Kresba dieťaťa: vývin podľa veku, význam a správna podpora

Už od najútlejšieho detstva deti ukazujú svoje vnímanie toho, čo je okolo nich, pomocou kresieb alebo pomocou maľby. Táto forma prejavu im umožňuje prejaviť obavy, pocity ako veľmi prospešné cvičenie na ich motorické schopnosti.

Detská kresba prechádza určitým vývinom a záleží na detských skúsenostiach a vývine intelektuálnych a motorických zručností. Kreslenie určitých tvarov, postáv alebo tém sa vyvíja rovnako individuálne ako každé dieťa, predsa však možno sledovať veľa typických prvkov, ktoré sa v jednotlivých fázach vývinu kresby objavujú.

Kresba je prostriedkom komunikácie - dieťa začína objavovať svet a to, čo vidí, chce nejako popísať, ale nevie sa ešte slovne vyjadriť. Kresbou sa vyvíja jemná motorika, pretože dieťa sa učí používať jemne svoju ruku.

Prečo je kresba pre dieťa dôležitá

Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality.

Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite.

• rozširuje si svoje vlastné ja,
• dieťa sa zameriava na seba, na vlastné ego,
• kresba je vyjadrením detských myšlienok,
• kresbou si dieťa kreslený predmet privlastňuje,
• kresbou si dieťa usporadúva svet do tvarovej podoby,
• v kresbe hľadá dieťa podobné, spoločné znaky.

Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality.

Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom.

Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.

Tri základné fázy detského kreslenia

Detská kresba prechádza troma vývinovými fázami:

Nezobrazujúca sa fáza

Dieťa v tomto období spoznáva spôsob a podstatu kreslenia. Počas hrania dieťa vytvára prvé čmáranice.

Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života.

Izolované predstavy

Detská kresba začína mať tvar, kreslí postavy a predmety. Veci zatiaľ nie sú umiestnené v priestore, alebo nezasahujú do deja na obrázku.

Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.

Situačná kresba

Ide o najrozvinutejšiu fázu detskej kresby, kedy postavy a predmety zasahujú do deja na obrázku a vytvára tak kompozíciu.

Odborníci sa zhodujú na tom, že detskú kresbu možno porovnať s vývinom detskej reči. Prvú nezobrazujúcu sa fázu možno prirovnať k prvému detskému bľabotaniu. Druhá fáza izolovanej predstavy sa stotožňuje s jednoslovnými detskými vetami. Situačná kresba je porovnateľná so súvisiacimi viacslovnými vetami.

Vývin kresby podľa veku

1 rok: obdobie škvŕn

Dieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí.

Ročné dieťa začína spoznávať svet. Doteraz z neho poznalo len kúsky. Ak dostane ročné dieťa do ruky pastelku, vie s ňou manipulovať a možno aj niečo "nakresliť."

Kresbu dieťa vykonáva rozmachom ruky, kedy je centrom pohybu ramenný kĺb. Postupne sa zapája do kreslenia tiež lakeť a zápästie. Uhol a tvary kresby sú náhodné a mieri na papier do všetkých strán. Dieťa obrázok pomenúva až dodatočne.

Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.

Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné.

2 - 3 roky: obdobie čmárania

Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb.

V dvoch rokoch sa v detskej kresbe objavujú prvé čmáranice. Dieťa pozoruje svet okolo seba a vzťahy v ňom. Uvažuje nad tým, čo vidí a snaží sa to zobraziť aj pri maľovaní. "Čmáraním" sa trénuje spojenie oka, mozgu a ruky.

Kreslenie je pre dieťa najmä hrou. Dieťa dokáže popísať, čo nakreslilo, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné.

Dieťa sa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Hoci pre dospelého človeka tieto čmáranice nemajú žiadny význam, resp. nedokáže ich k ničomu prirovnať, deti v tom majú úplne jasno. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát.

Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier.

Odporúčanie: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu.

3 - 4 roky: obdobie hlavonožcov

Trojročné dieťa už vie nakresliť nepravidelný kruh a ovál. Časom dieťa skúša kresliť ďalšie tvary, ako je rovná čiara, prípadne náznak trojuholníka a štvorca, ktoré majú spočiatku zaoblené tvary.

Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.

Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily.

Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky.

Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. S pribúdajúcim vekom rastú aj detaily na kreslenej postavičke, ktorá je obohatená o oči, nos, ústa alebo aj pupok.

Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva okoliu tak svoje zážitky, spomienky alebo predstavy.

Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc.

Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.

Odporúčanie: Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál.

Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.

4 roky: konkrétnejšie tvary a obsah

V štyroch rokoch začína byť kresba veľmi konkrétna, a to aj vrátane farieb. Dieťa kresbou komunikuje s okolím, odovzdáva okoliu tak svoje zážitky, spomienky alebo predstavy.

Dieťa zvláde nakresliť menší kruh do veľkého a nakresliť krížik.

Keď sa dieťa naučí kresliť základné tvary, začína kresliť panáčika. Najprv ide o človeka v tvare hlavonožca - postava je tvorená kruhom, ktorý predstavuje hlavu a trup zároveň. Ku kruhu dieťa dokreslí čiary, ktoré znamenajú nohy a niekedy pridá aj ruky.

Najdetailnejšie sa zaoberá kresbou ľudskej tváre. Hlavonožcov kreslia deti jednotne počas 3. až 5. roku takmer po celom svete.

Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu.

Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania.

Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.

Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať.

5 rokov: oddelenie hlavy a trupu

V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk.

Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu.

Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou.

Pri kreslení človeka oddeľuje hlavu od trupu, kde je každá časť tela zobrazená vlastným kruhom alebo oválom. Hlava býva väčšia, pretože ju dieťa považuje za podstatnejšiu.

Šikovnejšie deti panáčika obohacujú o vlasy alebo prsty na rukách. Dieťa dokáže nakresliť štvorec a trojuholník.

Kresba ľudskej postavy štvorročných detí má obvykle základné rysy tváre a polovica z nich má dvojdimenzionálny trup. Ruky a nohy bývajú zobrazené ako čiary.

Kresba ľudskej postavy v druhej polovici piateho roku má základné rysy tváre, vlasy alebo čiapku a dvojdimenzionálny trup so správnymi proporciami. Ruky a nohy nakreslí polovica detí ešte ako čiary, ktoré sú pripojené k trupu.

Niektoré deti nakreslia postave aj prsty, aj keď nie v správnom počte, a chodidlá, ktoré sú obvykle zobrazené jednou čiarou.

Kresba päťročných detí býva presnejšia. Postava má krk, ktorý spája hlavu s trupom a býva väčšinou dvojdimezionálna. Takto sú častejšie zobrazované aj paže a nohy. Prsty a chodidlá kreslia deti zatiaľ jednoduchším spôsobom.

6 rokov: úplnejšia postava a lepšie proporcie

Dieťa až v šiestich rokoch veku zvládne nakresliť kompletnú postavu človeka, ktorá má všetky viditeľné orgány umiestnené na správnom mieste.

Ruky vychádzajú z trupu a smerujú do strán, hlava býva pokrytá vlasmi, končatiny majú prsty. Postupne dieťa u kresleného panáčika určuje tiež pohlavie.

Až keď si dieťa uvedomuje svoje telo vrátane svojho pohybu v priestore, zvládne nakresliť aj seba samého.

Kresba postavy v druhej polovici šiesteho roku má dvojdimenzionálne nielen paže a nohy, ale aj chodidlá, ruka je častejšie oddelená od paže a máva častejšie správny počet prstov.

Kresba ľudskej postavy šesťročných detí už často máva správne proporcie. Končatiny a ich časti, t. j. ruky a chodidlá, sú diferencovanejšie a bývajú k trupu pripojené na správnom mieste.

Postava má tiež častejšie lepšie prepracované rysy tváre (oči, nos aj ústa), robia tak najmä dievčatá.

Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky.

6 - 7 rokov: proporcie a prvky reality

V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie.

Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny.

Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet.

U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená.

7 rokov: vizuálny realizmus a profil

7-ročné dieťa kreslí to, čo vidí a časom jeho záujem o kreslenie klesá. Kreslená postavička má nohy umiestnené bližšie k sebe, ruky sú vo výške ramien. Na obrázku je viditeľný aj krk panáčika.

Dieťa sa učí kresliť postavu človeka z profilu. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu.

Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch.

Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.

9 - 10 rokov: pohyb, činnosť a detaily

Deväťročné dieťa sa snaží kresliť postavu v pohybe alebo pri nejakej činnosti. Pri kreslení sa viac zameriava na detaily odlišujúce postavu chlapca od postavy dievčaťa.

Po 10. roku veku sa záujem o kresbu u dieťaťa znižuje. Ak nie je dieťa výtvarne nadané, kresba sa ďalej nevyvíja.

Deti väčšinou prestávajú kresliť medzi 10. a 11. rokom, kedy je ich slovná zásoba natoľko veľká, že si pri popisovaní určitej situácie vystačia s písaným alebo hovoreným prejavom.

V tejto dobe si deti začínajú písať aj denníky, alebo píšu prvé básničky.

Kresba ľudskej postavy ako ukazovateľ vývinu

K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.

Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste.

Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.

Čo ovplyvňuje vývin detskej kresby

• Mentálna vyspelosť dieťaťa - detská kresba nemusí byť na rovnakej úrovni vývinu ako ako je mentálna vyspelosť dieťaťa.
• Motorika - aby dieťa mohlo kresliť, musí zvládnuť koordináciu oko - ruka.
• Lateralita - u detí, u ktorých prebieha vývin laterality pozvoľnejšie, býva nechuť na kreslenie.
• Zrakové vnímanie - zrakom dieťa rozlišuje celok kresby na jednotlivé časti, viditeľné detaily, odlišnosti a zhody.
• Pamäť, predstavivosť a pozornosť - dieťa si je schopné zapamätať objekt, ktorý kreslí a pri samotnom kreslení "loviť" z pamäti.
• Podpora okolia - na vývin kresby pôsobí podpora rodičov a okolia.
• Nadanie a záujem - dôležitú úlohu má nadanie pre kreslenie a individuálny záujem dieťaťa.

Motorika sa pri kreslení vyvíja postupne. Najskôr dieťa kreslí ramenom, potom sa zapája tiež lakeť a zápästie.

Ako podporovať kreslenie a maľovanie

Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie.

Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť.

Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál.

Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.

Pracovný zošit Kuliferdík - Maľovanie

V odbornom nakladateľstve RAABE Slovensko vychádza pracovný zošit Kuliferdík - Maľovanie, ktorý slúži na úspešný rozvoj kresliarskych, grafomotorických zručností a vzťahu k umeniu.

KULIFERDÍK - MAĽOVANIE

Pracovný zošit vo formáte A3 na tvrdom výkrese pre deti vo veku 3 - 7 rokov, ktorý prostredníctvom maľovania uvádza deti do sveta umenia. Prináša aktivity zamerané na rozvoj maliarskych a grafomotorických zručností.

Pri práci s jednotlivými pracovnými listami deti používajú ceruzky a pastelky na dokresľovanie čiar, línií, tvarov a zároveň využívajú maliarske pomôcky.

Tu majú možnosť manipulovať so štetcom, vodovými farbami a vodou. Učia sa správne miešať farby s vodou a nanášať ich na výkres.

Na rozvoj grafomotoriky sa prioritne využívajú ceruzky a pastelky. Nechajte deti aj maľovať.

Pri maľovaní musia využívať iný tlak štetca na papier, farba zanecháva inú stopu ako ceruzka, čo je pre rozvoj grafomotoriky a jemnej motoriky dieťaťa nesmierne dôležité.

Prostredníctvom miešania farieb má dieťa možnosť vyjadriť svoje emócie a svoje prežívanie.

Ako si všímať detskú kresbu

Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj.

Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás.

Nejestvuje nijaká všeobecne platná metodika posudzovania a hodnotenia detského výtvarného prejavu. Chce to skúsenosť, ale aj schopnosť zachytiť signály, ktoré nám dieťa vysiela.

Vysvetlíme si to zjednodušene. Pomôžem si dejinami umenia, kde historik umenia posudzuje a skúma obraz z hľadiska jeho formy (ako sa umelec vyjadruje, aké sú jeho výrazové prostriedky) a obsahu (čo umelec vo svojom diele vyjadruje).

Tak podobne je to aj s detskou kresbou. Dieťa je umelec a my sme v úlohe vedca, ktorý si všíma tieto kritériá:

Správanie dieťaťa počas kreslenia

• Jeho záujem alebo nezáujem o kresbu.
• Či dieťa na výzvu kresliť reaguje, alebo nie.
• Či kreslí podľa inštrukcie.
• Či čaká na pokyny, alebo pracuje samostatne.
• Či je so svojím výtvorom spokojné, alebo ho chce vylepšiť, prípadne zničiť.
• Či počas procesu tvorby často gumuje a opravuje.

Sú deti, ktoré sú aj s veľmi nedokonalým a na ich vek neprimeraným výtvorom nadmieru spokojné a naopak deti, ktoré ho potrebujú stále vylepšovať.

Téma a námet

Ak má dieťa ľubovoľnú tému, všímame si logiku kresby a aké námety preferuje.

To nám môže prezradiť, čo dieťa zaujíma, čím sa „jeho hlavička zaoberá“?

V kresbe možno pozorovať aj rozdiely medzi dievčatami a chlapcami, aké predmety si vyberajú na zobrazovanie.

Farby

Sú farby, ktoré dieťa uprednostňuje teplé alebo skôr studené? Dostatočne využíva ponúkanú škálu farieb alebo je jeho kresba fádna, farebne chudobná?

Všimnite si, aké sú kombinácie farieb, ktoré dieťa používa?

Fleminghaus (1959) urobil pokus. Vyšetril 1000 detí vo veku 7-10 rokov a zistil, že ich výber farieb bol pomerne konštantný.

Chlapci uprednostňovali červenú, potom žltú, fialovú a modrú. Dievčatá červenú, fialovú, žltú a nakoniec modrú.

Preferencia farieb - dobré emočné naladenie signalizujú pestrofarebné obrázky s využitím celej škály farieb, predovšetkým teplejších tónov.

Studené farby a tmavé farby ako čierna a hnedá môžu značiť strach a smútok.

Signálom, že niečo nie je v poriadku, môže byť, ak dieťa neprimerane preferuje čiernu farbu.

Tu treba pripomenúť, že sa jednalo o kazuistickú štúdiu jedného dieťaťa, u ktorého sa jeho celoživotný problém pravdepodobne projikoval do jeho kresieb takýmto spôsobom. Samozrejme, to nemusí platiť u iných detí s touto diagnózou.

Využitie priestoru

Všímajte si, ako dieťa využíva priestor na papieri. Využíva ho dostatočne, alebo kreslí len v nejakej časti, na okraji, v rohu?

Ďalším formálnym kritériom je využitie priestoru na papieri, ktorý podľa niektorých odborníkov odráža životný priestor dieťaťa, či má dieťa dostatočný priestor pre svoju realizáciu a vie ho aj využiť.

Opakom by mohli byť nevýrazné postavičky niekde na okraji prázdneho papiera.

Kompozícia a vzťahy medzi prvkami

Pri týchto kritériách sledujeme zostavovanie, usporiadanie, umiestnenie prvkov do celku.

Môžeme pozorovať, čo považujem za veľmi dôležité, v akom vzťahu jednotlivé prvky dieťa nakreslí.

Kritériom, ktoré si tiež môžeme všimnúť, je kompozícia a integrácia kresby, t. j. usporiadanosť, resp. neusporiadanosť jednotlivých prvkov do celku.

Vložená energia nám hovorí o prepracovanosti, dotiahnutosti obrázka, záujme o kresbu a podobne.

Znázornenie postáv

Ak sa postavy v kresbe vyskytujú, všímame si ich veľkosť.

Malé postavy (objekty) obyčajne poukazujú na znížené sebavedomie.

Malé postavy môžu znamenať malé sebavedomie, strach, obavy, utiahnutosť, introverziu.

Veľké postavy sú pre dieťa významné, ale môžu byť aj znakom oslabenej jemnej motoriky.

Zväčšenie časti alebo celej postavy (objektu) je pre dieťa nejakým spôsobom významné (napr. deti často kreslia zväčšenú mamu oproti iným postavám).

Ďalej sledujeme ich proporcie, či dieťa nakreslí všetko, čo má postava mať, alebo nejaké časti vynechá, prípadne nakreslí predimenzovane alebo neprimerane.

Línia a prítlak

Zaujíma nás intenzita, prítlak. Aká je čiara? Výrazná? Nevýrazná? Súvislá? Prerušovaná?

Intenzita, prevedenie a súvislosť čiar - hrubo a silno kreslia väčšinou maličké deti, ktorých motorika ešte nie je natoľko vycibrená.

Problémy s motorikou u starších detí naznačuje ako príliš silná intenzita čiar a liniek, tak aj slabšia, ktorá svedčí o neistote v ruke kvôli absencii sily.

Aj v tomto prípade teda platí, že kresbu je nutné vnímať v kontexte osobnosti dieťaťa, t. j. u niektorého je silná linka prejavom jeho istoty, u iného prejavom jeho problému v oblasti koordinácie jemnej motoriky.

Zvýšený prítlak sa môže objaviť u detí agresívnych alebo detí napätých, naopak slabá intenzita čiary môže signalizovať neistotu.

Spôsob vyfarbovania

S dozrievaním nervového systému súvisí aj pokrok vo vyfarbovaní.

Dieťa musí byť schopné skoordinovať svoju rúčku so svojím videním (hovorí sa tomu vizuomotorická koordinácia) tak, aby neprechádzalo za čiaru.

U malých detí je prirodzené, že vychádzajú za čiaru. U starších detí tento jav poukazuje práve na problémy v tejto koordinácii.

Detaily a zvláštnosti

Pri detailoch si všímame ich vypracovanosť a prítomnosť v kresbe.

Napríklad prítomnosť veľkého počtu detailov u 4 ročného dieťaťa, môže poukazovať na výbornú pozorovaciu schopnosť a nadpriemerný intelekt.

Naopak pedantné až prehnané vypracovanie detailov sa často objavuje v kresbách neurotických a úzkostných detí.

Zvláštnosti, ktoré sa bežne v detských kresbách nevyskytujú, prípadne stereotypné opakovanie námetov, si tiež zaslúžia pozornosť.

V neposlednom rade posudzujeme vloženú energiu, primeranosť kresby veku dieťaťa a veľmi vážne berieme do úvahy výpoveď autora o svojom diele.

Čo môže detská kresba odhaliť

Mnohí odborníci využívajú vo svojej práci okrem iných možností aj kresbový prejav dieťaťa.

Na jeho interpretáciu je však potrebná veľká odborná skúsenosť, profesionálna opatrnosť a poznanie kontextu problematiky daného dieťaťa.

Aby sa nestalo to, že z kresby sa usúdi niečo, čo nezodpovedá pravde. Napríklad, keď dieťa nakreslí mamu celú čiernu, nemusí to znamenať, že ju nemá rado, ale môže to byť len správa o tom, že mama nosí často čierny pulóver.

Význam kresby preto nemožno určovať podľa jedného prvku, jednej farby alebo jedného obrázka.

Na záver pripomínam, že kresba sa posudzuje v celkovom kontexte osobnosti dieťaťa, ostáva však čiastkovou, hoci dosť podstatnou správou o ňom.

Môže byť výraznou pomôckou pri odhaľovaní, ale aj korekcii príčin jeho problémov.

Tento proces je dlhodobý a vyžaduje „mravenčiu prácu“ a nesmiernu trpezlivosť, ako zo strany dieťaťa, tak dospelých.

Čo si všímať pri spoločnom kreslení

Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.

Rodič si môže všímať, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj.

Prirodzené otázky o obrázku môžu pomôcť pochopiť, čo dieťa nakreslilo a aký význam tomu samo pripisuje.

Existuje niekoľko spôsobov, my sme vybrali ten v podobe básničky, ktorú si s dieťaťom popri kreslení hovoríte a ktorá ho nabáda, ako má postupovať.

Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky. Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.

Ak sa vaše dieťa blíži k 6 roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte.

Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely. Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať.

Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné.

Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti.

Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.

tags: #kresba #dieta #mava