Nezadržateľne sa blíži 1200. výročie narodenia Konštantína zo Solúnu. Toho, ktorý na sklonku svojho života prijal mníšske meno Cyril a stal sa svätým. Práve Konštantín, nazývaný Filozofom, vytvoril prvé písmo pre Slovanov - hlaholiku - a mal leví podiel na vzniku ich liturgického jazyka - staroslovienčiny.
Zaiste, všetky dátumy v tomto veľmi starom príbehu sú len orientačné, skôr približné ako presné. Aj okolo roku narodenia Konštantína (Cyrila) vládnu pochybnosti. Znalci váhajú medzi rokmi 826 a 827. Kompromisné riešenie znie: na pomedzí rokov 826 až 827.
Vedcom však nemožno zazlievať snahu o exaktnosť, je to predsa ich chlebíček. Preto sa už dávnejšie pustili do podrobného skúmania vzniku byzantskej misie i jej cesty na Veľkú Moravu. A opakovane nastoľovali otázku, kedy sem solúnski bratia v skutočnosti prišli. Neexistuje totiž prvotný prameň, ktorý by datoval príchod oboch misionárov presne do roku 863. Dátum vznikol matematickými výpočtami podľa zložitého byzantského kalendára.
Ak to máme zhrnúť, tak rok 863 bol výsledkom názorovej zhody cirkvi a staršej slovenskej a českej historiografie. V roku 1863 pápež Pius IX. definitívne stanovil začiatok misie Cyrila a Metóda u našich predkov rokom 863. Zároveň povolil oslavy milénia, 1 000. výročia ich príchodu, na 5. júla. Stojí za zmienku, že dovtedy sa slávil príchod oboch vierozvestov 14. februára - v deň výročia úmrtia Cyrila. Zomrel ako 42-ročný v roku 869, čo je aj vedecky nespochybniteľný fakt. Dôvody presunu boli čisto praktické - v lete bolo jednoduchšie zorganizovať zástupy veriacich na púte či procesie, než v zime.
V prospech roku 864 hovorili zase viaceré argumenty mladšej historiografie i archeológie. Uveďme stručne aspoň niektoré z nich. Misia sa nemohla vydať na cestu tak, aby do cieľa dorazila počas letných horúčav alebo v treskúcich mrazoch.
Navyše, od leta 863 čelila Veľká Morava na svojich hraniciach vojenským konfliktom s Germánmi, presnejšie s Východofranskou ríšou. Schyľovalo sa k vpádu armády kráľa Ľudovíta Nemca do kniežatstva, ktoré Rastislav chcel vymaniť spod franského vplyvu. Vlastne aj preto sa obrátil s prosbou na byzantského cisára Michala III., aby vyslal k našim slovanským predkom ,,učiteľov".
Ale predstava, že by Konštantínopol vyslal mierovú diplomatickú misiu na územie, ktorému hrozila vojna, je pre viacerých historikov nereálna. Cesty mohli byť zablokované vojakmi, prekĺznuť cez ich kordóny nebolo ľahké. Pripomeňme, že výpravu tvoril okrem dvoch misionárov a niekoľkých ich žiakov, napríklad Klimenta Ochridského, aj pomocný personál s konskými povozmi, s metrákmi kníh a iného nákladu. Okrem toho, vyslanie misie si vyžadovalo nemálo času na prípravu. Najmenej pol roka, skôr však celý rok. List od Rastislava dostal Michal pravdepodobne koncom roka 862 alebo začiatkom nového roku. Ak misia vyrazila zo Solúnu na Moravu v jeseni - pešo a na koňoch cez divoký Balkán - trvala jej cesta minimálne tri až štyri mesiace. Do cieľa preto mohla doraziť až začiatkom jari nasledujúceho roku. Neznie pravdepodobnejšie, že na cestu sa solúnski bratia vydali až na jar v roku 864 a prišli k nám v jeseni toho istého roku? Predpokladali to napríklad českí historici František Hýbl a Jozef Cibulka. Hýbl to dokazoval v jednej štúdii už v roku 1908: ,,Keby totiž prišli skôr, tak by ich Ľudovít Nemec po dobytí Devína v auguste 864 buď zajal, alebo vyhnal ako vyslancov nepriateľskej Byzancie, to sa však nestalo."
Niekto určite namietne, či je až také dôležité určiť presný dátum ich príchodu. Veď koľko ľudí u nás vôbec nepozná obsah a zmysel misie Cyrila a Metoda? Pôvodný text Proglasu v hlaholike sa nezachoval. Stránka z rukopisu zapísaného už v cyrilike je z polovice 14.
Pred rokmi, keď ešte žila, som o tom hovoril s archeologičkou Tatianou Štefanovičovou: ,,Je priam zarážajúce, ako málo vie našinec o Konštantínovi a Metodovi, ako málo sa im venujú školy na hodinách dejepisu,“ pohoršovala sa. Rozprávali sme sa v čase jubilejných osláv príchodu solúnskych bratov (1 150. výročie) a pani profesorke bolo ľúto, že v širšom spoločenskom povedomí sa nezmenilo takmer nič.
„Ale vari zlacnie chlieb, keď ľudia o tom budú vedieť viac?“ provokoval som. ,,To síce nie, ale v opačnom prípade nás okolitý svet bude považovať za nevzdelaný národ," odpovedala a dodala: ,,Každý národ by sa mal zaujímať o svoj pôvod, o svoje korene o svoju minulosť."
Poďme teda ku koreňom a pátrajme, odkiaľ sa Cyril (Konštantín) a Metod vlastne vzali. Zistíme, že bratia pochádzali z prostredia, kde takpovediac úradným jazykom bola gréčtina. Aj rodisko Cyrila a Metoda nesie grécky názov Thessaloniki už takmer 2 300 rokov, od svojho založenia. Slovania, ktorí sa na juh Balkánu prisťahovali zo severovýchodnej Európy okolo 6. a 7. storočia n. l., si išli na tom názve jazyk vylámať. A tak ho najprv skrátili na Saloniki a neskôr upravili na Solún.
Už vtedy to nebolo hocijaké mesto, ale 100-tisícová, druhá metropola krajiny, najväčšia po Konštantínopole - skutočnom hlavnom meste celej Byzantskej ríše (po dobytí Turkami v roku 1930 premenovanom na Istanbul). Carihradom nazvali mesto až Slovania. Prečo ,,mestom cára", keď v ňom vtedy vládol byzantský cisár? Jednoducho preto, lebo cisára považovali za cára.
Solún stále leží tam, kde aj vtedy, na brehu Egejského mora, ale dnes je to už, samozrejme, na severe moderného Grécka, a nie Byzancie. Zostáva druhým - už miliónovým - mestom v štáte (po Aténach) a má naďalej i druhý najväčší prístav (po Pireu). Márne tam však budeme hľadať rodný dom vierozvestov. Rodičia Konštantína a Metoda žili s veľkou pravdepodobnosťou v solúnskej Akropole, najvyššej opevnenej časti mesta. Zachovala sa jej pevnosť Heptapyrgion, dnes známejšia pod neskorším osmanským názvom Yedi Kule. Otec slávnych bratov Lev (Leontios, Leon) bol totiž vysokým vojenským úradníkom (drungariom) gréckeho pôvodu. Dozvedáme sa o tom zo životopisov jeho synov, ktoré nám zanechali ich priami žiaci.
Zo starobyzantských pamiatok 9. storočia sa v meste zachovali ešte zvyšky pôvodného Chrámu sv. Demetra (Agios Dimitrios). ,,Rodina drungaria Leva bola v tomto chráme krstená a Konštantín i Metod tam chodili na bohoslužby," tvrdí uznávaný grécky archeológ a historik Charalambos Bakirtzis, ktorý vedie Múzeum byzantskej kultúry v Solúne.
O pôvode matky vierozvestov a o jej mene - podľa niektorých legiend sa volala Mária - sa dodnes vedú spory. Len málo historikov si myslí, že mohla byť Slovanka. Na predmestiach Solúnu a v jeho okolí však žilo v tých časoch veľa Slovanov z kmeňov Strimonci a Draguviti. V domácnosti vysokého byzantského úradníka určite boli medzi služobníctvom aj Slovania. Leonovi synovia mali kde a od koho pochytiť slovanské slová. Vyrastali v dvojjazyčnom prostredí.
Metod bol zo súrodencov najstarší a narodil sa do obdobia, keď otcova kariéra vrcholila - okolo roku 815 n.l. Konštantín, naopak, prišiel na svet ako posledný, o dvanásť rokov neskôr. Mal iba 14 rokov, keď mu zomrel otec. Starostlivosť o nadaného chlapca i o politickú ochranu nad ním prevzal mocný cisársky kancelár Theoktistos.
Súsošie sv. V paláci Magnaura, kde dvorská škola sídlila, sa študenti učili postupne siedmim slobodným umeniam - gramatike, rétorike, dialektike, aritmetike, geometrii, astronómii a hudbe. V poslednom 6. ročníku preberali filozofiu a kresťanskú teológiu. Podľa významného českého filozofa Vladimíra Vavřínka musel byť Konštantín výnimočný študent, keďže školu absolvoval s titulom filozof. Hovoril viacerými jazykmi, okrem gréčtiny a slovančiny (vtedy len ,,jazyka ulice") ovládal latinčinu, sýrčinu a neskôr sa kvôli diplomatickej činnosti naučil ešte hebrejčinu a arabčinu.
Po skončení školy sa na odporúčanie jej vedenia stal tajomníkom Ignáca, patriarchu východnej kresťanskej cirkvi. Táto administratívna práca však 20-ročnému vedychtivému Konštantínovi vôbec nesadla. Už po niekoľkých mesiacoch z úradu patriarchu doslova zutekal a ukryl sa v jednom kláštore. Cisárskym úradníkom trvalo pol roka, kým ho našli. Cisársky dvor však mladého učenca nechcel stratiť, rešpektoval jeho túžbu po pokoji a ponúkol mu miesto profesora filozofie na dvorskej škole.
Za katedrou pôsobil Konštantín päť až šesť rokov. Jeho profesorskú dráhu ukončil politický zvrat v Carihrade. V roku 855 zavraždili kancelára Theoktistosa. Stal sa obeťou mocenských bojov na cisárskom dvore. Tým prišiel Konštantín o svojho ochrancu a v obavách o život hľadal znovu útočisko za múrmi kláštora. Podľa Bakirtzisa unikal pred povrchnosťou a krutosťou vtedajšej politiky. Historik však poukazuje aj na Konštantínovu fyzickú slabosť a psychickú zraniteľnosť. Od detstva trpel chatrným zdravím a aj v dospelosti bol krehkého telesného zjavu, často chorľavel a býval unavený.
Čiže presný opak Metoda s jeho silnou telesnou schránkou, fyzickou odolnosťou a pevným zdravím. Spolu sa však dobre dopĺňali. Najstarší brat sa v tom čase ujal Konštantína, vzal ho pod svoje ochranné krídla. Postupne vytvoria tandem, ktorý sa natrvalo zapíše do dejín Európy.
Rodina, pôvod a rané prostredie bratov
Historici opisujú Metoda aj ako pragmatického človeka s vynikajúcimi organizátorskými a manažérskymi schopnosťami. V čase, keď Konštantín stál za katedrou vysokej školy v Carihrade, jeho starší brat bol miestodržiteľom, takzvaným archontom, v pohraničnej oblasti severovýchodne od Solúna, nazývanej Sklaviniou. Cisár tam vysielal len osvedčených správcov, pretože oblasť masívne osídlili slovanské kmene a bolo treba udržiavať medzi nimi poriadok, vyberať dane, zabezpečiť ich lojalitu voči Carihradu.
Archont mal v rukách nielen civilnú správu a súdnictvo, zároveň bol vojenským veliteľom oblasti. Pre Metoda to bola zásadná životná škola trvajúca takmer 10 rokov. Práve tam sa naučil rozumieť slovanskej mentalite, zvykom Slovanov a zdokonalil sa v ich jazyku.
V roku 853 však Metod odišiel zo štátnej služby a vydal sa na duchovnú dráhu - vstúpil do kláštora Polychron. Nebolo to náhle rozhodnutie, rodilo sa dlho a súbežne s tým, ako sa stupňovali intrigy na cisárskom dvore. Michal III. bol vtedy ešte maloletý a namiesto neho vládli regenti, ktorí navzájom súperili, šírili intrigy. Metod už nevládal a ani to nechcel ďalej znášať.
Polychron sa nachádzal v rímskej provincii Bitýnia, neďaleko starobylého mesta Nikája na úpätí ázijského tzv. Malého Olympu (dnes leží na severozápade Turecka). Nebol to nejaký zapadnutý kláštor, kde mnísi východnej cirkvi iba okopávali záhradu a modlili sa. Stal sa centrom inteligencie, žila tam mníšska elita - bývali vysokí štátni úradníci, diplomati a učenci, ktorí unavení politikou odišli do ústrania. Mali tam obrovskú knižnicu a jednu z najlepších pisárskych dielní (skriptórium) na tú dobu.
Významný slovenský historik Peter Ratkoš pri písaní svojich diel o Veľkej Morave analyzoval v polovici minulého storočia životopisy Cyrila a Metoda od ich žiakov, konfrontoval to s modernými výskumami Byzantskej ríše. Dospel k záveru, že Polychron poskytol obom bratom ideálne prostredie pre prípravu ich budúcej misie na Veľkú Moravu. Keď sa v roku 855 utiahol do Polychronu aj Konštantín, jeho brat Metod už v kláštore pôsobil ako predstavený (igumen).
Vznik hlaholiky a staroslovienčiny
Často sa vedú spory o tom, ktorý z bratov mal väčší podiel na vytvorení hlaholiky. Najnovšie historické výskumy potvrdili, že 100-percentným vynálezcom tohto písma bol Konštantín. Moderná lingvistika ho považuje za jedného z jazykovedných géniov stredoveku. Dokázal niečo, čo pred ním nikto neurobil: analyzoval zvukovú sústavu slovanského jazyka a zistil, že má zvuky (ako č, š, ž, dz, št), ktoré grécka ani latinská abeceda nedokážu zapísať. To bol možno hlavný dôvod, prečo vytvoril nové písmo - hlaholiku.
Po druhé, neprevzal grécku abecedu, aby do nej len dokreslil pár čiarok diakritiky, ale vytvoril úplne nový, originálny grafický systém. Takmer každé písmeno malo svoj kresťansko-symbolický význam. Keďže donedávna riadil slovanskú provinciu, poznal rôzne jemnôstky výslovnosti juhoslovanských dialektov, no samotný grafický a fonetický kód vymyslel Konštantín.
A ako vznikla staroslovienčina? Tá bola spoločným dielom solúnskych bratov. V Polychrone hral však prvé husle pri jej tvorbe Konštantín. Keďže bol básnik, filozof a teológ, preložil po grécky písané evanjeliá do jazyka, ktorý dovtedy nemal písomnú formu. Súčasní lingvisti tvrdia, že to musela byť nadľudská úloha. Veď mnohé slová bolo treba fakticky vymyslieť - vytvoriť novotvary.
Dnes si neuvedomujeme, koľko bežne používaných slovenských slov pochádza zo staroslovienčiny. Najzaujímavejšie sú tie, ktoré vznikli v Konštantínovej ,,lexikotvornej" dielni. Vďaka nim dokážeme pomenovať i zložité pojmy a myšlienky. Aspoň niekoľko príkladov: svedomie, milosrdenstvo, pravoslávny, zákonník atď. Mnohé slová, ktoré mali praslovanský alebo slovanský pôvod, dostali vďaka Konštantínovi nový význam. Napríklad slovo písmo - pôvodne znamenalo pestro farbiť či maľovať. Po novom - po vytvorení hlaholiky - sa toto slovo začalo používať na označenie abecedy, grafických znakov a samotného umenia čítať a písať texty. Kto sa chce o tom dozvedieť viac, môže si prečítať práce našich popredných slavistov a jazykovedcov Jána Kačalu, Šimona Ondruša alebo Ľubora Králika.
Ale aby sme nezabudli, Konštantín napísal ešte pred cestou Proglas - predhovor k štyrom evanjeliám, ktorý je oslavou vzdelania a rodného jazyka. Pripomeňme si aspoň pár slávnych riadkov z tejto prvej slovanskej básne alebo chváloreči v pretlmočení Viliama Turčányho:,,...nahé sú všetky národy bez kníh......duša bez písmen sa mŕtva zdá byť ...“
Po príchode na Veľkú Moravu bol Konštantín často chorý, o to viac musel pracovať Metod. Keďže mal právnické vzdelanie, preložil do staroslovienčiny najprv Nomokanon (zbierku byzantských cirkevných zákonov), Zákon súdny ľuďom (civilný občiansky zákonník), ale aj takmer celé Staré písmo (Starý zákon).
Misia na Veľkej Morave a obhajoba jazyka
V 9. storočí vládla v západnej Európe o Slovanoch predstava ako o barbarských polodivých kmeňoch z lesov. Vlastné písmo, knihy a vzdelanosť mali predísť ich zániku a, naopak, pozdvihnúť ich na úroveň iných národov.
Naďalej prežíva mýtus, že misionári z Byzancie prišli na Veľkú Moravu predovšetkým pokresťančiť tunajší ľud. Ibaže s christianizáciou začali iní a prinajmenšom polstoročie pred nimi. Už ju bolo treba ,,len" zavŕšiť. ,,Náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží, ale nemáme učiteľa takého, čo by nám v našej reči pravú vieru kresťanskú vysvetlil."
Problém spočíval v tom, že predchádzajúce misie šírili kresťanstvo medzi Slovanmi v cudzom jazyku. Hlavný prínos solúnskych bratov bol teda v tom, že ľudovi priniesli reč, v ktorej mohol viere porozumieť, a písmo, v ktorom mohol túto reč zapisovať.
Bratia pochopili potrebu komunikovať so Slovanmi ich jazykom. Ich snaha vyvolala odpor zo strany franského kléru, preto sa v roku 867 vydali do Ríma, kde ich pápež Hadrián II. prijal a schválil používanie staroslovienčiny v liturgii. Konštantín však v Ríme onedlho zomrel a prijal meno Cyril. Metod počas svojho pôsobenia čelil mnohým prekážkam - bol dokonca uväznený a obvinený z bludárstva. Napokon ho pápež Ján VIII. očistil a potvrdil vo funkcii. Nezlomný v misijnom poslaní, pokrstil kniežatá v Čechách a Poľsku, prekladal Sväté písmo a formoval kresťanský život na Veľkej Morave.
Bratia sa dobre dopĺňali. Takmer celý život prežili bratia spolu. Smrť však rozdelila svorných bratov. No Metod sa nevzdal a pokračoval v diele, ktoré na Veľkej Morave spolu začali. Stal sa prvým slovanským arcibiskupom.
Počas svojho pôsobenia rozvíjali vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť. Na spiatočnej ceste ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. Po príchode do Ríma ich už však vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu a vymenoval ho za arcibiskupa a pápežskéholegáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
| Osobnosť | Rok narodenia | Rok úmrtia | Funkcia / význam |
|---|---|---|---|
| Metod | 815 | 885 | arcibiskup, správca, mních |
| Konštantín | 826/827 | 869 | Filozof, tvorca hlaholiky, Cyril |
V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Prvý arcibiskup na území Veľkej Moravy, svätý Metod zomrel 6. apríla 885. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14.
Vierozvestcom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Sviatok: 14. február, na Slovensku slávnosť 5. 9. Slávni slovanskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. Pochádzali zo Solúna (Thessaloniké). Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe. O matke nevieme nič. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Metod bolo jeho rehoľné meno, krstným menom sa volal možno Michal. Cyril bol najmladším z detí, krstným menom sa volal Konštantín. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Metod, starší z bratov, sa stal dôležitým civilným úradníkom. Po čase ho však svetské záležitosti unavili, a preto sa utiahol do kláštora. Konštantín sa stal učencom a profesorom, známym ako „Filozof“, v Konštantínopole. No tiež odišiel za svojím bratom Metodom do toho istého kláštora.
V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam našli pozostatky pápeža sv. Klementa, ktorý tam bol vo vyhnanstve (zomrel okolo r. 100). Domov sa vrátili roku 862. Keď sa byzantský panovník Michal III. rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava, aby mu na jeho územie poslal misionárov, prirodzene boli Metod a Konštantín tou najlepšou voľbou; poznali totiž jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a taktiež sa už ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie. Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod germánskeho vplyvu a invázií.
Roku 863 teda Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika. Tá sa považuje za predchodkyňu cyriliky, písmo, ktoré dostalo meno práve po sv. Cyrilovi.
Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu (texty bohoslužieb) a takisto aj časť Biblie. Bola to veľká revolúcia v tom čase, keďže pri bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina. Keď zistili, že na našom území sa slávi liturgia v západnom (latinskom, rímskom) obrade, prispôsobili sa tomu, hoci predtým slúžievali v byzantskom obrade. V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Ostatky sv. Klementa slávnostne preniesli do baziliky sv. Konštantín sa však už nikdy nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára roku 869 zomrel.
Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovienskych vladárov, ktorý obsahuje vyhovenie všetkým trom požiadavkám: Ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovienskych učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska.
Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa totiž rozpútala vojna. Metod zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa. Ten vyslal k pápežovi posolstvo so žiadosťou, aby ustanovil Metoda za biskupa v Panónii. Pápež vyhovel, Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy.
Franským biskupom sa to nepáčilo, a tak sa stala neslýchaná vec: Metoda roku 870 uväznili vo Švábsku v kláštore, ktorý bol mimo ciest, a tak tam bol Metod akoby skrytý. Metod protestoval so slovami: „Keby to územie bolo vaše, hneď by som vám ho zanechal, ale je sv. Petra.“ Napriek všetkým prekážkam sa istému mníchovi podarilo poslať do Ríma posolstvo, ako sa veci majú. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. Roku 873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma, aby sa zodpovedal. Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa.
Kde však presne sídlil, nevieme, pravdepodobné sa zdá miesto Hradište pri Mikulčiciach na Morave. Na Morave vtedy už vládol Svätopluk, ktorý bol dosť ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Toho navrhol za biskupa do Nitry. Metoda v Ríme obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk pri bohoslužbách a v niektorej náuke nie je pravoverný. Metod musel do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list - bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej píše veľmi priaznivo voči Slovanom a Metodovi. Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa. No zároveň aj vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval a priaznivo sa vyjadroval voči nemu. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie (krakovské kniežatstvo).
Potom sa naďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Zachovala sa tradícia, ktorá hovorí o tom, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv. Ľudmilu. Mohlo sa to stať v rokoch 874-878. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I. Ten ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod však cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu.
Sviatok sv. Cyrila pripadol na 14. februára a sv. Metoda na 6. apríla. Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko však dostali povolenie sláviť pamiatku obidvoch naraz, a to 5. júla. 31. decembra 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. solúnskych bratov sv. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich sviatok u nás sa stal slávnosťou. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa.
Sv. Sv. Cyril a Metod patria k jedným z najvýznamnejších osobností v dejinách slovenského národa. S ich misionárskou činnosťou na Veľkej Morave sa spája skutočný rast Slovienov v kresťanskej viere a k ich odkazu sa dnes hlásia všetci Slováci bez rozdielu náboženskej či politickej príslušnosti. Význam ich misie a ich prínos k rozmachu kresťanstva v Európe vyzdvihol v roku 1980 svätý otec pápež Ján Pavol II., keď ich vyhlásil za spolupatrónov Európy. Na začiatku cesty jedných z najvýznamnejších osobností európskej kultúry bol Solún. Toto mesto (po grécky Thessaloniké) leží v terajšom severnom Grécku, vtedajšej Byzantskej ríše.
Metod sa narodil v roku 815 a študoval právo a jazyky. Po vyštudovaní právnickej školy spravoval desať rokov byzantskú župu, v ktorej väčšinu obyvateľov tvorili Slovania. Levov najmladší syn Konštantín, narodený roku 827, bol tiež veľmi nadaný a venoval sa filozofii, literatúre a kresťanskému učeniu. Ako sedemročný mal zaujímavý sen. Snívalo sa mu, že stratég mesta zhromaždil pred ním všetky ženy mesta a povedal mu, aby si vybral jednu z nich za ženu. Tento symbolický sen ho predurčil na štúdium filozofie a vied a Konštantín pokračoval v štúdiu v cisárskej škole v Carihrade, v škole, kde v tom čase študoval tiež budúci cisár Michal III. Jeho priatelia ho nazývali Konštantín - Filozof práve kvôli jeho vášni k Múdrosti, ktorá bola jeho poslaním a cestou. Konštantín však odmietal ostatné svetské radosti, nechcel sa oženiť a v snahe nájsť zmysel života utiahol sa do kláštora na hore Olymp, kde sa zdržoval aj jeho brat Metod, ktorý sa zriekol vysokého postavenia a tiež hľadal duchovný život. Neskôr, asi roku 860, ich obidvoch Cisár Michal III. vyslal ako členov posolstva, vyučovať vieru medzi príslušníkmi kmeňa Chazarov, ktorí sídlili medzi Čiernym a Kaspickým morom. Vďaka Konštantínovmu jasnému vyučovaniu filozofie a Metodovým znalostiam jazykov sa dalo pokrstiť dvesto Chazarov. Kagan, vodca Chazarov ich chcel štedro obdarovať, lenže Konštantín dary odmietol a namiesto toho si vypýtal dvesto gréckych otrokov, ktorých prepustil na slobodu.
Medzitým v slovanskej krajine vládli rozbroje a boje o nadvládu. Už v 8. storočí sa slovanské kmene začali spájať do väčších celkov. Ten dal roku 828 vystavať a vysvätiť prvý kresťanský kostol na slovenskom území. Avšak Mojmír, knieža Staromoravského kniežatstva, vyhnal Pribinu okolo roku 833 z Nitry a sám zasadol na trón. Pribina ušiel za Dunaj a neďaleko Blatenského jazera (Balaton v dnešnom Maďarsku) vystaval nové hradisko Blatnohrad. Mojmír pripojil Nitrianske kniežatstvo k moravskému a vytvoril nový štát - Veľkú Moravu.
Lenže Rastislav chcel upevniť svoju vládu a zradil Ľudovíta Nemca. Odolal jeho protiútokom a v snahe vymaniť sa spod nemeckej nadvlády podporovanej bavorskými misionármi napadlo ho upevniť domácu cirkevnú politiku. Rastislav teda požiadal pápaža Mikuláša I. o učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk, vyučovali by domácich kňazov a upevnili pravú kresťanskú vieru na Veľkej Morave. Kresťanská viera na Veľkej Morave bola vtedy totiž slabá, často nepravá a doplňovaná pohanskými zvykmi. Nemal však úspech, pretože pápež ho odmietol. Rastislav teda, uplatňujúc starú poučku "ak nás neprijmú na Západe, obrátime sa na Východ", vypravil druhé posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi III. s tou istou prosbou. Keď cisár Michal prijal posolstvo, bol si istý, že jediní kandidáti na túto misiu sú solúnski bratia Konštantín a Metod a poprosil ich, aby sa na túto cestu vydali.
Oni, pamätajúc na slová sv. Konštantín i Metod veľmi dobre vedeli, s akými ťažkosťami sa stretávali franskí kňazi, keď chceli vyučovať vieru v latinčine. Spolu sa rozhodli, že vytvoria písmo pre Slovanov, aby títo mohli lepšie spoznávať kresťanskú vieru. Konštantín zostavil z malých písmen gréckej abecedy nové písmo - hlaholiku (od slova glagol - hláska). Hlaholická abeceda mala 43 písmen, väčšinu gréckych, ale časť aj hebrejských, lebo niektoré slovienske zvuky sa nedali vyjadriť gréckymi písmenami.
V pamätnom roku 863 Konštantína a Metoda na Veľkej Morave slávnostne privítal knieža Rastislav a predstavil im prvých žiakov. Konštantín s Metodom nezaháľali. Spolu preložili všetky knihy Biblie (okrem knihy Makabejcov), breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre aj Súdny zákonník pre svetských ľudí, a napísali knihy o staroslovienskej gramatike. Konštantín taktiež napísal slávny Proglas, veršovaný predslov k Svätému Písmu. Svojich pomocníkov naučili cirkevný poriadok, raňajšie a večerné služby a slávenie svätej omše. Spolu s nimi potom vyučovali ľud o pravom kresťanskom učení, učili ich písať, čítať a šírili aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote.
Po štyroch rokoch (v roku 867) sa Konštantín s Metodom vybrali na ďalekú cestu. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, museli putovať do Ríma vysvätiť nových žiakov za kňazov, aby mohli lepšie spravovať ľud, vysluhovať sviatosti a slúžiť omše. Takisto mali v úmysle požiadať pápeža, aby schválil starosloviensku reč ako liturgický jazyk. Cestou do Ríma pobudli istý čas na Blatnohrade u Pribinovho syna, panónskeho kniežaťa Koceľa (Panónia - oblasť okolo terajšieho juhozápadného Slovenska a severného Maďarska). Solúnski bratia urobili na Koceľa veľmi dobrý dojem a ten im hneď pridal päťdesiat učeníkov, aby sa tiež u nich vyučili. Chcel im pridať aj zlato a iné šperky, ale Konštantín odmietol a miesto toho si vypýtal deväťsto zajatcov, ktorých hneď prepustil. Na oficiálne pozvanie Mikuláša I., ktorý sa dopočul o ich misii, putovali ďalej do Ríma. Kým tam však došli, Mikuláš I. umrel a na jeho miesto bol zvolený pápež Hadrián II., ktorý ich prijal veľmi úctivo.
Konštantín obhajoval pred pápežom Hadriánom slovienskú reč takto: "Teraz však, bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi, a nie slovami zjavenia alebo vedomosti, proroctva alebo náuky? Veď aj bezdušné a bezhlasné nástroje, čo vydávajú zvuky, či už sú to píšťaly a či citary, keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa píska a čo sa hudie? A keby poľná trúba vydávala bezhlasný zvuk, kto by sa strojil do boja? Tak aj vy, ak jazykom nevydávate zrozumiteľné slová, ktože bude vedieť, čo hovoríte? Do vetra budete hovoriť. Veď je toľko rozličných rečí na svete a ani jedna nie je bez hlasu."
Vďaka svojim diplomatickým vlohám a presvedčivosti dosiahol Konštantín po čom túžil: Roku 867 pápež Hadrián II. schválil ich postup aj ich bohoslužobné knihy a roku 868 vydal bulu Gloria in excelsis Deo, v ktorej slávnostne ustanovil slovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk. Pápež dal počas slávnostnej liturgie vysvätiť pomocníkov Konštantína a Metoda za kňazov a taktiež ustanovil pre Veľkú Moravu osobitnú hierarchiu tým, že obnovil starodávne sriemske arcibickupstvo a podriadil ho priamo Svätej Stolici. Nevie sa to s istotou, ale je možné, že prvým aricibiskupom bol Konštantín.
Vyčerpaný po dlhej a náročnej ceste, Konštantín upadol do choroby a vidiac, že sa jeho život chýli ku koncu, rozhodol sa vstúpiť do kláštora, kde chcel stráviť svoje posledné dni. Prijal rehoľné meno Cyril a so slovami "odteraz nie som ja sluhom and cisárovi, ani nikomu inému na zemi, ale iba Bohu všemohúcemu", strávil v Rímskom kláštore päťdesiat dní než ho znova položila na lôžko choroba, tentoraz poslednýkrát. Obávajúc sa, že to, pre čo celé roky bojoval, vyjde nazmar, dal si zavolať brata a povedal mu: "Hľa, brat, boli sme obaja záprahom, čo ťahal jednu brázdu, ja na ornici padám, svoj deň som skončil. Metod mu sľúbil, že bude pokračovať v misii a sv. Cyril sa 14. februára 869 pobral k Bohu. Bol pochovaný v Bazilike sv. Klementa.
V tom čase dostal pápež list od kniežaťa Koceľa, v ktorom ho prosil, aby mu znova poslal Metoda. Pápež Hadrián ochotne súhlasil, lebo ako sám napísal v odpovedi na Koceľov list, "viera bez činov je mŕtva". Pápež teda vysvätil Metoda za arcibiskupa Panónsko-Moravskej oblasti. Toto sa však nepáčilo nemeckým biskupom, ktorí v Metodovom svätení videli ohrozenie svojej moci. Medzitým sa na Veľkej Morave po zrade svojho strýka Rastislava dostal k moci Svätopluk. Rastislava oslepili a o pár rokov zomrel vo franskom väzení. V roku 873, na zákrok nového pápeža Jána VIII., Metoda prepustili z väzenia a on mohol pokračovať v začatej misii. Vrátil sa na Veľkú Moravu a tam vyše desať rokov spravoval, obnovoval a zveľaďoval začatú misiu.
tags: #konstantin #a #metod #narodenie