Izraelské jednotky zastrelili palestínske dojča na Západnom brehu Jordánu

Na okupovanom Západnom brehu Jordánu zahynulo v piatok pri streľbe izraelských jednotiek palestínske dojča. Jeho rodičia boli zranení, oznámilo palestínske ministerstvo zdravotníctva so sídlom v Ramalláhu.

Sedemmesačný Sam Fahd Abú Hajkal zahynul a jeho rodičia utrpeli ľahké zranenia po tom, „ako na nich v piatok večer na juhu mesta Hebron spustili paľbu okupačné sily“, uviedlo palestínske ministerstvo.

Čo sa stalo pri Hebrone

Riaditeľ nemocnice v Hebrone predtým pre agentúru AFP uviedol, že dieťa prijali do nemocnice „s vážnymi zraneniami“.

Podľa palestínskej tlačovej agentúry Wafa izraelská armáda strieľala na auto palestínskej rodiny.

Izraelská armáda v reakcii na incident uviedla, že jej jednotky spustili paľbu po tom, čo „vojaci spozorovali vozidlo, ktoré sa k nim rýchlo približovalo“.

Zároveň dodala, že z predbežného vyšetrovania vyplýva, že traja Palestínčania boli „neangažovaní civilisti“ a vyjadrila „hlbokú ľútosť“ nad akoukoľvek spôsobenou ujmou.

Násilnosti na Západnom brehu Jordánu

Na Západnom brehu Jordánu sa zintenzívnili násilnosti od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023.

Odvtedy tam izraelskí vojaci a osadníci zabili najmenej 1078 Palestínčanov vrátane mnohých militantov.

Na základe oficiálnych izraelských údajov zahynulo v tom istom období pri palestínskych útokoch alebo počas vojenských operácií najmenej 46 Izraelčanov.

Na Západnom brehu Jordánu sa zintenzívnili násilnosti od októbra 2023.

Zodpovednosť za útoky a zásahy nesú obidve strany v rámci dlhého a zložitého konfliktu, ktorý zahŕňa aj vzťahy s osadníkmi a vojenskými jednotkami.

Oficiálne údaje ukazujú vysokú mieru obetí medzi Palestínčanmi a zároveň aj medzi Izraelčanmi.

Historické pozadie konfliktu

Izrael okupuje palestínsky Západný breh Jordánu od šesťdňovej vojny v roku 1967.

Prvá arabsko-izraelská vojna v roku 1948 viedla k zriadeniu Izraela na väčšine územia Mandátnej Palestíny.

Po Šesťdňovej vojne v roku 1967 Izrael okupuje palestínske územia Západného brehu Jordánu a Pásmo Gazy.

Od roku 2007 je Pásmo Gazy riadené islamistickou militantnou skupinou Hamás.

Po prevzatí moci Hamásom Izrael uvalil blokádu pásma Gazy, ktorá výrazne poškodila jeho ekonomiku.

V posledných rokoch sa konflikt medzi Izraelom a Palestínčanmi opäť vyhrotil, pričom sa objavujú vážne obvinenia voči Izraelu z páchania genocídy v Pásme Gazy.

Tieto obvinenia vychádzajú z radu incidentov a politík, ktoré vyvolali medzinárodné znepokojenie a viedli k právnym krokom na medzinárodnej scéne.

Vojna v Pásme Gazy a regionálna eskalácia

V rokoch 2018 - 2019 prebiehali v blízkosti hranice Gazy a Izraela veľké týždenné organizované protesty, ktoré boli násilne potlačené Izraelom, ktorého ostreľovači zabili stovky a zranili tisíce Palestínčanov.

Krátko po vypuknutí izraelsko-palestínskej krízy v roku 2021 začalo vojenské krídlo Hamásu, brigády al-Kassáma, plánovať operáciu proti Izraelu.

Dňa 7. októbra 2023 viedol Hamás útok na Izrael z Gazy, ktorý mal za následok najmenej 1 139 mŕtvych, väčšinou civilistov.

Izrael odpovedal vysoko deštruktívnou bombardovacou kampaňou, po ktorej 27. októbra nasledovala invázia do Pásma Gazy.

Izraelské letectvo zasahuje proti Hamasu v pásme Gazy po raketových útokoch z tejto enklávy.

Po prvom útoku nasledoval druhý útok v priebehu 24 hodín.

JERUZALEM - Izraelské letectvo zaútočilo vo štvrtok večer už po druhýkrát v priebehu 24 hodín na pozície radikálneho hnutia Hamas v pásme Gazy.

Reagovalo tak na raketový útok z tejto palestínskej enklávy.

Zdroje z prostredia palestínskych bezpečnostných zložiek v pásme Gazy pre AFP potvrdili, že počas útoku izraelského letectva boli poškodené najmenej tri pozície Hamasu.

Minulý mesiac izraelské sily zabili v pásme Gazy popredného lídra palestínskej militantnej skupiny Islamský džihád, čo vyvolalo dvojdňové cezhraničné násilnosti, pri ktorých zahynulo 36 Palestínčanov.

Najnovšie prípady ukazujú na riziko civilných obetí na Západnom brehu a v Gaze.

Podľa údajov z palestínskych zdrojov boli postihnuté civilné ciele a verejné priestory, čo vyvoláva ďalšie medzinárodné reakcie a obavy z eskalácie násilia.

Počet obetí a humanitárna situácia v Gaze

Správa Euro-Mediterranean Human Rights Monitor zverejnená 18. novembra 2023, ktorá označuje izraelské akcie v Gaze za genocídu, uviedla, že v Gaze bolo zabitých 15 271 Palestínčanov a 32 310 zranených.

Ďalej sa pohrešovalo 41 500 ľudí.

Aktualizované údaje uvádzali ďalšie zdroje, najčastejšie Ministerstvo zdravotníctva Pásma Gazy, pričom za 9 týždňov bolo podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí v Gaze zabitých viac ako 18 000 Palestínčanov.

Z tohto počtu bolo podľa odhadu palestínskeho ministerstva zdravotníctva 70 % žien a detí.

K 14. januáru 2024, teda po 100 dňoch od začiatku izraelského útoku na Gazu, úrady uvádzali, že bolo zabitých cez 23 900 ľudí.

Do 10. mája počet mŕtvych presiahol 35 000, z toho tretina bola z neidentifikovaných tiel.

K 31. augustu 2024 sa podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze počet obetí zvýšil na 40 691 a menovite bolo identifikovaných 34 344.

Medzi identifikovanými mŕtvymi bolo 17 652 (51 %) žien a detí, 2 955 (9 %) starších osôb oboch pohlaví a 13 737 (40 %) mužov.

V novembri 2024 zverejnila OSN analýzu zahrňujúcu iba obete overené najmenej tromi nezávislými zdrojmi po dobu šiestich mesiacov od novembra 2023 do apríla 2024.

Zistila, že 70 % z 8 119 overených úmrtí boli ženy a deti.

V januári 2025 vyšla v časopise The Lancet štúdia odborníkov z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny, Cambridgeskej univerzity a americkej Yaleovej univerzity.

Podľa ich výskumu bol údaj o počte obetí uvádzaný hnutím Hamás podhodnotený asi o 41 %.

Štúdia sa zamerala na obdobie medzi októbrom 2023 a júnom 2024.

Podľa dát Ministerstva zdravotníctva v Gaze malo byť cez 37 tisíc obetí.

Podľa štúdie sa však reálny počet palestínskych obetí pohyboval cez 64 tisíc.

Asi 59 % obetí bojov v Gaze boli podľa tejto štúdie ženy, deti a ľudia starší ako 65 rokov.

Štúdia z februára 2025 zverejnená v časopise The Lancet odhaduje, že očakávaná dĺžka života v Pásme Gazy sa medzi októbrom 2023 a septembrom 2024 znížila o 34,9 rokov, s vylúčením nepriamych úmrtí, ako je podvýživa alebo narušenie zdravotníckych služieb.

Výskumníci v oblasti verejného zdravia Rasha Khatib, Martin McKee a Salim Yusuf zverejnili v júli 2024 v korešpondenčnej sekcii časopisu The Lancet odhad počtu úmrtí, ktoré mohli byť v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch nepriamo spôsobené týmto konfliktom.

Očakáva sa, že nepriame palestínske úmrtia na choroby budú oveľa vyššie kvôli intenzite konfliktu, zničeniu infraštruktúry zdravotnej starostlivosti, nedostatku jedla, vody, prístrešia a bezpečných miest pre útek civilistov a zníženiu financovania UNRWA.

S použitím iných konfliktov ako referenčného bodu odhadli, že celkový počet úmrtí súvisiacich s konfliktom v Gaze bude pravdepodobne trikrát až 15-krát vyšší ako hlásený počet obetí.

Vynásobením počtu hlásených úmrtí piatimi argumentovali, že podľa konzervatívneho odhadu „súčasnému konfliktu v Gaze možno pripísať 186 000 alebo dokonca viac úmrtí“.

Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy uvádzalo celkový počet 29 tisíc mŕtvych, pričom táto inštitúcia nerozlišuje medzi mŕtvymi civilistami a bojovníkmi.

Obvinenia z genocídy a medzinárodné reakcie

Rada štátov, organizácií i expertov obvinila Izrael z toho, že počas vojny v Pásme Gazy pácha genocídu tamojšieho palestínskeho obyvateľstva.

Toto obvinenie spočíva okrem iného v úmyselnom zabíjaní, nútenom vysídľovaní a vyhladovaní obyvateľstva, blokáde humanitárnej pomoci, ničení civilnej infraštruktúry, bombardovaní nemocníc alebo zabíjaní zdravotníckych pracovníkov.

Izraelská vláda tieto obvinenia odmieta a situáciu v oblasti vykladá ako akt sebaobrany po útoku Hamásu na Izrael zo 7. októbra 2023.

Z páchania genocídy Palestínčanov je Izrael však obviňovaný špeciálnym výborom Organizácie Spojených národov, nevládnymi organizáciami vrátane Amnesty International, Human Rights Watch, Lekárov bez hraníc alebo Be-celem a ďalšími expertmi na medzinárodné právo a genocídy.

V septembri 2025 nezávislá vyšetrovacia komisia OSN vo svojej záverečnej správe uviedla, že Izrael pácha v Pásme Gazy genocídu v snahe zničiť Palestínčanov a premiér Benjamin Netanjahu, prezident Jicchak Herzog a v čase vydania správy už bývalý minister obrany Jo'av Galant k nej podnecovali.

Kvôli izraelskému postupu v Gaze sa koncom roka 2023 Juhoafrická republika obrátila na Medzinárodný súdny dvor (ICJ).

Izrael podľa nej v Gaze pácha genocídu a netrestá osoby, ktoré k nej podnecujú.

Je tiež presvedčená, že sa Izrael dopúšťa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

V januári 2024 súd nariadil Izraelu, aby učinil všetky kroky na zabránenie genocídy a zlepšil humanitárnu situáciu v Pásme Gazy.

V máji súd Izraelu nariadil, aby zastavil ofenzívu v Rafahu na juhu Pásma Gazy a otvoril miestny hraničný priechod pre humanitárnu pomoc.

Čo znamená pojem genocída

Úmluva o genocíde z roku 1948 definuje genocídu ako akýkoľvek z piatich „činov, spáchaných s úmyslom zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.

Ide o usmrtenie členov skupiny, ich ťažké ublíženie na zdraví alebo duševné ujme, nastolenie životných podmienok s cieľom zničiť túto skupinu, zabránenie pôrodom a násilné premiestnenie detí zo skupiny.

Genocída je zločin špeciálneho úmyslu (dolus specialis); je vykonávaná zámerne, pričom obete sú zamerané na základe skutočného alebo domnelého členstva v chránenej skupine.

Ani Úmluva o genocíde, ani judikatúra Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) nevyžaduje minimálny počet obetí na definovanie genocídy.

Rétorika a podnecovanie

Podľa správy Univerzitnej siete pre ľudské práva z mája 2024 „predstavujú akcie prijaté izraelskou vládou a armádou v Gaze a týkajúce sa Gazy po útokoch Hamásu zo 7. októbra 2023 priame podnecovanie k genocíde“.

V rámci súdneho sporu Defense for Children International - Palestine et al proti Biden et svedčil historik holokaustu Barry Trachtenberg, že medzi historikmi genocídy existuje zhoda, že situácia v Gaze je genocídou, a to predovšetkým preto, že vyhlásenia izraelských predstaviteľov to jasne uvádzajú.

Povedal: „Sledujeme, ako sa genocída vyvíja, keď o nej hovoríme. V otvorenom liste zverejnenom 15. októbra naznačujú ich úmysel spáchať genocídu.“

Nevládna organizácia Law for Palestine zostavila zoznam viac ako 500 vyhlásení izraelských politických a vojenských predstaviteľov, ktorí podľa ich pohľadu vyzývajú ku genocíde.

Dňa 7. októbra povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu, že obyvatelia Gazy zaplatia „vysokú cenu“ a Izrael premení časti Gazy „na trosky“.

Britský historik zaoberajúci sa genocídami Mark Levene tvrdí, že v súvislosti s genocídou rétorika Netanjahuových vlád postupne silnela.

Túto rétoriku podporila aj novinárka Tia Goldenbergová v AP News, ktorá upozornila na výroky izraelského ministra financií Becal'ela Smotriča podporujúce genocídnu rétoriku.

Izraelský historik Raz Segal a právnik Luigi Daniele tiež poukázali na rastúcu genocídnu rétoriku pred októbrom 2023.

Zdôraznili článok z mája 2023 v Times of Israel, ktorý hovoril, že jediný spôsob, ako dosiahnuť mier, je „vymazať“ Palestínu a že existencia Palestíny je „urážkou spoločnosti, morálky, ľudskosti“.

Článok ďalej podľa Segala a Daniele vyzýva k prevýchove Palestínčanov a deklaruje, že môžu požívať práva iba v prípade, že už nebudú existovať ako národ.

Segal a Daniele poukazujú na predchádzajúce komentáre ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira, bývalej členky Knesetu Ajelet Šakedovej a ministra financií Smotriča, ktorí vo februári 2023 vyzvali na zničenie palestínskych dedín na Západnom brehu Jordánu.

Dňa 9. októbra 2023 povedal izraelský minister obrany Jo'av Galant: „Nariadil som kompletnú blokádu Pásma Gazy. Žiadna elektrina, žiadne potraviny, žiadny plyn, všetko bude zatvorené. Bojujeme proti ľudským zvieratám a podľa toho konáme.“

Toto vyhlásenie bolo charakterizované ako príklad dehumanizácie.

Podľa Kennetha Rotha, amerického právnika a ľudskoprávneho aktivistu, zatiaľ čo niektorí ospravedlňujú tento výrok tým, že odkazoval iba na Hamás, kontext jasne ukazuje, že výraz „ľudské zvieratá“ sa týkal každého v Gaze.

Tento výrok bol tiež spojený s hladomorom v Pásme Gazy.

Ďalej 10. októbra Galant povedal: „Gaza sa nevráti k tomu, čo bolo predtým. Nebude žiadny Hamás.“

Izraelský minister poľnohospodárstva Avi Dichter vyzval na Kanáli 12, aby bola vojna „Nakbou v Gaze“.

Izraelský minister národného dedičstva Amichaj Eliyahu vyzval na zhodenie atómovej bomby na Gazu.

Minister komunikácií Šlomo Kar'i obhajoval nútené odsuny civilistov z Gazy a osídlenie regiónu Izraelom, čo bol postoj, ktorý podporili aj ďalší ministri ako Ben-Gvir a Becal'el Smotrič.

Dov Waxman, riaditeľ Y&S Nazarian Center for Israel Studies Kalifornskej univerzity v Los Angeles, povedal, že niektoré rétoriky krajne pravicových ministrov môžu byť vnímané ako „potenciálne genocídne“ pri dehumanizácii palestínskych civilistov.

Medzinárodné trestné konanie

Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý stíha jednotlivcov za ich úlohu pri genocíde a ďalších zločinoch proti ľudskosti, čelil sledovaniu a zastrašovaniu zo strany izraelských tajných služieb ešte pred začiatkom vojny v Gaze.

Izrael aj Spojené štáty napadli legitimitu a jurisdikciu ICC.

Ďalšie prípady násilia voči palestínskym deťom

Podozriví z únosu 16-ročného Palestínčana a jeho upálenia zaživa sa podľa všetkého pokúsili dva dni predtým o iný únos - osemročného palestínskeho dieťaťa.

Informoval o tom v nedeľu večer druhý kanál izraelskej televízie.

Odvolávajúc sa na policajné vyšetrovanie stanica uviedla, že podozriví z únosu sú tí istí, ktorých zatkli v súvislosti s brutálnym zavraždením Muhammada abú Chdajra.

Obhorené telo uneseného mladíka sa našlo v stredu v lese v oblasti východného Jeruzalema.

Podľa palestínskej generálnej prokuratúry mal popáleniny na 90 percentách tela, pričom pitva dokázala, že ho niekto upálil.

Osemročný Músá Zalúm z východného Jeruzalema v televízii uviedol, že išiel minulý pondelok po ulici, keď sa pri ňom pristavila Honda a ľudia z nej sa ho pokúsili škrtiť povrazom a prinútiť k nastúpeniu.

Chlapcovi zostali na krku viditeľné stopy po škrtení, napísala agentúra DPA.

Kričal na svoju matku, ktorá mu prišla na pomoc, a útočníci ju zbili, kým zakročili okoloidúci a oni ušli.

Obavy z ďalšej eskalácie

Izraelská armáda uvádza, že útoky sú reakciou na prebiehajúce hnutia a incidenty, ktoré zahŕňajú mobilizáciu síl a operácie na území Pásma Gazy.

Medzinárodné spoločenstvo pravidelne vyzýva na deeskaláciu a na dodržiavanie humanitárnych pravidiel počas konfliktov, najmä pri riziku civilných obetí.

Situácia zostáva napätá a závažná pre civilné obyvateľstvo na oboch stranách, pričom výmeny útokov a protiútokov môžu viesť k ďalšej eskalácii.

tags: #izraelcan #upalil #palestinske #dieta