácia s tým, kto kričí.
Kedy je oprávnené, že cudzí dospelý zakričí na dieťa?
V diskusii ako opodstatnené prípady uviedli situácie, kde dieťa okamžite ohrozuje niekoho alebo majetok, napríklad ťahanie zvieraťa alebo hádzanie kameňov, pretože krik môže rýchlo zastaviť nebezpečné správanie.
Môže zamestnanec obchodu zakričať na dieťa alebo požiadať dieťa, aby sa posadilo?
Áno, viaceré príklady v debate opisovali zamestnancov, ktorí upozornili dieťa.
Aj v takom prípade však platí rozdiel medzi upozornením, ktoré má zabezpečiť poriadok alebo bezpečnosť, a neprimeraným krikom. Ak nejde o bezprostredné nebezpečenstvo, je vhodnejšie pokojné oslovenie a komunikácia s rodičom.
Keď sa dieťa ocitne medzi dvoma nahnevanými dospelými
Ktoré dieťa by chcelo, aby po ňom kričala mama alebo otec?
Ak sa dospelí začnú prekrikovať, dieťa môže mať pocit, že je príčinou celého konfliktu. Preto je dôležité oddeliť ochranu dieťaťa od potreby vyhrať hádku s druhým dospelým.
Vhodné je pomenovať hranicu bez ponižovania: dospelý môže jasne povedať, že na dieťa sa kričať nebude, a zároveň vysvetliť, že konkrétne správanie treba napraviť, ak niekoho ohrozilo alebo mu ublížilo.
Nie je ľahké byť rodičom. Nikto to nikdy ani netvrdil a sem-tam sa stane, že už naozaj vybuchnete.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.