Gravidita kuny skalnej trvá približne deväť mesiacov. Toto obdobie však nepredstavuje deväť mesiacov nepretržitého vývoja mláďat, pretože približne šesť až sedem mesiacov pripadá na takzvanú predĺženú brezivosť alebo embryonálnu latenciu.
Počas embryonálnej latencie sa vývoj zárodku dočasne zastaví. Oplodnené vajíčko sa neudržiava v stene maternice, ale vznáša sa v maternicovej tekutine. Zárodok sa začne vyvíjať až koncom zimy, keď sa zahniezdi v maternici.
Čo znamená gravidita kuny skalnej
Také dlhé tehotenstvo je pre malé cicavce nezvyčajné. Je to proces, ktorý sa volá “odložené uchytenie”.
Pri kuny skalnej teda treba rozlišovať medzi časom od párenia po pôrod a skutočným obdobím aktívneho vývoja plodov. Celý reprodukčný cyklus od letného párenia po jarný pôrod trvá približne osem až deväť mesiacov, ale väčšinu tohto času sa embryo aktívne nevyvíja.
| Fáza rozmnožovania | Približný čas |
|---|---|
| Párenie | od júna do augusta |
| Embryonálna latencia | približne 6 až 7 mesiacov |
| Celková dĺžka gravidity | približne 9 mesiacov |
| Obdobie pôrodu | marec alebo apríl |
Kedy sa kuny skalné pária
Kuny sa od júna do augusta páří s více partnery.
Samce a samice spolu trávia čas iba v období párenia, ktoré sa deje na konci júla a začiatkom augusta.
Najaktívnejšie sú kuny v období párenia medzi začiatkom júna a začiatkom septembra.
Počas párenia sa kuny správajú výraznejšie než zvyčajne. Kuny skalné sú noční predátori, ale v období páření je lze často spatřit i ve dne.
Vtedy kuny vydávajú rozmanité hlasné zvuky: vrčia, funia a pištia. Akt párenia môže trvať aj dlhšie ako hodinu.
Po letnom párení nasleduje dlhé obdobie, počas ktorého sa oplodnené vajíčko vyvíja pomaly alebo zostáva v latentnom stave. Na jar býva ďalšie, nepravé párenie.
Prečo sa mláďatá rodia až na jar
Zárodok zostáva po letnom párení v latentnom stave. Vývoj plodu sa zastaví a oplodnené vajíčko sa neudržuje v stene maternice, ale vznáša sa v maternicovej tekutine.
Zárodok sa začne vyvíjať až koncom zimy, keď sa zahniezdi v maternici.
Vďaka tomuto mechanizmu sa mláďatá rodia v priaznivejšom jarnom období, najčastejšie v marci alebo apríli. Samička kuny rodí dve až šesť mláďat, s najčastejším počtom troch, a to v marci alebo apríli, osem až deväť mesiacov po párení.
Medzi marcom a aprílom rodí samička kuny skalnej, po približne mesačnej brezivosti, 3 až 4 mláďatá.
Údaj o približne mesačnej brezivosti sa týka aktívnej fázy vývoja plodov, nie celého obdobia od párenia po pôrod. Celé obdobie od letného párenia po jarný pôrod preto trvá približne deväť mesiacov, zatiaľ čo samotný vývoj po ukončení latencie je podstatne kratší.
Koľko mláďat má kuna skalná
V jednom vrhu bývajú 2 až 4 mláďatá.
Počet mláďat sa podľa jednotlivých údajov najčastejšie uvádza v rozmedzí 2 až 6, pričom zaznamenané sú aj väčšie vrhy. Samička vrhá 3 - 5 mláďat, zriedkavo až 7.
Zvyčajne sa narodia dve až šesť mláďat, s najčastejším počtom troch.
| Údaj | Počet mláďat |
|---|---|
| Bežný počet vo vrhu | 2 až 4 |
| Často uvádzaný rozsah | 2 až 6 |
| Ďalší uvádzaný rozsah | 3 až 5 |
| Zriedkavý počet | až 7 |
Ako vyzerajú mláďatá po narodení
Mláďatá sa rodia so holá a slepá.
Rodia sa slepé a bezmocné, vážia približne 30 g a majú veľmi jemnú srsť.
Pri narodení vážia približne 30g, sú slepé a majú veľmi jemnú srsť.
Samice mláďatá rodia holé a slepé a oči otvárajú až po mesiaci.
Oči otvárajú po šiestich týždňoch, teda po tridsiatichštyroch dňoch.
Rozdiel v uvádzanom čase otvárania očí súvisí s tým, že mláďatá sa vyvíjajú postupne a jednotlivé zdroje uvádzajú približne jeden mesiac až šesť týždňov.
Starostlivosť samice o mláďatá
O mláďatá sa stará výhradne matka.
Samica sa sama stará o mláďatá.
Pečuje o ne v doupěti, kam jim tahá ulovenou kořist.
Mláďatá sa narodia v brlohu, ktorý často býva v dutom strome.
Hniezda sa nachádzajú na tichých a chránených miestach.
Samica mláďatá kojí až dva mesiace a v tej dobe zostávajú výhradne v úkryte matky.
Matka ich dojčí dva mesiace a väčšinu času trávia v brlohu, ktorý často býva v dutom strome.
Matka ich dojčí až do leta a väčšinu času trávia v brlohu.
Kuna je starostlivá matka a svoje mláďatá zahrieva a húževnato ich bráni proti každému nepriateľovi.
Pri ohrození svoje mláďatá udatne bráni a nedovolí ani samcovi, aby sa k nim priblížil.
Mladé kuny opúšťajú hniezdo po 5-6 týždňoch a samička ich vodí až do konca leta, keď sa na jeseň osamostatňujú.
Osamostatnia sa zhruba v 6 mesiacoch.
Ve věku 2 měsíců je matka odstaví od mléka a v jednom roce jsou samostatná.
Jednotlivé údaje opisujú rôzne etapy osamostatňovania: mláďatá môžu začať opúšťať hniezdo približne po piatich až šiestich týždňoch, od materského mlieka sú odstavené približne po dvoch mesiacoch a úplne samostatné bývajú približne v šiestich mesiacoch.
Ako chytiť kunu, návnada sardinky
Kde kuna skalná privádza mláďatá na svet
Kuna skalná preferuje otvorenú krajinu. Narozdíl od jiných druhů kun je méně závislá na lesním porostu.
Žije v Európe aj v Ázii, pričom jej vyhovujú všetky typy lesov, obýva okraje lesov, skalnatý terén, staré zrúcaniny budov, kôlne.
Jej úkryt možno nájsť v skalnej štrbine, stromovej dutine alebo v nore po hlodavcovi.
Kuny skalné žijú väčšinou samotársky. Výnimkou sú samičky s mláďatami a pářící se páry.
V období gravidity a po pôrode samica vyhľadáva pokojné a chránené miesto. Môže ísť o skalnú štrbinu, dutinu stromu, noru po hlodavcovi, povalu, stodolu, záhradný domček alebo inú bezpečnú skrýšu.
Ako gravidnú kunu skalnú odlíšiť od kuny lesnej
Kuna skalná (Martes foina) a kuna lesná (Martes martes) sú si veľmi podobné, no dĺžka gravidity sa pri nich uvádza podobne: približne deväť mesiacov s výraznou embryonálnou latenciou.
Charakteristickým rozlišovacím znakom kuny skalnej je biela alebo svetložltá škvrna na hrdle, siahajúca až po hruď.
U kuny lesnej je náprsenka žltkastá až oranžová, nie je rozštiepená a nerozširuje sa k predným končatinám.
U kuny skalnej je náprsenka biela, rozštiepená a tiahne sa až k predným končatinám.
V některých východních a jižních oblastech však bílý pruh chybí.
| Znak | Kuna skalná | Kuna lesná |
|---|---|---|
| Farba srsti | Hustá, hnedosivá. Farba kožušiny je rovnaká v zime aj v lete. | Tmavohnedá, niekedy až čiernohnedá. Zimná srsť je čokoládová, letná svetlejšia. |
| Náprsenka | Biela, rozštiepená a tiahne sa až k predným končatinám. | Žltkastá až oranžová, nie je rozštiepená. |
| Prostredie | Otvorená krajina, skalnaté bralá a okolie ľudských príbytkov. | Lesné prostredie s veľkými starými stromami. |
| Aktivita | Aktívna aj cez deň. | Prevažne nočná. |
Život kuny skalnej počas gravidity
Kuny skalné žijú väčšinou samotársky.
Kuna je typický samotár, jej úkryt možno nájsť v skalnej štrbine, stromovej dutine alebo v nore po hlodavcovi.
Kuny sú aktívne prevažne v noci, cez deň len minimálne.
Kuna je schopná loviť počas celého dňa. Na jar a v lete sú najaktívnejšie pri svitaní a západe slnka.
V prípade náhleho zhoršenia počasia a výskytu veľmi chladných podmienok sa môže kuna stiahnuť do svojho brlohu na niekoľko dní.
Majú rýchly metabolizmus, preto lovia veľmi často.
Potravová ponuka kún je mimoriadne rozsiahla. Sú všežravce a môžu jesť takmer všetko, čo chytia.
Kuna skalná je všežravec. Najradšej si pochutnáva na hmyze, larvách, zrelom ovocí, orechoch, zdochlinách, myšiach, krysách, kuchynských zvyškoch a pod.
Živí sa menšími savcami, ovocím a vajcami.
Primárne sa živia vtáčatkami a vtáčími vajíčkami, ktoré vyhľadávajú na zemi, ale aj v dutinách stromov.
Taktiež obľubujú ovocie, najmä maliny a čučoriedky.
Čo robiť, ak sa samica s mláďatami usadí pri dome
Mnohé domácnosti každoročne zápasia s problémom kuny, ktorá sa rada ukrýva pod strechou.
Podkrovia starších domov sú pre ne obzvlášť lákavé.
Ak sa kuna skalná zabýva na povale, môže vás doslova pripraviť o spánok.
Keďže sú kuny aktívne v noci, hlučné vystrájanie začne presne v čase, keď ľudia spia.
Nespôsobujú však len nepríjemný hluk, ale môžu napáchať aj veľa škôd.
Znečisťujú svojimi výkalmi povalové priestory, ničia tepelnú izoláciu, káble a skrátka všetko, čo sa dá prehryznúť.
Povalové priestory by ste mali zabezpečiť a odizolovať tak, aby sa tam kuna vôbec nedostala.
Treba zistiť, kde vstupujú do budovy.
Pozor, kuna sa dokáže pretiahnuť aj veľmi malými otvormi. Stačí jej iba 5 cm, aby sa dostala na povalu.
Ak sú v úkryte mláďatá, treba postupovať mimoriadne opatrne, aby samica nebola oddelená od potomstva.
Ďalšou možnosťou je odchyt kuny do špeciálnych klietok či návnad.
Tieto pasce kunám ani živej návnade neublížia a umožnia ich bezpečne prepraviť a vypustiť do voľnej prírody.
Ak sa necítite pohodlne alebo máte ťažkosti s odchytom kuny, je možné obrátiť sa na odbornú firmu zameranú na kontrolu škodcov.
Kún sa nikdy nezbavujte pomocou želez. Železá na kuny predstavujú veľmi krutý spôsob likvidácie a sú trestné.
Nezkoušejte ani jed na kuny.
Kuna je čiastočne chránená a jej lov je povolený iba medzi 1. novembrom a 29. februárom.
