Keď dieťa ničí manželstvo: ako obnoviť jednotu rodičov a nastaviť hranice

Myšlienka „moje dieťa ničí manželstvo“ môže vzniknúť v situácii, keď sa všetky konflikty, únava a rozdielne predstavy o výchove sústreďujú okolo dieťaťa. Dieťa však zvyčajne nie je skutočnou príčinou rozpadu vzťahu. Problém býva skôr v tom, že rodičia nie sú jednotní, navzájom si odporujú, hádžu na seba vinu alebo nedokážu vytvoriť bezpečné hranice.

Dieťa im neničí manželstvo. Oni ničia dieťa aj seba tým, že sú nejednotní vo výchove a že dieťa nemá hranice. Každé dieťa potrebuje mantinely, aby sa cítilo bezpečne.

Výchova detí otestuje vašu vernosť manželskému sľubu a navždy zmení váš vzťah. No poskytne vám aj príležitosť vypestovať si cenné vlastnosti.

Prečo sa po narodení dieťaťa manželstvo dostáva do krízy

Mnohí by súhlasili s tým, že deti sú jednou z najväčších radostí v živote. Novopečení rodičia však vedia aj to, že dieťa môže nečakaným spôsobom zmeniť manželstvo.

Narodenie prvého dieťaťa môže dokonca vyvolať manželskú krízu. Ako môžu rodičia novorodenca zvládnuť prvé hektické mesiace, počas ktorých si ich dieťatko vyžaduje všetku ich pozornosť? Ako si manželia môžu udržať blízky vzťah? Čo môžu robiť, keď majú rozdielne názory na výchovu detí?

Starostlivosť o novorodeniatko zaberá matke takmer všetok čas a myšlienky. Môže jej prinášať pocit hlbokého citového uspokojenia. No jej manžel sa môže cítiť zanedbávaný.

Čerstvá mamička sa možno zameriava len na svoje bábätko a s prekvapením zisťuje, ako jej telo i jej srdce reaguje na každé jeho zamrčanie. Po narodení dieťaťa sa všetko môže točiť okolo ďalšej fľaše s mliekom, výmeny plienky alebo ďalšieho pokusu utíšiť dieťa.

Mnohí noví rodičia zápasia s tým, aby si zachovali blízky vzťah, pretože sú vyčerpaní prerušovaným spánkom a neočakávanými ťažkosťami, ktoré so sebou prináša rodičovstvo.

Únava, stres, nové povinnosti a pozornosť venovaná dieťaťu - to všetko by sa mohlo zdať ako kontraindikácia cibrenia partnerského vzťahu. Hoci mnohí pokladajú dieťa za tmel partnerstva, tým spojivom je možno len pocit zodpovednosti.

Samotné dieťa vzťah neposilní, závisí to od postoja partnerov k novej úlohe rodiča. Ak sa zhostíte úlohy zodpovedne, je veľmi jednoduché skĺznuť do situácie, keď budete „len“ rodičmi.

Najčastejší problém: dvojkoľajná výchova

Stačí, že má každý z rodičov inú predstavu o výchove a dieťa to len využíva. Ak viem, že mama povolí a otec nie, dieťa ide logicky za mamou. Otec zbytočne chce niečo zakázať, ak to mama povolí.

Dvojkoľajná výchova je to najhoršie, čo môže byť, hlavne pre to dieťa. Deti radi využívajú nezhody rodičov na to, aby si vydobyli svoje, potiahli za nitky a provokovali.

Obaja sú rovnakí, každý hádže vinu za správanie dieťaťa na toho druhého. Pravda je, že zlyhali obaja. Tvoja kamarátka robí chybu, že si to nevie priznať.

Keby moje deti nadávali svojmu otcovi, neberiem to tak, že je to len jeho chyba, že si to nechá a že to dovolí. Je to aj moja chyba, že mám drzé dieťa, ktoré prekračuje hranice.

Keď poviem dieťaťu, že nemá nadávať otcovi, a ďalej mu nadáva, tak vyslovene má na háku hranice aj u mamy, len jej nenadáva, lebo mama je „dobrá“ a otec je „zlý“.

Ked sú rodičia večne na nože, dieťa vidí, že hádžu vinu za svoj vzťah naňho, a ono im len ukazuje zrkadlo, že sa správajú zle, tak aj ono. Dieťa vďaka nim žije v strese a ešte za to môže podľa nich.

Ako dieťa využíva rozdielne pravidlá rodičov

Dieťa si rýchlo všimne, ktorý rodič ustúpi, kto sa nechce hádať a kto nedokáže dôsledne trvať na svojom rozhodnutí. Ak jeden rodič zakáže televíziu, mobil alebo počítač a druhý rodič zákaz zruší, dieťa sa učí obchádzať pravidlá namiesto toho, aby ich rešpektovalo.

Deti radi využívajú nezhody rodičov na to, aby si vydobili svoje. Potom môžu provokovať, nadávať, vymýšľať si alebo preháňať svoje požiadavky, pretože vedia, že konflikt medzi rodičmi im môže priniesť výhodu.

Podľa opisu sa vôbec nezdá, že ona to s dieťaťom vie, ale len muž nie. Ak dieťa nadáva otcovi, problém nie je iba v tom, že otec si to nechá. Problémom je aj to, že druhý rodič nedokáže nastaviť a podporiť rovnaké hranice.

Dieťa neničí manželstvo, oni dvaja majú medzi sebou problém. Akurát pri problémovejšom dieťati sa to ukazuje.

Rodičia musia prestať súperiť

Predstava dvoch kohútov často znamená, že ani dospelí sa nesprávajú ako pokojní rodičia. Dieťa potom nevnímajú ako dieťa, ale ako konkurenciu alebo ako dôvod, prečo môžu obviniť partnera.

Keď sa dvaja dospelí nevedia dohodnúť na výchove, je to tragédia, hlavne pre to dieťa.

Otec si nenastavil hranice, dieťa si k nemu dovoľuje a dokonca mu zanadáva. Matka mu dohovára a zakazuje, ale dieťa púta pozornosť vymýšľaním, nadávaním a nevhodným správaním.

Otec hádže vinu na matku, že za to môže, pretože dieťaťu dovolí a vyjde mu v ústrety. Zároveň však má veľa práce a dieťaťu nevytvára pravidelný program. V takom prípade nestačí kritizovať druhého rodiča. Obaja musia prevziať svoj podiel zodpovednosti.

Ono je jednoduchšie vidieť vinu v tom druhom ako vidieť nedostatok aj u seba.

Hranice nie sú nepriateľstvom

Je to živé dieťa, nemôže žiť so samými príkazmi a zákazmi. To však neznamená, že potrebuje úplnú voľnosť. Každé dieťa potrebuje mantinely, aby sa cítilo bezpečne.

Hranice dieťaťu ukazujú, čo je prijateľné a čo nie. Samotné dohováranie často nestačí, ak po nevhodnom správaní nenasleduje jasná a vopred známa reakcia.

Tak musí ona dohovoriť manželovi, že on nesmie dieťaťu dovoliť také správanie, on musí nastaviť hranice a stáť si za nimi aj za cenu hnevu a trucu.

Rodičia by sa mali dohodnúť najmä na týchto oblastiach:

• aké správanie je doma neprípustné;
• čo sa stane pri nadávaní, úmyselnom provokovaní alebo ubližovaní;
• koľko času môže dieťa tráviť pri televízii, mobile a hernej konzole;
• aké povinnosti bude mať dieťa doma;
• ako budú rodičia reagovať na trucovanie a výbuchy hnevu;
• ktoré pravidlá platia doma aj mimo domu;
• ako si rodičia oznámia, že s určitým rozhodnutím nesúhlasia, bez hádky pred dieťaťom.

Za každú nadávku možno nastaviť primeraný a vopred dohodnutý dôsledok, napríklad dočasné obmedzenie elektronických hier alebo televízie. Dôležité je, aby dôsledok nebol impulzívnou pomstou, ale súčasťou pravidiel, ktorým dieťa rozumie.

Prečo nestačí iba dohováranie

Dohováranie nestačí, ak sa všetko opakuje a dieťa nevidí žiadnu zmenu. Kamarátka robí málo, nedáva mu hranice, iba „bla bla bla“ a všetko mu dovolí.

Ak rodič dieťaťu opakovane vysvetľuje, že nemá nadávať, ale zakaždým ustúpi, dieťa sa učí, že slová nemajú následky. Takéto pravidlá sa stávajú iba prázdnymi vyhláseniami.

Na druhej strane, výchova nemá byť založená na neustálom kriku, príkazoch a zákazoch. Dôslednosť neznamená tvrdosť. Znamená pokojne, zrozumiteľne a opakovane trvať na dohodnutých pravidlách.

Rodičia by mali hovoriť krátko, vecne a bez ponižovania. Namiesto dlhého kriku môžu pomenovať správanie, pripomenúť pravidlo a uplatniť dohodnutý dôsledok.

Jednotný postup rodičov krok za krokom

1. Dohodnite sa bez dieťaťa

Rodičia by mali o výchove hovoriť v čase, keď dieťa nie je prítomné a konflikt práve nevrcholí. Spoločne si môžu prejsť situácie, ktoré sa opakujú, a dohodnúť si konkrétny postup.

Rozhovor by nemal byť obviňovaním typu „ty za všetko môžeš“. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý budú obaja rodičia dodržiavať.

2. Vyberte niekoľko základných pravidiel

Príliš veľa pravidiel môže byť neprehľadných pre dieťa aj rodičov. Začnite niekoľkými najdôležitejšími hranicami, napríklad zákazom nadávania, ubližovania a úmyselného ničenia vecí.

3. Dohodnite si dôsledky

Dôsledky by mali byť primerané veku dieťaťa, predvídateľné a rovnaké bez ohľadu na to, ktorý rodič je práve doma. Ak jeden rodič dôsledok zruší, dieťa sa naučí vyhľadávať jeho pomoc.

4. Nehádajte sa pred dieťaťom

Ak rodičia nesúhlasia, nemali by si odporovať pred dieťaťom. Môžu situáciu dočasne uzavrieť a vrátiť sa k nej neskôr v súkromí.

5. Neponižujte dieťa

Hranice sa dajú nastavovať bez označovania dieťaťa ako zlého, drzého alebo nevychovaného. Kritizovať treba konkrétne správanie, nie hodnotu dieťaťa.

6. Oceňujte vhodné správanie

Ak dieťa spolupracuje, hovorí slušne alebo zvládne frustráciu bez výbuchu, rodičia by si to mali všimnúť. Pozornosť nemusí prichádzať iba pri nadávaní a provokovaní.

Keď jeden rodič stále ustupuje

Svagrina mala také dieťa. Pri troch deťoch musela mať režim, systém a bola na deti prísna, hoci aj tak niečo vyparatili. Keď prišiel manžel z práce, dieťa chcelo hračku a on ju dal, chcelo mobil a on ho dal, lebo nemal chuť počúvať rev a trucovanie. Tak si ho dieťa „vytrénovalo“.

Na dovolenke mrnčalo a opakovalo „ocko, nevládzem“. Keď ocko nebol prítomný a išlo sa iba s deťmi, zrazu bolo dieťa pokojné a poslušné, bez vymýšľania.

Tento príklad ukazuje, že rodič, ktorý ustupuje iba preto, aby zabránil okamžitému kriku, môže krátkodobo získať pokoj, ale dlhodobo posilňuje nevhodné správanie.

Ak rodič nemá čas alebo energiu vytvoriť dieťaťu program, druhý rodič môže cítiť, že všetka zodpovednosť zostáva na ňom. To však treba riešiť dohodou o rozdelení povinností, nie obviňovaním.

Čas pri obrazovkách a nedostatok spoločného programu

Otcovi môže prekážať, že dieťa trávi veľa času pri televízii, mobile alebo hernej konzole. Ak však sám nemá čas vytvoriť dieťaťu program, vzniká rozpor medzi požiadavkou a skutočnou pomocou.

Rodičia sa preto potrebujú dohodnúť, aké obmedzenia sú reálne, kto bude dohliadať na ich dodržiavanie a čím dieťa nahradí čas pri obrazovke.

Nie je potrebné dieťa neustále zabávať. Pomôže pravidelný režim, pohyb, spoločné domáce úlohy, čítanie, tvorivé činnosti alebo primeraná samostatná hra.

Dieťa potrebuje nielen zákazy, ale aj pozornosť, kontakt a predvídateľný denný rytmus. Ak dostáva pozornosť najmä vtedy, keď nadáva alebo vyvoláva konflikt, môže si takéto správanie upevniť.

Rodičia sú pre dieťa vzorom

Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú.

Ak rodičia kričia, ponižujú sa, prerušujú sa a navzájom si odporujú, dieťa môže podobný spôsob komunikácie začať používať voči nim aj voči iným ľuďom.

Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia.

To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život.

Vzťah dieťaťa k ostatným odráža vzťah jeho rodičov. Ak nie je dobrý, ani dieťa nevie vytvoriť uspokojujúce vzťahy s rovesníkmi a v budúcnosti s jeho náprotivkom.

Manželstvo nesmie zaniknúť za rodičovskou rolou

Je nesmierne dôležité a ťažké vedieť zostať partnermi aj vtedy, keď sa stanete rodičmi. Ak sa zhostíte úlohy zodpovedne, je veľmi jednoduché skĺznuť do situácie, keď budete „len“ rodičmi.

Dieťa musí vnímať, že prišlo do rodiny, ktorá už akosi funguje. Samotné dieťa vzťah neposilní, závisí to od postoja partnerov k novej úlohe rodiča.

Nezabudli zostať predovšetkým manželmi, pretože si uvedomujú, že dieťa cíti hlavne lásku, ktorá panuje v ich rodine.

Vzťah je ako záhrada. Treba sa o ňu neustále starať, vnímať jej potreby a vhodne na ne reagovať. Prispôsobiť svoj postoj, názor a reakciu tak, aby boli obe strany spokojné a mohli sa urodiť sladké plody.

Keď ju necháme „len tak“, sladké plody sa síce urodia, ale zároveň s nimi vyrastie aj burina, pliaga, ktorá ich obrastie a nakoniec zničí. Aj to málo dobrého, čo sa v záhrade urodilo, dokáže náš postoj „necháme to len tak“ zmariť.

Dieťa je váš plod.

Ako si udržať blízkosť po narodení dieťaťa

Manžel si možno neuvedomuje, že tehotenstvo manželku vyčerpalo - fyzicky i citovo. Rozumný manžel si z lásky k svojej manželke vyhľadá informácie o tom, ako pôrod ovplyvní telesnú a duševnú stránku ženy.

To mu pomôže pochopiť, prečo je možno manželka taká náchylná na náhle zmeny nálady. Ak manželka zle vysvetlí snahu manžela pomôcť jej, nemal by sa hneď urážať.

Naopak, trpezlivo klaďte záujmy partnera pred svoje vlastné. Potom vás to tak ľahko nevyvedie z miery.

Rozvážna manželka sa zas bude snažiť povzbudzovať manžela v jeho novej úlohe. Zapojí ho do starostlivosti o dieťa.

Manželky, ak váš manžel robí niektoré veci pri starostlivosti o dieťa inak než vy, odolávajte nutkaniu kritizovať ho alebo to po ňom urobiť ešte raz. Chváľte ho za to, čo robí dostatočne dobre, a tak zvýšite jeho sebadôveru a povzbudíte ho, aby vám bol oporou, ktorú potrebujete.

A čo môže urobiť manžel, aby upevnil manželstvo? Povedzte svojej manželke, že ju milujete. Doložte svoje slová prejavmi nehy. Vedome sa snažte rozptýliť akúkoľvek neistotu, ktorú vaša manželka azda pociťuje.

Manželka potrebuje cítiť, že si ju jej manžel stále váži a miluje ju, aj keď jej telo už nie je také ako pred tehotenstvom.

Praktická pomoc medzi partnermi

• Mamičky, ak je to možné, zdriemnite si, kým vaše dieťa spí.
• Oteckovia, vždy, keď je to možné, vstaňte v noci k dieťaťu, ak potrebuje nakŕmiť alebo prebaliť, aby si vaša manželka mohla odpočinúť.
• Často ju uisťujte o svojej láske tak, že jej niekde necháte nejaký milý odkaz, pošlete jej esemesku alebo jej zavoláte.
• Vyhradzujte si čas na dôverné rozhovory.
• Hovorte jeden o druhom, nielen o vašom dieťati.
• Udržiavajte si medzi sebou silné priateľské puto.

Rozdielne názory na výchovu

Manželia možno zisťujú, že rozdielne prostredie, z ktorého pochádzajú, sa stáva príčinou hádok. Každý z nich môže mať inú predstavu o tom, čo je dôslednosť, čo je zhovievavosť a aké pravidlá dieťa potrebuje.

Zamyslite sa nad tým, aké metódy používali vaši rodičia, keď vychovávali vás. Zvážte, ktoré ich postoje a spôsoby by ste pri výchove svojich detí chceli napodobniť a ktorým by ste sa prípadne chceli vyhnúť.

Rozhodnutia, ktoré urobíte vy, budú zrejme odlišné od rozhodnutí iných manželských dvojíc. Dôležité je, aby boli pre vás zrozumiteľné, spoločné a aby ich obaja rodičia podporovali.

Rodičia by si mali odpovedať na otázky:

• Ako môžeme nášmu dieťaťu vštepiť správne stravovacie a spánkové návyky?
• Mali by sme vždy vziať dieťa na ruky, keď v noci zaplače?
• Čo budeme robiť, ak sa nám nebude dariť naučiť dieťa na nočník?
• Ako budeme reagovať na nadávky a neúctu?
• Koľko času môže dieťa tráviť pri obrazovkách?
• Ako si rozdelíme čas, povinnosti a starostlivosť?

Keď sa nejaká dvojica učí korčuľovať, potrebuje čas a trpezlivosť, aby dokázala na ľade udržať rovnováhu. Podobne aj vy budete potrebovať čas, aby ste sa prispôsobili svojej novej úlohe rodičov.

Komunikácia bez obviňovania

Matka môže manželovi povedať, že sa cíti zranená jeho činmi, no zároveň by mala hovoriť konkrétne o situáciách a nie útočiť na jeho charakter. Otec môže pomenovať svoje obavy, ale nemal by všetku zodpovednosť za správanie dieťaťa preniesť na manželku.

Komunikácia je kľúčová pri riešení konfliktov vo vzťahu. Rozprávajte sa o tom, čo sa stalo, aké pravidlo nebolo dodržané a čo môžete nabudúce urobiť inak.

Manžel a manželka musia zostať jednotní, aby sa s tým vysporiadali. Nájdite spôsob, ako sa vysporiadať s výchovou spoločne ako jednotný front.

Pri rozhovore používajte vety, ktoré opisujú vlastné pocity a potreby. Dávajte si pozor na slová, ktoré používate na vyjadrenie svojho názoru.

Obviňovanie môže viesť len k hádke s partnerom. Neobviňujte jeden druhého ani dieťa. Hľadajte základné dôvody správania a spôsob, ako zmeniť opakujúci sa vzorec.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Ak sa rodičia opakovane hádajú, dieťa nadáva, nerešpektuje hranice a každý rodič tvrdí, že problém spôsobuje ten druhý, môže byť užitočné obrátiť sa na odborníka.

Rodičia by sa mohli poradiť s detským psychológom, ktorý im povie, ako nastaviť dieťaťu hranice.

Odborná pomoc môže byť potrebná aj vtedy, keď je správanie dieťaťa neprimerane intenzívne, dlhodobé alebo zasahuje do školy, rodinného života a vzťahov s ostatnými.

Problémové správanie môže byť dôsledkom nejednotnej výchovy, ale niekedy môže súvisieť aj s inými ťažkosťami alebo diagnózou. Preto nie je vhodné automaticky pripisovať všetko len lenivosti, drzosti alebo zlej vôli.

Čo môže rodina zmeniť okamžite

1. Rodičia si v súkromí spíšu tri najdôležitejšie pravidlá.
2. Ku každému pravidlu určia pokojný a primeraný dôsledok.
3. Dohodnú sa, že si nebudú odporovať pred dieťaťom.
4. Ak jeden rodič urobí chybu, preberú ju neskôr bez ponižovania.
5. Každý deň venujú dieťaťu primeranú pozornosť aj mimo konfliktov.
6. Každý deň si vyhradia aspoň krátky čas na rozhovor bez telefónu a bez riešenia dieťaťa.
7. Budú si všímať a oceňovať vhodné správanie dieťaťa.
8. Ak sa situácia nezlepšuje, vyhľadajú detského psychológa alebo rodinné poradenstvo.

Je len na vás, či budete dieťa brať ako „záťaž“ alebo požehnanie. Dieťa môže byť vnímané ako najväčší dar, ale zároveň prináša novú zodpovednosť, ktorá si vyžaduje úpravu života a partnerských návykov.

Dieťa brávali od malička na výlety a na túry. Ak lietali za prácou, dieťa šlo s nimi. Surfovanie mu taktiež predstavili v pomerne skorom veku - svoje koníčky teda neobmedzili ani v najmenšom.

Len ich modifikovali z dôvodu nového života, nového človiečika a novej roly rodičov. Nezabudli zostať predovšetkým manželmi, pretože si uvedomujú, že dieťa cíti hlavne lásku, ktorá panuje v ich rodine.

Výchova detí mala na manželku i na manžela dobrý vplyv, ak sa na nej podieľali spoločne.

tags: #moje #dieta #mi #nici #manzelstvo