Knihu Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva ocení každá mamička a každý rodič, ktorých dieťa práve prechádza obdobím vzdoru. Autorky Danielle Graf a Katja Seide v nej ponúkajú praktické rady na základe vedeckého výskumu, ale aj osobnej skúsenosti.
Stane sa dobrým poradcom, nabáda k zamysleniu a rieši typické situácie, s ktorými sa stretne každý rodič. Poznáte tie situácie, keď sa vaše dieťa bráni zubami-nechtami, aby šlo do postieľky? A čo presvedčiť ho, aby šlo po schodoch? Stresujúce situácie, v ktorých nie je ľahké reagovať pokojne.
Praktický sprievodca náročnými chvíľami
Autorky obľúbeného nemeckého blogu Elternblogs Deutschland ukazujú rodičom cestu, ako upokojiť nielen seba, ale aj svoje dieťa. Ukazujú, že harmonický vzťah môže vzniknúť len vtedy, keď všetci bez ohľadu na vek rovnako veľa dávajú aj berú.
To najdôležitejšie pri výchove malého dieťaťa je zachovať pokoj, aj keď sme nervózni a v časovom strese. Rodičia zo skúsenosti vedia, že akonáhle „vypenia“, celú situáciu iba zhoršia.
Katja Seide a Danielle Graf šarmantne a s vtipom na mnohých príkladoch objasňujú, ako zvládať aj najstresujúcejšie momenty, keď na naše ziapajúce slniečko zízajú okoloidúci a my sme na pokraji zrútenia.
Aj týmto rodičom sú určené dobré rady v knihe Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva. Dozvieme sa, ako upokojiť nielen seba, ale aj svoje dieťa a vybudovať si harmonický vzťah.
Vzdor ako súčasť detského vývinu
Autorky sa zamerali i na prapôvod detského správania, a to v biologickej aj citovej oblasti, aby vysvetlili rodičom vzdor detí a ukázali im, ako mu čeliť.
Prevedú nás aj dobrodružnou cestou obdobiami vzdoru, ktorá je pre rodičov bolestná, ale patrí ku skúsenostiam, ktoré deti potrebujú, aby dozreli.
Autorky vysvetľujú, ako premýšľa malé dieťa, prečo sa správa tak, ako sa správa, a že hodenie sa o zem naozaj nie je spôsob, ako poraziť rodiča a už vôbec nie dôvod na výprask, strašenie či zosmiešňovanie.
Nejde pritom o tvrdenie nejakých benevolentných matiek, čo to nevedia vziať pevne do rúk, ale o reálne vedecké poznatky.
Za tie roky sa totiž vedomosti o detskej psychike a fungovaní mozgu trošku niekam posunuli a táto kniha je tu pre všetkých, ktorí chcú vedieť viac, dieťaťu porozumieť a dať mu pocit bezpečia namiesto trestov.
Láskyplné hranice a pravidlá
Autorky sa pokúšajú nájsť rozumné hranice, keď môžeme k dieťaťu aj v návale hnevu láskyplne pristúpiť a trvať na určitých pravidlách, aby sa detský mozog postupne naučil venovať nielen vlastným záujmom, ale vnímať aj potreby ostatných.
Výchova založená na rešpekte neznamená automaticky plniť všetky želania a potreby detí. Rodičia by nemali ignorovať svoju odolnosť voči psychickej záťaži a automaticky plniť všetky želania a potreby detí.
V rodinnej štruktúre, kde majú všetci členovia dosť rokov na to, aby vnímali perspektívu toho druhého, treba rovnakou mierou zohľadňovať potreby všetkých.
Prirodzene, nevyhneme sa ťažším obdobiam, ale celkovo by mali všetci - deti aj dospelí - vnímať spolužitie ako ľahké a pekné. Vtedy je rodina na správnej ceste.
Prečo samotné tresty nemusia stačiť
Keď sa rodičia oháňajú dôsledkami, zákazmi alebo odmenami, učia deti správať sa spoločensky primerane, dovolávajú sa svojej telesnej, finančnej alebo psychickej sily. To znie hrozivejšie, ako to myslíme.
Rodičia sú trénermi svojich detí a rozhodujú, kedy porušili pravidlá a ako ich potrestajú.
Keď na ihrisku dieťa hádže piesok, možno rozhodnú, že z ihriska odídu, ak to dieťa spraví ešte raz.
Keď dieťa stále chodí domov neskoro, môžu mu na istý čas uprieť právo niekam chodiť samo, kým si nevypestuje väčší pocit zodpovednosti.
Keď sa súrodenci hlasno hádajú, rodičia ich môžu rozdeliť a zatvoriť do oddelených miestností, kým sa deti neupokoja.
Rodičia stoja takpovediac na vyššej mocenskej úrovni ako deti - rozhodujú o tom, čo je správne a čo nie.
Práve toto je jedno zo slabých miest výchovy chváliacou alebo trestajúcou mocnosťou.
Znázorníme to veľmi zjednodušene a schematicky: keď rodičia vychovávajú dieťa takýmto spôsobom, v mozgu sa vytvárajú pomerne krátke nerozvetvené neurónové dráhy.
Pre jednoduchosť ich pomenujme nervové dráhy „ak-tak“. Zaktivujú sa len vtedy, keď za chrbtom stojí mocnosť.
Ak sa však človek cíti nepozorovaný, vtedy sa neaktivujú alebo sa aktivujú len čiastočne.
Keby si to rodičia nevšimli, dieťa na ihrisku by veľmi pravdepodobne ďalej hádzalo piesok.
Aj keby mu rodičia vysvetlili, prečo je hádzať piesok zakázané, totiž preto, že je to ostatným nepríjemné, v mozgu sa uloží prevažne kauzalita „ak-tak“: hádžem piesok - musím odísť z ihriska.
Dieťa síce vie, prečo nemá hádzať piesok, ale nikdy sa nenaučí konať zodpovedne samo za seba.
Jeho neuróny sa zaktivujú len vtedy, keď je v hre vyhrážka, len vtedy proces v mozgu vyústi do výsledku, že dieťa prestane hádzať piesok.
Veľká väčšina ľudí si osvojila normy a hodnoty našej spoločnosti do takej miery, že keď sa správajú „správne“, nemyslia na sankcie, majú ich však naďalej v pamäti ako latentnú hrozbu.
Preto si deti môžu pevne osvojiť pravidlo, že nesmú hádzať piesok, a nerobia to ani vtedy, keď nie sú pod priamym dozorom.
Naše morálne svedomie nás tlačí, aby sme robili alebo nerobili určité skutky - už sme o tom hovorili v kapitole o rozvoji morálky.
To je želaný efekt výchovy, ktorý drží pokope sociálnu štruktúru našej spoločnosti.
Moderné a uskutočniteľné výchovné postupy
Autorky prinášajú nové, moderné a uskutočniteľné výchovné postupy a rozširujú zaužívaný pohľad na dlhodobé praktiky vo výchove.
Pomocou príkladov z vlastných rodín a zo svojho úspešného rodičovského blogu, ako aj poznatkami z psychológie a výskumu mozgu autorky odhaľujú a búrajú zastarané výchovné mýty.
Množstvo užitočných rád skoncuje so zúfalstvom a bezradnosťou na rodinnom fronte.
Autorky konštatujú, že výchova by nemala byť ťažká. Rodičia by nemali mať pocit, že sú večne zapletení do mocenských bojov s deťmi a že je tu len podráždená mama či rozčúlený otec.
Ich prístup môže pomôcť vychovať úplne novú generáciu ľudí - nie sebeckých, rozmaznaných a bezohľadných, ako radi zdôrazňujú zástancovia autoritatívneho smeru - ale naopak empatických, vnímavých, vedomých si svojej hodnoty, ale aj hodnoty, pocitov a potrieb iných ľudí.
Pre koho je kniha určená
Kniha je určená rodičom malých detí, ktoré prechádzajú náročnými obdobiami vzdoru a každodennými konfliktmi.
Nechce vaše dieťa zaspať? A chodenie po schodoch neprichádza do úvahy? Namiesto toho, aby sa rodičia začali rozčuľovať, mali by si radšej prečítať túto knihu.
Autorky najčítanejšieho rodičovského blogu v Nemecku ukazujú, ako upokojiť seba a tým aj dieťa.
Ak sa obe strany zbavia hnevu a nájdu riešenia, zistia, čo sa deje v srdci a v hlave detí i dospelých.
Čitateľské hodnotenia ju opisujú ako pekný vstup do výchovy zameranej na potreby a vzťahy, s praktickými príkladmi.
- Skvelá kniha, určite odporúčam prečítať každej matke alebo otcovi.
- Nájde tam rôzne rady a postupy, ako vychovávať dieťa.
- Pomáha rodičom citlivo sa vcítiť do vnímania a prežívania detí a tak ich lepšie pochopiť.
- Je jednoznačne inšpiratívna a mne osobne pomohla pochopiť, čo sa s mojím drobcom v krízových situáciách deje a ako mám reagovať.
- Super, veľmi užitočné informácie!
Čitateľské skúsenosti a možné limity
Jedna z čitateliek uvádza, že sa dozvedela pár nových vecí, veľa však nie, a knihu odporúča ako doplnok ku knihám Vzťahová výchova, Montessori od narodenia do troch rokov, Klub nerozbitných detí a Krotitelia displejov.
Ďalšia čitateľka píše, že bola touto knižkou nadšená. Keby túto knihu rozdávali rodičom a pedagógom v škôlkach, svet by bol krajší.
Iné hodnotenie upozorňuje, že nie každý čitateľ musí do bodky súhlasiť so všetkým, čo autorky píšu, kniha je však jednoznačne inšpiratívna.
Jednej čitateľke trochu vadilo bagatelizovanie vplyvu médií na deti, pretože málo priestoru bolo venovaného závislosti detí od médií, smartfónov a počítačových hier.
Pre rodičov s chlapcami sa odporúča kniha Odpojený muž. Veľa zaujímavých vecí sa dozviete aj v knihe Klub nerozbitných detí.
Vek od piatich do desiatich rokov
Všetky deti vo veku od päť do desať rokov zamestnáva správne zatriedenie ich pocitov, pátranie, kto naozaj sú, čo vedia, čo chcú a v čom ešte zlyhávajú.
Unikajú z bezpečia rodiny ku skupine rovesníkov, kde si hľadajú miesto a túžia po uznaní.
Tieto procesy sú ako emocionálna jazda na horskej dráhe, preto sú deti neraz nahnevané a frustrované a svoju zlú náladu nasmerujú proti rodičom.
„Nenávidím vás! Ste najhorší rodičia na svete! Odsťahujem sa od vás a odteraz budem bývať u babky. To mi je fuk!“
Za týmito emocionálnymi výbuchmi sa skrývajú dôležité výpovede svedčiace o neistote a citovej nezrelosti.
Chce sa vaše dieťa už TERAZ - ako šesťročné - odsťahovať preč? Doma rebeluje a odvráva, no v škole je hanblivé a tiché?
Niet pochýb: Vek od 5 do 10 rokov stavia rodičov pred mnohé výzvy.
Autorky najväčšieho rodičovského blogu v Nemecku pomáhajú rodičom vychovávať láskyplne a so železnými nervami tak, aby v každodennom živote nepodliehali stresu a nesiahali po trestoch.
Dávajú tipy, ako dieťa trpezlivo usmerňovať a viesť k zodpovednosti za seba, napríklad pri jedení, plnení domácich a školských povinností, ale aj k empatii, úcte a vytrvalosti.
Životný úsek od piatich do desiatich rokov je ideálny na to, aby sme svoje deti zoznámili s dôležitými spoločenskými pravidlami.
Päť až desaťročné deti sú vystavené striedavej sprche pocitov a názorov - doma, na ihrisku či v triede. A rodičia spolu s nimi.
Oplatí sa však aktívne prijímať výzvy tohto nesmierne dôležitého časového úseku výchovy.
V tomto období sa totiž kladú základy stabilného osobnostného rozvoja a „znesiteľnej“ puberty.
Hodnotenie knihy
Už som zopár kníh o zvládnutí detského obdobia vzdoru prečítala a musím povedať, že táto kniha sa mi páči asi najviac.
Nemôžem povedať, že by som do bodky súhlasila so všetkým, čo autorky píšu, ale je jednoznačne inšpiratívna a mne osobne pomohla pochopiť, čo sa s mojím drobcom v krízových situáciách deje a ako mám reagovať.
Knižku mi nadšene odporučila kamarátka, že vysvetľuje mnohé pochody detskej mysle a upozorňuje rodičov na rozdiely medzi detským a dospelým chápaním sveta a na to, ako sa mení vnímanie dieťaťa v závislosti od veku.
Odporučila by som prečítať ju každému jednému rodičovi a starým rodičom tiež.
Jedna z čitateliek ju označila za ľahko čitateľnú knihu pre rodičov starších detí so zaujímavými príkladmi z praxe a ako titul pre fanúšikov rešpektujúcej výchovy.
Táto kniha môže pomôcť rodičom, ktorí si kladú otázku, nakoľko dieťa rešpektovať a chápať a nakoľko mu už pritiahnuť uzdu, aby z neho nebol nevychovaný fracek.
Autorky opäť veľmi zrozumiteľne vysvetľujú, čo sa asi v hlave a vnímaní detí deje, a s použitím najnovších vedeckých poznatkov a štúdií odhaľujú, prečo tvrdá výchova prináša ovocie iba naoko.
Vydavateľstvo TATRAN
Vydavateľstvo TATRAN patrí dnes medzi menšie vydavateľstvá, nakoľko sa stalo rodinnou firmou.
Svoju stratégiu zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov.
Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov.
V septembri oslávi vydavateľstvo Tatran 70 rokov od svojho vzniku.
Za ten čas prešlo rôznymi právnymi formami, ktoré kopírovali historické udalosti nášho národa.
Menilo sa aj zloženie vydávaných titulov, každá doba si žiadala niečo iné.
Každý titul starostlivo vyberáme so zreteľom na čitateľa, či už náročného, alebo takého, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť a uletieť do iného sveta.
Okrem toho je pre nás veľmi dôležité myšlienkové posolstvo každej jednej knihy a z toho prameniaca inšpirácia.